Od detstva bol tanec súčasťou jej života. Nebyť triednej učiteľky, vyštudovala by zrejme pedagogiku. Dnes sa Kristína Bálint Marková venuje trénovaniu detí na súkromnej umeleckej škole a popri materských povinnostiach vedie kurz pre iné mamičky.
Už šiesty rok pracuje v Súkromnej základnej umeleckej škole „novohradskej“ v Lučenci ako vedúca tanečného odboru. Okrem choreografie pripravuje kostýmy, vyberá hudbu, organizuje tréningy. „Keď som do školy prišla, tak tu ešte neboli. Všetkých som si musela od malička vychovať. Najlepšie sa pracuje, keď máte tanečníkov a už len vymyslite choreografiu. Ale kým to bude, musím ich všetko naučiť,“ uviedla pre vobraze.sk Kristína Bálint Marková (27). Priznala tiež, že najjednoduchšie sa jej pracovalo s takmer dospelými zverencami v klube, v ktorom v minulosti učila.
„Rukami mi už prešli tanečníci od najmenších detí, škôlkarov, až po dospelých. Kým som nemala syna, najviac som si užívala práve tých najmenších,“ hovorí Bálint Marková. Spomenula, že nedávno so svojou zverenkyňou získala významné ocenenie. „Aktuálne sme vyhrali celoslovenské kolo s osemročným dievčatkom v balete. Ale my sme zatiaľ v súťažiach horšie ako tretie miesto ani nemali,“ pochválila svojich žiakov mladá pedagogička.
Odkedy jej pamäť siaha, tanec bol súčasťou jej života. Či už to boli vystúpenia v škôlke, alebo neskôr pôsobenie v tanečnej skupine v škole. „Vyskúšala som všetky možné štýly. Moderné, hip-hop, tancovala som aj vo folklórnom súbore Ipeľ. Z každého rožku trošku,“ dodáva absolventka Konzervatória v Košiciach. Na túto školu ju nepriamo priviedla triedna učiteľka z lučeneckej základnej školy. „Ja som ani nevedela, že existuje škola, kde sa dá študovať tanec. Keď sme mali dať prihlášky na stredné školy, triedna učiteľka dala rodičom prospekty. Odporučila, aby sme šli na talentové skúšky,“ spomína Kristína Bálint Marková.
Život mimo rodného Lučenca jej priniesol podľa jej vlastných slov úžasné skúsenosti. Dodnes považuje za skutočnú školu práve to, že okrem určitej slobody získala aj veľa zodpovednosti. „Škola bola náročná. Trávili sme tam aj 12 hodín denne. S otcom sme mali dohodu: jedna trojka na vysvedčení a idem domov. Tak som nemala na výber, musela som sa snažiť,“ priblížila s úsmevom Lučenčanka.
Aktuálne si kvalifikáciu zvyšuje. Po nadstavbe na konzervatóriu študuje momentálne učiteľstvo. „Veľmi som rozmýšľala, či budem študovať pedagogiku, alebo sa vydám na túto tanečnú dráhu. Zdravotný stav mi ale nedovolil, aby som sa profesionálne venovala tancu, preto som sa rozhodla venovať trénerstvu,“ tvrdí vedúca tanečného odboru na najväčšej plnoorganizovanej ZUŠ v regióne.
Pôvodne ešte počas štúdia na konzervatóriu učila aj na súkromnej muzikálovej škole v Košiciach. „Prišla som domov na prázdniny, starý otec mi volal, že mám ísť na pohovor. Vtedy otvárali tanečný odbor, lebo tu nie sú kvalifikovaní pedagógovia. Ešte som sa nechcela vrátiť, mala som zmluvu v Košiciach, ale už som tu napokon šiesty rok,“ smeje sa sympatická učiteľka.
Inšpiráciu podľa vlastných slov nachádza všade. „Vždy to príde spontánne. Samé. Buď situácia, hudba, alebo film. Niečo mi napadne a musím okamžite tvoriť,“ hovorí mama dvojročného synčeka. Popri materských a pracovných povinnostiach organizuje kurz pre iné mamičky z okolia.
„Máme kurz Mama tancuj, čo sa zameriava na tréning po pôrode. Je to výnimočné v tom, že tam chodia mamičky s deťmi od dvoch mesiacov do troch rokov. Cvičíme s nosičmi a používané pomôcky, aby aj detičky vydržali,“ ozrejmila lektorka kurzu. Kurz prebieha v Lučenci, v tanečnej škole Dance Atrack.
Aktívna mladá mamička sa vo voľnom čase podľa vlastných slov snaží byť čo najviac vonku. Kvôli synovi je to najčastejšie priehrada Ľadovo, kam sa chodia bicyklovať i korčuľovať. Spolu s manželom fitnes trénerom, bývalým hokejistom, majú blízky vzťah k športom. Tanečníčka tak vyskúšala všetko možné. Korčuľovanie, lyžovanie, beh, plávanie. „Vždy som mala veľa záujmov, ale ten tanec tam bol vždy. Ešte aj v ôsmom mesiaci som si zatancovala kačací tanec s deťmi,“ smeje sa sympatická učiteľka tanca. Na otázku, či sa aj manželom zoznámili vďaka tancu, hovorí, že nie. I keď také jednoznačné to vraj nie je. „Raz sme už manželom spolu tancovali na venčeku na základnej škole. Vtedy som ešte netušila, že raz budeme manželia,“ doplnila.
Za svoj najväčší úspech okrem nedávno získanej zlatej medaily z celoslovenského kola považuje pôsobenie v súkromnej umeleckej škole v Košiciach. „Niekoľkokrát sme vypredali štátne divadlo v Košiciach s detským muzikálom. Ale bola som teraz vystupovať na Deň matiek v synagóge a keď som dotancovala, rozbehol sa ku mne syn s kyticou. To bolo pre mňa skutočne špeciálne,“ s dojatím prezradila šťastná maminka. Syna k tancu nevedie, vraj je aj tak v štádiu, že kdekoľvek sa zapne hudba, hneď tancuje.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album Kristíny Bálint Markovej
