Herec, komik, glosátor i milovník poézie Lukáš Latinák zavítal do dvoch rimavskosobotských škôl. V rámci projektu Nepovinná poézia rozprával o slovenskej poézii a slovenských básnikoch ich vlastnými slovami, ale aj spontánnym prerozprávaním ich slov. „Ani mňa nebavilo povinné čítanie, ale to bolo asi kvôli tomu, že to bolo povinné,“ povedal pred žiakmi a dodal, že keby bolo aj niečo príjemné povinné, tak by to po určitej dobe tiež prestalo baviť. Preto zvolil nepovinnú hodinu literatúry a hlavne poézie. Ako spomenul, keď bol malý, chcel byť smetiarom, lebo tí ráno budia ľudí a naskakujú za jazdy na auto, čo robí len James Bond a smetiari. Neskôr chcel ísť za umeleckého kováča, no keďže ho nevzali na takúto strednú školu, tak išiel s kamarátom študovať do Poltára za fúkača skla.
„Fúkal som odlievky, kalíšky, na voľnej tvore to boli ťažítka, ruže, sklenené gule s menami frajeriek. Toto ma bavilo, ale tá sériová výroba ma už tak nebavila,“ priznal sa Latinák, ktorý si potajme brával od svojho otca, ochotníckeho herca, scenáre. Ako spomenul, v tej dobe v Poltári organizovali miss pre stredné školy. „Bola tam stredná škola poľnohospodárska i sklárska. Všade tam som mal nos pichnutý na akciách a pred maturitou som si povedal, že pôjdem ďalej študovať za herca na VŠMU. Vďaka tomu som tu pred vami, lebo som si povedal, že to idem skúsiť. Aj keď doma bola nulová podpora, bol som rozhodnutý,“ povedal a dodal, že sa tam, ako okaté indivíduum, dostal na odporúčanie Martina Hubu a Emílie Vášáriovej.
Na Poltár si spomína v dobrom. Rovnako aj na spolužiačku z Rimavskej Soboty Zuzanu Balážovú, ktorá dosť komolila slovenčinu. „Sedeli sme v lavici v škole, a keď prídem do Rimavskej Soboty, tak sa mi vynorí jej meno,“ povedal s úsmevom. V R. Sobote recitoval aj v programe RTVS na Sídlisku Západ, vyskúšal služby masérov a bol aj na bowlingu po jednej z akcií. Spolupracoval aj s Gemersko-malohontským múzeom, kde odprezentovali sarkofág s múmiou. Literatúru prednášal na školách v R. Sobote prvýkrát. Ako pre vobraze.sk priblížil, krásne to bolo v tom, že ho oslovili práve učiteľky zo Základnej školy P. K. Hostinského a vzniklo to ako učiteľská iniciatíva.
„Prácu učiteľov považujem nie za zamestnanie, je to životné poslanie. Ďakujem všetkým učiteľom, že sa tomuto venujete a že neochabuje vaša viera v dobré výsledky, aj keď je to veľmi tŕnistá cesta,“ zdôraznil na Gymnáziu Ivana Kraska, ktoré následne bolo druhou jeho zastávkou. Dával súvis viacerým predmetom, slovenčine, literatúre, dejepisu či angličtine, ktoré sa učia osobitne. „Snažím sa študentom ukázať dvere a spojiť ich s básnikmi. Sú to všeobecné veci, ale sú to veci, aké sa neučia a nespájajú si to dokopy. Nútim ich rozmýšľať nad tým a trochu ich chcem motivovať k tomu, aby si niečo vymysleli, aby si niečo vybrali a v živote chceli dosiahnuť. Snívať nestačí, treba to aj vyskúšať,“ odkazuje.
Na záver prednášky nechýbalo spoločné fotenie s priaznivcami, odovzdávanie podpiskariet, či osobné rady do života. Aj pred školou si ho vyhliadlo pár študentov, ktorí sú jeho fanúšikmi ešte z čias seriálu Profesionáli, kde stvárnil postavu Karola Húrku.
Zdroj: vobraze.sk
