Vysielač pri Uzovskej Panici v okrese Rimavská Sobota čoskoro definitívne zmizne z panorámy regiónu. „Konštrukcie stožiarov a vysielačov budú zlikvidované riadenou bezpečnou detonáciou,“ uviedol pre vobraze.sk Marek Marcinov, marketing manager spoločnosti Towercom, ktorá areál vlastní. Ako Marcinov upresnil, detonačné práce prebehnú v troch fázach, v rozmedzí od apríla do júla 2025. S prípravnými prácami k demontáži stožiarov sa už začalo. Konkrétne ide podľa Marcinova o výrub drevín a čistenie dopadových plôch povolené príslušnými úradmi. „Súčasne prebieha demontáž lán na betónových stĺpoch pri stožiaroch,“ doplnil.
Dôvodom odstránenia vysielačov a stožiarov má byť bezpečnosť, nakoľko sa stávalo cieľom adrenalínových nadšencov. „Aktuálne ešte nie je upresnené, aký bude ďalší osud areálu. Prioritou v tomto čase ostáva zabezpečiť bezpečnú likvidáciu stožiarov a následne odstránenie sutín,“ vysvetlil Marcinov.
Mohutný, dnes už nefunkčný vysielač pri Uzovskej Panici šíril najskôr len krátkovlnné vysielanie, neskôr pribudol aj strednovlnný vysielač. Považovaný bol za technický unikát. Krátkovlnné vysielanie bolo určené pre celý svet. „Ako prví sme v Európe prevádzkovali technológiu, ktorá prepojila tri vysielače a troma rôznymi frekvenciami do jednej antény,“ informuje spoločnosť Towercom.
Vysielač postavila v roku 1956 Česká firma ako súčasť rozsiahlej siete štátneho rozhlasového vysielania. Pôvodne boli len tri stožiare 90 metrové. Najvyššie stožiare majú už teraz takmer 180 metrov a tie stavali okolo roku 1982-83. „Všetko železo prišlo z Ruska,“ priblížil v spomienkach pre vobraze.sk Vladimír Lehotai z Uzovskej Panice, ktorého nebohý brat i mama pracovali na vysielači. „Brat tam robil asi 15 rokov a bol vo vedúcej pozícii. Hovoril mi, že vysielanie bolo odrazom od ionosféry a počuť ho bolo na blízkom východe tak, ako keď ste tu počuli bratislavské vysielanie,“ dodal Lehotai s tým, že v pozadí silnejšieho vysielania bolo počuť aj arabské vysielanie. Boli tam štyri 250 kilowatové vysielače. To bola obrovská sila a dali sa spojiť. Vysielanie išlo z Prahy káblom, čo som počul, tak to bolo po nemecky, anglicky a francúzsky. Znelkou bola komunistická pieseň – Kupředu levá, spátky ani krok,“ spomenul Lehotai.
Jednou z jeho spomienok je, že keď bolo vlhšie počasie a preskočila iskra mezi vlnovodmi, tak to začalo horieť ako liehový plameň. „A ten plameň začal hovoriť nemecky, anglicky a francúzsky,“ povedal.
S výstavbou boli spojené aj tragédie. Ako Lehotai podotkol, o život vtedy prišli dvaja montážnici. „Rozkolísal sa kôš, ktorý ťahal žeriav a dvaja z neho vypadli, jednému sa podarilo zachytiť,“ dodal.
V období studenej vojny vysielač zohrával špecifickú úlohu – okrem šírenia domáceho signálu bol rušičkou vysielania západných staníc. Areál vysielača tak bol známy ako aj ako „najsilnejšia rušička Slobodnej Európy“. Činnosť vysielača mala byť koordinovaná z pracoviska pri osade Teška a jeho prevádzka bola dôkladne strážená. Podľa Lehotaia sa tam kontrolovala intenzita šíreného signálu. Vysielač tak desaťročia formoval éter nielen v technickom, ale aj ideologickom zmysle. V areáli sa podľa neho nachádzalo viac ako desať rušičiek.
S vývojom technológií a zmenou politického režimu však vysielač postupne strácal význam. Posledné roky stál opustený, čas i počasie si vyberali svoju daň. „Stála zamestnanecká služba taktiež nie je prítomná, avšak areál je sledovaný kamerovými systémami na diaľku a je taktiež stráženým objektom,“ podotkol zástupca spoločnosti Towercom.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Robert Piatrik Droners
