Obdobie Troch kráľov považuje cirkev za pomyselné ukončenie vianočných sviatkov. Dnešné tradície sú venované ochrane domu pred zlom, pred chorobami, nezhodami a problémami. Ako pre vobraze.sk priblížil rimskokatolícky farár Jozef Hominda, spomínané zvyky na Gemeri, Malohonte či Novohrade sa podľa jeho skúsenosti udržiavajú skôr v užších rodinných kruhoch, ako v celých obciach, keďže lokalita patrí medzi tie, kde je menej veriacich.
Aktuálne pôsobí dva roky vo farnosti Rapovce (okres Lučenec), ako administrátor, pre miesta ako Laza, Trebeľovce, Kalonda, Mučín. Predtým slúžil vo farnosti v Rimavskej Seči, ktorá zahŕňala aj okolité obce Číž či Orávka. Každá z farností i kostolov má podľa jeho slov miesto v jeho srdci, aj keď každá má svoje špecifiká.
„Všade je to troška o inom. Všade je chleba o dvoch kôrkach. Keď človek nemá velké nároky, tak všade sa nájde to, čo ho teší,“ hovorí. K Rimavskej Seči spomenul, že ide o zaujímavý región, v ktorom žije väčšina Rómov. Sú skôr poverčivejší, ale podľa duchovného aj to má niečo do seba.
Viac zvyklostí spojených napríklad s koledníkmi si podľa neho udržiavajú napríklad v obciach Divín, či Lom nad Rimavicou. Kedysi boli tieto zvyky bežné v každej obci, dnes je to skôr výnimkou. „Tento kraj je taký, že kto tu chodí do kostola, ten to myslí vážne, nie kvôli zvykom a tradíciám. Všeobecnejšie to tu ľudia berú vážnejšie,“ podotkol Hominda.
Naďalej sa však aj v obciach na juhu Banskobystrického kraja stretávame s nápisom ponad vchodové dvere G+M+B, ktorý si často vysvetľujeme ako iniciály troch mudrcov. V skutočnosti ide o C+M+B, čiže Christus Mansionem Benedicat, teda Kristus žehnaj tomuto domu. Tiež vysvetľuje spojitosť s tromi biblickými darmi, myrhou, kadidlom a zlatom. „Zlato patrí kráľom, myrha sa dáva mŕtvym, a kadidlo Bohom,“ doplňuje význam symbolov, podľa teológov.
Dnes ešte stále je veľmi populárne aj kropenie domu svätenou vodou. Soľ bola v minulosti nesmierne vzácnou surovinou s vplyvom na ľudské zdravie. Krieda je pripomienkou prítomnosti Boha v dome. Voda je život.
Hominda zároveň dáva na pravú mieru, že cirkev si je vedomá, že ide skôr o symbolický sviatok. Podľa svätého písma totiž nejde o troch kráľov, ale o troch mudrcov. Rovnako nie je jasné, kedy presne prišli k Ježišovi, ale teológovia nepredpokladajú, že by to bolo tak skoro po narodení Ježiša Krista. Že boli traja sa vraj usudzuje podľa troch darov spomenutých v Biblii. Nie je však vylúčené, že ich bolo viac a koľko mudrcov ich donieslo. „Je to skôr tradícia, ktorá sa zaužívala pre zjednodušenie.“
Jozef Hominda začínal v roku 2003 ako kaplán v Divíne. S odstupom času podotkol, že v Divíne sa veci zmenili k lepšiemu. “Naozaj sa snažili, aby obec vyznela pekne a podarilo sa im to,“ podotkol.
Rodák z Trebišova sa na Gemer dostal okľukou cez Česko. Jeho otec slúžil u vojska, preto párkrát zmenili bydlisko, kým sa usadili v Rožňave. Ako Hominda poznamenal, v otcových šlapajách nepokračoval a napokon sa rozhodol pre diecézu v Rožňave, ako aj širokú verejnosť.
K službe cirkvi Homindu priviedla túžba slúžiť Bohu a slúžiť ľuďom, aby sa s ním spojili. „Zopár kňazov Seleziánov to naozaj dokázalo. Mali ľudský prístup a boli mojím vzorom, ako sa dá byť osožný pre svoje okolie. Skúsil som to a dá sa,“ priblížil Hominda, ktorý je známy aj svojou ľudskou stránkou a hlavne má rád humor.
Ako sám hovorí, niekedy je lepšie sa zasmiať, ako sa trápiť. Zároveň priznáva, že občas si musí dávať na to pozor, aby to s vtipkovaním neprehnal. Zoznam jeho vtipov a historiek je pomerne široký. A jeho obľúbený trojkráľový vtip? „Klíče, mobil, brýle.“ (v čechách je to K+M+B)
Do nového roka praje rimskokatolícky farár Jozef Hominda všetkým ľuďom hlavne Božie požehnanie. Ako dodáva, je to preto, že Boh najlepšie vie, čo ľudia potrebujú. „Želám vám dobré veci a nebudem obmedzovať Boha v jeho fantázii,“ tlmočil slová svojho kolegu.
Zdroj: vobrazesk.sk, foto: archív Jozefa Homindu
