Rozhľadňa Maginhrad, nachádzajúca sa pri Nižnom Skálniku, je po rekonštrukcii opäť otvorená. Prešla rozsiahlou obnovou. „Po rokoch pôsobenia poveternostných podmienok a intenzívneho využívania si technický stav rozhľadne vyžadoval rozsiahlejšiu rekonštrukciu. Jej cieľom bolo predovšetkým zvýšiť bezpečnosť návštevníkov, zlepšiť technický stav rozhľadne a predĺžiť jej životnosť,“ priblížila Ivana Borošová z Miestnej akčnej skupiny MALOHONT. Ako dodala, počas rekonštrukcie boli odstránené poškodené i opotrebované časti a obnovené drevené konštrukcie, schodiská, zábradlia a podlahy. „Práce zahŕňali tiež obnovu strechy, klampiarskych prvkov a kamenného obkladu. Pri obnove drevených častí bolo použité najmä smrekovcové drevo,“ objasnila.

Ďalej uviedla, že celkové oprávnené výdavky na rekonštrukciu predstavujú 80 228,69 eur. „Z toho tvorí 80 000 eur regionálny príspevok a 228,69 eur spolufinancovanie Miestnej akčnej skupiny MALOHONT,“ doplnila. Realizátorom stavebných prác bol Ján Škorňa – Lumber HOUSE.

MAS MALOHONT avizuje, že slávnostné otvorenie zrekonštruovanej rozhľadne Maginhrad sa priamo pri nej uskutoční v sobotu 29. augusta o 15:00 h. a pre účastníkov bude pripravené občerstvenie a folklórny program.

Na rozhľadni pribudla meteostanica. Borošová podotkla, že jej údaje budú dostupné online. Pribudla aj anténa na zlepšenie pokrytia územia rádiovým signálom a nové panoramatické tabule, vďaka ktorým bude jednoduchšie rozpoznať okolité vrchy a dominanty krajiny. „Novinkou je tiež solárne osvetlenie najvyššieho podlažia rozhľadne,“ uzavrela.

Zdroj: vobraze.sk, Ivana Borošová – MAS MALOHONT, foto: MAS MALOHONT

<p>The post Rozhľadňu Maginhrad po rekonštrukcii otvorili návštevníkom. Cieľom bolo zvýšiť ich bezpečnosť first appeared on vobraze.sk.</p>

Farby, tvary a interiéry ju fascinovali už ako malé dievča. Kým iné deti listovali rozprávkovými knižkami, Silvia Póša Révész, rodáčka z Gemerského Jablonca, s nadšením prezerala časopis o bývaní a kreslila si vlastné návrhy izieb. Detský koníček sa po rokoch zmenil na povolanie. Dnes interiérová dizajnérka z Rimavskej Soboty stojí za značkou Space Reshape a pomáha ľuďom vytvárať priestory, ktoré sú nielen krásne, ale aj praktické a dostupné.

Jej cesta však nebola jednoduchá. Za vzdelaním a skúsenosťami odišla do Veľkej Británie aj Švajčiarska, kde popri práci opatrovateľky vyštudovala interiérový dizajn na prestížnej univerzite National Design Academy. Minulý rok získala britský bakalársky titul a po návrate na Gemer-Malohont si splnila sen o vlastnom štúdiu.

„Mama stále kupovala maďarské noviny Lakáskultúra. Ja som mala asi 8 rokov, robila som návrhy, začala som kresliť a farby ma stále zaujímali. Takže prirodzene to prišlo od detstva, od mami,“ uviedla Silvia Póša Révész (43), rodáčka z dedinky Gemerský Jablonec. Listovanie vo farebných stranách plných inšpirácií, štúdium kombinácií odtieňov a prvé detské náčrty izieb v Silvii zapálili iskru, ktorá ju sprevádza celý život. Už vtedy pociťovala prirodzenú túžbu pretvárať prostredie okolo seba a vedela, že estetike a tvoreniu sa chce venovať aj v dospelosti.

Po návrate domov založila štúdio Space Reshape, ktorého hlavnou filozofiou je premeniť sen klienta na skutočnú realitu. Vo svojej praxi sa zameriava na kompletné návrhy bytov, rodinných domov, komerčných priestorov, ako sú kaviarne či reštaurácie, no ponuku zámerne koncipovala tak, aby bola dostupná pre každého. Jej služby sa začínajú už pri symbolických 19 eurách za farebnú konzultáciu. Mnohí ľudia si totiž chcú osviežiť domov počas leta či dovoleniek, no nevedia vybrať správny odtieň steny, vhodný koberec či záclony. V rámci konzultácie dostanú nielen presný farebný koncept, ale aj konkrétny nákupný zoznam s odkazmi na predajne. „Filozofia značky Space Reshape je premeniť váš sen na realitu. Mám služby od 19 eur, napríklad farebnú konzultáciu, kde vám urobím návrh aj pošlem nákupný zoznam, kde môžete farbu zakúpiť,“ objasňuje. Ako Silvia avizuje, v blízkej budúcnosti sa plánuje venovať aj úprave priestoru podľa indických princípov a vyžarovania pozitívnej energie, harmónie „Vastu Shastra“.

Správne zoradenie prvkov v kuchyni – chladnička, odkladacia plocha, umývadlo, prípravná plocha, sporák a servírovací priestor – je podľa architektky kľúčom k tomu, aby kuchyňa slúžila človeku, a nie naopak. Veľkou devízou jej práce je navyše to, že nevytvára len odtrhnuté 3D vizualizácie zo stiahnutých internetových modelov, ale ku každému projektu prikladá reálne zrealizovateľný nákupný zoznam s priamymi linkami na dostupné obchody. Veľkým benefitom pre klientov je aj jej časová flexibilita, keďže čakacie lehoty sú v ráde týždňa. „Ja už vám dám rovno aj nákupný zoznam všetkých položiek, čo je v návrhu, takže budete mať rovno zrealizovateľný návrh, nie iba peknú vizualizáciu. A čakacie doby nemám horibilné – skôr týždeň ako mesiace,“ dodáva.

Popri dostupných konzultáciách ponuka Space Reshape zahŕňa aj kompletný Home Staging pre realitné kancelárie a majiteľov nehnuteľností v cene 79 eur. Táto služba pomáha odhaliť skrytý potenciál starších bytov či domov, ktoré sa s minimálnymi úpravami a dekorovaním stanú pre kupujúcich nepomerne atraktívnejšími. Pre náročnejších klientov navrhuje kompletné izby, obývačky, detské izby a špeciálne kuchyne či kúpeľne. Návrh kuchyne v cene 249 eur obsahuje kompletnú technickú dokumentáciu s presnými rozmermi pre stolára a zohľadňuje prísne pravidlá dizajnu. „Keď človek hovorí, že dizajnérka je drahá, ja stále hovorím: keď urobíte chybu, to bude drahšie. Radšej zaplatiť 249 eur za návrh kuchyne, ako urobiť drahú chybu za 10 – tisíc eur a potom zistiť, že to nefunguje,“ zdôrazňuje.

Zatiaľ čo pred troma až štyrmi rokmi dominovali tmavšie tóny a drahokamové farby ako zafírová či smaragdová, v nadchádzajúcom období prichádzajú do módy opäť jasnejšie odtiene. Mimoriadny dôraz kladie aj na vrstvenie osvetlenia, ktoré navrhuje v špeciálnom programe so simuláciou nočnej hodiny. „Biela, čierna, sivá a svetlá béžová – to stále ide a človek nevie urobiť chybu. Pri osvetlení je dôležité svetlo vrstviť, dať aj náladové osvetlenie a v programe si ho vieme pozrieť aj o polnoci, ako to svetlo svieti v celom priestore,“ vysvetľuje.

V Rimavskej Sobote a okolí už má za sebou viacero úspešných realizácií – od kompletnej rekonštrukcie vlastného domčeka na Fábryho, ulici cez návrhy kuchyne v Jesenskom, dizajn pre susedku z predajne Elektro Mida, dispozície domu na Kurinci až po návrhy chodieb a knižníc. Aktuálne finišuje s návrhom detskej izby, pripravuje augustovú realizáciu kúpeľne a jej doteraz najväčšou profesijnou výzvou je nová zákazka na kompletný štvorizbový byt v novostavbe v Bratislave. Jej pôsobenie sa tak neobmedzuje len na Gemer a Malohont, objednávky berie aj na online spoluprácu. „Veľmi sa teším, lebo to bude zatiaľ môj najväčší projekt, a ešte mám zákazku na jednu kúpeľňu.“

Návrat do Rimavskej Soboty vníma pozitívne. Teší ju, že v meste vznikajú nové možnosti vzniku prevádzok, kaviarní, bytové projekty, ako rekonštrukcia bývalej T20 na Železničnej ulici či výstavba pri novom Lidli a bytovke, pričom vníma rastúci dopyt po kvalitnom bývaní. „Sledujem, ako sa mesto mení, je vidieť dopyt po bytoch.“

Zdroj:PR-článok, Spacie Reshape

<p>The post Začínala s ceruzkou a časopisom o bývaní. Interiérová dizajnérka Silvia z R. Soboty mení predstavy o bývaní na realitu first appeared on vobraze.sk.</p>

Rodiny s deťmi, rekreační turisti aj milovníci prírody majú nový dôvod zastaviť sa na Prednej Hore. Vďaka novému náučnému chodníku Lesná hádanka môžu objaviť cestu vedúcu k obľúbenému Sysľovisku a Obrovisku úplne novým spôsobom – prostredníctvom nenáročnej lesnej prechádzky doplnenej o informačné zastavenia a zaujímavosti o prírode Muránskej planiny. Projekt rozširuje ponuku zážitkového cestovného ruchu v regióne a podporuje udržateľnejšie spoznávanie jedného z najcennejších prírodných území Slovenska.

Nový chodník vedie lesným prostredím medzi Prednou Horou a lokalitami Sysľovisko a Obrovisko. Popri príjemnej približne hodinovej prechádzke ponúkne návštevníkom tematické zastavenia s informáciami o okolitej prírode, lese a zaujímavostiach tejto časti Národného parku Muránska planina. Cieľom projektu je nielen rozšíriť ponuku cestovného ruchu, ale zároveň motivovať návštevníkov, aby namiesto presunu autom využili pešiu trasu a spoznali krásy regiónu priamo počas cesty. Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Beljak zdôraznil, že práve takéto projekty pomáhajú rozvíjať región citlivým spôsobom. „Rozvoj cestovného ruchu nie je iba o budovaní veľkých atrakcií. Rovnako dôležité sú projekty, ktoré prirodzene prepájajú návštevníkov s prírodou a zároveň pomáhajú miestnym komunitám. Náučný chodník lesná hádanka vytvára nový turistický produkt, ktorý podporuje aktívny pohyb, vzdelávanie aj ochranu prírodného dedičstva Muránskej planiny. Teší ma, že aj vďaka podpore kraja vznikajú zmysluplné projekty s dlhodobým prínosom pre región.“

Projekt vznikol v úzkej spolupráci OOCR GEMER, obce Muránska Huta a ďalších partnerov pôsobiacich v území. Výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric považuje nový chodník za ďalší krok v budovaní kvalitnej turistickej infraštruktúry. „Moderný návštevník nehľadá iba cieľ, ale aj samotný zážitok z cesty. Lesná hádanka ponúkne rodinám s deťmi aj individuálnym turistom možnosť spoznávať Muránsku planinu hravou a nenáročnou formou. Veríme, že nový chodník prispeje k predĺženiu pobytu návštevníkov v regióne a zároveň pomôže prirodzene rozložiť návštevnosť medzi jednotlivé lokality.“

Projekt zahŕňal prípravu odborných textov, výrobu drevených informačných panelov, terénne úpravy trasy, jej vyznačenie a osadenie jednotlivých informačných zastavení. Celková hodnota projektu predstavuje 3 105,03 eur, pričom jeho realizáciu podporila Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja prostredníctvom členského príspevku Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER vo výške približne 2300 eur.

Koordinátorka projektu Jana Mladšia pripomína, že ambíciou nebolo vytvoriť len ďalší turistický chodník. „Chceli sme pripraviť trasu, ktorá bude sama o sebe zážitkom. Návštevníci počas prechádzky objavia zaujímavosti o lese, prírode a okolí Prednej Hory, pričom jednotlivé zastavenia ich budú motivovať pozerať sa na krajinu inými očami. Veríme, že Lesná hádanka si rýchlo nájde svojich priaznivcov medzi rodinami aj turistami, ktorí sa do regiónu radi vracajú.“

Prevádzku a pravidelnú údržbu náučného chodníka budú zabezpečovať partneri projektu v spolupráci. Každoročne bude trasa kontrolovaná a podľa potreby čistená po zimnom období tak, aby zostala bezpečná a atraktívna pre návštevníkov počas celého roka.

Zdroj: tlačová správa, Zuzana Jóbová – výkonná riaditeľka KOCR Banskobystrický kraj Turizmus (redakčne upravené)

<p>The post Nový náučný chodník lesná hádanka prepojí Prednú Horu so Sysľoviskom a Obroviskom first appeared on vobraze.sk.</p>

Ponuku zážitkového cestovného ruchu v regióne Gemer rozšíri nový náučný chodník Lesná hádanka, ktorý prepojí rekreačnú lokalitu Predná Hora s obľúbenými miestami Sysľovisko a Obrovisko na Muránskej planine. Určený je rodinám s deťmi, peším turistom aj všetkým milovníkom prírody. Prostredníctvom tematických stanovíšť hravou formou približuje návštevníkom prírodné zaujímavosti územia a zároveň podporuje udržateľnejší pohyb medzi Prednou Horou a jednou z najvyhľadávanejších lokalít Muránskej planiny. Projekt slávnostne predstavia a symbolicky otvoria v pondelok 13. júla.

„Doteraz chýbalo priame pešie prepojenie Prednej Hory s lokalitami Obrovisko a Sysľovisko. Ubytovaní hostia aj ľudia z Prednej Hory museli na Sysľovisko cestovať autom. Teraz budú môcť ísť bezpečne pešo a popritom sa zabaviť riešením hádaniek,“ priblížil pre vobraze.sk destinačný koordinátor Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER Ján Ulický.

Trasa vedie lesným prostredím do mierneho kopca a návštevníci ju zvládnu približne za hodinu a pol pomalším tempom. Pozdĺž chodníka je pripravených takmer desať tematických stanovíšť s úlohami. Účastníci budú riešiť hádanky, zbierať indície a na záver vyplnia tajničku, vďaka čomu sa prechádzka stane zábavnou aj poučnou.

Projekt, ktorého hodnota presiahla 3 000 eur, bude oficiálne predstavený počas slávnostného otvorenia. Organizátori priblížia jeho vznik aj očakávaný prínos pre rozvoj cestovného ruchu a celého regiónu Gemer.
Ide o ďalšiu novinku, ktorou sa región Gemer snaží zatraktívniť svoju ponuku pre návštevníkov. Minulý mesiac bola pri Jelšave sprístupnená Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta, ktorá vedie na vrch Hrádok. Približne 2,4 kilometra dlhá trasa zahŕňa aj 140-metrový istený ferratový úsek a ponúka milovníkom turistiky a adrenalínu bezpečnejší spôsob, ako vystúpiť na obľúbené vyhliadkové miesto. Podľa Jána Ulického ide o trasu, ktorú turisti využívali už v minulosti, no po jej zabezpečení je prístupnejšia a bezpečnejšia pre širší okruh návštevníkov.

Zdroj: vobraze.sk, OOC Gemer

<p>The post Lesná hádanka prepojí Prednú Horu so Sysľoviskom a Obroviskom first appeared on vobraze.sk.</p>

Mlyn vo Veľkých Teriakovciach začína novú éru svojej existencie. Vyše 200-ročná národná kultúrna pamiatka opäť ožíva. Po niekoľkých rokoch odstávky a následnej rekonštrukcii je znovu sprístupnená verejnosti. V súčasnosti je mlyn už plne pripravený privítať prvých návštevníkov, ktorí doň môžu zavítať po predchádzajúcej jednoduchej rezervácii.
V mlyne uvidia návštevníci zachované pôvodné zariadenie a stroje na mletie obilia. Okrem toho je v ňom expozícia regionálneho múzea. Tá je zameraná nielen na mlynárstvo, ale aj roľníctvo, tradičné remeslá a život našich predkov. Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené hlavolamy a jednoduché vedomostné hry. Cieľom je prezentovať túto vzácnu technickú pamiatku rôznym skupinám návštevníkov a všetkým vekovým kategóriám.

Sprevádzanie zabezpečia miestni dobrovoľníci
Najväčšou výzvou po dokončení rekonštrukcie bolo personálne zabezpečenie pamiatky a organizácia samotných prehliadok. Vo Veľkých Teriakovciach sa totiž nechceli vydať cestou inštalácie QR kódov a elektronických sprievodcov, pri ktorej chýba ľudský rozmer a osobný vklad. Samospráva, ktorá mlyn prevádzkuje, sa rozhodla pre ťažšiu cestu. Záujemcov o prehliadku mlyna budú sprevádzať vyškolení lektori, ktorí im pútavou formou priblížia históriu pamiatky a prevedú ich expozíciami. Aktuálne je k dispozícii päť dobrovoľníkov z obce a blízkeho okolia, ktorí sa na prehliadkach budú striedať.
„Veľmi ma teší, že sa v našej obci a okolí našla skupina aktívnych ľudí, ktorým na osude mlyna záleží. Vďaka piatim dobrovoľníkom dokážeme pamiatku opäť sprístupniť verejnosti. Mlyn tak bude môcť privítať prvých turistov najmä počas nadchádzajúcich víkendov,“ skonštatoval zastupujúci starosta Veľkých Teriakoviec Norbert Keľo.

Unikát regiónu zachránený v poslednej chvíli
Vodný mlyn vo Veľkých Teriakovciach je najväčším zachovaným objektom svojho druhu v regióne Gemer-Malohont. Zároveň šlo o najdlhšie prevádzkovaný mlyn, svojmu pôvodnému účelu slúžil zhruba od začiatku 19. storočia až do roku 1961. Rozľahlú stavbu potom miestne roľnícke družstvo ešte ďalších päť rokov využívalo na šrotovanie.

Nasledujúcich vyše 40 rokov však už len chátrala. Zlom nastal až v roku 2008, keď občianske združenie (OZ) Ozveny získalo z nórskych fondov financie na obnovu mlyna. Tá prebehla v rokoch 2008 až 2010. OZ Ozveny potom mlyn prevádzkovalo asi 12 rokov. Bolo to však formou dobrovoľníckej práce a dlhodobé nasadenie sa napokon prejavilo v totálnom vyčerpaní dobrovoľníkov. Bolo preto potrebné riešiť budúcnosť pamiatky, ktorú napokon prevzala samospráva.

Keďže na mlyne sa medzičasom podpísal zub času, bola opäť nevyhnutná aspoň čiastočná rekonštrukcia mlyna. Podarilo sa to vďaka regionálnemu príspevku od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vo výške 80 000 eur. Obnova bola zameraná hlavne na obnovu fasády a zabránenie prenikaniu vlhkosti do historickej stavby.
„Urobila sa kompletná hydroizolácia muriva, opravili sa vonkajšie stierky a výmaľba, ako aj nátery okien. Vo vnútri boli opravené všetky omietky. Mlyn už bolo skutočne nutné dať do poriadku, keďže vlhkosť degradovala tieto vzácne priestory. Rekonštrukciou sa nám podarilo národnú kultúrnu pamiatku stavebne zastabilizovať a zachrániť jej historickú hodnotu pre ďalšie generácie,“ podčiarkol zastupujúci starosta.

Medzi ďalšími prácami bola rekonštrukcia sociálneho zázemia a toaliet pre návštevníkov. Dobrovoľníci mlyn potom poupratovali a pripravili ho na novú turistickú sezónu. V súčasnosti sa záujemcovia o históriu už môžu nahlasovať na prehliadky.

Mlyn ožíva
Renováciu mlyna a jeho oživenie víta aj OZ Ozveny. „Teší nás, že sa našiel niekto, kto po nás pokračuje. Sme radi, že sa do prevádzky mlyna zapojila miestna komunita a Teriakovčania. Jedna vec je totiž pamiatku opraviť, ale druhá vec je, aby žila a slúžila návštevníkom,“ podotkla Miroslava Vargová z OZ Ozveny. Prínos pre región vidí aj Miestna akčná skupina (MAS) Malohont. Jednou zo sprevádzajúcich lektoriek bude aj jej manažérka Danica Bartová. „Chceme pomôcť, pretože veríme, že obnovená pamiatka pritiahne ľudí nielen do mlyna, ale celkovo do regiónu,“ zdôraznila Bartová.

V pláne sú aj rôzne tematické kultúrne a spoločenské podujatia, na ktoré budú zverejňované samostatné pozvánky. Svoje dlhoročné skúsenosti z oblasti kultúry chce v tomto smere využiť obecná poslankyňa Regina Špitálová. V pláne má obnovenie kultúrnych podujatí, ktoré sa tam v minulosti konali – napríklad Slivkové hody či Vianoce v mlyne.
„Základ aktivít by boli tvorivé dielne a živé prezentácie tradičných remesiel. Napríklad pri vianočných podujatiach by to bola výroba medovníkov. V minulosti sme v mlyne varili kapustnicu či punč a pri tom vystupovali rôzne miestne folklórne skupiny. Tie plánujeme osloviť aj v budúcnosti, aby napríklad predstavili tradičné zvyky a obyčaje regiónu,“ vysvetlila Špitálová. Ako dodáva, cieľom je vytvoriť živý priestor s bohatým programom, ktorý zaujme širokú škálu záujemcov – od rodín s deťmi cez milovníkov histórie až po priaznivcov tradičného umenia a folklóru.
„Naším cieľom nie je len statické múzeum. Chceme, aby mlyn opäť pulzoval energiou, preto usilovne pracujeme na kalendári podujatí. Spojíme osvedčené tradície s novými nápadmi tak, aby si tu každý našiel to svoje,“ zdôraznila obecná poslankyňa.

Ako môžete mlyn navštíviť?
Veľké Teriakovce sa nachádzajú na hlavnej ceste I/72 vedúcej z Rimavskej Soboty do Brezna, zhruba šesť kilometrov severne od okresného mesta. Na križovatke pri potravinách Jednota stačí v smere od Rimavskej Soboty odbočiť doprava a po necelých 300 metroch sú návštevníci priamo pri mlyne.
Jeho poloha je zaznačená aj v mapových platformách Google Mapy, Apple Mapy, Mapy.com či Open Street Maps. Bezplatné parkovanie je možné priamo pri ceste pred budovou. Základná prehliadka mlyna trvá približne trištvrte hodiny. V prípade záujmu návštevníkov ju však je možné rozšíriť a doplniť o ďalšie informácie.
Registráciu na prehliadku je možné vykonať na e-mailovej adrese mlyn.teriakovce@gmail.com, prípadne na telefónnom čísle 0951 975 750. Potrebné je nahlásiť sa na prehliadku minimálne 24 hodín vopred.

Zdroj: tlačová správa, obec Veľké Teriakovce

<p>The post Mlyn vo V. Teriakovciach opäť ožíva. Národnú kultúrnu pamiatku po rekonštrukcii otvorili pre verejnosť first appeared on vobraze.sk.</p>

 
Gemer rozširuje svoju ponuku aktívneho cestovného ruchu o nový atraktívny produkt. Projekt Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta prináša návštevníkom možnosť vystúpiť na vrch Hrádok novým, dobrodružným a zároveň bezpečným spôsobom. Ferrata vedie skalným masívom nad hotelom Hrádok a ponúka jedinečné výhľady na okolité pohoria.  Projekt bol realizovaný na základe odbornej analýzy a návrhu jednotlivých úsekov v spolupráci s odborníkmi na horské zabezpečovacie systémy. Súčasťou projektu bolo osadenie bezpečnostných prvkov v skalnom teréne a vytvorenie trasy, ktorá umožňuje bezpečný pohyb návštevníkov po skalnom masíve. Jeho cieľom bolo vytvoriť nový turistický produkt, ktorý zatraktívni lokalitu Hrádku, rozšíri možnosti aktívneho trávenia voľného času a zároveň podporí návštevnosť regiónu.

Projekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK, n.o. prostredníctvom členského príspevku v oblastnej organizácii cestovného ruchu GEMER. Celkové náklady projektu dosiahli 18 600 eur, pričom finančná podpora zo Schémy pomoci Rozvojovej agentúry BBSK predstavovala 8 800 eur. Partner projektu, spoločnosť Slovenské magnezitové závody, a. s. Jelšava, zabezpečil spolufinancovanie vo výške 9 800 eur.

„Gemer považujeme za svoj domov a jeho rozvoj je pre nás prirodzenou súčasťou spoločenskej zodpovednosti. Teší nás, že sa podarilo vytvoriť nový turistický produkt, ktorý prinesie do regiónu ďalších návštevníkov a zároveň ukáže, že aj priemyselné podniky môžu aktívne prispievať k rozvoju cestovného ruchu. Veríme, že ferrata sa stane obľúbeným miestom pre domácich aj turistov z celého Slovenska. Ferrata na Hrádku nie je len novou turistickou atrakciou. Je symbolom spolupráce samosprávy, podnikateľského sektora a organizácií cestovného ruchu, ktoré spoločne ukazujú, že aj na Gemeri dokážeme vytvárať moderné a atraktívne projekty s dlhodobým prínosom pre celý región,“ povedal Roman Gažúr, generálny riaditeľ SMZ Jelšava.

Projekt nadväzuje na dlhodobú snahu o rozvoj cestovného ruchu v menej objavených častiach Banskobystrického kraja. Vznik novej ferraty vytvára ďalší dôvod na návštevu regiónu a zároveň prepája prírodné hodnoty Gemera s modernými formami zážitkového turizmu. „Som veľmi rád, že sa v okolí Jelšavy a na Gemeri darí realizovať projekty, ktoré prinášajú nové dôvody na návštevu nášho regiónu. Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta je presne typom atrakcie, ktorá obohacuje ponuku aktívneho cestovného ruchu a motivuje návštevníkov zostať u nás dlhšie. Keď sme pred rokmi stáli pri vzniku oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER, jednou z našich hlavných vízií bolo postupne vytvárať sieť zážitkov a atraktivít, ktoré predĺžia pobyt turistov v regióne. Teší ma, že práve vďaka spolupráci samosprávy, podnikateľského sektora a partnerov cestovného ruchu sa táto vízia krok za krokom napĺňa,“ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár. Nová ferrata zároveň rozširuje ponuku aktívneho cestovného ruchu v okolí Jelšavy a Hrádku. V kombinácii s ubytovacími službami, turistickými trasami a ďalšími atrakciami regiónu vytvára predpoklady pre dlhšie pobyty návštevníkov v území.

„Via ferrata Hrádok rozšíri, už teraz bohatú, ponuku zážitkov na Gemeri, a podporí rast cestovného ruchu v okolí Jelšavy. Veríme, že pritiahne aktívnych návštevníkov a predovšetkým rodiny s deťmi, keďže je naozaj bezpečná a vhodná aj pre menších turistov, ktorí len začínajú objavovať hory. Skvelé je, že v blízkosti môžu spoznať Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, Coburgovský kaštieľ a ubytovať sa v blízkom hoteli Hrádok,“ uviedol Jaroslav Hric z Oblastnej organizácie cestovného ruchu /OOCR/ Gemer.

Slávnostné otvorenie ferraty sa uskutočnilo 15. júna pri Hoteli Hrádok, kde si pozvaní hostia, partneri projektu, zástupcovia médií a verejnosť mohli novú trasu prezrieť a absolvovať organizovaný prechod. Návštevníci, ktorí nevlastnia vlastné vybavenie na pohyb po zaistených cestách, si budú môcť ferratové sety zapožičať priamo v Hoteli Hrádok. Vďaka tomu bude nová atrakcia dostupná aj pre záujemcov, ktorí sa chcú s ferratovým lezením zoznámiť po prvýkrát. Trasa je navrhnutá v náročnosti B/C, čím ponúka atraktívny zážitok pre rekreačných turistov aj skúsenejších návštevníkov so základnými skúsenosťami s pohybom na ferratách.

Zdroj: tlačová správa, Zuzana Jóbová – výkonná riaditeľka KOCR Banskobystrický kraj Turizmus (redakčne upravené)

<p>The post Nová ferrata pri Jelšave vedie skalným masívom a ponúka jedinečné výhľady first appeared on vobraze.sk.</p>

Spisovateľka Iveta Zaťovičová zažíva jedno z najúspešnejších období svojej doterajšej literárnej kariéry. Rodáčka z Fiľakova, ktorá už štyridsať rokov žije a tvorí v Lučenci, sa minulý rok so svojou novelou Matkin čas dostala do finálovej desiatky najprestížnejšieho slovenského literárneho ocenenia Anasoft litera. Pre autorku, ktorá knižne debutovala až po päťdesiatke, to znamenalo zásadný profesionálny posun. Odborná porota zaradila toto dielo medzi najvýraznejšie slovenské prózy, čo spisovateľku okamžite motivovalo k ďalšej tvorbe. Výsledkom je jej najnovšia kniha Floriánov dom, ktorá vyšla iba pred mesiacom. „Práve táto kniha je asi mojím najväčším úspechom a som na ňu najviac hrdá, ale to neznamená, že k iným svojim dielam nemám kladný vzťah,“ uviedla pre vobraze.sk Iveta Zaťovičová.

Autorka svoj knižný debut absolvovala v roku 2016 zbierkou krátkych próz Tiene babieho leta. Za desať rokov intenzívneho písania Začkovičová vydala celkovo deväť kníh, z toho osem próz a básnickú zbierku Zjesenievanie (2022). Vo svojich príbehoch čerpá z reálneho života, pri pozorovaní ľudí z regiónu Novohrad, pričom z jej textov neraz zavanie slovensko-maďarský nádych prostredia okolo Lučenca a Fiľakova. „Nie všetky knihy odrážajú môj vlastný život, aj keď sú vo viacerých z nich autobiografické prvky. Ide skôr o autorské nahliadanie na reálny život okolo nás. Ak kniha čitateľa zaujala, to znamená, že príbehu uveril, že ho oslovuje a možno sa v niektorom z nich aj sám nájde,“ vysvetľuje Zaťovičová.

Profesijná cesta Ivety pritom pôvodne smerovala úplne iným smerom, hoci knihy boli jej veľkou záľubou už od útleho veku. Detstvo prežila najskôr v činžiaku a neskôr v rodinnom dome vo Fiľakove, v ktorom dnes sídli Matica slovenská. Hoci prejavovala hlboký záujem o jazyky a literatúru, jej rodičia mali o budúcnosti svojej dcéry racionálnejšie predstavy. Z ôsmej triedy základnej deväťročnej školy išla na fiľakovské gymnázium a po maturite odišla študovať ekonómiu.

V Banskej Bystrici Zaťovičová absolvovala Fakultu ekonomiky služieb a cestovného ruchu so špecializáciou na spoločné stravovanie. Po vysokej škole pracovala v hoteli Novohrad, kde ju po polroku oslovili na manažérsku pozíciu do cestovej kancelárie. „Oslovil ma inšpektor cestovnej kancelárie, či by som k nim nešla robiť vedúcu. Dlho som nerozmýšľala, tá ponuka bola lákavá.“ Tu pracovala 9 rokov, ale po materskej dovolenke sa tam už nevrátila. Jeden rok vyučovala angličtinu na stavebnej priemyslovke v Lučenci. V apríli 1994 uspela v konkurze do novovznikajúcej pobočky Tatra banky v Lučenci. Hoci sa hlásila na radovú pozíciu, po šesťmesačnom školení v Bratislave sa stala prvou riaditeľkou tejto pobočky, ktorú úspešne riadila dvanásť rokov.

Ďalší výrazný zlom v jej živote nastal pred dvadsiatimi rokmi, keď sa v biznise a aj v súkromí spojila s partnerom z Holandska. Spoločne v Lučenci vybudovali firmu, ktorá sa pôvodne venovala prekladateľstvu a realitám. V roku 2020 realitnú činnosť ukončili a pretransformovali spoločnosť na rodinné vydavateľstvo Lux Libris, v ktorom autorka dnes vydáva svoje knihy. Vo voľnom čase sa Iveta okrem domácnosti venuje aj jazykovým korektúram partnerových prekladov.

Spisovateľka je matkou dvoch dospelých synov, z ktorých jeden pôsobí ako šéfkuchár v Berlíne a druhý žije s rodinou na Malorke. Nová životná etapa poskytla Zaťovičovej vytúžený priestor na vlastnú tvorbu: „K písaniu som sa dostala úplnou náhodou, aj keď prvé literárne pokusy som mala už ako 20-ročná. Dokonca mi párkrát uverejnili básne v Romboide, vtedy ešte pod rodným priezviskom Víťazová. Ale potom som na písanie nemala čas, vlastne som naň ani nepomyslela. No po päťdesiatke aj u mňa nastalo obdobie, keď je času viac a začnete si uvedomovať niektoré veci lepšie a hlavne s nadhľadom, už máte dosť nažité a je o čom písať. Chcela som to skúsiť dostať von, ale v literárnej podobe, nie sedením u psychológa. A tak som si raz sadla a začala som písať. Znie to pomerne jednoducho, ale zhruba takto jednoducho sa to aj stalo.“

Najväčší ohlas kritiky aj verejnosti zaznamenala v roku 2024 s novelou Matkin čas, ktorá zachytáva citlivú tému lúčenia sa s umierajúcim rodičom. Kniha bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2025 a dostala sa do finálovej desiatky, čo odštartovalo kolotoč autorských besied po celej krajine. „Vyvolalo to vo mne pocit, že nepíšem zle a nepíšem zbytočne. Že to niekoho to oslovuje, páči sa,“ hodnotí autorka. Iveta spomína na jedno stretnutie počas besedy v Pezinku, ktorú moderovala Veronika Šikulová. Po besede zažila peknú situáciu, keď k nej podišla žena z publika, ktorá jej prišla poďakovať, že takú knihu napísala.

Práve úspech v prestížnej literárnej súťaži dodal autorke obrovskú tvorivú energiu. „Akonáhle vyhlásili tú desiatku, o mesiac nato som začala písať novú knihu a za dva mesiace som ju mala nahrubo napísanú. Tak veľmi ma to inšpirovalo,“ hovorí Zaťovičová o vzniku novinky Floriánov dom. Po intenzívnom období besied a literárnych povinností plánuje spisovateľka nateraz zvoľniť tempo. „Nebudem sa s novou knihou nejako ponáhľať, ale určite zase niečo napíšem,“ avizuje Iveta Zaťovičová.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: album I. Zaťovičovej

<p>The post Spisovateľku Zaťovičovú z Lučenca dostala kniha Matkin čas medzi slovenskú elitu first appeared on vobraze.sk.</p>

Spev, tradície a pomoc druhým. To sú piliere, na ktorých stojí život Oľgy Maciakovej z Hnúšte. Hoci je dnes známa najmä ako predsedníčka Miestnej akčnej skupiny (MAS) Malohont, jej srdce patrí folklóru, spevu a rozvoju rodného kraja.

Rodáčka z Tisovca, ktorá už dlhé roky žije v Hnúšti, je neodmysliteľne spätá s kultúrnym životom regiónu. K spevu ju priviedol už v detstve učiteľ Miroslav Baran z Ratkovského Bystrého. „Spievam v podstate odmalička. Mňa k tomu doviedol pán učiteľ, ktorý pochádzal zo známeho rodu Baranovcov z Ratkovského Bystrého,“ hovorí pre vobraze.sk Oľga Maciaková (61). Ako spomenula, v roku 1993 stála pri zrode miešaného speváckeho zboru Rimava. Po jeho zániku preto hľadala ďalšie možnosti, ako sa venovať spevu a folklóru. Svoje miesto našla v ženskej speváckej skupine Skaliny, kde pôsobí už viac ako dvanásť rokov. Spev podľa jej slov vníma nielen ako záľubu, ale aj ako spôsob uchovávania tradícií. „Spev je pre mňa odreagovanie, pohladenie duše a zároveň vyjadrenie slovenskej identity,“ hovorí.

Členky ženskej speváckej skupiny pri folklórnom súbore Sinec vystupujú v jednoduchých krojoch typických pre robotnícky región Malohontu. „Náš kroj je chudobný, bez korálok, bez výšiviek, len také biele hadovky, šatky na hlavách bez stužiek. Sukňa, biela blúza, zástera, ľajblík. Farby sú tiež jednoduché. Prevláda modrá, hnedá, sivá a bordová,“ opisuje. Na ich zhotovenie získali podporu prostredníctvom projektu Kroje našich krajov. Kroje pre ne šije Parta v Detve a na Strážnici.

V súčasnosti má skupina deväť stálych členiek. Najmladšou je práve Oľga Maciaková, najstaršia členka má 85 rokov. Vystupujú na mestských oslavách, folklórnych podujatiach i stretnutiach rodákov v rôznych obciach regiónu. „Stále nám to ešte spieva,“ dodáva s tým, že vystupujú v súčasnosti hlavne na mestských oslavách, na Rontovke v Klenovci, v Kokave nad Rimavicou na Koliesku, v Drienčanoch, na stretnutiach rodákov v Brezove, či v Rimavskej Bani.

Ako hovorí, medzi členkami panujú dlhoročné priateľské vzťahy. „Sú to také kamarátske vzťahy, poznáme sa dlho a funguje to medzi nami.” Medzi jej obľúbené piesne širokého repertoáru patria podľa Maciakovej Rozmarín, Skala, Ako bolo na počiatku medzi nami a mnoho ďalších. Ľudia ich dobre poznajú a na podujatiach ich často vítajú slovami, že : „Idú Skaliny.“

Popri folklóre sa Oľga Maciaková venuje aj rozvoju regiónu prostredníctvom MAS Malohont. Organizácia podporuje miestne samosprávy, občianske združenia i remeselníkov. „Máme samostatnú aktivitu tvorivých dielní, kde prezentujeme našich remeselníkov a ich výrobky,“ vysvetľuje. Podľa nej je dôležité vytvárať priestor pre šikovných ľudí z regiónu a pomáhať zachovávať miestne tradície.

Jej pracovný život je však ešte pestrejší. Na Mestskom úrade pôsobí od roku 1996, kde postupne prešla viacerými odbornými a riadiacimi pozíciami. Trinásť rokov zastávala funkciu prednostky mestského úradu, ktorú vykonávala počas pôsobenia troch primátorov mesta. Od októbra 2024 sa venuje novej agende. „Pracujem ako referentka na úseku personalistiky, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany, civilnej ochrany, kybernetickej bezpečnosti a informačných technológií,“ približuje.

Napriek novým povinnostiam zostáva verná práci pre MAS Malohont. Organizácia združuje 43 obcí a pripravuje nové výzvy zamerané na podporu cestovného ruchu, školských zariadení či verejných priestranstiev. „Na Krásnej, kde je sociálne zariadenie, sme urobili komunitnú záhradu. V Drienčanoch v rámci akcie Dedina ožíva máme samostatnú aktivitu – tvorivé dielne s našimi remeselníkmi. Veľa, veľa projektov sme podporili. V minulom období ich bolo 63, takže nedá sa všetky vymenovať,“ dodáva. „Každá zo 43 obcí, ktoré sú členovia MAS, si vážia našu činnosť a bez ich podpory by sme neboli ako MAS-ka. Veľakrát nás naše obce podporia.” Pre Maciakovú je táto práca poslaním. Napriek tomu, že si vyžaduje veľa energie a času, vidí v nej obrovský zmysel. „Možno v dnešnej dobe je ťažké hľadať dobrovoľníkov. Všetci sú tí, ktorí sú už roky dobrovoľníkmi a už strácajú ten záujem, ten taký entuziazmus, ten elán, že poďme ešte pomôcť, ešte sa dá,“ hovorí.

Vzťah k remeslám má aj osobný. Jej brat Ján Maciak z Tisovca sa takmer tridsať rokov venuje rezbárstvu, remenárstvu a prackárstvu. Práve vďaka nemu si ešte viac uvedomuje hodnotu poctivej ručnej práce. „Vážim si remeselníkov a to, čo dokážu vytvoriť vlastnými rukami. Remeslo dnes nie je len o zachovávaní tradícií, ale pre mnohých predstavuje aj doplnkový príjem. Ľudia v našom regióne často hľadajú nové možnosti uplatnenia a sebarealizácie. Aj preto sme vytvorili značku Regionálny produkt Gemer-Malohont. Chceli sme zviditeľniť remeslá a priblížiť ich našim občanom aj návštevníkom podujatí,“ hovorí predsedníčka MAS Malohont.

Popri práci a folklóre si nachádza čas aj na svoje záľuby. V minulosti rada maľovala vajíčka voskovou technikou, neskôr ich zdobila technikou patchvork, v súčasnosti rada háčkuje, napríklad dečky, ale aj dámske šatky, ktoré sa nosia. „Vyrobila som ich už približne sedemdesiat. Sú pekné aj praktické zároveň. Je to niečo iné ako obyčajný šál – vidno na nich zručnosť, vzor aj tvorivú prácu a ženy ich rady nosia,“ hovorí. Každá šatka je podľa Maciakovej originál. Snaží sa, aby sa vzory neopakovali, a keď nie je s výsledkom spokojná, časť práce bez váhania vypára a opraví. Výstavu svojich výrobkov zatiaľ neplánuje. Väčšinu totiž rozdá rodine, priateľom alebo známym.

„Doma mi zostalo len niekoľko kúskov, ktoré sama nosím. Urobím si fotografiu, poteším sa z výsledku a potom sa z nich tešia tí, ktorí ich nosia. Moje výrobky sa dostali aj do Poľska, Talianska či Ameriky,“ prezrádza. Počas dlhých zimných večerov si niektoré vzory sama navrhuje, iné nachádza v knihách alebo na internete. Háčkovanie je pre ňu oddychom, pri ktorom môže naplno rozvíjať svoju kreativitu. Maciaková sa rada venuje aj pečeniu a potom rada pohostí aj spomínaných dobrovoľníkoch na podujatiach, ako je napríklad aj Mitrovanie vo Veľkých Teriakovciach. Mladým ľuďom odkazuje jednoduché, no dôležité posolstvo. „Treba žiť aj pre ostatných, nielen pre seba. Rozvíjajme spoločenské vzťahy, pretože bez nich by sme zakrneli.“

Do budúcnosti chce Oľga Maciaková pokračovať v speve a pomáhať tam, kde bude potrebná. „Budúci rok bude mať náš spevokol 40. výročie. Spievať budem aj na dôchodku a pokiaľ budem vládať, vždy rada pomôžem tam, kde to bude potrebné.“

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Oľga Maciaková

<p>The post Oľga Maciaková z Hnúšte žije pre folklór, tradície a rozvoj Malohontu. Pôsobí v speváckej skupine Skaliny a rada háčkuje first appeared on vobraze.sk.</p>

Netradičný dátum, svadba v prírode a výhľad na Rimavskú dolinu. Dominika Antalová z Rimavskej Bane a Oliver Ádám z Rimavskej Soboty si svoje manželské áno povedali v sobotu 6. júna 2026. Hoci dnes žijú a pracujú v Prahe, na svoj veľký deň sa rozhodli vrátiť domov, do regiónu, odkiaľ obaja pochádzajú. Ak pre vobraze.sk priblížili, miesto svadby vyberali tak, aby bolo symbolicky približne v strede medzi ich rodiskami. Voľba napokon padla na Veľké Teriakovce. Pôvodne plánovali svadobnú hostinu na mieste sobáša, na Poľovníckej chate pod lesom, no kvôli pribúdajúcemu počtu hostí sa rozhodli pre väčšie priestory v Humne na salaši pod Maginhradom.

Nevesta od začiatku snívala o svadbe v prírode. Obrad sa preto uskutočnil pod holým nebom. Na príprave miesta sa podieľala aj jej rodina. „Ocino pravidelne kosil a pripravoval priestor, aby bolo všetko nachystané presne podľa našich predstáv,“ hovorí Dominika s tým, že im veľmi pomáhali všetci rodičia.

Výnimočný bol aj samotný dátum svadby. Termín 6. 6. 2026 navrhla vo finále nevestina mama, ktorej sa vraj prisnil. Hoci Dominika neverí na symboliku čísel, zaujímavý dátum ju oslovil najmä preto, že si ho budú ľahko pamätať oni aj hostia.

„Pre niekoho možno ten dátum niečo znamená, každý si v tom nájde svoje. Ja som ho chcela skôr preto, že sa nám hodil. Mali sme už aj vlastnú históriu so zaujímavými dátumami. Zasnúbili sme sa 20. mája 2025 a ešte predtým sa mi na jednej svadbe v apríli podarilo chytiť svadobnú kyticu. Hľadali sme preto termín v júni. Mali sme aj iný dátum, ale ten nevyhovoval viacerým hosťom. Nakoniec vyšlo šiesteho,“ vysvetľuje nevesta.

Prípravy na svadbu trvali približne pol roka. Obrad v prírode odslúžil Ján Mahrik z cirkvi bratskej v Žiline, ktorého mladomanželom odporučila kamarátka. Keďže pravidelne sobáši aj mimo kostolov, pomohol Dominike splniť jej sen o menej formálnom cirkevnom sobáši pod otvoreným nebom. „Chcela som mať svadbu vonku, ale zároveň cirkevný sobáš. Vďaka odporúčaniu kamarátky sa nám podarilo nájsť oddávajúceho, ktorý bol tejto myšlienke naklonený,“ povedala. Podľa ženícha Olivera hostia reagovali na výber miesta veľmi pozitívne. Očaril ich najmä výhľad na okolitú prírodu a pokojná atmosféra regiónu. Tradičné čepčenie patrilo medzi momenty, na ktoré sa podľa Olivera tešila aj jeho rodina. Súčasťou programu boli aj svadobné hry či polnočný tanec.

Najsilnejšie emócie však priniesol samotný obrad. „Mne sa páčil najmä sobáš a odobierka. Pri odobierke som veľmi plakala, ale zároveň to bol jeden z najkrajších momentov celého dňa,“ priznala Dominika. Slzy dojatia ju sprevádzali počas viacerých chvíľ svadobného dňa, vrátane tanca so starou mamou, z ktorého mala veľkú radosť. Hoci niektorí starší hostia mali spočiatku obavy zo sobáša pod holým nebom, väčšina prijala netradičnú voľbu s nadšením. Organizátori mysleli aj na komfort hostí a pripravené boli lavičky, sedenie, občerstvenie aj dostatok vody.

Príbeh mladomanželov sa začal prostredníctvom zoznamky. V tom čase Dominika študovala veterinárne lekárstvo v Brne, zatiaľ čo Oliver sa pripravoval na prácu v zahraničí. Napriek vzdialenosti si k sebe našli cestu a po skončení štúdia začali spoločný život v Prahe, kde sú takmer dva roky.

Dominika pracuje na veterinárnej klinike špecializujúcej sa na liečbu psov a mačiek. Láska k zvieratám ju sprevádza od detstva a práve tá ju priviedla k tomuto vysnívanému povolaniu. Oliver pôsobí ako technik pri výrobe a montáži špecializovaných nerezových liniek na spracovanie a triedenie zeleniny. Ako Oliver hovorí, v českej metropole sa obom podarilo nájsť prácu veľmi rýchlo. Napriek tomu sa netaja tým, že by sa v budúcnosti radi vrátili späť. „Záležať bude najmä od pracovných možností, ale domov nás to stále ťahá,“ hovoria mladomanželia.
Dominika sa športu venovala počas školy, bedmintonu a cezpoľnému behu. Oliver sa chvíľu venoval taekwondu, ale vážnejší vzťah k športu si nevybudoval. Ako dodáva, oveľa silnejší vzťah k športu má jeho brat Viktor Ádám, ktorý bol profesionálny športovec a džudista a vypracoval medzi elitu na Slovensku. Okrem toho sa výrazne presadil aj na medzinárodnej scéne.

V Rimavskej Sobote boli v tento deň štyri sobáše, dva boli cirkevné a dva občianske.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Netradičný dátum a svadba v prírode. Dominika a Oliver Ádámovci spojili svoje životy vo V. Teriakovciach first appeared on vobraze.sk.</p>

Na samote uprostred lesov pri obci Ďubákovo vzniklo miesto, ktoré návštevníkov neoslovuje luxusom, ale príbehom. Slameniačik, ekologický domček postavený zo slamy, dreva a hliny, ponúka návrat k jednoduchosti, pokoju a atmosfére, akú si mnohí pamätajú už len z rozprávania starých rodičov.

Za projektom stojí rodina Bútorovcov z mestskej časti Zelené pri Poltári. Manželia Alena a Ján sa rozhodli vdýchnuť nový život bývalému školskému areálu na jednom z najvyšších miest Stolických vrchov a neďaleko rozhľadne Jasenina. Práve výťažok z ubytovania podľa nich pomáha financovať postupnú obnovu historickej školy, ktorá je dnes v rekonštrukcii. „Myšlienka Slameniačika vznikla preto, aby sme zachránili školu. Chceme ľuďom ukázať, ako sa kedysi žilo, a zároveň zachovať toto miesto pre ďalšie generácie,“ hovorí Ján Bútor.

Domček zo slamy postavili za 85 dní

Slameniačik vznikol z prírodných materiálov – slamy a hliny z Maštinca pri Poltári, o ktorej miestni hovoria, že patrí medzi najkvalitnejšie na Slovensku. Hoci je majiteľ vyučený kúrenár, vodár a plynár, stavbárčina sa pre neho stala celoživotnou záľubou. „Cez týždeň som staval sám, cez víkendy mi pomáhala rodina. Celý domček bol hotový za 85 dní. Keby som dnes staval znova, opäť by som si vybral slamu a hlinu. Ten materiál má niečo do seba. Je tam úplne iná energia,“ hovorí.

Domček dnes ponúka ubytovanie pre šesť osôb. Na prízemí sa nachádza kuchyňa s tradičným sporákom na drevo a masívna dubová manželská posteľ. V podkroví sú ďalšie štyri lôžka. Dominantou však zostáva kontakt s prírodou a pokoj okolitého lesa.

Práve vlastnosti prírodných materiálov návštevníkov často prekvapia najviac. „Počas vianočných sviatkov sme večer zakúrili. Na druhý deň sme museli otvárať dvere, lebo sa nedalo vydržať od tepla. Neuveriteľné, ako slama a hlina dokážu držať teplo.“
Na krytom gangu nechýba lavička, kde si hostia môžu vychutnať slnečné lúče a výhľad na okolitú prírodu. „Ľudia sem nechodia za televízorom alebo nákupnými centrami. Chodia sem vypnúť a nasávať atmosféru doby, ktorou sa kedysi žilo.“

Sauna, studňa a ticho, ktoré dnes hľadá čoraz viac ľudí

Súčasťou areálu je sauna, ručne kopaná studňa vysekaná do kameňa s hĺbkou 16,2 metra a najmenším priemerom 155 centimetrov či detská zipline vedúca cez celý pozemok. „Studňu som kopal ručne do kameňa. Keď si človek uvedomí, koľko práce je za takým dielom, aj na tú vodu sa pozerá úplne inak,“ hovorí majiteľ s tým, že studňu chceli vidieť návštevníci a je už aj nasvietená.

K domčeku vedie približne dvojkilometrový úsek lúkou a kilometer upravenej lesnej cesty. Prístup je však bezproblémový aj autom. Najbližší sused býva približne dvanásť minút pešo od areálu, čo zaručuje dostatok súkromia. Pobyty sú možné minimálne na dve noci. Podľa majiteľov práve dlhší pobyt umožní návštevníkom naplno precítiť atmosféru miesta a oddýchnuť si od každodenného zhonu. „Až po prvom večeri a prvom ráne človek začne vnímať, čo toto miesto ponúka. Keď sa zobudí do ticha lesa, večer si sadne pred domček alebo do sauny a nikam sa nemusí ponáhľať, pochopí, prečo sa sem ľudia vracajú.“

Domček si získal množstvo priaznivcov. Niektorí sa vracajú pravidelne. „Je to pre nás najväčšie ocenenie. Keď ľudia odchádzajú spokojní a chcú sa vrátiť, vieme, že to robíme správne.“

Výzva: Ak je niekto chodil do tejto školy, majitelia by sa s ním veľmi radi porozprávali a podelili sa o zážitky. Prípadne budú radi, ak sa nájde ešte niekto, kto má fotky alebo nejaké písomnosti.

Škola, kde kedysi znelo vyše 70 detských hlasov

Len pár krokov od Slameniačika stojí kamenná budova bývalej školy. Prvýkrát v nej zazvonil školský zvonec 15. septembra 1936. Do školy chodilo 72 detí z okolitých usadlostí a lazov. V jednej časti budovy býval učiteľ. Ako spomínajú pamätníci, často nešlo o pedagóga v dnešnom ponímaní slova, ale o človeka, ktorý vedel čítať, písať i počítať a svoje vedomosti odovzdával ďalším generáciám. Deti sa učili dopoludnia aj popoludní a škola bola prirodzeným centrom života širokého okolia.

Počas obnovy sa majitelia stretli aj s viacerými žiakmi z tejto školy. „Rozprávali nám, ako chodili do školy, ako sa učili a ako sa tu kedysi žilo. Vtedy sme si uvedomili, že neobnovujeme len budovu, ale aj príbehy ľudí, ktorí tu vyrastali,“ zhodujú sa manželia Alena a Ján. Ako dodávajú, práve tieto spomienky sa stali jednou z najväčších motivácií pokračovať v rekonštrukcii.

Miesto si obľúbili aj hvezdári

Po zatvorení školy v roku 1974 objekt využívali sklárne Zlatno ako rekreačné zariadenie. Neskôr sem pravidelne prichádzali aj pracovníci hvezdárne z Rimavskej Soboty. „Škola stojí na úplnej rovine, na jednom z najvyšších miest Stolických vrchov. Chodili sem celé týždne pozorovať Perzeidy a nočnú oblohu. Keď sa nám dostala do rúk stará kronika, našli sme v nej záznamy o návštevách hvezdárov dokonca až z Tokia.“
Práve minimálny svetelný smog robí z tejto lokality výnimočné miesto na pozorovanie hviezd. Rozľahlá rovina v okolí školy zároveň ponúka dostatok priestoru na športové a voľnočasové aktivity. „Je tam priestor, kde si človek môže zahrať futbal, bedminton alebo si len sadnúť a pozerať na okolitú krajinu. Dnes je takých miest čoraz menej.“

V okolí sa nachádza vrch Jasenina s nadmorskou výškou 995 metrov aj rozhľadňa vo výške 1005 metrov nad morom. Samotný Slameniačik leží približne v nadmorskej výške 810 metrov.

Miesto s plánmi do budúcnosti

Obnova školy stále pokračuje a majitelia už dnes premýšľajú nad tým, ako jej opäť vdýchnuť život. „Našou hlavnou myšlienkou je pracovať s deťmi. Chceli by sme organizovať jazykové pobyty a jogové programy zamerané na vzťah k prírode a správne správanie v lese. „Mnohé deti trávia v prírode málo času, preto im ju chceme predstaviť naživo,“ hovorí učiteľka Alena Bútorová.

Každý pobyt v Slameniačiku tak pomáha písať ďalšiu kapitolu príbehu miesta, ktoré bolo kedysi plné detského smiechu a ktoré má ambíciu stať sa živým centrom vzdelávania aj v budúcnosti.

Slameniačik dnes nie je len miestom na prespanie. Je pozvánkou spomaliť, zažiť pokoj lesa, dotknúť sa histórie a na chvíľu sa vrátiť do čias, keď bol život jednoduchší. A možno práve preto odtiaľ návštevníci odchádzajú s pocitom, že objavili niečo, čo sa v dnešnom svete hľadá čoraz ťažšie. Tento rok plánujú ešte urobiť apidomček.

Kde nájdete Slameniačik?

Tí, ktorí by si chceli atmosféru Slameniačika a bývalej školy pod Jaseninou zažiť na vlastnej koži, môžu využiť rezerváciu prostredníctvom portálov Booking.com a Hauzi.sk.
Viac informácií o projekte, histórii školy, rekonštrukcii areálu aj pripravovaných aktivitách nájdu záujemcovia na stránke Škola pod Jaseninou a na rovnomennej facebookovej stránke.

Zdroj: PR-Článok, Škola pod Jaseninou, foto: manželia Bútorovci a Peter Štefančík ( FB Poltár a okolie(

<p>The post Slameniačik manželov Bútorovcov vracia v čase. Pobyt pri Ďubákove pomáha zachrániť takmer storočnú školu first appeared on vobraze.sk.</p>