Viac ako päť hodín hudby, spevu a tanca patrilo v Rimavskej Sobote rómskej kultúre. Na Hlavnom námestí sa uskutočnil už 9. ročník okresnej prezentácie rómskej hudby, spevu a tanca, ktorý aj tento rok pripravila Zita Gazsová, štatutárna zástupkyňa, Informačno poradenského Centra Rómov. Podujatie sa podľa organizátorky koná takmer každý rok. Vlani sa však festival nekonal, keďže organizátori nezískali potrebné financie.

„Sme radi, že sa tento ročník podujatia vydaril. Prekonal moje očakávania, nečakala som, že vzbudí až taký záujem zo strany verejnosti, aj počasie vyšlo. Nálada bola perfektná, “ uviedla pre vobraze.sk Zita Gazsová.

Z Domu osvety až na námestie
Festival sa v minulosti konal na viacerých miestach v meste. Organizátori využili napríklad priestory domu osvety, kultúrneho domu či kina Orbis. V posledných rokoch sa však snažia podujatie priniesť priamo na Hlavné námestie, aby bola rómska kultúra dostupná čo najširšiemu publiku.
„Snažíme sa akciu organizovať predovšetkým na Hlavnom námestí, aby bola prístupná čo najširšej verejnosti, aby sa na nej zišlo čo najviac ľudí, či Rómov, alebo nerómov,“ povedala organizátorka Zita Gazsová.
Na námestie pritom neprišli iba ľudia z Rimavskej Soboty. Za festivalom cestovali aj návštevníci z Košíc, Lučenca, Fiľakova či okolitých obcí, medzi ktorými boli napríklad z Uzovskej Panice, Dubovca alebo Kokavy nad Rimavicou, kde sa onedlho bude konať ďalšia zaujímavá akcia Balvalfest.

Gazsová si všimla aj množstvo ľudí z ďalších obcí v okolí. „Potešilo ma, že tam boli aj nerómovia. Prišli medzi nás, zaujímal ich náš program a všetci sa zabavili,“ dodala.

Program spojil účinkujúcich zo Slovenska aj Maďarska
Organizátori sa podľa nej snažili zostaviť pestrý program, v ktorom dostali priestor rómski interpreti zo Slovenska i Maďarska. Program otvorila speváčka Júlia Kozáková, ktorá vystúpila s tradičnou cimbalovou kapelou. Na pódiu sa postupne predstavilo približne päť tanečných súborov a ďalší hudobníci a speváci. Medzi účinkujúcimi boli interpreti z regiónu, ale aj hostia z väčších miest. Z Košíc prišiel Martin Chorus, vystúpil tiež Wolf Oliver a svoje publikum si našiel aj Varga Imi, ktorý v maďarskej verzii súťaže X Factor získal druhé miesto. „Snažili sme sa o to, aby bol program zaujímavý. Z nášho regiónu sa prezentovali hlavne naši tanečníci z okresu a okolia. Bolo to pestré, vystupovali Rómovia zo Slovenska i Maďarska,“ priblížila Gazsová.

Chceli, aby ľudia nemuseli za zábavou cestovať

Jedným z cieľov organizátorky bolo podľa jej slov vytvoriť podujatie, na ktoré môže prísť celá rodina bez toho, aby musela riešiť cenu vstupeniek. Festival bol preto bez vstupného. Organizátori zároveň pripravili občerstvenie a jedlo nielen pre účinkujúcich, ale aj pre návštevníkov. „Chcela som, aby sa ľudia zabavili, zahodili starosti a nemuseli za nič platiť. Na takéto akcie sa nie každému podarí dostať, lebo všade vyberajú vstupné. Keď chce ísť rodina v počte troch či štyroch ľudí, je to už dosť financií a ľudia na to nemajú,“ vysvetlila.
Podľa nej bolo cieľom umožniť ľuďom vidieť interpretov, ktorých majú radi, priamo v ich regióne a bez nutnosti cestovať za podobnými vystúpeniami do iných miest.

Poradenské centrum Rómov funguje viac ako 25 rokov

Zita Gazsová pôsobí ako štatutárna zástupkyňa v Občianskom združení Poradenské centrum Rómov, ktoré funguje viac ako štvrťstoročie. Okrem organizovania kultúrnych podujatí sa venuje aj ďalším aktivitám, najmä práci s deťmi a mládežou. „Našim  cieľom je umožniť rómskemu etniku zaradiť sa do spoločnosti a vytvoriť priestor pre ich všestranný osobnostný, kultúrny a plnohodnotný život. Zameriavame sa aj na poskytovanie poradenských služieb v oblasti sociálnej, pracovnej a vzdelávacej.
Organizujeme množstvo táborov pre deti i medzinárodné mládežnícke výmeny. Vždy záleží na tom, ako sa nám podarí získať financie na projekty, “ uviedla. Tohtoročný festival hodnotí pozitívne aj na základe reakcií ľudí po jeho skončení. Ako hovorí, stretávala ich aj po podujatí a viacerí jej hovorili, že sa im program páčil.
Hlavným zámerom festivalu bolo vytvoriť priestor na stretnutie ľudí, predstaviť rómsku hudbu, spev, tanec a zároveň umožniť návštevníkom stráviť spoločný deň priamo v centre Rimavskej Soboty. Po deviatom ročníku tak organizátorka dúfa, že sa podujatie podarí pripraviť aj v ďalších rokoch.

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Rómska hudba, spev a tanec prilákali na námestie stovky ľudí. Festival v R. Sobote trval viac ako päť hodín + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Pietnou spomienkou si v nedeľu popoludní 2. augusta v Rimavskej Sobote uctili pamiatku obetí holokaustu a koncentračných táborov. Podujatie sa malo pôvodne uskutočniť pri Pamätníku obetiam holokaustu, pre nepriaznivú predpoveď počasia ho však organizátori presunuli do budovy Čierny orol na Hlavnom námestí. Po oficiálnej časti bolo pre účastníkov pripravené aj malé občerstvenie a vence odniesli k pamätníku.

Silným symbolom včerajšieho pietneho aktu bolo šesť prázdnych stoličiek, ktoré pripomínali osudy nevinných ľudí zavraždených počas holokaustu. Prvá bola venovaná matke, ktorá chránila svoje dieťa až do poslednej chvíle, druhá otcovi – človeku so snami a plánmi ako každý iný. Tretia symbolizovala dieťa, ktorému bolo odopreté prežiť život. Štvrtá stolička patrila starým rodičom – ľuďom, ktorí mohli odovzdávať svoje životné príbehy ďalším generáciám, no ich osudy boli násilne prerušené. Piata bola venovaná tým, ktorých mená už dnes nepoznáme, no ich pamiatka zostáva živá. Šiesta stolička patrila všetkým rómskym a židovským obetiam holokaustu. Organizátori tak zdôraznili, že ľudská dôstojnosť nezávisí od národnosti, viery ani pôvodu.

„Stoličky sú prázdne. Naša pamäť však nie. Uchovávame spomienku na tých, ktorých nám vzali. Pamätáme si. Vzdávame úctu. A odovzdávame ich odkaz ďalším generáciám,“ zaznelo počas spomienkového podujatia. S príhovorom vystúpil Csaba Horváth, ktorý pripomenul tragédiu rómskeho holokaustu, označovanú rómskym slovom Porrajmos – pohltenie alebo zničenie. Zdôraznil, že ide o spomienku na celé rodiny a komunity, ktoré boli systematicky vymazávané zo sveta len pre svoj pôvod.

„Utrpenie takejto obrovskej škály sa často vymyká slovám. Tam, kde zlyhal ľudský jazyk a kde ostala len prázdnota, prehovorila hudba. Pre Rómov bola odjakživa nielen oslavou života, ale aj nástrojom na prežitie tých najtemnejších nocí ľudstva,“ povedal Horváth z organizácie Opre Roma Slovensko.
Pripomenul aj pieseň Aušvicate hi kher báro (V Osvienčime stojí veľký dom), ktorá vznikla priamo v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Jej text opisuje utrpenie rómskych rodín, ktorým nacistickí strážnici odoberali deti a posielali ich do plynových komôr. Zachovala sa vďaka preživšej Růžene Danielovej a dodnes je považovaná za neoficiálnu hymnu rómskeho utrpenia. Počas pietneho podujatia zaznela symbolicky v podaní huslí. Horváth zároveň upozornil, že pripomínanie si týchto udalostí nesmie byť iba každoročným rituálom. Poukázal na rastúci extrémizmus, antisemitizmus a rasizmus a pripomenul, že história sa nezačala plynovými komorami, ale nenávistnými slovami, predsudkami a postupným vylučovaním ľudí zo spoločnosti.

„Ak dnes cítime strach z toho, kam sa spoločnosť uberá, nesmie nás paralyzovať. Musí nás prebudiť k ostražitosti. Ľudskosť, toleranciu a demokraciu musíme chrániť každý deň svojimi postojmi a odvahou postaviť sa zlu,“ zdôraznil.

Atmosféru pietneho podujatia umocnil aj hudobný program. Na husliach zahral osemročný Áron Horváth, ktorý sa hre venuje necelý rok a navštevuje Základnú umeleckú školu v Jesenskom. Jeho vystúpenie patrilo k emotívnym momentom večera.

Na organizácii spomienkového podujatia sa podieľala aj Angelika Szajkóová. Ako pre vobraze.sk uviedla, je pre ňu veľkou cťou byť súčasťou takéhoto pietneho aktu. „Som veľmi rada, že môžem byť súčasťou tohto podujatia. Beriem to ako prejav maximálnej úcty voči obetiam a ich pamiatke,“ povedala.

Silným symbolickým momentom bolo aj položenie šiestej bielej ruže na prázdnu stoličku predsedom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Richardom Dudom. Ružu položil na pamiatku šiestich miliónov židovských obetí holokaustu.

„Dostal som možnosť a česť položiť ružu za tých šesť miliónov židovských obetí. Pre mňa to bola veľká česť a silná symbolika,“ povedal pre vobraze.sk Richard Duda. Pripomenul, že od tragických udalostí druhej svetovej vojny uplynulo už viac ako 80 rokov a priami svedkovia postupne odchádzajú. „Už nemáme veľa tých pravých svedkov, preto je veľmi dôležité tieto príbehy poznať, zaznamenávať a posúvať ďalej,“ uviedol s tým, že patrí medzi ľudí, ktorí nemohli spoznať svojich predkov aj kvôli tomu, že sa nedožili konca vojny.
Podľa jeho slov dnes sociálne siete často vytvárajú názorové bubliny a skresľujú historické udalosti. „Preto je dôležité sa stretávať, hovoriť o tom a vzdelávať našu mládež. Som rád, že tu bol aj komisár pre práva detí. Deti sú naša budúcnosť. To, čo do nich investujeme a čo im odovzdáme, sa nám raz vráti,“ dodal Richard Duda, ktorý je zároveň predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Tauris.

Súčasťou pietneho podujatia bolo aj odovzdávanie Čestných uznaní „Priateľ Rómov“, ktoré udeľuje Národná organizácia Opre Roma Slovensko. Ocenenie získal Ladislav Oravec za dlhoročný boj za ľudské práva, podporu rómskej komunity a neúnavné vystupovanie proti fašizmu, antisemitizmu a všetkým prejavom nenávisti. Organizácia ocenila aj Jána Orlovského, ktorý sa dlhodobo venuje ochrane ľudských práv, podpore demokracie a začleňovaniu znevýhodnených skupín vrátane Rómov do spoločnosti. Vo svojej doterajšej práci presadzoval boj proti predsudkom, extrémizmu, rasizmu a sociálnemu vylúčeniu, pričom zdôrazňoval význam kvalitného vzdelávania a ochrany dôstojnosti každého človeka. Obe ocenenia boli vyjadrením uznania za dlhoročnú občiansku angažovanosť a prínos pri budovaní tolerantnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Podľa Horvátha ocenenia budú odovzdané obidvom oceneným, ktorí v tento deň nevedeli prísť.

Zdroj:vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post V R. Sobote si pripomenuli obete rómskeho holokaustu. Šesť prázdnych stoličiek symbolizovalo nevinné ľudské osudy first appeared on vobraze.sk.</p>

Keď sa na televíznych obrazovkách objavili dvaja mladí raperi z malej obce Barca v okrese Rimavská Sobota, málokto tušil, ako ďaleko sa dostanú. Dvojica Kristóf Dankó a Rudolf Váradi, vystupujúca pod umeleckým názvom Tonix Honix, si svojou autorskou tvorbou získala porotu aj divákov maďarského X Factora. Dnes majú pätnásť rokov a za sebou skúsenosť, o ktorej sníva množstvo mladých hudobníkov. Napriek úspechu však zostávajú rovnakými chlapcami, ktorí vyrastali v Barci a vo voľnom čase písali texty, športovali a snívali o veľkých pódiách.

Práve Barca je miestom, ku ktorému majú silný vzťah. Hoci ich cieľom je raz presťahovať sa do Budapešti, aby mohli naplno rozvíjať svoju hudobnú kariéru, na rodnú obec nedajú dopustiť. Žije v nej viac ako 90 percent Rómov. „Obaja máme veľmi radi Barcu. Vždy nás to sem ťahá, pretože práve tu sa všetko začalo. Keď budeme starší, chceli by sme sa presťahovať do hlavného mesta Maďarska, aby sme sa mohli naplno venovať hudbe,“ hovoria pre vobraze.sk Kristóf Dankó a Rudolf Váradi .

Ich hudobný príbeh sa nezačal v profesionálnom štúdiu ani na veľkých festivaloch. Spočiatku ich okolie, väčšinou rómske, nebralo príliš vážne. Oni však pokračovali ďalej. Najväčšiu dôveru v nich mala Kristófova mama, ktorá ich napokon prihlásila do X Factora. „Keď sme začínali, málokto nás bral vážne. Našli sa však ľudia, ktorí nám verili. Kristófova mama v nás videla talent a rozhodla sa prihlásiť nás do X Factora. V našej rodine sa pritom hudbe nikto profesionálne nevenuje,“ spomínajú.

Prvé skúsenosti získavali na domácich podujatiach. Ich úplne prvým vystúpením boli obecné slávnosti v Barci. Práve tam si uvedomili, že ako dvojici im to ide výborne. „Keď sme začali tvoriť spolu, zistili sme, že sa navzájom dopĺňame a dokážeme dobre spolupracovať. Vtedy sme pochopili, že by to mohlo fungovať.“

Hudba je dnes prirodzenou súčasťou ich života. Popri nej však nezanedbávajú ani Základnú školu v Bátke. Týždeň patrí vyučovaniu, popoludnia písaniu textov a víkendy koncertom či nahrávaniu v štúdiu. „Čas si rozdeľujeme tak, aby sme všetko zvládali. Väčšina vystúpení býva cez víkend, takže sa nám darí skĺbiť školu aj hudbu.“ Oboch inšpirujú úspešní interpreti súčasnej maďarskej hudobnej scény. Rudolf obdivuje Azahriaha, Kristóf považuje za svoj vzor RZMVS. Ich tvorbu sledujú a snažia sa z nej učiť, no zároveň si budujú vlastný hudobný rukopis.

O účasti v X Factore snívali už niekoľko rokov. Vedeli, že prihlásiť sa môžu až po dovŕšení štrnástich rokov, a tak trpezlivo čakali. „Už dávno sme boli rozhodnutí, že keď budeme mať štrnásť rokov, prihlásime sa. Presne to sme aj urobili.“

Samotné vystúpenie na pódiu jednej z najsledovanejších televíznych súťaží bolo pre nich splneným snom. Na konkurze zaujali vlastnou skladbou a postúpili ďalej. Počas súťaže ich viedol mentor Majka, od ktorého získali množstvo cenných skúseností. „Bol to neopísateľný zážitok. Mali sme pocit, že sa nám splnil jeden z najväčších snov. X Factor nám dal obrovskú príležitosť ukázať náš talent. Veľa sme sa naučili od našej učiteľky spevu aj od mentora Majku. Naučili nás veriť si, nevzdávať sa a ísť za svojimi snami.“

Ich účinkovanie sledovali státisíce divákov. Zo dňa na deň ich začali spoznávať ľudia na ulici a zaplavili ich správy od fanúšikov. „Spočiatku to bolo zvláštne. Zrazu nás poznalo veľa ľudí. Dostali sme množstvo správ od fanúšikov a veľmi si vážime každého, kto nám fandil.“

Ako mladí Rómovia z juhu stredného Slovenska si uvedomujú, že ich úspech môže byť povzbudením aj pre ďalších mladých ľudí. „Ako mladý maďarský Róm považujem za veľkú česť, že som sa dostal tak ďaleko v X-Faktore. Nie je to len môj úspech, ale aj úspech všetkých, ktorí vo mňa verili a podporovali ma,“ hovorí Váradi Rudolf. Ako Dankó Kristóf dodáva, cítia zodpovednosť, pretože chcú ukázať, že pôvod ani miesto, odkiaľ človek pochádza, neurčujú, kam až môže v živote dôjsť.

Podľa nich majú dnes mladí Rómovia viac možností rozvíjať svoj talent než v minulosti. Zároveň však dodávajú, že bez vytrvalosti a odvahy sa úspech nedostaví. „Treba veriť sebe, nebáť sa využiť príležitosti a nenechať sa odradiť názormi iných. Ak náš príbeh inšpiruje čo i len jedného mladého človeka, aby sa nevzdal, malo to zmysel,“ priblížil Rudolf. Obidvaja dúfajú, že ich príbeh dodá odvahu aj ďalším mladým ľuďom, aby sa nebáli veľkých snov, verili si a nikdy sa nevzdávali.

Počas celej súťaže cítili silnú podporu z rodnej obce aj z celého južného Slovenska. „Ľudia nám písali, gratulovali a hovorili, že sú na nás hrdí. Veľmi nás to potešilo a dodalo nám silu pokračovať ďalej. Dúfame, že budeme aj naďalej dôstojne reprezentovať Barcu aj maďarskú komunitu na Slovensku.“

Na obdobie v X Factore spomínajú najmä kvôli prvému živému prenosu. „Keď sme prvýkrát stáli na pódiu pred takým veľkým publikom, cítili sme radosť, vzrušenie aj dojatie. Na podporu divákov nikdy nezabudneme.“
Napriek popularite hovoria, že úspech ich nezmenil. Najväčšou oporou sú im rodina, priatelia a prostredie, z ktorého pochádzajú. „Najdôležitejšie je zostať pokornými a nikdy nezabudnúť na svoje korene. Úspech má hodnotu len vtedy, keď pritom zostaneme dobrými ľuďmi,“ zhodujú sa Kristóf a Rudolf. Ak by sa nevenovali hudbe, ich kroky by pravdepodobne smerovali na basketbalové ihrisko. Šport ich baví odmalička a podobne ako hudba ich učí disciplíne, tímovej práci a vytrvalosti.

Vo svojej tvorbe sa spoliehajú výlučne na vlastné skladby. Najbližší je im old school rap a R&B, pričom aj v budúcnosti chcú zostať verní vlastnému štýlu. Ich sny však s účasťou v X Factore nekončia. Chceli by raz vystúpiť vo vypredanom Budapest Parku alebo na veľkom štadióne pred desaťtisíc fanúšikmi. Rovnako by si želali spolupracovať s interpretmi, ktorých dnes obdivujú.

Mladým talentovaným ľuďom z rómskej komunity odkazujú jediné – aby sa nebáli veriť sami sebe. „Nedovoľte nikomu, aby vám nahovoril, že na niečo nemáte. Aj my sme začínali v obyčajnom prostredí. Každý veľký sen sa začína prvým malým krokom.“ Ako talentovaní raperi hovoria, o päť rokov by chceli, aby sa o nich písalo ako o hudobníkoch, ktorí dokázali naplniť svoje sny. A hoci ich cesta vedie za hranice regiónu, jedno zostáva nemenné – na Barcu, kde sa ich príbeh začal, nechcú nikdy zabudnúť.

Zdroj: Vobraze.sk, foto: archív Kristóf Dankó a Rudolf Váradi, XFactor

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Z malej Barce až do finále X Factora. Dvaja pätnásťroční raperi chcú ukázať, ako sa sny dajú splniť bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzate first appeared on vobraze.sk.</p>

Keď ako novorodenec dostal do ruky sláčik, nikto netušil, že raz bude stáť na červenom koberci pri premiére hollywoodskeho filmu Sherlock Holmes: Hra tieňov a spolupracovať s legendárnym skladateľom Hansom Zimmerom. Huslista Martin Horváth z Rimavskej Soboty dnes učí mladých hudobníkov, no za sebou má bohatú kariéru doma i v zahraničí.

Pochádza z rodiny s bohatou hudobnou tradíciou, kde hudba nebola len záľubou, ale životným štýlom. „Moji starí rodičia z oboch strán boli hudobníci a po otcovej strane bol starý otec huslista – primáš, u nás to bolo také tradičné. Keď sa narodí dieťa v rómskej rodine, hlavne chlapec, už v perinke dostane do ruky sláčik. Je to rómska tradícia a u nás sa to tiež tak stalo,“ spomína Martin Horváth (43). Hoci vyrastal v prostredí plnom tónov, rozhodnutie venovať sa hudbe profesionálne podľa neho prišlo postupne. Navštevoval Základnú umeleckú školu v Rimavskej Sobote, kde ho formovalo viacero pedagógov.

„Mal som tam troch učiteľov. Najskôr to bol Ján Kökenyi, potom ma učil Jozef Vladár a posledné roky pani učiteľka Eva Szabóova,“ priblížil Horváth, ktorého výrazne ovplyvnilo ďalšie pôsobenie na Konzervatóriu v Košiciach. Spočiatku si nebol istý, či sa chce hudbe venovať naplno, no rodina ho podporila v rozhodnutí pokračovať.

„Na strednej škole som pochopil, čo chcem robiť, a doteraz sa tomu venujem. Mal som tam veľmi dobrých učiteľov a profesorov, hral som v školských orchestroch a chodili sme po rôznych súťažiach.“

Počas štúdia zaznamenal aj významný úspech. So školským orchestrom zvíťazili na medzinárodnej súťaži orchestrov na Akadémii múzických umení v Prahe, kde boli jediným stredoškolským orchestrom spomedzi vysokoškolských telies. V piatom ročníku začal pracovať ako asistent učiteľa a po absolvovaní konzervatória už pôsobil ako pedagóg. Neskôr vyštudoval hudobnú pedagogiku a hru na husliach na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Počas svojej kariéry prešiel viacerými hudobnými zoskupeniami a žánrami. Dlhých 15 rokov pôsobil v kapele Sendreiovci, s ktorou precestoval celé Slovensko aj zahraničie. Koncertoval v Česku, Poľsku, Maďarsku, Taliansku, Holandsku, Francúzsku, Rusku či v Spojených štátoch amerických.

Najsilnejší zážitok však prišiel pri spolupráci na hollywoodskom filme Sherlock Holmes: Hra tieňov režiséra Guya Ritchieho. „Hudbu robil skladateľ Hans Zimmer. Počul nás hrať na Slovensku, pretože hľadal rómsku kapelu do filmu. Zapáčili sme sa mu a vybral si nás. Nahrávali sme vo Viedni a v decembri 2011 bola premiéra filmu v Londýne, kam nás tiež pozvali. Hrali sme na červenom koberci počas príchodu hercov. Bol to pre mňa najväčší zážitok, pretože Hans Zimmer je svetoznámy skladateľ filmovej hudby.“ Spolupráca so skladateľom Zimmerom sa tým neskončila. Neskôr ich pozval ako hostí na svoj veľký koncert v Bratislave a následne aj do nemeckého Frankfurtu.

Martin Horváth má hlboký vzťah k tradičnej rómskej hudbe, na ktorej vyrastal. Zároveň si uvedomuje, že hudba aj vkus publika sa postupne menia. Vo svojich vystúpeniach preto spája klasickú hudbu, filmové melódie, tanečné žánre i ľudovú tvorbu.

„Na tom som vyrastal, sám som Róm. Ale doba napreduje a mladšia generácia sa už nevie zabávať na takej tradičnej rómskej hudbr. Dnes už máme v kapele aj syntetizátory, elektrické gitary či saxofón a snažíme sa ju priblížiť modernejšiemu poslucháčovi. Veľmi zaujímavé bolo napríklad vystúpenie na festivale Pohoda, kde sme spolu so Žilinským komorným orchestrom hrali rómske piesne v upravených aranžmánoch. Bohužiaľ, rómska kultúra, ako kedysi znela, postupne ustupuje.“

V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote a zároveň vyučuje na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu. Práca s mladými ľuďmi ho napĺňa, no zdôrazňuje, že hra na husliach si vyžaduje veľkú disciplínu a odhodlanie. „Najdôležitejšie je deti motivovať, aby to chceli robiť a mali vzťah k nástroju. Husle sú veľmi náročný nástroj. Keď sa dieťa rozhodne hrať od šiestich či siedmich rokov, musí mnohé iné záľuby odložiť bokom a naplno sa tomu venovať.“

Do budúcnosti by si želal vytvoriť väčšie hudobné zoskupenie. „Kapela by mohla mať 12 až 15 členov. Chodili by sme spolu hrávať, ale v Rimavskej Sobote je to veľmi ťažké.“ Za jednu z najväčších odmien považuje úspechy svojich žiakov na celoslovenských súťažiach, ktoré potvrdzujú, že jeho práca má zmysel.

Na otázku, kto ho v živote najviac ovplyvnil, odpovedá bez váhania – boli to jeho rodičia. „V živote sú mojím vzorom moji rodičia. Oni ma tlačili k vzdelaniu. Moja mama si robila vysokú školu popri nás, pracovala v komunitnom centre, pri príležitosti Dňa Rómov bola ocenená ako predseda Združenia za Integráciu Rómov na Slovensku. Pracovala aj ako predsedníčka Klubu rómskych žien na Slovensku v Rimavskej Sobote a riaditeľka Informačného a poradenského centra a je tam ešte vela aktivít, ktorým sa venovala.“

Svoje hudobné skúsenosti dnes odovzdáva aj svojim synom. Starší sa hudbe venoval len krátko, no mladší, 11-ročný syn, navštevuje základnú umeleckú školu a možno sa raz vydá v otcových šľapajach.

Hoci si Martin Horváth rád oddýchne od náročných celonočných svadieb a čoraz viac sa prikláňa ku komornejším či klasickým koncertom, hudbe zostáva verný celým srdcom. Mladým talentom, ktorí by sa chceli vydať jeho cestou, odkazuje: „Vybrať si svoj štýl, neustále sa v ňom zdokonaľovať a pracovať na sebe s plným nasadením.“

Zdroj: vobraze.sk, foto; archív Martin Horváth

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Huslista Martin z R. Soboty sa dostal až k spolupráci s Hansom Zimmerom. Vychováva mladé talenty first appeared on vobraze.sk.</p>

Na podujatiach v okresoch Rimavská Sobota, Poltár, či Lučenec už viackrát zaujali svojimi tanečnými vystúpeniami. Medzi najväčšie úspechy však patrila účasť na Miss Roma v Bratislave. Tanečný súbor Gipsy Luna z Lovinobane prináša na pódiá energiu, temperament a zároveň vytvára priestor pre deti a mladých ľudí, aby rozvíjali svoj talent. Súbor vedú Dominik Oláh s Dávidom Bohóm. Spoločne sa snažia vytvárať prostredie, v ktorom deti nenachádzajú iba priestor na tanec, ale aj podporu a motiváciu.

Dominik Oláh sa tancu a spevu venuje od detstva. Hoci pracuje v potravinárstve, tanec zostal jeho veľkou vášňou. Dnes prostredníctvom neho vedie deti a mládež k pohybu, zodpovednosti a vzájomnej spolupráci. „Tanec dokáže mladých ľudí spájať, rozvíjať ich schopnosti a ukázať im, že voľný čas môžu využiť zmysluplne,“ uviedol pre vobraze.sk Dominik Oláh.

Súbor Gipsy Luna vznikol v roku 2024 v Lovinobani a postupne sa dostal na viaceré významné podujatia. „Každý súbor je iný a má v sebe svoju krásu. U nás ide najmä o to, akú energiu dokážeme preniesť medzi ľudí,“ povedal Dominik Oláh.
Podľa jeho slov sa pri vystúpeniach často stretávajú s veľkou odozvou publika. Ľudia si ich vystúpenia užívajú, fotia sa s tanečníkmi a zapájajú sa do atmosféry podujatí. „Bolo to neskutočné. Ľudia sa s nami neustále fotili a tancovali, čo bola pre nás veľká radosť,“ spomína vedúci súboru.

Súbor Gipsy Luna bol vybratý medzi stovkami rómskych súborov na Slovensku, aby reprezentovali svoju obec na významných podujatiach vrátane MISS ROMA v Bratislave v Edison Parku. Zažili tam večer plný plný krásy a výnimočnej atmosféry.  Získali si srdcia celého publika a ukázali, že talent a tvrdá práca prinášajú výnimočné výsledky. Dominik, ktorý v súčasnosti žije v Bratislave zdôrazňuje, že kľúčom k úspechu nie je len samotný tanec, ale energia a harmónia, ktorú tanečníci vytvárajú na pódiu. „Každý súbor je iný a má v sebe svoju krásu, no u nás ide o to, ako sa energia prenesie medzi ľudí,“ hovorí Dominik.

Táto energia často vedie k nezvyčajným momentom, keď publikum stojí, tancuje a niekedy aj pódium doslova „držia“ ochranné zložky, aby sa nerozpadlo pod nadšením divákov. „Bolo to neskutočné, ľudia sa s nami neustále fotili a tancovali, čo bola pre nás veľká radosť,“ spomína vedúci. S vystúpeniami sa spájajú aj úsmevné situácie. Počas jedného z nich sa chlapcom v zápale tanca roztrhli nohavice, inokedy boli emócie také silné, že členovia súboru po vystúpení neukryli slzy dojatia.

Choreografie tvorí sám

Dominik Oláh vytvára choreografie, ktoré má podľa vlastných slov často premyslené veľmi rýchlo. Do prípravy však zapája aj samotné deti, aby mohli priniesť vlastné nápady. Hudbu upravuje do remixov tak, aby oslovila rôzne vekové skupiny divákov. „Nechcem dať len jednu pesničku, ktorá sa niekomu páči alebo nepáči. Preto robím remixy, aby si každý našiel niečo svoje,“ vysvetlil.
Gipsy Luna podľa neho nie je iba tanečný súbor. Dôležitou súčasťou jeho fungovania je aj práca s deťmi a ich motivácia do budúcnosti. „Moje deti pochádzajú zo sociálne slabších rodín, no ešte nezažili extrémnu chudobu ako deti v osadách, kde sme vystupovali. Aj takéto skúsenosti im ukazujú, že môžu v živote dosiahnuť viac,“ uviedol šéf rómskeho zoskupenia.

Dominik v minulosti pracoval aj v zdravotníctve, no túto prácu podľa jeho slov emočne nezvládal. Dnes sa venuje deťom a mládeži, podporuje ich nielen v tanci, ale aj vo vzdelávaní. Medzi členmi sú ľudia, ktorí sa pripravujú na rôzne povolania – zdravotníčka, cukrárka, čašníčky, budúce učiteľky či tanečníci, ktorí by sa chceli tancu venovať profesionálne.

Vystupujú po celom regióne

Gipsy Luna získala pozvania na vystúpenia v rôznych mestách a obciach. Predstavili sa napríklad v Rimavskej Sobote, Banskej Bystrici, Fiľakove, Žarnovici, či v domácej Lovinobani. Vedúci súboru však hovorí aj o situáciách, keď sa stretli s predsudkami voči rómskej komunite. „Niekedy ešte stále cítime, že ľudia majú voči Rómom vytvorený určitý obraz. Práve takéto vystúpenia môžu ukázať, že talent a snaha dokážu spájať,“ povedal.

Príbehy mladých tanečníkov

Súčasťou súboru sú aj deti, pre ktoré tanec znamená viac než iba vystúpenie na pódiu. Dvanásťročný Vratislav hovorí, že vystúpenia mu prinášajú radosť a pocit naplnenia. „Moje srdce horí vždy, keď vystupujem, lebo vidím, že ľudia sa zabávajú,“ povedal. Jeho šestnásťročná sestra Ivanka tancuje od troch rokov. Tanec je podľa nej súčasťou rodinnej tradície. „Môj strýko tiež tancoval a ja som kráčala jeho chodníčkom,“ uviedla.

Vedúci súboru financuje viaceré náklady spojené s fungovaním Gipsy Luna z vlastných zdrojov. Ide najmä o kroje, cestovanie či občerstvenie. Napriek tomu plánuje súbor ďalej rozvíjať, zapájať nové deti a pripraviť sa na ďalšie výzvy. Jednou z nich je aj možná účasť v súťaži Česko Slovensko má talent. „Nejde nám iba o výhru, ale hlavne o to ukázať, čo robíme pre deti,“ povedal.

Súbor trénuje dvakrát týždenne. Nové choreografie vznikajú približne za týždeň, no ich samotný nácvik trvá približne mesiac a pol. Počas leta ich čaká viacero vystúpení po celom Slovensku. Okrem tanca sa Dominik venuje aj tvorbe obsahu na sociálnych sieťach. S deťmi organizuje voľnočasové aktivity, chodia na kúpaliská a venujú sa športu. Chlapci zo súboru obľubujú najmä futbal. Mladým ľuďom, ktorí chcú ísť podobnou cestou, odkazuje, aby sa nevzdávali svojich snov, no zároveň nezabúdali na vzdelanie. „Ak vás niečo baví, venujte sa tomu naplno, ale škola a vzdelanie sú základ, ktorý vám môže v živote pomôcť,“ dodal Dominik Oláh.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Gipsy Luna, vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Tancom motivujú deti k lepšiemu životu. Gipsy Luna reprezentovala Lovinobaňu na Miss Roma first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Hostice na juhu okresu Rimavská Sobota dokončili výstavbu novej materskej školy, ktorá od septembra privíta prvé deti. Nová budova je už skolaudovaná a výrazne zvýši možnosti predprimárneho vzdelávania v obci. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedol starosta obce František Rácz, pôvodná materská škola už dlhé roky kapacitne nepostačovala. Navštevovalo ju 21 detí, pričom záujem bol podstatne vyšší.

„Doteraz sme mali 21 detí a od budúceho školského roka ich môže môže byť 50,“ povedal starosta. Nová materská škola má kapacitu 50 detí a podľa jeho slov je už v súčasnosti prihlásených približne 47 detí. Očakávania obce sa tak naplnili.

Niekoľko voľných miest si obec ponecháva zámerne. „Máme rodiny, ktoré žijú a pracujú v zahraničí. Keď sa na jeseň vrátia domov, aby sme pre ich deti mali miesto. Sú to tiež školopovinné deti,“ vysvetlil Rácz.

Po otvorení novej škôlky sa podľa neho stretávajú prevažne s pozitívnymi ohlasmi. Obec každoročne prostredníctvom miestneho rozhlasu upozorňuje rodičov na povinnosť zapísať deti do základnej aj materskej školy. „Oznámenia dostávajú a chodia automaticky,“ poznamenal starosta.

Materskú školu dnes navštevujú výlučne rómske deti. „Jeden z mladších manželských párov sa presťahoval do Rimavskej Soboty za prácou, takže v obci zostali v tomto veku už len rómske deti,“ povedal.

V materskej škole podľa neho problémy s dochádzkou nemajú. „Rodičia deti nosia, majú motiváciu. Deti sa do škôlky tešia aj spolu s rodičmi,“ uviedol. Dodal, že predprimárne vzdelávanie pomáha deťom lepšie sa pripraviť na nástup do základnej školy, najmä na prvý stupeň. Zároveň je podľa neho veľkou pomocou aj pre pracujúcich rodičov. „Aj pre obec je to stopercentná pomoc, keď rodičia môžu dať deti do materskej školy a ísť do práce, máme aj také prípady“ zdôraznil.

Nová materská škola zároveň priniesla aj dve nové pracovné miesta. Obec prijala dve učiteľky, pričom jedna pochádza priamo z Hostíc a druhá dochádza z okolia. Starosta všetky záležitosti týkajúce sa fungovania škôlky konzultuje s riaditeľom základnej školy. „Sme Rómovia, aj ja, aj on. Študovali sme na vysokých školách a chceme veci robiť tak isto ako inde,“ povedal.

Za dôležité považuje najmä vzdelávanie. Tvrdí, že v obci už majú viacerých mladých Rómov, ktorým sa podarilo zamestnať alebo pokračovať v štúdiu. „Máme Rómov, ktorí po základnej škole pokračovali na strednej škole a zamestnali sa. Hlavne mäsiarom sa darí. Keď sa vyučia, zamestnajú sa napríklad v spoločnosti Tauris, takže z dediny tam pracujú viacerí. Dokonca máme ľudí, ktorí pracujú aj v Nórsku,“ priblížil.

Podľa neho však mladých treba neustále motivovať. „Sú veľmi šikovní. Treba uznať, že ako Rómovia máme niekedy aj diskrimináciu, ale tí, ktorí naozaj chcú, sa zamestnajú. Musia však viac ukázať a pracovať na sebe. Stále hovorím, že mladých treba motivovať, aby videli, že sa oplatí pracovať, zarábať a vzdelávať sa. Nie každému sa to podarí, no potom, keď sú starší, mnohí banujú, že sa mohli viac učiť,“ povedal rómsky starosta.

Za najväčší problém v obci nepovažuje materskú školu, ale dochádzku starších žiakov na druhom stupni základnej školy. Ako upozornil, niektorí majú viac ako sto neospravedlnených hodín, čo už riešia aj orgány činné v trestnom konaní. „Tieto veci musí riešiť obec, učitelia a až potom niekedy rodičia, ak ich vôbec zavolajú,“ poznamenal s tým, že od rodičov počúva viac výhovoriek, ako je záškolákov na škole. Dodal, že pri prekročení zákonom stanovenej hranice musí obec rodičom ukladať pokuty. „Splácajú ich aj po 30 eur, ale veľmi to nepomáha,“ skonštatoval.

Výstavbu novej materskej školy financovali z Plánu obnovy a odolnosti. Obec získala približne 760-tisíc eur, pričom projekt spolufinancovala z vlastných zdrojov. Novú škôlku slávnostne otvorili na jar tohto roka za účasti splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška, bývalého splnomocnenca Ábela Ravasza a ďalších hostí. O približne dva týždne neskôr 23. júna otvorili novú materskú školu aj na rómskom sídlisku Dúžavská cesta v Rimavskej Sobote.

zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Novú materskú školu v Hosticiach otvoria v septembri. Kapacita sa viac ako zdvojnásobila, obec prijala nové učiteľky first appeared on vobraze.sk.</p>

Na prvý pohľad pôsobí ako bežný osemnásťročný študent. Usmieva sa, rád športuje a trávi čas s kamarátmi. Keď však príde reč na gastronómiu, z Denisa Vorlíčka z obce Hodejov sa stáva mladý človek s jasným cieľom – raz otvoriť vlastnú reštauráciu a získať michelinskú hviezdu. Študent druhého ročníka hotelovej akadémie na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Rimavskej Sobote zbiera skúsenosti v kuchyni, venuje sa barmanstvu aj baristike, moderuje školské podujatia a od tohto roka stojí aj na čele školského parlamentu. Za svoju pracovitosť a aktívny prístup si navyše nedávno prevzal ocenenie z rúk primátora Rimavskej Soboty. Na ocenenie ho navrhla škola.

„Keď sa chce, dajú sa dosiahnuť veľké veci a musím stále pracovať na sebe ďalej,“ povedal pre vobraze.sk Denis Vorlíček, ktorý sa narodil v Českej republike. Keď mal šesť rokov, spolu s rodičmi sa presťahoval do Hodejova, kde vyrastal. Obec bola kedysi známa výrobou tradičných hodejovských trubičiek, no Denis verí, že raz sa možno bude hovoriť aj o jeho kulinárskom umení. Ako ďalej uviedol, ocenenie bolo pre neho veľký šok. „Nikdy som nič nevyhral alebo som nebol nikdy ocenený,“ hovorí Denis a dodáva, že ako mladého Róma ho to motivovalo pokračovať v tom, čo robí.

Predseda, ktorý chce najmä počúvať

Tento rok sa Denis stal aj predsedom školského parlamentu. Dôveru spolužiakov si získal svojou komunikatívnosťou, ochotou pomáhať a záujmom o dianie v škole. „Veľmi som sa potešil,“ priznáva. Podľa neho by dobrý predseda nemal byť iba organizátorom, ale najmä človekom, ktorý vie počúvať. „Treba si vypočuť názory ostatných a posunúť ich ďalej. Komunikácia je hlavná,“ hovorí Denis. Aktívny je aj pri organizovaní školských podujatí, ktoré často moderuje. Hoci prvé vystúpenie pred publikom sprevádzala veľká tréma, v súčasnosti si mikrofón užíva. „Prvýkrát to bol hrozný stres, ale už to zo mňa opadlo,“ hovorí s úsmevom.

Prvé jedlo pripravil ako sedemročný

Láska ku gastronómii sa u Denisa začala prejavovať už v detstve. Kým mnohé deti trávili voľný čas hrami, on skúšal variť. Ako sedemročný pripravil svoje prvé jedlo – kurací steak na panvici. Práve vtedy zistil, že kuchyňa je miestom, kde sa cíti najlepšie.

Dnes študuje odbor gastronómia a najviac ho fascinujú barmanstvo a baristika. „O malom zrnku kávy sa naučíme neskutočne veľa vecí,“ vysvetľuje. Jeho kulinárskou špecialitou je špikovaná panenka, ktorú pripravuje najradšej. Nové skúsenosti získava aj v projekte Moderná gastronómia, kde sa učí moderné techniky prípravy jedál aj ich estetické servírovanie. „Naučil som sa veľa nových vecí a aj pekné zdobenie jedál,“ dodáva.

Sníva o vlastnej reštaurácii

Denis má vo svojom veku jasno v tom, kam chce smerovať. Raz by si chcel otvoriť vlastnú reštauráciu a získať michelinskú hviezdu – jedno z najprestížnejších ocenení vo svete gastronómie. Zároveň verí, že úspech neprichádza náhodou. „Rád zbieram kontakty. To ma dokáže posúvať ďalej. Chcem sa mať v živote dobre.“ Medzi jeho najväčšie vzory patria známy český šéfkuchár Zdeněk Pohlreich a kuchár Martin Novák. Ich prácu pravidelne sleduje a raz by ich rád stretol aj osobne.

Na svoj rómsky pôvod je hrdý

Denis otvorene hovorí aj o svojom rómskom pôvode. Tvrdí, že sa za svoju etnicitu nikdy nehanbil, hoci sa občas stretol s predsudkami. „Nájdu sa skupinky ľudí, ktoré sa smejú, ale ja im vždy poviem, že som na seba hrdý a som hrdý na svoju etnicitu. Myslím si, že svojím pôvodom dokážem motivovať ďalších mladých Rómov,“ hovorí Denis z obce Hodejov, v ktorej rómska komunita tvorí významnú časť populácie. Za dôležitý faktor považuje vzdelanie, aj preto sa snaží v škole a má i viacero dobrovoľných aktivít, ktoré ho bavia.

Denis Vorlíček si spomína aj na jednu nepríjemnú skúsenosť v obci s partiou mladistvých. „Jeden večer mi robili problémy nejaké neplnoleté deti, ale pokojne som im to vysvetlil a našťastie to pochopili.“ Ostatným mladým Rómom odkazuje, aby sa nikdy nevzdávali svojich snov. „Aby sa neprestávali snažiť. Netreba sa nikdy vzdať. Každým dňom ste bližšie k svojmu cieľu.“

Vďačí najmä rodičom

Vo voľnom čase pomáha rodičom, stretáva sa s priateľmi, venuje sa gastronómii aj mimo školy a aktívne športuje. Hrá basketbal aj florbal, hoci, ako sám priznáva, nie je vždy jednoduché všetko skĺbiť. Ak by mohol pripraviť večeru trom známym osobnostiam, pozval by Marcela Nováka, členov skupiny Maduar a rapera Separa. Naservíroval by im trojchodové menu, ktorého hlavným chodom by bola jeho obľúbená špikovaná panenka so zemiakmi a hríbovou omáčkou. Na Rimavskej Sobote má najradšej park, prírodu a pokojné okolie mesta. Na záver bez váhania prezradí, komu patrí jeho najväčšia vďaka. „Najväčšie ďakujem patrí mojej mame a otcovi.“

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Študent z Hodejova sníva o michelinskej hviezde. Denis moderuje podujatia a stojí na čele školského parlamentu first appeared on vobraze.sk.</p>

Obec Cakov v okrese Rimavská Sobota získa približne 2,2 milióna eur na výstavbu ďalších sociálnych nájomných bytov. Projekt schválil Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a podľa starostu Karola Bariho ide o výsledok viac ako dvojročnej prípravy. „Projekt nám bol schválený, čo nás veľmi potešilo. Pracujeme na ňom viac ako dva roky. Museli sme vysporiadať pozemky, pripraviť projektovú dokumentáciu aj získať stavebné povolenia. Nie je to záležitosť zo dňa na deň,“ povedal pre vobraze.sk starosta Karol Bari.

Nový bytový dom má vyrásť v areáli bývalého JRD vedľa existujúcich obecných nájomných bytov. Obec tu v roku 2012 skolaudovala prvú osembytovú bytovku a o desať rokov neskôr ďalší bytový dom s dvanástimi bytmi. Oba sú nižšieho štandardu a v súčasnosti sú plne obsadené. Pripravovaný bytový dom však bude štandardného typu. Podľa starostu pôjde o kvalitnejšie bývanie, ktoré má byť určené najmä mladým rodinám. „Chceli sme pokračovať už po kolaudácii predchádzajúcej bytovky. Mali sme v pláne ďalšiu výstavbu a teraz sa nám to podarilo,“ uviedol Bari.

V obci, kde približne 94 percent obyvateľov tvoria Rómovia, je podľa neho záujem o bývanie dlhodobo vyšší ako možnosti samosprávy. „Najviac to poteší mladé rodiny s deťmi. Ak bude mať bytovka dvanásť bytov, žiadostí očakávame najmenej šestnásť,“ povedal. Starosta zároveň zdôraznil, že cieľom projektu nie je len rozšíriť bytový fond, ale aj motivovať obyvateľov k zamestnaniu. Na rozdiel od doterajších bytov nižšieho štandardu nemajú byť nové byty určené výlučne pre ľudí v hmotnej núdzi. „Viac sa potešíme, keď budú ľudia zamestnaní. Čoraz viac mladých rodín už má pracujúcich členov. Zamestnaní sú v miestnej stavebnej firme, v Taurise alebo pracujú aj v zahraničí. Myslím si, že viac ako polovica budúcich nájomníkov bude zamestnaných,“ povedal Bari.

Podľa neho má byť kvalitnejšie bývanie odmenou za pracovnú aktivitu a zároveň príkladom pre ostatných obyvateľov. „Chceme, aby ľudia videli, že keď budú pracovať, môžu získať bývanie na vyššej úrovni. Je to motivácia pre ďalšie rodiny a jeden zo spôsobov, ako postupne riešiť rómsku problematiku v obci,“ doplnil starosta Cakova.

Existujúce obecné bytovky sú plne obsadené. Pri nájomníkoch poberajúcich sociálne dávky obec využíva systém osobitného príjemcu. Dávka prichádza na obecný úrad, ktorý z nej uhradí nájomné a ostatné náklady, zvyšnú sumu následne vyplatí nájomníkovi. „Je to dobré riešenie. Ľudia si na tento systém zvykli a nezabúdajú platiť nájom,“ skonštatoval Karol Bari.

Výstavba nového bytového domu je súčasťou širšieho rozvoja obce. Cakov pokračuje v budovaní verejného vodovodu, pripravuje projekt kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Druhá etapa vodovodu má zabezpečiť zásobovanie školy, materskej školy aj nového bytového domu. „S vodou máme problém. Väčšina domácností využíva vlastné studne a počas leta jej býva nedostatok. Aj preto je rozšírenie vodovodu pre obec veľmi dôležité,“ uzavrel jeden z dlhoročných rómskych starostov v okrese Rimavská Sobota.

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post V Cakove pribudnú nové nájomné byty. Obec chce motivovať pracujúce rodiny first appeared on vobraze.sk.</p>

Film Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorého časť scén vznikala aj v Rimavskej Sobote a jej okolí, prichádza do slovenských kín. Po Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch si ho budú môcť pozrieť aj diváci v regióne. Slávnostná predpremiéra sa uskutoční už najbližšiu sobotu 18. júla v rimavskosobotskom kine Orbis za účasti tvorcov a hercov. Filmári počas nakrúcania využili viaceré lokality v meste. Priestory Župného domu sa vo filme premenili na nemocnicu z 80. rokov minulého storočia. Nakrúcalo sa aj na rómskom sídlisku Dúžavská cesta či v okolitých usadlostiach pri Lenartovciach. Pozornosť obyvateľov v tom čase v okresnom meste pútala aj dobová sanitka, ktorú bolo niekoľko dní vidieť v ulicach mesta a pripomínala obdobie, v ktorom sa dej filmu odohráva.

Do nakrúcania sa zapojili aj desiatky komparzistov z Rimavskej Soboty a okolia. Mnohí z nich sa už čoskoro budú môcť hľadať na filmovom plátne. Nakrúcania sa zúčastnili aj divadelníci z Divadlo Havran a Gabriel Kertész, ktorý hrá jednu z významnejších rolí práve s Aňou Geislerovou.

Medzi hercami bola aj mladá Rómka Melissa Portelekyová z Rimavskej Soboty, absolventka konzervatória v odbore herectvo, ktorá vo filme stvárnila postavu Lakatošovej. „Aj keď moja rola vo filme nebola veľká, veľmi si vážim, že som mohla byť súčasťou filmu Prameň. Bola to pre mňa cenná skúsenosť,“ povedala pre vobraze.sk Melissa Portelekyová.

Filmové nakrúcanie bolo pre ňu prvou skúsenosťou pred kamerou. „Počas natáčania som sa veľa nového naučila. Filmové herectvo je v mnohom odlišné od divadelného a bola to pre mňa veľká škola. Veľmi som si užila spoluprácu s profesionálnym štábom aj hercami, od ktorých som sa mohla veľa naučiť,“ priblížila. Na prácu filmárov bude podľa vlastných slov spomínať s radosťou. „Celý štáb bol veľmi profesionálny, všetci boli ústretoví a vytvorili skvelú atmosféru. Bolo cítiť, že každý pracuje s veľkým nasadením. Na natáčanie budem spomínať s radosťou a vďačnosťou za všetky cenné skúsenosti,“ dodala Portelekyová.

„Táto lokácia Rimavskej Soboty sa nám hodila historicky do filmu, ktorý sa odohráva v roku 1986. Mali sme tu kulisy, ktorých výhodou je, že zostávajú a nemusia sa hneď rušiť. Takže v prípade potreby dotočenia záberov sú k dispozícii. Je to veľká výhoda,“ povedal pre vobraze.sk režisér Ivan Ostrochovský a dodal, že nakrúcanie v realite prinesie vždy niečo, čo sa od stola nedá vymyslieť.

Nezabudnuteľným zážitkom bola pre Melissu aj účasť na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. „Som veľmi vďačná za pozvanie na premiéru aj za možnosť byť súčasťou takého prestížneho filmového festivalu. Veľmi si to vážim,“ povedala.

Film podľa nej otvára jednu z najbolestivejších kapitol našich moderných dejín. „Vedela som, že film sa venuje téme nútených sterilizácií rómskych žien v 80. a 90. rokoch, ktoré sa naozaj diali. Už pred nakrúcaním som vedela, že ide o veľmi citlivú a náročnú tému. Počas príprav aj po pozretí filmu som si však ešte viac uvedomila, aké dôležité je o takýchto udalostiach hovoriť, aby sa na ne nezabudlo. Film mi ukázal, aké silné môžu byť ľudské osudy a aký význam má pripomínať si našu históriu,“ zdôraznila.

Podľa Melissy by si mal film pozrieť každý, pretože prináša silný príbeh a otvára tému, ktorá si zaslúži väčšiu spoločenskú pozornosť.

Melissa Portelekyová dnes pôsobí ako učiteľka tanečného odboru na Základnej umeleckej škole v Jesenskom a v Poltári. Vo voľnom čase sa venuje spevu a tancu. Spolu s kamarátkou tvorí hudobné duo MelAni Harmony, s ktorým vystupujú na svadbách, oslavách a rôznych spoločenských podujatiach. Rada cestuje, navštevuje divadelné predstavenia i koncerty a najväčšiu radosť jej prináša práca s deťmi, ktorým odovzdáva svoje umelecké skúsenosti.

Mladým ľuďom, ktorí snívajú o kariére v umení, odkazuje, aby sa nevzdávali ani po prvých neúspechoch. „Verte sami sebe a nebojte sa ísť za svojimi snami. Cesta k umeniu nie je vždy jednoduchá a nie všetko vyjde hneď podľa našich predstáv, ale práve tieto skúsenosti nás posúvajú ďalej. Ak niečo nevyjde, neznamená to koniec. Vždy existuje ďalšia možnosť a je len na nás, či sa rozhodneme pokračovať, pracovať na sebe a skúšať ďalej. Dôležité je zostať silný, mať odvahu a veriť, že každá skúsenosť má svoj význam. Život nie je vždy taký, ako si ho naplánujeme, ale často nám ukáže cestu, ktorou máme ísť ďalej. Treba byť trpezlivý, pokorný, neustále sa učiť a nevzdávať sa. Keď človek robí to, čo miluje, a dáva do toho svoje srdce, môže dosiahnuť krásne veci. A hlavne by som odkázala, aby zostali pozitívni, pretože dobrá energia, úsmev a viera v seba samého nám často pomáhajú zvládnuť aj náročné chvíle. Nikdy netreba prestať veriť, že to, čo robíme, má zmysel,“ uzavrela.

Film Prameň je česko-slovensko-maďarskou koprodukciou odohrávajúcou sa v 80. rokoch minulého storočia. Hlavnú postavu lekárky stvárnila česká herečka Aňa Geislerová, vo filme účinkujú aj Attila Mokos, Éva Bandor či ďalší slovenskí, českí a maďarskí herci. Režisér Ivan Ostrochovský aj tentoraz stavil na autentické prostredie namiesto filmových kulís, vďaka čomu sa významnou súčasťou snímky stala aj Rimavská Sobota.

Sobotňajšia predpremiéra v kine Orbis v R. Sobote bude príležitosťou nielen stretnúť tvorcov a hercov filmu, ale aj objaviť na veľkom plátne známe miesta mesta a tváre desiatok miestnych komparzistov, ktorí boli súčasťou tohto výnimočného projektu.

Mladá učiteľka tanečného odboru si našla k deťom rýchlo cestu. Melissa z Jesenského spieva na sobášoch

V Rim. Sobote nakrúcali film režiséra Ivana Ostrochovského z nemocničného prostredia + foto

Zdroj: vobraze.sk, Foto: archív Melissa Portelekyová, vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Film nakrúcaný v R. Sobote prichádza do kín. Objavia sa v ňom i miestni komparzisti. Úlohu si zahrala tiež mladá učiteľka Melissa first appeared on vobraze.sk.</p>

Už viac ako dvadsať rokov pomáha pacientom v rimavskosobotskej nemocnici. Ošetrovateľ Róbert Balog z Rimavskej Soboty si počas dvoch desaťročí služby získal rešpekt kolegov aj pacientov, ktorí ho dodnes zastavujú na ulici a spomínajú na jeho ochotu. Hoci sa pôvodne vyučil za cukrára, napokon našiel svoje životné poslanie v zdravotníctve. Ako pre vobraze.sk hovorí, práve možnosť pomáhať ľuďom považuje za najväčšie naplnenie svojej práce. „Od cukrára mi zostalo biele oblečenie,“ hovorí s úsmevom Róbert Balog (43).

Rodák z Rimavskej Soboty. Po vyučení sa zamestnal iba na krátky čas v niekdajšom rimavskosobotskom cukrovare, kde počas kampane obsluhoval stroje na čistenie cukrovej repy. Práce po skončení strednej školy bolo málo, veľa študentov islo rovno na úrad práce. Róbert potom absolvoval civilnú službu a to práve v nemocnici. Popri práci si potom urobil zdravotnícku školu.
„Ráno som prišiel do práce a po službe som cestoval autobusom do Lučenca na vyučovanie. Nebolo to jednoduché, ale dalo sa to zvládnuť,“ spomína.

K zdravotníctvu mal blízko už od detstva. Jeho stará mama pracovala ako zdravotná sestra na internom oddelení a jej sestra pôsobila v nemocničnej kuchyni. Dnes je tretím členom rodiny, ktorý pracuje v nemocnici. „Možno mi po nich zostal vzťah k tejto práci. Mal som ich veľmi rád a stále mi veľmi chybajú,“ hovorí. Dodnes je hrdý na to, že fotografia jeho starej mamy s kolektívom zdravotníkov je súčasťou výstavy o histórii nemocnice a bola použitá aj pri príležitosti jej 140. výročia.

Začínal na onkologickom oddelení, kde sa denne stretával s ťažkými životnými príbehmi. Práve tam si podľa vlastných slov uvedomil, aké vzácne je zdravie. „Najťažšie je vidieť utrpenie ľudí a vedieť, že sa im už nedá pomôcť, aj keby sme veľmi chceli,“ priznáva. Spomína aj obdobie, keď popri službách na onkológii vypomáhal na chirurgii čo bolo časovo náročnejšie. Dnes je však doba iná a pracuje v 12-hodinových službách.

Počas rokov prepravil tisíce pacientov na vyšetrenia, pomáhal pri sadrovaní, na chirurgickej ambulancii aj na lôžkových oddeleniach. Pri príležitosti 20 rokov práce v nemocnici získal za svoju dlhoročnú službu aj ocenenie.

K rozhodnutiu zostať v zdravotníctve ho povzbudil aj otec. Pripomínal mu, že jeho stará mama zasvätila život pomoci chorým. Aj vďaka tomu našiel silu vytrvať v profesii, ktorá je často fyzicky aj psychicky náročná. „Táto práca ma naučila pozerať sa na život inak. Človek si oveľa viac váži zdravie a bežné veci, ktoré predtým považoval za samozrejmé,“ hovorí. Najväčšou odmenou sú pre neho pacienti, ktorí ho po rokoch spoznávajú na ulici. „Zastavia ma a povedia, že si ma pamätajú z nemocnice. To ma vždy poteší. Ja si už po toľkých rokoch všetkých zapamätať nedokážem, ale je príjemné vedieť, že na vás spomínajú.“

Vo voľnom čase si najradšej oddýchne v prírode. Chodí na huby, bicykluje, venčí psa a čas trávi s rodinou. S manželkou, ktorá pracuje ako kozmetička, vychovávajú 13-ročného syna. Občas sa vráti aj k svojmu pôvodnému remeslu a upečie koláče, ktorými poteší kolegov v práci. Róbert Balog sa netají ani svojou rómskou identitou. „Nehanbím sa za svoj pôvod, nemám sa za čo,“ hovorí. Podľa neho však nie je správne posudzovať ľudí podľa národnosti či pôvodu. „Sú rôzni ľudia. Niektorí robia problémy a potom ich mnohí hádžu do jedného vreca.“

Za rozhodujúce považuje výchovu v rodine a vzdelanie. „Veľa závisí od rodičov. Ako vedú svoje deti, či ich podporujú v škole a motivujú, aby niečo dosiahli. Bez vzdelania je dnes život oveľa ťažší.“ Aj preto má jasný odkaz pre mladých Rómov.

„Nevzdávajte školu. Učte sa a získajte vzdelanie. Keď človek študuje, má väčšiu šancu nájsť si dobrú prácu a splniť si svoje ciele.“

Za vzor sa nepovažuje. „To by museli povedať ľudia okolo mňa,“ usmieva sa. Verí však, že jeho príbeh môže byť povzbudením pre mladých ľudí, ktorí hľadajú svoje miesto v živote. Priateľov má medzi Rómami aj Nerómami a nikdy podľa vlastných slov nerobil medzi ľuďmi rozdiely. „Rozprávam sa s každým. Aj s ľuďmi bez domova sa zastavím a porozprávam. Nikdy mi nerobilo problém komunikovať s kýmkoľvek.“
Na záver dodáva, že mu chýba súdržnosť, ktorú si pamätá z minulosti. „Kedysi sa ľudia viac poznali, viac si pomáhali a rodiny držali spolu. Dnes si skôr závidia, ako by si dopriali. O to dôležitejšie je zostať človekom a pomáhať druhým, keď je to potrebné.“

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Práca v nemocnici ho naučila vážiť si život. Ošetrovateľ Róbert z R. Soboty pomáha pacientom už vyše 20 rokov a verí v silu vzdelania first appeared on vobraze.sk.</p>