Základná škola s materskou školou v Jelšave sa dostala medzi finalistov prestížneho ocenenia Roma Spirit 2026 v kategórii Spoločnosť a zamestnávateľ. Škola, v ktorej tvoria väčšinu žiakov deti z rómskej komunity, sa dlhodobo venuje ich vzdelávaniu, podpore rodín a vytváraniu podmienok na úspešné začlenenie do spoločnosti. Ako pre vobrazesk riaditeľka školy Andrea Houšková uviedla, správa o postupe medzi finalistov Roma Spirit bola pre ňu veľkým prekvapením. Priznala, že zatiaľ nevie, kto školu na ocenenie nominoval. To by sa mala dozvedieť počas mediálneho podujatia 26. októbra v Bratislave. „Keď mi Ľubomíra Slušná Franz, členka Riadiaceho výboru,  zavolala, že sme sa dostali medzi finalistov, zostala som v úžase. Vôbec som nevedela adekvátne reagovať. Bolo to veľmi potešujúce a cítila som veľké zadosťučinenie,“ priblížila svoje prvé pocity Houšková (48). Prekvapila ju aj samotná kategória Spoločnosť a zamestnávateľ.

Škola však spĺňa obe jej podstatné  charakteristiky. Nielenže vzdeláva deti z rómskej komunity, ale jej príslušníkov aj zamestnáva. Od roku 2011 postupne vytvára pracovné príležitosti pre Rómov a v súčasnosti ich v škole pracuje približne šesť, či už ako pedagogickí asistenti, alebo učitelia.

V jelšavskej škole tvoria väčšinu žiakov deti z rómskych rodín, ktoré však pochádzajú z rozdielnych sociálnych podmienok. Riaditeľka zdôrazňuje, že odmieta predsudky a zovšeobecňovanie. „Ja už ani nerozlišujem, kto je Róm a kto nie. Som v tejto škole dostatočne dlho a vidím, že ani deti sa medzi sebou takto nevnímajú. Sú to presne také isté deti ako všetky ostatné,“ hovorí. Mnohé z nich vyrastajú v rodinách, kde obaja rodičia pracujú a podporujú ich vzdelávanie. Na druhej strane škola pracuje aj s deťmi z generačnej chudoby, ktoré potrebujú individuálnejší a citlivejší prístup. Podľa riaditeľky pritom chudoba nie je problémom výlučne rómskej komunity. Čoraz častejšie sa s finančnými ťažkosťami stretávajú aj rodiny z majority, najmä domácnosti s jedným živiteľom. „Prístup k vzdelávaniu veľmi úzko súvisí so sociálnym a ekonomickým postavením rodiny. Musíme preto poznať prostredie, z ktorého deti prichádzajú, a podľa toho s nimi pracovať,“ vysvetľuje.

S deťmi začínajú pracovať už od troch rokov
Jednou z priorít školy je predprimárne vzdelávanie. Výhodou je spojenie základnej a materskej školy, ktoré umožňuje systematicky pripravovať deti na školskú dochádzku. Už tretí rok realizujú vlastný interný projekt zameraný na zapájanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia do materskej školy už od troch či štyroch rokov. „Nečakáme až na povinné predprimárne vzdelávanie. Snažíme sa osloviť rodiny skôr, aby si deti postupne zvykali na prostredie materskej školy a ich rodičia získali dôveru v našu prácu,“ približuje Andrea Houšková.

Škola vytvorila adaptačný systém, pri ktorom môžu matky spočiatku zostávať s deťmi priamo v škôlke. Tento proces trvá niekoľko týždňov, niekedy aj mesiace, no prináša pozitívne výsledky. Projekt pritom financujú prevažne z vlastného rozpočtu a učiteľky sa mu venujú aj nad rámec svojich bežných povinností. Pedagógovia zároveň absolvujú vzdelávania zamerané na prácu s deťmi z marginalizovaných komunít. Navštevujú rodiny, spoznávajú ich životné podmienky a snažia sa pochopiť prekážky, ktorým čelia. „Museli sme pochopiť, čo znamená žiť v generačnej chudobe a ako týmto rodinám môžeme pomôcť. Ak chceme, aby deti napredovali, musíme poznať ich prostredie,“ zdôrazňuje riaditeľka.

Z bývalých žiakov sú vysokoškoláci aj učitelia
Výsledky dlhodobej práce sa postupne prejavujú. Čoraz viac žiakov zo znevýhodneného prostredia úspešne ukončí základnú školu a pokračuje v ďalšom štúdiu. Niektorí už získali vysokoškolské vzdelanie a dokonca prejavili záujem vrátiť sa do svojej bývalej školy ako pedagógovia. „Máme rómskych absolventov, ktorí vyštudovali vysoké školy. Niektorí sa nám ozývajú, že by chceli pracovať u nás. Máme medzi nimi aj študentov na lekárskej, ekonomickej aj technickej univerzite, s doktorským titulom či inžiniera ekonómie.  To sú pre nás obrovské úspechy,“ teší sa riaditeľka.

Osobitne silné sú chvíle, keď vysokoškolské vzdelanie získa prvý člen rodiny. „Keď nám rodičia prídu povedať, že sa ich dieťa dostalo na vysokú školu alebo ju úspešne dokončilo, vidíte, akú obrovskú radosť prežívajú. Často sa z toho teší celá rodina.“. Rómski pedagogickí asistenti zároveň pomáhajú prekonávať jazykové bariéry. Niektoré deti totiž doma komunikujú prevažne po rómsky a pri nástupe do školy ešte nedokážu všetko vyjadriť v slovenčine.

Pomáhajú aj doprava do školy a bezplatné desiate
Dôležitou súčasťou práce školy je spolupráca s mestom Jelšava, ktoré je jej zriaďovateľom, terénnymi sociálnymi pracovníkmi a ďalšími organizáciami vrátane YMCA a programu Omama. Ten pomáha rodinám s najmenšími deťmi už od narodenia a pripravuje ich na neskorší nástup do materskej školy. „Je dôležité ukazovať rodinám aj iné možnosti života a cesty, ako sa môžu dostať z chudoby. Rozhodnutie je napokon na nich, ale my im chceme tú cestu ukázať,“ vysvetľuje riaditeľka. Škola má deväť spádových obcí, z ktorých dochádzajú žiaci. Práve doprava bola v minulosti pre niektoré rodiny problémom. V spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom preto vznikol projekt Bez prekážok do školy, v rámci ktorého sa deťom priamo dobíjajú kredity na dopravné karty.

„Dlhodobo sme riešili problém dochádzky. Vďaka tomuto systému majú deti zabezpečenú dopravu do školy a príspevky na cestovné sa využívajú priamo na určený účel,“ vysvetľuje Houšková. Ďalším opatrením je zabezpečenie bezplatných desiat pre deti z rodín v hmotnej núdzi. Pedagógovia totiž zistili, že niektoré deti prichádzali do školy hladné a hanbili sa, že na rozdiel od spolužiakov nemajú desiatu. Škola preto využila dostupné dotačné prostriedky tak, aby mohli deti okrem obeda dostávať aj desiatu. Podľa riaditeľky ide predovšetkým o účelné využívanie existujúcich príspevkov.

Najväčšiu radosť prinášajú malé úspechy
Práca s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia je podľa riaditeľky náročná a vyžaduje si trpezlivosť. Nie vždy sa podarí dosiahnuť očakávané výsledky, preto sa naučila vážiť si aj drobné pokroky. „Nikdy som nemala predstavu, že idem zachrániť celý svet. Táto práca vás niekedy dokáže veľmi frustrovať, pretože pokrok nie je vždy viditeľný. Naučila som sa však tešiť z maličkých krokov. Keď sa mi podarí čo i len jedno dieťa dostať do školy, zlepšiť mu dochádzku alebo ho motivovať k úspechu, je to pre mňa veľké zadosťučinenie,“ priznáva. Rovnaký prístup sa snaží vštepovať aj svojim kolegom. Dôležité je podľa nej oceniť každé zlepšenie a posilňovať sebavedomie detí.  Hoci v samotnej škole predsudky medzi žiakmi postupne ustupujú, niektorí absolventi sa s nimi stretávajú po odchode na stredné školy. „U nás sa deti už veľmi nevnímajú podľa toho, kto je Róm a kto nie. Keď však odchádzajú do iného prostredia, potrebujú posilniť sebavedomie. Hovoríme im, že sa nemajú za čo hanbiť a že majú na to, aby uspeli.“ Za dôležitý program považuje Erasmus, v rámci ktorého sa zúčastňujú učitelia na stážach v zahraničí a čerpajú inšpirácie, napríklad naposledy na fínskych školách. „ Naši žiaci sa v rámci tohto program zúčastnili mobilít a výmenných pobytov v Maďarsku, Čechách, Rumunsku. Niektorí z nich boli po prvýkrát niekde v zahraničí”.

Nominácia je ocenením celého kolektívu
Andrea Houšková vníma postup medzi finalistov Roma Spirit ako uznanie práce všetkých zamestnancov školy. Zároveň upozorňuje, že školy s vysokým počtom sociálne znevýhodnených žiakov bývajú často nespravodlivo hodnotené. „Ľudia si niekedy neuvedomujú, koľko práce je potrebnej na to, aby sme dieťa naučili niečo, čo je pre iné deti samozrejmé. Ja tvrdím, že učiteľ, ktorý dokáže úspešne pracovať s našimi deťmi, môže ísť učiť kamkoľvek. Získa množstvo skúseností a zručností,“ zdôrazňuje. Podľa nej by si podobné uznanie zaslúžili všetci pedagógovia, ktorí pracujú s deťmi z marginalizovaných komunít a snažia sa im otvárať nové možnosti.

Rodáčka z Brezna našla svoje pôsobisko na Gemeri
Andrea Houšková pochádza z Brezna a do regiónu Gemer prišla približne pred 25 rokmi. V tom čase nemala skúsenosti so vzdelávaním rómskych detí, čo dnes vníma aj ako určitú výhodu. „Prišla som sem bez predchádzajúcich skúseností a bez predsudkov. Mohla som si vytvoriť vlastný pohľad na ľudí a prostredie, v ktorom som začala pracovať,“ spomína. Vo funkcii riaditeľky pôsobí siedmy rok. Pedagogické povolanie má v jej rodine tradíciu. Sama je matkou dvoch synov, ktorí navštevujú stredné školy. Vo voľnom čase rada chodí do prírody, venuje sa turistike a obľubuje najmä zimné športy – lyžovanie a skialp.

Blízka je jej Kráľova hoľa aj Nízke Tatry. Jej ďalšou celoživotnou záľubou je folklór, ktorému sa venuje od detstva. „Som folkloristka odmalička. Keď mám čas, ešte si rada zájdem zaspievať alebo zatancovať. Brezno je stále mojou srdcovou záležitosťou,“ prezrádza. Napriek náročnej práci sa snaží nájsť si čas na rodinu a oddych, ktorý jej pomáha načerpať nové sily.

Spolu rastieme, spolu objavujeme
Jelšavská škola má vo svojom novom školskom vzdelávacom programe motto „Spolu rastieme, spolu objavujeme“, ktoré podľa riaditeľky najlepšie vystihuje jej poslanie. „Snažíme sa, aby mali všetky deti rovnakú šancu kvalitne sa vzdelávať. Nerobíme medzi nimi rozdiely,“ zdôrazňuje Andrea Houšková.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Riaditeľka Houšková sa v Jelšave teší aj z malých úspechov žiakov. Školu vybrali medzi finalistov Roma Spirit first appeared on vobraze.sk.</p>

Výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte sa v posledných rokoch čoraz viac venuje portrétovaniu rómskych osobností. Po cykloch venovaných spisovateľom, výtvarníkom či hercom predstavila v Rimavskej Sobote desať veľkorozmerných portrétov rómskych spevákov a speváčok. V tvorbe našla tému, ktorá ju osobne napĺňa a ktorú vníma aj ako svoje posolstvo pre spoločnosť.

Autorská výstava s názvom Melódia rómskej duše mala v septembri premiéru v Galérii Ganevia v Dome kultúry v Rimavskej Sobote. Desať portrétov na plátne zachytáva známe hudobné osobnosti, ktoré podľa autorky svojou tvorbou zanechali výraznú stopu. Výstava potrvá do 16. októbra 2026. „Odkedy som sa začala venovať rómskym osobnostiam, nesmierne ma to napĺňa a cítim, že som sa v tejto téme úplne našla,“ hovorí pre vobraze.sk Šarlota Bottová. Ako ďalej hovorí, práve pri tejto téme si uvedomila, že jednotlivé portréty nestačia. Chcela vytvoriť ucelené cykly, ktoré predstavia rómske osobnosti v širších súvislostiach.

Hudbu sa snažila preniesť na plátno

Impulzom na vznik aktuálnej výstavy bola jej osobná láska k rómskej hudbe. Pri výbere portrétovaných osobností sa sústredila na spevákov a speváčky, ktorí podľa nej niečo priniesli a zanechali po sebe významný odkaz.„Keďže rómsku hudbu milujem, pri každom portréte som sa snažila priniesť niečo nové, aby mal každý obraz svoju vlastnú osobitú atmosféru,“ približuje výtvarníčka. Prepojenie hudby s výtvarným umením bolo pre ňu osobitnou výzvou. Nešlo jej iba o zachytenie podoby známych interpretov, ale aj o vytvorenie vlastnej atmosféry každého diela.

Z desiatich portrétov bol pre ňu najnáročnejší obraz speváčky Věry Bílej. Pri tvorbe celého cyklu sa snažila, aby sa jednotlivé diela od seba odlišovali a každý portrét vystihoval osobnosť zobrazovaného človeka.

Obrazmi chce meniť pohľad na rómsku kultúru

Bottová sa rómskym osobnostiam venuje dlhodobo. Vo svojich výtvarných cykloch postupne predstavuje ľudí z oblasti literatúry, výtvarného umenia, herectva aj hudby. Vníma ich ako spôsob, ako poukázať na význam rómskej kultúry a priblížiť verejnosti osobnosti, ktorých práca si podľa nej zaslúži väčšiu pozornosť.„Rozhodla som sa pre túto tému práve preto, že nikto na Slovensku nevytvára takéto rómske cykly dlhodobo. Chýba tu tvorba robená úprimne od srdca, ktorá ukazuje rómske osobnosti v úplne inom, hlbšom svetle,“ vysvetľuje.

Ohlasy na svoju tvorbu dostáva od známych osobností aj od bežných návštevníkov výstav. Za osobitne dôležité považuje reakcie ľudí, ktorí vďaka jej obrazom objavujú osobnosti, o ktorých predtým veľa nevedeli.

„Najkrajšie pre mňa je, keď mi nerómovia poďakujú s tým, že netušili, koľko šikovných a vzdelaných Rómov u nás máme,“ hovorí. Práve takéto reakcie ju utvrdzujú v tom, že jej tvorba má zmysel aj mimo samotného výtvarného umenia.

„To, čo vytváram, je pre mňa takým posolstvom,“ dodáva Bottová. Verí, že umenie môže pomáhať búrať predsudky a meniť pohľad spoločnosti prostredníctvom poznávania konkrétnych ľudí a ich práce.

Svoje portréty rómskych osobností predstavila Šarlota Bottová aj nedávno na podujatí Pod Sobotskou bránou, ktoré sa konalo 19. septembra v Rimavskej Sobote. Výstava s názvom Rómske osobnosti priniesla portréty Václava Siváka, Renáty Berkyovej, Jána Cibuľu, Rimnalda Oláha a Anity Soul. Výtvarná prezentácia bola súčasťou podujatia, ktoré ponúklo aj remeslá, jarmok a tvorivé dielne. Výstava nadviazala na jej dlhodobú snahu približovať verejnosti významné rómske osobnosti z rôznych oblastí života. Bottová sa prostredníctvom portrétov snaží poukázať na ich talent, prácu a prínos pre kultúru i spoločnosť. Každý z portrétov predstavuje inú osobnosť a zároveň rozširuje jej ucelenú výtvarnú sériu venovanú rómskej kultúre. Podujatie Pod Sobotskou bránou tak bolo ďalšou príležitosťou predstaviť jej tvorbu návštevníkom priamo v regióne, z ktorého pochádza.

Chce sa posúvať ďalej

Výtvarníčka, ktorá je samoukom, vníma ako jednu zo svojich najväčších výziev potrebu prinášať stále nové nápady a posúvať vlastnú tvorbu. Nechce sa uspokojiť s tým, čo už dosiahla. Záleží jej na tom, aby každý nový obraz mal svoj význam a zachoval si umeleckú hodnotu.

Ak by mala neobmedzené možnosti, pustila by sa do ďalšieho veľkého cyklu, v ktorom by chcela využiť nové techniky aj väčšie rozmery. Jej zámerom je opäť priniesť niečo nečakané a zároveň otvoriť tému, ktorá by mala širší spoločenský dosah.

Tento rok ju ešte čaká výstava v Nemecku. Ďalšie plány si zatiaľ necháva pre seba. V budúcom roku chce predstaviť nový projekt, jeho podobu však zatiaľ neprezrádza.

Pre Bottovú tak zostáva dôležité nielen samotné maľovanie, ale aj odkaz, ktorý prostredníctvom svojich diel odovzdáva. Chce, aby sa na rómske osobnosti pozeralo cez ich talent, prácu a prínos a aby jej obrazy pomáhali verejnosti objavovať kultúru, ktorá má čo ponúknuť.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Výtvarníčka Bottová z Hnúšte prenáša rómsku hudbu na plátno. Svojimi obrazmi chce búrať predsudky first appeared on vobraze.sk.</p>

Keď sa na pódiu objaví Romano Drom z Hnúšte, nie je to iba tanečné vystúpenie. Za jednotlivými choreografiami sú roky práce, vzťah ku kultúre, ktorú si členovia nesú zo svojich rodín, ale aj snaha vytvoriť deťom a mladým ľuďom priestor, kde môžu získavať sebavedomie, skúsenosti a priateľstvá. Súbor vznikol v roku 2017 a za roky jeho fungovania sa v ňom vystriedali už tri generácie tanečníkov. Má 21 členov.
Za súborom stojí Ján Deme, ktorý k rómskej kultúre získal vzťah už v detstve. Výrazne ho ovplyvnila jeho mama Monika Bobaková. Sám začínal tancovať veľmi mladý a postupne sa dostal až k vedeniu súboru. „Veľký vplyv na môj vzťah k rómskej kultúre mala moja mama, ktorá ma k nej priviedla už odmalička. Sám som začínal veľmi mladý a postupne som sa dostal až k vedeniu súboru,“ približuje pre vobraze.sk vedúci súboru Ján Deme.

Za tancom je celý tím
Na fungovaní súboru sa podieľa viacero ľudí. Keďže Deme má aj pracovné povinnosti a časť roka trávi na vystúpeniach v zahraničí, opiera sa o Rena Gaspara, svoju sesternicu Danielu Cibulovú, Lilianu a jej priateľa. Pomáhajú s choreografiami, organizáciou, vybavovaním potrebných vecí aj prípravou vystúpení. „Romano Drom nie je iba o jednom človeku. Ja ho vediem, ale za jeho fungovaním stojí celý tím ľudí, ktorí doň dávajú svoj čas, energiu a hlavne srdce,“ hovorí Deme.

Pravidelné nácviky prebiehajú v Hnúšti a ich intenzita závisí aj od pripravovaných vystúpení. Pred väčšími podujatiami venujú príprave viac času. Deme pritom zdôrazňuje, že deti sa počas tréningov neučia iba jednotlivé kroky. „Tanec podľa mňa nie je iba o naučení sa krokov. Učíme sa disciplíne, spolupráci, zodpovednosti a tomu, ako fungovať ako jeden tím.“

Od detstva až k ďalšej generácii
Jedným z najvýraznejších príbehov súboru je jeho generačné pokračovanie. V Romano Drom sa za roky vystriedali tri generácie tanečníkov. Niektorí začínali ako malé deti a postupne vyrastali spolu so súborom. Práve v tom vidí Deme jednu z jeho najväčších hodnôt. Jeho želaním je, aby dnešní členovia raz priviedli do súboru svoje vlastné deti. „Bolo by pre mňa krásne,“ hovorí. Členovia pritom popri tanci žijú svoj vlastný život. Chodia do školy, pracujú a pripravujú sa na svoje budúce povolania. Medzi mladými sú napríklad dievčatá, ktoré sa venujú sociálnej pedagogike, a Adrián Farkaš študuje odbor barber. Tanec ich spája, no podľa Demeho je dôležité, aby si každý z nich našiel aj svoju vlastnú životnú cestu. „Som rád, že každý člen má svoje sny a svoje ciele. Tanec je niečo, čo nás spája,“ dodáva.Na pódiu podľa neho tancovali aj s mamami na pódium a potom začínali sami a terajšia generácia je už tretia.

Tvorba súboru podľa Demeho vychádza z rómskej kultúry a hudby. Tanečníci pracujú s rómskymi tanečnými prvkami, no vytvárajú aj vlastné choreografie. V hudbe využívajú aj rumunské a maďarské prvky. Deme hovorí, že nechcú iba kopírovať iné súbory. Cieľom je vytvárať vlastný štýl, podľa ktorého bude Romano Drom rozpoznateľný.

Tomu prispôsobujú aj oblečenie. Kostýmy kombinujú podľa konkrétnej choreografie a hudobného štýlu. Pri rumunskej choreografii používajú napríklad čierne sukne a blúzky pre dievčatá a čierne nohavice, topánky a tričká pre chlapcov. „Čierne tričká nie sú typickým rómskym krojom. Pre nás však predstavujú určitý moderný rumunský štýl a zámerne ich používame ako súčasť choreografie. Chceme, aby hudba, tanec a oblečenie spolu ladili,“ vysvetľuje.

Najväčším úspechom nie je veľké pódium
Romano Drom počas rokov vystupoval na rôznych kultúrnych, rómskych a komunitných podujatiach po Slovensku. Už v minulosti súbor reprezentoval Hnúšťu na podujatiach v Kokave nad Rimavicou, Detve, Poltári, Rožňave, Kremnici, Fiľakove, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote či Bratislave.
Súbor sa v roku 2023 predstavil aj na podujatí Te prindžaras amen/Spoznajme sa, ktoré pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Pre Demeho však počet vystúpení ani veľkosť pódia nie sú tým najdôležitejším. Za úspech považuje predovšetkým zmenu, ktorú vidí u samotných detí. „Najväčším úspechom je, keď vidím dieťa, ktoré sa najskôr hanbí, ale postupne získa sebavedomie a dokáže vystúpiť pred ľuďmi. Úspechom je aj to, že sa deti vracajú na tréningy, držia spolu a chcú pokračovať,“ hovorí.

Práca s deťmi podľa neho prináša radosť, ale aj zodpovednosť. Niekedy je potrebné byť učiteľom, inokedy kamarátom alebo človekom, ktorý dieťa jednoducho vypočuje. Súčasťou fungovania súboru sú aj organizačné otázky, priestory či financovanie. Napriek tomu Deme hovorí, že práve chvíle, keď vidí deti na pódiu s úsmevom, mu pripomínajú, prečo sa tejto práci venuje. Členovia sa stretávajú aj mimo samotných tréningov. Rozprávajú sa o živote, svojich plánoch, snoch a budúcnosti. Vznikajú tak vzťahy, ktoré podľa Demeho presahujú rámec tanečného súboru. „Romano Drom pre nás nie je iba o tanci a vystúpeniach. Chcem budovať komunitu, v ktorej deti nájdu priateľstvá, podporu, kultúru a pocit, že niekam patria,“ vysvetľuje.

Dôležitou súčasťou je pre neho aj vzťah ku koreňom. Deti sa podľa neho učia disciplíne, trpezlivosti, zodpovednosti a spolupráci, ale zároveň získavajú odvahu vystupovať pred ľuďmi a veriť sami sebe. „Chcem, aby vedeli, odkiaľ pochádzajú, a aby sa za to nikdy nemuseli hanbiť,“ zdôrazňuje Deme.

Samotný názov Romano Drom znamená v preklade Rómska cesta. Pre Jána Demeho nejde iba o názov tanečného súboru, ale o cestu, ktorú jeho členovia kráčajú spoločne. Jej ďalšia časť sa má začať pripravovať už na budúci rok. Romano Drom plánuje nový program, v ktorom chce spojiť flamenco s rumunskou choreografiou. Tomu chcú prispôsobiť aj kostýmy a zaobstarať rumunské krojové prvky.
Do budúcnosti by chcel Deme pre súbor najmä dôstojné podmienky na pravidelné skúšky a priestor, kde by deti mohli tancovať a tvoriť. Romano Drom chce ďalej rozvíjať nové choreografie, pripravovať programy a vystupovať na ďalších podujatiach po Slovensku. „Najviac by som chcel, aby si deti odniesli sebavedomie, dobré spomienky a úctu k svojim koreňom. Aby raz, keď budú dospelí, mohli povedať: Bol som súčasťou Romano Drom a niečo mi to dalo.“ ako Deme dodáva, práve v tom vidí zmysel ďalšej cesty súboru. Nie iba v tom, aby deti naučil tancovať, ale aby im ukázal, že aj z Hnúšte môžu viesť cesty za veľkými snami. „Chcem, aby vedeli, že aj keď pochádzajú z menšieho mesta, môžu mať veľké sny a môžu niečo dokázať.“

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Deme vedie v Hnúšti tanečný súbor Romano Drom. Jeho členovia sa venujú tancu už v troch generáciách first appeared on vobraze.sk.</p>

František Balázs vedie Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským v Sútore, no zároveň sa naďalej venuje učeniu a ďalšiemu vzdelávaniu. Aj ako riaditeľ zostal priamo pri žiakoch. Hovorí, že chce mať priamy prehľad o deťoch, ktoré školu navštevujú, a zároveň ich motivovať, aby sa nevzdávali a pokračovali vo vzdelávaní.
Balázs pochádza z Jesenského, kde dodnes žije. Je Róm a na svoj pôvod je hrdý. Sám pritom prešiel cestou, na ktorej mu vzdelanie a podpora rodiny výrazne pomohli. „Baví ma celoživotné vzdelávanie,“ povedal pre vobraze.sk František Balázs, ktorý má tri vysoké školy a v štúdiu stále pokračuje – vzdeláva sa v Banskej Bystrici aj v Nitre. Ako ďalej priblížil, jeho vzdelávacia cesta sa začala na poľnohospodárskej strednej škole v Rimavskej Sobote. Neskôr pokračoval vysokoškolským štúdiom v Banskej Bystrici a ďalšie vzdelanie získal na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, kde ukončil magisterské štúdium. Vzdelanie si doplnil aj pedagogickým minimom.

Od sociálnej práce k škole
Predtým, ako sa naplno dostal k vedeniu školy, pôsobil ako sociálny pracovník na Obecnom úrade v Sútore a neskôr ako odborný pracovník vo verejnej správe. So školou v Sútore sa však stretol ešte predtým, ako sa stal jej riaditeľom. Pracoval tam ako tútor anglického jazyka.

V roku 2023 dostal ponuku viesť Základnú školu v Sútore. Okrem vyučovania v Sútore pôsobí aj na strednej škole v Rimavskej Sobote. Ako hovorí, chce tak mať lepší prehľad o deťoch, s ktorými pracuje, a poznať ich potreby nielen z pozície riaditeľa.
Dôležitú úlohu pritom podľa neho zohráva motivácia. Deťom chce ukázať, že ich pôvod ani podmienky, v ktorých vyrastajú, nemusia určovať, kam sa v živote dostanú. Svoju vlastnú cestu vníma aj ako príklad pre deti z rómskej komunity. „Chcem, aby Rómovia mali možnosť zamestnať sa a presadiť sa v práci. Aj deťom hovorím, aby sa nevzdávali, keď sa stretnú s diskrimináciou,“ uviedol.

Podporu vo vzdelávaní mal pritom už od svojich rodičov a starých rodičov. Aj preto sa dnes snaží podobnú podporu odovzdávať ďalej. Podľa neho sa situácia v rómskej komunite za posledných desať až pätnásť rokov postupne mení. Rómovia podľa neho už nie sú v takej miere na okraji spoločnosti ako v minulosti a pribúdajú aj tí, ktorí sa uplatnili vo verejnom živote či v pracovnom prostredí. Príkladom sú podľa neho aj rómski starostovia a primátori.

V Sútore chce pomáhať deťom aj dospelým
Sútor patrí medzi miesta, kde podľa Balázsa bolo potrebné riešiť aj náročné sociálne podmienky a pomáhať ľuďom, ktorí sa dostali do situácie, keď už nedokázali fungovať bez pomoci. Aj preto sa nesústredí iba na školu, ale venuje sa aj širšej práci v komunite. Je aktívny v občianskom združení Klub šťastných Rómov, ktoré organizuje okrem iného tábory pre deti. Prostredníctvom združenia sa podľa neho podarilo zamestnať aj niektorých ľudí z obce a motivovať ich k návratu do pracovného života.
So školou zároveň spolupracuje s ďalšími školami v Rimavskej Sobote a Jesenskom. Za dôležité považuje aj to, aby deti dokončili povinnú školskú dochádzku a následne mali možnosť pokračovať v ďalšom vzdelávaní alebo sa pripraviť na pracovný život. „Som hrdý na našich žiakov, keď vidím, že po základnej škole pokračujú ďalej. Či už idú na strednú školu, alebo sa im podarí dosiahnuť niečo praktické, napríklad urobiť si vodičský preukaz,“ hovorí.

Škola sa pritom postupne mení aj po praktickej stránke. Donedávna v nej podľa riaditeľa chýbala pitná voda, situáciu sa podarilo riešiť zariadením na úpravu vody z Veľkého Krtíša. Škola navyše získala právnu subjektivitu.
Balázs má zároveň za sebou aj osobnú skúsenosť s tým, že vzdelávanie nemusí byť jednorázovou etapou života. Aj po absolvovaní troch vysokých škôl sa ďalej vzdeláva. Popri práci a štúdiu má aj rodinu. Má dve deti – syn sa pripravuje na povolanie kuchára a dcéra študuje v Nitre. Jeho manželka pochádza zo Zacharoviec.
Vo voľnom čase si rád sadne za volant, zaujímajú ho autá a rád je medzi ľuďmi. Za svoj cieľ pritom nepovažuje iba kariérny postup. „Chcem žiť plnohodnotný život a pomáhať každému, kto to potrebuje,“ povedal Balázs.

zdroj: vobraze.sk

<p>The post Riaditeľ Základnej školy v Sútore sa vzdelávaniu venuje roky. Balázs po troch vysokých školách pokračuje v štúdiu first appeared on vobraze.sk.</p>

Približne dvetisíc ľudí sa v sobotu večer stretlo v rimavskosobotskom amfiteátri na koncerte, aký sa v regióne nevidí často. Na pódiu sa predstavila svetoznáma 100 Tagú Cigányzenekar – 100-členný cigánsky orchester, ktorý do Rimavskej Soboty priniesol veľký orchestrálny zvuk, cimbaly, desiatky sláčikov a virtuózne sólové výkony. Orchester už vystupoval na všetkých kontinentoch.

V publiku sa stretli Slováci, Maďari aj Rómovia. Hudba tak na jednom mieste spojila ľudí rôzneho pôvodu a veku. Pre viacerých návštevníkov pritom nešlo iba o obyčajný koncert. Niektorí hudobné teleso dlhé roky poznali z nahrávok či televízie a v Rimavskej Sobote ho mohli po prvý raz počuť naživo.
Večer priniesol známe diela klasickej hudby aj skladby späté s maďarskou a cigánskou hudobnou tradíciou. Zaznel Montiho Čardáš, Brahmsove Uhorského tance, Lisztova Uhorská rapsódia, Erkelov Palotás či Dinicuho Škovránok.
Veľké obsadenie orchestra vytváralo mohutný zvuk. Husle sa striedali s cimbalom, kontrabasmi, violončelami a klarinetmi, pričom pri viacerých skladbách dostali priestor aj jednotliví virtuózi.

Medzi divákmi bol aj rimavskosobotský muzikant Ferdinand Balogh, ktorý koncerty orchestra dlhé roky sleduje. Na jeho vystúpenie sa však až doteraz osobne nedostal. „Sú výnimoční, to treba zažiť. Keď začnú hrať, ste v rozprávke, keď máte radi takýto štýl hudby,“ povedal po koncerte pre vobraze.sk Balogh. Prekvapil ho aj počet návštevníkov. „Boli tam Slováci, Maďari, Rómovia. Bolo to spojenie, už samotný koncert bolo niečo zázračné a vyvolal pozitívne ohlasy,“ opísal.
Balogh vážnu hudbu nevyhľadáva pravidelne, o to viac ho však oslovilo spojenie klasických skladieb s charakteristickým zvukom cigánskeho orchestra. „Nepočúvam cielene Mozarta, ale potešila ma kombinácia hudobných nástrojov a cimbalov. Poznal som všetky skladby, ktoré hrali. Ale v tomto rómskom aranžmáne dostali úplne inú podobu,“ vysvetlil.

Podľa neho je práve obsadenie orchestra jedným z dôvodov, prečo jeho koncert pôsobí tak výnimočne. „Keď hrá orchester, máte tam kontrabas, violončelo, husle, ale cimbal veľmi nie. Keď tu zaznie toľko kontrabasov, cimbalov, klarinetistov a všetci sú virtuózi, tak je to krása. To hocikde nepočujete,“ povedal Balogh. Silným momentom bol pre neho Montiho Čardáš, ktorý hudobníci obohatili o vlastné improvizácie. „Keby som nesedel, tak spadnem na zadok. To treba zažiť,“ dodal s úsmevom.

Splnil sa mu sen počuť ich naživo
Medzi návštevníkmi koncertu bol aj Elemír Radič z Rimavskej Soboty, ktorý si koncert nenechal ujsť aj preto, že si chcel splniť dlhoročný sen – vypočuť si toto hudobné teleso naživo. Aj on má k hudbe blízko. Pochádza z hudobníckej rodiny a sám v minulosti spieval v hudobnom zbore. Koncert preto nevnímal iba ako bežný kultúrny program, ale aj z pohľadu človeka, ktorý má k hudbe osobný vzťah.

Práve živé vystúpenie podľa neho prináša úplne inú skúsenosť ako sledovanie orchestra cez televíznu obrazovku. Veľké obsadenie, zvuk desiatok nástrojov a bezprostredný kontakt s hudobníkmi vytvárajú atmosféru, ktorú televízny prenos nedokáže úplne sprostredkovať.

Deväťsesiatnik Radič sa navyše dostal aj do zákulisia, kde sa stretol s jedným zo zakladajúcich členov orchestra s Lendvai Csicsóom Józefom, ktorý je jeho najstarším členom. Má 81 rokov a ako potvrdil, že sa hudobníci v Rimavskej Sobote cítili veľmi dobre. „Ani som si nemyslel, že je tu toľko Rómov. Veľmi sa mi tu páčilo,“ povedal Lendvai Csicsó. Jeho slová pritom dobre vystihli aj atmosféru samotného koncertu. Na pódiu sa stretli muzikanti, pre ktorých je hudba generačnou tradíciou, a publikum, v ktorom sedeli ľudia s podobným vzťahom k hudbe. Byť súčasťou takéhoto veľkého hudobného telesa je podľa neho výnimočná skúsenosť a je rád, že ich je aj viac ako sto, keďže niektorí hrávajú aj na lodiach, tak za zastupujú.

Okrem spoločnej hry dostávajú priestor aj na sólové vystúpenia a improvizácie, ktoré boli ďalším spestrením hudobného zážitku.

Hudobné teleso uz vystupovalo aj v regióne, napríklad vo Fiľakove. Možnosť zaspievať si s takýmto početným orchestrom dostala aj Ružena Kukolíková.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Svetoznámy cigánsky orchester si do Rim. Soboty prišlo vypočuť približne dvetisíc ľudí. Amfiteátrom sa niesol zvuk huslí, kontrabasov a netradične aj cimbalov first appeared on vobraze.sk.</p>

Tibor Ruszó z Viesky nad Blhom v okrese Rimavská Sobota sa po rokoch od víťazstva v maďarskom X-Faktore venuje opäť naplno vlastnej tvorbe. Pripravuje viac ako 40 nových piesní, ktoré chce postupne nahrať v štúdiu. Čoskoro plánuje aj natáčanie videoklipu k skladbe Túl a könnyeken. Svoju budúcnosť vidí najmä na maďarskej hudobnej scéne, no na Slovensko a rodný región nezabúda. Ako ďalej pre vobraze.sk Tibor Ruszó uviedol, hudba je súčasťou jeho života už od detstva a vracia sa k nej predovšetkým prostredníctvom vlastných skladieb. Časť tvorby zverejňuje aj na TikToku, kde ju môžu sledovať jeho fanúšikovia.

Na hudbe ho pritom láka najmä možnosť vytvárať si vlastné piesne. Prvé verše podľa jeho slov písal už ako mladý a neskôr ich začal premieňať na skladby, ku ktorým si vytváral aj vlastné melódie. Dodal, že približne v trinástich rokoch sa začal hudbe venovať vážnejšie. Jedným z jeho najbližších plánov je videoklip k piesni Túl a könnyeken. Ide o ďalší krok v jeho snahe posunúť sa od televíznej súťaže k vlastnej hudobnej tvorbe.

Vystupoval už ako šesťročný
Ruszó vyrastal vo Vieske nad Blhom ako jeden z piatich súrodencov. K spevu sa dostal veľmi skoro. Už ako šesťročný vystupoval na rómskom festivale v obci Barca. Postupne pribúdali ďalšie vystúpenia a skúsenosti. Hudba sa preňho stala prirodzenou súčasťou života a neskôr aj cestou, ktorou sa rozhodol skúsiť presadiť.
V súčasnosti má za sebou aj inú profesijnú skúsenosť. Vyštudoval záhradnú architektúru v Lučenci, no spevu sa venovať neprestal.

Do X-Faktoru išiel podľa vlastných slov predovšetkým vyskúšať šťastie. Začiatok však nebol jednoduchý. Mladík z malej obce z juhu okresu Rimavská Sobota potreboval pomoc ľudí zo svojho okolia, aby sa mohol zúčastňovať na konkurzoch a postupne sa dostávať do Budapešti. „Mal som veľké šťastie, že boli okolo mňa ľudia, ktorým na mne záležalo a boli mi nápomocní. Rodinný známy ma brával dokonca priamo do Budapešti,“ spomína Tibor. V súťaži sa postupne prebojoval cez jednotlivé kolá až medzi finalistov. Jeho mentorom bol ByeAlex, vlastným menom Márta Alex. Pod jeho vedením napokon absolvoval celú súťaž.

Ako Róm mal pred súťažou aj obavy
Tibor je Róm a svoj pôvod spája aj s niektorými skúsenosťami, ktoré získal ešte pred samotným úspechom. Pred účasťou v X-Faktore ho ľudia z okolia upozorňovali, že by sa mohol stretnúť s rasistickými reakciami. Jeho obavy sa napokon čiastočne naplnili. „Zo začiatku som mal obavy z rasistických útokov, na ktoré ma upozorňovali. Žiaľ, stretol som sa s nimi,“ hovorí.
Samotná skúsenosť priamo v tíme X-Faktoru však podľa neho bola pozitívnejšia. Jeho mentor ani tím, ku ktorému bol pridelený, podľa jeho vyjadrenia nerobili rasové rozdiely. Tibor sa tak mohol sústrediť predovšetkým na spev a jednotlivé vystúpenia.

Zaujal aj svojím vzorom
Počas súťaže sa dostal k spevákom, ktorých predtým poznal najmä z televíznej obrazovky. Jedným z jeho veľkých vzorov bol Attila Kökény, s ktorým si napokon mohol v X-Faktore aj zaspievať. Ruszó postupne získaval priazeň divákov a prebojoval sa až do finále. V rozhodujúcom večeri 14. decembra 2019 napokon zvíťazil a stal sa víťazom deviatej série maďarského X-Faktoru. Pre pätnásťročného chlapca z Viesky nad Blhom to znamenalo výrazný zlom. Z regionálneho talentu sa v priebehu niekoľkých mesiacov stal spevák známy aj za hranicami Slovenska.

Po súťaži prišlo vlastné turné
X-Faktor mu priniesol nové možnosti a kontakty na hudobnej scéne. Jednou z prvých skladieb spojených s jeho pôsobením po súťaži bola Túl az álmokon, ktorú vytvorili ByeAlex a Romhányi Áron. V roku 2020 už začal vystupovať aj mimo Maďarska. Koncertoval v Anglicku a Rumunsku, teda popri vystúpeniach v Maďarsku. Jeho úspech ocenili aj na Slovensku. V roku 2020 sa stal laureátom Roma Spirit v kategórii kultúra, a to za úspešnú reprezentáciu Slovenska v maďarskom X-Faktore.

Ruszó na svoje víťazstvo spomína ako na dôležitú časť svojej hudobnej cesty, no nechce zostať iba bývalým víťazom televíznej súťaže. Sústredí sa na vlastnú tvorbu a postupne chce nové piesne dostať do štúdia aj medzi poslucháčov. Hudobné pôsobenie plánuje rozvíjať predovšetkým v Maďarsku, kde si vybudoval skúsenosti aj kontakty. Zároveň však zdôrazňuje svoju väzbu na Slovensko. „Som chlapec zo Slovenska a vždy ma to bude ťahať domov na Slovensko,“ hovorí Tibor Ruszó.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Talentovaný Tibor Ruszó z Viesky nad Blhom chystá návrat. Po víťazstve v X-Faktore chce nahrať vlastné skladby first appeared on vobraze.sk.</p>

Už takmer tri desaťročia spája Beata Berkyová prácu s deťmi a mládežou s folklórom, rómskou kultúrou a snahou ukázať mladým ľuďom, že ich budúcnosť môže vyzerať inak. Tanečný a spevácky súbor Khamoro navštevuje 25 detí a mladých ľudí a jeho príbeh pokračuje už treťou generáciou. Z detí, ktoré kedysi stáli na pódiu, sa medzičasom stali rodičia a do súboru privádzajú vlastné deti.

Za rokmi práce však nie sú iba vystúpenia, festivaly či choreografie. Khamoro sa postupne stalo priestorom, kde sa mladí učia pracovať na sebe, získavajú sebavedomie a motiváciu vzdelávať sa. Beata Berkyová zároveň svoju prácu prepája s pomocou ľuďom v rómskej komunite. Dnes pôsobí ako manažérka Komunitného centra vo Zvolene a popri práci dokončuje magisterské štúdium.

Ťažké roky priniesli aj nové začiatky

Posledné tri roky boli pre Beatu Berkyovú obdobím veľkých osobných skúšok, ale aj nových začiatkov. V rodine sa musela vyrovnať so stratou najbližších členov. Napriek bolestivým udalostiam však pokračovala v aktivitách, ktorým zasvätila veľkú časť svojho života. „Život vie niekedy prekvapiť – či už milo, alebo naopak. Naše osudy sú neustále poznačené rôznymi udalosťami v rodine, v práci či vo verejnom živote. Jedno však viem s istotou: moja láska k folklóru, práca s mládežou a neutíchajúca túžba tvoriť hodnoty pre ďalšie generácie vo mne naďalej zotrvávajú,“ hovorí.

Novým začiatkom sa pre ňu stala práca manažérky komunitného centra vo Zvolene. Práve tam môže svoje dlhoročné skúsenosti s mladými ľuďmi využívať pri každodennej práci s rodinami a komunitou. Popri tom sa venuje sebarozvoju a dokončuje magisterské štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Banskej Bystrici.

Khamoro už nie je iba o tanci

Za takmer 30 rokov prešiel súbor výraznou premenou. Dnes má 25 stabilných členov a funguje v tanečnej a speváckej zložke. Berkyovú teší najmä to, že medzi tanečníkov pribudli aj chlapci, ktorí vystúpeniam priniesli novú energiu a dynamiku.

Podstatnejšia ako samotné vystúpenia je však podľa nej práca, ktorá sa odohráva mimo javiska. „Khamoro už nie je len o nácvikoch na pódiá. Stal sa z neho živý priestor, ktorý búra predsudky, motivuje mladých ľudí k sebarozvoju a vzdelaniu a učí ich byť hrdými na to, kým sú,“ približuje. Súbor tak podľa nej pomáha zachovávať kultúrne dedičstvo, ale zároveň vytvára priestor, v ktorom môžu mladí ľudia objavovať vlastný talent a získavať sebavedomie.

V Khamore tancuje už tretia generácia

Jedným z najsilnejších momentov v histórii súboru je skutočnosť, že jeho členmi sú už deti niekdajších tanečníkov. Khamoro tak dnes spája tri generácie. „Deti, ktoré u mňa začínali pred dvadsiatimi rokmi, dnes k nám do súboru nosia svoje vlastné deti. Je to pre mňa hlboký a nesmierne emotívny zážitok,“ hovorí Berkyová.

Putá vytvorené v súbore pritom nekončia odchodom z tanečnej skupiny. Bývalé členky sa vracajú ako mamy svojich detí, pomáhajú s obliekaním do krojov, pri choreografiách, na festivaloch či pri organizácii podujatí. Aj vďaka tomu sa z Khamora podľa Berkyovej stala veľká komunita, ktorá funguje aj mimo samotných tréningov.

Amaro džives dáva priestor aj začínajúcim umelcom

Dlhoročnou súčasťou aktivít je festival Amaro džives – Náš deň, ktorý organizujú pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov. Podujatie nevzniklo iba v posledných rokoch, ale jeho korene siahajú až k začiatkom súboru a Klubu rómskej mládeže Poltár.

Berkyová pri jeho organizácii nechce stavať iba na známych menách. Priestor dáva aj interpretom, ktorí sú na začiatku svojej umeleckej cesty. „Mojou filozofiou je pozývať prevažne tých umelcov, ktorí ešte nie sú známi a iba začínajú. Dávame im priestor ukázať, čo v nich je a dostať sa do širšieho povedomia,“ vysvetľuje.

Práve sledovanie ich ďalšieho rastu považuje za jednu z najväčších odmien. Viaceré skupiny, ktoré dnes pozná širšie publikum, podľa nej začínali práve na ich pódiu.

Organizáciu festivalu navyše postupne preberajú aj mladí, ktorí vyrástli v Khamore. Berkyová ich označuje za svojich lídrov. Pomáhajú jej s prípravou a organizáciou podujatí, čím sa sami učia preberať zodpovednosť.

Talentov pribúda

Za posledné roky pribudli v súbore nové talenty. Berkyová spomína napríklad Denisa Sendreia z Uhorského, ktorý sa hudbe venuje aj počas odborného štúdia. Radosť jej robia aj Adriana Kaločayová, Janko Čonka, Michaela Cibuľová či Vaneska Brandová.

Osobitne hrdá je na Adrianu Kaločayovú. Do súboru prišla ako mladé dievča a podľa Berkyovej postupne prešla výrazným umeleckým aj osobnostným vývojom. Medzi speváčky, ktoré so súborom vyrastali od detstva, patria aj Simonka, Júlia a Sára Berkyové. Sesterské trio začínalo v Khamore ešte ako šesťročné. „Sledovať ich profesionálny rast, usilovnosť a vášeň pre umenie je tou najlepšou vizitkou pre našu prácu,“ hovorí.

Mladé Rómky chcú viac ako kedysi

Podľa Berkyovej sa za posledné desaťročia menia aj sny mladých rómskych dievčat. Kým v minulosti boli ich predstavy o budúcnosti často spojené najmä so skorým založením rodiny, svadbou a materstvom, dnešná generácia podľa nej premýšľa širšie. Mladé dievčatá chcú dokončiť školu, nájsť si prácu, cestovať a byť finančne samostatné. Rodinu už nevnímajú ako jediný životný cieľ, ale skôr ako jednu z vecí, ktoré chcú zaradiť do života až po vybudovaní vlastného zázemia.

Práve vzdelanie zostáva pre Berkyovú jednou z najdôležitejších tém. Mladým dievčatám aj chlapcom neustále pripomína význam dokončenia aspoň strednej školy a získania výučného listu. Každý maturant spomedzi jej zverencov je pre ňu dôvodom na radosť.

Cesta však nie je jednoduchá. V regióne podľa nej chýbajú pracovné príležitosti a mnohí mladí po dosiahnutí dospelosti odchádzajú za prácou do zahraničia. „Motivovať mladých ľudí v dnešnej dobe je nesmierne náročná úloha. Žijeme totiž v regióne, kde je dlhodobo veľmi málo pracovných príležitostí,“ hovorí.

Rómske ženy získavajú väčší hlas

Výrazný posun vníma aj u rómskych žien, s ktorými pracuje v komunitnom centre či prostredníctvom súboru. Podľa nej sú dnes sebavedomejšie, aktívnejšie a vo väčšej miere sa zapájajú do rozhodovania o vlastnom živote a fungovaní rodiny. Za svoj najväčší úspech nepovažuje konkrétny projekt, ale okamih, keď vidí ženu, ktorá si začne veriť a rozhodne sa niečo vo svojom živote zmeniť.

Teší ju, keď sa z utiahnutých matiek stávajú ženy, ktoré organizujú podujatia, pomáhajú v súbore, dokončujú si vzdelanie alebo si hľadajú prácu. Zároveň však upozorňuje, že niektoré problémy zostávajú v regióne veľmi výrazné. Ide najmä o sociálnu situáciu, generačnú chudobu, nedostatok pracovných príležitostí a predsudky. Prekážkou sú podľa nej aj stereotypy v niektorých rodinách, kde sa od ženy stále očakáva predovšetkým starostlivosť o domácnosť a deti.

Zmeniť takéto generačné nastavenie si podľa nej vyžaduje čas a trpezlivosť. Dôležité je ukazovať, že vzdelaná a pracujúca žena môže byť pre rodinu prínosom.

Nadšenie sa rokmi zmenilo na presvedčenie

Po takmer troch desaťročiach práce s mládežou Berkyová tvrdí, že nadšenie jej nechýba. Zmenilo však svoju podobu. „Už to nie je len tá naivná mladícka energia, s ktorou som v roku 1998 začínala. Dnes je to zrelé, hlboké presvedčenie a zodpovednosť voči generáciám, ktoré mi rodičia zverujú do rúk,“ hovorí.

Silou ju podľa vlastných slov nabíja samotná práca s deťmi, ich temperament, ochota učiť sa, ale aj návraty bývalých tanečníkov. Najväčšiu radosť jej pritom nerobia veľké ocenenia. „Tým najkrajším momentom, kedy si znova a znova uvedomujem, že moja práca má skutočný zmysel, je jedno jednoduché, no zo srdca vyslovené ‚ďakujem‘,“ priznáva.

Čas pre seba si pri práci manažérky komunitného centra, vedení súboru, štúdiu a rodinných povinnostiach hľadá ťažko. Za svoj relax považuje chvíle ticha, cestovanie a čas s najbližšími.

Nejde jej o plné pódiá, ale o ľudí

Keď premýšľa o budúcnosti Khamora, nehovorí v prvom rade o veľkých festivaloch či plných pódiách. Jej predstava je oveľa jednoduchšia a zároveň náročnejšia. Chce, aby súbor zostal bezpečným miestom pre deti a mladých ľudí z regiónu. Aby si zachovali vzťah k folklóru a vlastnej kultúre, ale zároveň z nich vyrástli vzdelané a sebavedomé osobnosti. „Mojou najväčšou túžbou je, aby sme aj o päť rokov dokázali u mladých ľudí úspešne udržiavať iskru a vášeň pre folklór, no najmä, aby sme ich videli rásť ako vzdelané, sebavedomé osobnosti s dokončenými školami a maturitami v rukách,“ uviedla Beata Berkyová.

Po rokoch práce s deťmi a mladými ľuďmi v nej nadšenie podľa jej slov stále zostáva. Zmenilo však svoju podobu. „Už to nie je len tá naivná mladícka energia, s ktorou som v roku 1998 začínala. Dnes je to zrelé, hlboké presvedčenie a zodpovednosť voči generáciám, ktoré mi rodičia zverujú do rúk,“ hovorí. Energiu jej dodáva samotná práca s mladými, ich temperament, ochota učiť sa aj pomoc bývalých tanečníčok, ktoré sa dnes vracajú ako mamy svojich detí. Najväčšou odmenou pre ňu pritom zostávajú jednoduché veci – úsmev dieťaťa po tréningu alebo úprimné „ďakujem“ od rodiny, ktorej pomohla.

Pri všetkých povinnostiach si však uvedomuje, že potrebuje myslieť aj na seba. Popri vedení komunitného centra, súboru a dokončovaní magisterského štúdia je manželkou a starou mamou, preto je chvíľa voľna pre ňu vzácna. „Moja práca je mojou vášňou, no viem, že ak chcem svetlo a energiu odovzdávať druhým, musím ho najskôr chrániť v sebe,“ približuje. Oddych nachádza najmä v tichu, cestovaní a čase strávenom s najbližšími, pri ktorých môže na chvíľu vypnúť a byť sama sebou.

Keď premýšľa o budúcnosti Khamora, nechce hovoriť iba o plných pódiách či ďalších vystúpeniach. Jej želaním je, aby súbor zostal bezpečným prístavom pre deti a mladých ľudí z regiónu a aby ich viedol nielen k láske k folklóru, ale aj k vzdelaniu. „Najväčšou túžbou je, aby sme aj o päť rokov dokázali u mladých ľudí úspešne udržiavať iskru a vášeň pre folklór, no najmä, aby sme ich videli rásť ako vzdelané, sebavedomé osobnosti s dokončenými školami a maturitami v rukách,“ hovorí.

Za jeden zo svojich najväčších snov považuje okamih, keď sa na jednom pódiu stretnú generácie, ktoré Khamoro počas rokov spojilo. Chcela by vidieť vedľa seba tancovať bývalé členky, ktoré u nej začínali ešte ako malé dievčatá, a ich vlastné deti, ktoré dnes sama vedie. Mladým Rómom a Rómkam chce pritom odovzdať predovšetkým vieru v seba a silu vzdelania. Škola, výučný list či maturita podľa nej nie sú iba papierom, ale cestou k väčšej slobode, nezávislosti a lepšiemu životu. Zároveň ich chce viesť k hrdosti na vlastnú kultúru, hudbu a tanec a k odvahe prekračovať stereotypy aj hranice svojho regiónu.

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Berkyová z Poltára chce cez folklór meniť životy mladých Rómov. Khamoro vychováva už tretiu generáciu first appeared on vobraze.sk.</p>

Erika Sendrei Kováčová z Kokavy nad Rimavicou oživila spoluprácu s raperom P.A.T. (František Farkaš) a účinkuje vo videoklipe k piesni Prší. „Mám z neho výborný dojem. Ten klip presne zodpovedá tomu, ako som si ho predstavovala. Som spokojná s jeho výslednou podobou. Páči sa mi. Mám naň vynikajúce ohlasy. Netajím, že účinkovaním v tomto klipe som sa chcela trochu aj zviditeľniť,“ povedala pre vobaze.sk Erika Sendrei Kováčová (34). Dodala, že veľmi rada by si takúto spoluprácu v budúcnosti zopakovala.

Erika bola finalistkou súťaže krásy Miss Slovensko 2010 i účastníčkou televíznej šou Hľadá sa supermodelka. „Ak dobre viem, tak som sa ako prvá Rómka dostala do finále tejto súťaže krásy,“ podotkla. V minulosti už účinkovala vo videoklipe k piesni Lubni rapera P.A.T. a Jana Bendiga.

„Napísala som Frantovi, alebo teda raperovi P.A.T., že ak bude mať song so slovenským textom a bude do klipu hľadať herečky, tak sa mi môže ozvať. Poznáme sa z festivalov. Patrí k interpretom, ktorých počúvam. Nechcela som však iba niekde v pozadí tancovať rómske tance, ale dostať významnejšiu rolu. Potom ma kontaktoval s tým, že niečo by mal pre mňa. Nakrúcanie klipu ku skladbe Prší sa uskutočnilo na západnom Slovensku, tie interiérové scény boli natočené v Topoľčanoch. Prebehlo to hladko. Nebola to moja prvá skúsenosť s kamerou. Z nakrúcania som mala veľmi dobré dojmy. Navyše, samotný raper P.A.T. vravel, že som to dala na jednotku,“ priblížila Erika Sendrei Kováčová.

Doplnila, že téma piesne jej sadla. „Je o láske a rozchádzaní sa. Nebolo pre mňa ťažké stvárniť tú postavu, ktorú som tam hrala. Nakrúcanie trvalo krátko. Keďže sa skladba volá Prší, tak sme aj adekvátne akoby zmokli. Bola som mokrá ako myš a raper P.A.T. rovnako. Brala som to však ako prirodzenú vec a nie ako nejaký extrém. Diváci to nevidia, ale spôsobilo to hasičské auto, odkiaľ na nás striekala studená voda.“

Aj keď je Rómka, po rómsky podľa jej slov nevie. Erika pochádza z Veľkého Krtíša. S Vladimírom Sendreiom mladším má dve dcéry. Dodala, že pracuje na Základnej škole s materskou školou v Kokave nad Rimavicou. „S prácou pedagogickej asistentky už mám skúsenosti aj z minulosti. Mám dobrý vzťah s deťmi, práca v školstve ma napĺňa a pozitívne reakcie žiakov mi dodávajú pozitívnu energiu. Som vďačná, že môžem s nimi pracovať v tejto škole,“ povedala Erika Sendrei Kováčová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album E. Sendrei Kováčovej

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín.

<p>The post Erika z Kokavy si zahrala vo videoklipe. Mám naň vynikajúce ohlasy, hovorí first appeared on vobraze.sk.</p>

Rómska hudba, tanec a najmä dobrá nálada zaplnili počas uplynulého víkendu amfiteáter v Kokave nad Rimavicou. Jubilejný 25. ročník Balvalfestu ponúkol program, v ktorom dostali priestor detské a regionálne zoskupenia, ale aj známi interpreti. Medzi nimi boli speváčka Vanesa Horáková a Ján Bendík, ktorého diváci poznajú aj zo speváckej súťaže SuperStar.

Ešte pred hlavnými hviezdami večera sa na pódiu vystriedali zástupcovia viacerých miestnych a regionálnych zoskupení. Predstavili sa Romane Čhaja zo Sirka, Terne Luludóra z Bôrky, Ohnivá ruža z Revúcej, Romane Čerhaja z Hrnčiarskej Vsi, Romano Súno z Komunitného centra Rimavská Baňa, Cigánske diablice z Revúcej, Romani Luludi z Kokavy nad Rimavicou, Kokavské čháve a Dávid Band z Muráňa. Festival tak nebol iba prehliadkou známych mien. Priestor dostali aj mladí ľudia z regiónu, ktorí mohli pred početným publikom ukázať svoj talent a zároveň prezentovať rómsku hudbu, spev a tanec.

Česky spevák Ján Bendík sa do povedomia verejnosti dostal najmä účinkovaním v speváckej súťaži SuperStar, no venuje sa vlastnej hudobnej tvorbe a koncertovaniu. Jeho vystúpenia charakterizuje výrazná energia, práca s publikom a snaha prepájať viacero hudobných štýlov. Ako pre vobraze.sk priblížil, na Balvalfest prišiel najmä preto, aby si atmosféru užil spolu s návštevníkmi. Tešilo ho, že festival prilákal množstvo ľudí a že sa publikum od začiatku aktívne zapájalo. Ako povedal, je rád, že prišlo veľa Rómov, aby si to užili, potom aj on si to užije s nimi.

Rozdiel medzi českým a slovenským publikom podľa neho pri vystúpeniach výrazne nevníma. Hudba a chuť zabávať sa sú podľa neho spoločné bez ohľadu na to, odkiaľ ľudia pochádzajú.

Na pódiu to aj patrične ukázal. Publikum viackrát vyzýval, aby sa zapojilo do zábavy a nebálo sa tancovať či spievať spolu s ním. Vystúpil aj s dvomi tanečnicami a jednu zo skladieb si zaspieval spoločne s Vanesou Horákovou.

Jeho program bol postavený predovšetkým na dynamických skladbách, ktoré mali ľudí dostať do pohybu. Nechýbala však ani pokojnejšia časť koncertu, počas ktorej sa nad davom rozsvietili svetlá mobilných telefónov. Bendík pritom ukázal, že kontakt s publikom je pre neho rovnako dôležitý ako samotný spev. Do programu zapojil aj divákov, ktorí si zasúťažili v tom, kto najlepšie zatancuje čardáš.

Vanesa Horáková pripravuje prvý album
Na Balvalfeste vystúpila aj Vanesa Horáková, mladá rómska speváčka, ktorá sa hudbe venuje približne štyri roky. Postupne sa dostáva do povedomia publika a okrem vlastnej tvorby spolupracuje aj s ďalšími interpretmi.
V Kokave vystupovala už približne pred dvomi rokmi. Tentoraz ju podľa jej slov opäť príjemne prekvapila atmosféra a prijatie zo strany návštevníkov. „Je tu veľmi dobrá atmosféra, veľmi sa mi tu páči. Tancuje sa tu, spieva sa tu, takže sa cítim ako doma,“ zhodnotila podujatie.
Za dva roky, ktoré uplynuli od jej predchádzajúceho vystúpenia v Kokave, podľa vlastných slov zažila v hudbe množstvo nového. Teší ju najmä spolupráca s ďalšími interpretmi a postupne pribúdajú aj nové skladby.

Najväčšou pripravovanou novinkou je jej prvý album, na ktorom v súčasnosti pracuje. Chce, aby bol pestrý, tanečný a zároveň postavený na jej speve. „Bude môj prvý a veľmi sa naň teším. Snažíme sa album urobiť plný tanečnej hudby, plný spevu a priaznivci sa majú na čo tešiť,“ prezradila.

Na koncertoch si rada zaspieva vlastné skladby, ale aj piesne, ktoré má sama rada. Dôležité pre ňu pritom nie je iba odspievať pripravený program, ale vytvoriť medzi pódiom a publikom skutočný kontakt. „Milujem na koncertoch, že sa s nimi môžem skamarátiť, spojiť a byť ako jedna rodina, lebo vtedy to najviac funguje. Keď sa ľudia bavia, tak sa bavím aj ja,“ povedala pre vobraze.sk Vanesa Horáková.

Spev je dnes už súčasťou jej práce, stále ho však nevníma iba ako povinnosť. Práve radosť z vystupovania je podľa nej dôvodom, prečo sa mu chce naďalej venovať. „Spievam približne štyri roky a celé toto obdobie si to beriem ako zábavu a zároveň ako prácu. Ešte som nezažila, že by som niekde prišla a povedala si, že je to len robota,“ dodala.

Hoci sama o sebe zatiaľ nehovorí ako o veľmi populárnej speváčke, zmenu postupne pozoruje. Čoraz častejšie sa jej stáva, že ju ľudia spoznávajú aj mimo koncertov a na ulici ju oslovia.
Hudba podľa nej dokáže ľudí spájať
Horáková zároveň vníma, že mladých Rómov dnes oslovujú najmä moderné hudobné žánre. Ako príklad uvádza pop, latino a rap, ktoré sú blízke aj jej samotnej. „Sú to tri žánre, ktoré podľa mňa ľudí najviac oslovujú. Ja ich sama mám rada,“ hovorí.

Hudba má podľa nej schopnosť spájať ľudí bez ohľadu na ich pôvod. Práve spoločná zábava môže podľa nej pomôcť búrať rozdiely medzi ľuďmi.
„Či je človek biely, alebo Róm, hlavné je, že keď sa vieš zabaviť na jednom mieste, tak je to v poriadku. Keď sa ľudia dokážu dohodnúť, že na tejto pesničke sa ideme zabaviť, tak je to jedno,“ myslí si.
Jej veľkým snom je úspešne dokončiť prvý album. Do budúcnosti však myslí aj na ďalšiu métu – vlastný veľký koncert pred publikom.
„Veľmi by som si priala mať svoj veľký koncert. Nechávam to však na osud a na to, ako to Pánbožko zariadi,“ dodala.

V Kokave nad Rimavicou sa po prvýkrát predstavil aj Raper Bobby Blaze vystúpil po polnoci a návštevníkov sa podľa jeho slov snažil čo najviac zabaviť. „Som rád, že prišlo veľa Rómov, aby si to užili. A ja si to rád užijem s nimi,“ povedal Bendík. Rozdiel medzi publikácie podľa neho pri vystúpeniach výrazne nevníma. Hudba a chuť zabávať sa sú podľa Bendíka spoločné bez ohľadu na to, odkiaľ ľudia pochádzajú.„Myslím, že je to rovnaké. Máme radi hudbu a radi sa bavíme všetci rovnako,“ uviedol.

Spevák sa vo svojej tvorbe snaží robiť veci po svojom. Venuje sa aj rapu a chce prostredníctvom hudby odovzdávať ľuďom vlastné posolstvá. Zároveň už pracuje na ďalších novinkách a medzi pripravovanými skladbami je aj Strieborný řetízek.Do Kokavy však podľa vlastných slov prišiel predovšetkým s najväčšími hitmi, pretože jeho cieľom bolo publikum zabaviť.

Jubilejný Balvalfest tak v Kokave nad Rimavicou pripomenul, že rómska hudba má v regióne svoje pevné miesto. Na jednom pódiu sa stretli detské a regionálne zoskupenia s etablovanými interpretmi a hudba počas večera spojila niekoľko generácií návštevníkov.

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Balvalfest v Kokave spojil generácie aj hudobné štýly. Bendík roztancoval publikum, Vanesa Horáková chystá prvý album. Spolu si zaspievali aj obľúbenú skladbu + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Viac ako päť hodín hudby, spevu a tanca patrilo v Rimavskej Sobote rómskej kultúre. Na Hlavnom námestí sa uskutočnil už 9. ročník okresnej prezentácie rómskej hudby, spevu a tanca, ktorý aj tento rok pripravila Zita Gazsová, štatutárna zástupkyňa, Informačno poradenského Centra Rómov. Podujatie sa podľa organizátorky koná takmer každý rok. Vlani sa však festival nekonal, keďže organizátori nezískali potrebné financie.

„Sme radi, že sa tento ročník podujatia vydaril. Prekonal moje očakávania, nečakala som, že vzbudí až taký záujem zo strany verejnosti, aj počasie vyšlo. Nálada bola perfektná, “ uviedla pre vobraze.sk Zita Gazsová.

Z Domu osvety až na námestie
Festival sa v minulosti konal na viacerých miestach v meste. Organizátori využili napríklad priestory domu osvety, kultúrneho domu či kina Orbis. V posledných rokoch sa však snažia podujatie priniesť priamo na Hlavné námestie, aby bola rómska kultúra dostupná čo najširšiemu publiku.
„Snažíme sa akciu organizovať predovšetkým na Hlavnom námestí, aby bola prístupná čo najširšej verejnosti, aby sa na nej zišlo čo najviac ľudí, či Rómov, alebo nerómov,“ povedala organizátorka Zita Gazsová.
Na námestie pritom neprišli iba ľudia z Rimavskej Soboty. Za festivalom cestovali aj návštevníci z Košíc, Lučenca, Fiľakova či okolitých obcí, medzi ktorými boli napríklad z Uzovskej Panice, Dubovca alebo Kokavy nad Rimavicou, kde sa onedlho bude konať ďalšia zaujímavá akcia Balvalfest.

Gazsová si všimla aj množstvo ľudí z ďalších obcí v okolí. „Potešilo ma, že tam boli aj nerómovia. Prišli medzi nás, zaujímal ich náš program a všetci sa zabavili,“ dodala.

Program spojil účinkujúcich zo Slovenska aj Maďarska
Organizátori sa podľa nej snažili zostaviť pestrý program, v ktorom dostali priestor rómski interpreti zo Slovenska i Maďarska. Program otvorila speváčka Júlia Kozáková, ktorá vystúpila s tradičnou cimbalovou kapelou. Na pódiu sa postupne predstavilo približne päť tanečných súborov a ďalší hudobníci a speváci. Medzi účinkujúcimi boli interpreti z regiónu, ale aj hostia z väčších miest. Z Košíc prišiel Martin Chorus, vystúpil tiež Wolf Oliver a svoje publikum si našiel aj Varga Imi, ktorý v maďarskej verzii súťaže X Factor získal druhé miesto. „Snažili sme sa o to, aby bol program zaujímavý. Z nášho regiónu sa prezentovali hlavne naši tanečníci z okresu a okolia. Bolo to pestré, vystupovali Rómovia zo Slovenska i Maďarska,“ priblížila Gazsová.

Chceli, aby ľudia nemuseli za zábavou cestovať

Jedným z cieľov organizátorky bolo podľa jej slov vytvoriť podujatie, na ktoré môže prísť celá rodina bez toho, aby musela riešiť cenu vstupeniek. Festival bol preto bez vstupného. Organizátori zároveň pripravili občerstvenie a jedlo nielen pre účinkujúcich, ale aj pre návštevníkov. „Chcela som, aby sa ľudia zabavili, zahodili starosti a nemuseli za nič platiť. Na takéto akcie sa nie každému podarí dostať, lebo všade vyberajú vstupné. Keď chce ísť rodina v počte troch či štyroch ľudí, je to už dosť financií a ľudia na to nemajú,“ vysvetlila.
Podľa nej bolo cieľom umožniť ľuďom vidieť interpretov, ktorých majú radi, priamo v ich regióne a bez nutnosti cestovať za podobnými vystúpeniami do iných miest.

Poradenské centrum Rómov funguje viac ako 25 rokov

Zita Gazsová pôsobí ako štatutárna zástupkyňa v Občianskom združení Poradenské centrum Rómov, ktoré funguje viac ako štvrťstoročie. Okrem organizovania kultúrnych podujatí sa venuje aj ďalším aktivitám, najmä práci s deťmi a mládežou. „Našim  cieľom je umožniť rómskemu etniku zaradiť sa do spoločnosti a vytvoriť priestor pre ich všestranný osobnostný, kultúrny a plnohodnotný život. Zameriavame sa aj na poskytovanie poradenských služieb v oblasti sociálnej, pracovnej a vzdelávacej.
Organizujeme množstvo táborov pre deti i medzinárodné mládežnícke výmeny. Vždy záleží na tom, ako sa nám podarí získať financie na projekty, “ uviedla. Tohtoročný festival hodnotí pozitívne aj na základe reakcií ľudí po jeho skončení. Ako hovorí, stretávala ich aj po podujatí a viacerí jej hovorili, že sa im program páčil.
Hlavným zámerom festivalu bolo vytvoriť priestor na stretnutie ľudí, predstaviť rómsku hudbu, spev, tanec a zároveň umožniť návštevníkom stráviť spoločný deň priamo v centre Rimavskej Soboty. Po deviatom ročníku tak organizátorka dúfa, že sa podujatie podarí pripraviť aj v ďalších rokoch.

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Rómska hudba, spev a tanec prilákali na námestie stovky ľudí. Festival v R. Sobote trval viac ako päť hodín + foto first appeared on vobraze.sk.</p>