Zvonica v Tomašovej, v mestskej časti Rimavskej Soboty, si svoje čaro uchovala až dodnes. Obyvatelia si tu pamätajú posledného zvonára v meste a dodnes u ľudí zvonica vzbudzuje záujem v podobe zvonkohry. Ako pre vobraze.sk priblížila Mária Máteová, v uplynulých mesiacoch doplnili vo zvonici amplión a počuť tak zvonkohru na všetky strany rovnako. Ľuďom oznamuje skladbami ráno osem hodín i večierku o 20.00 hodine známou skladbou Silenzio. V adventnom období je to vianočná tematika.
S najväčšou pravdepodobnosťou sú vo zvonici najstaršie zvony v Rimavskej Sobote. V meste sú tri kostoly, ale ani jeden z nich nebol postavený skôr, ako boli vyrobené zvony v Tomašovej. Podľa Mátéovej dali zvonicu postaviť predkovia miestnych obyvateľov. „Vyzbierali sa na jej výstavbu. Pôvodná zvonica bola postavená z dreva, ale zhorela. Zvony však pri novej výstavbe zostali pôvodné. Podľa nápisov boli vyrobené v Lučenci v rokoch 1764 a 1765,“ hovorí Máteová z miestnej organizácie Csemadok, ktorá má v zvonicu a jej priľahlé priestory v dlhodobom prenájme. Podotkla, že veľký zvon je prasknutý a obsluhoval ho ešte Zoltán Házik. „Bol posledným zvonárom v Rimavskej Sobote. Keď už, ale nevládal chodiť po schodoch, tak ešte krátku dobu zvonil jeho syn. Potom sa už v Tomašovej prestalo zvoniť a chýbalo nám to,“ dodala Mátéová.
Veľký zvon praskol a využívaný je len malý, umieráčik. Podľa Mátéovej ho počuť aj na Sídlisko Západ a stalo sa im už, že za nimi prišli tamojší obyvatelia a keď bolo treba, tak ich poprosili, aby zazvonili aj pre ich rodinu. „Nebol žiadny problém a splnili sme im želanie,“ dodala.
Veľkým zvonom sa niekedy zvonilo na obed a poobede o piatej, aby ľudia vedeli, kedy je čas na večernú modlitbu. „Ľudia sa podľa toho vedeli zariadiť,“ poznamenala Mátéová a doplnila, že zvonkohru zakúpilo mesto a už viac ako sedem rokov slúži obyvateľom. Spomenula, že keď ju prvýkrát ľuďom pustili, tak to bola rarita. „Ľudia chodili pozerať odkiaľ ide ten nádherný zvuk. Večer tu čakali alebo si o ôsmej otvárali dvere, aby lepšie počuli. Boli sme šťastní, že sme prispeli niečím pre obyvateľov Tomašovej. V tejto dobe sa všetci len ponáhľame, tak sme chceli prispieť niečím pekným. V súčasnosti napríklad obyvatelia vedia večer, keď počujú znelku, že už majú ísť domov zo záhrady,“ podotkla. Zvonkohru obsluhuje jej manžel i syn. Väčšinu roka sú to skladby „vojenského“ charakteru, čo má pripomínať, že v R. Sobote niekedy boli kasárne. Ako ďalej Mátéová vysvetlila, väčšinou ide o automatiku, ale keď sa zvoní neboštíkovi, tak to prídu naprogramovať, aby zvonilo v čase pohrebu.
Tomašová je jednou z častí mesta Rimavská Sobota. Kedysi bola obcou a v prvej polovici minulého storočia ju pričlenili k mestu. Trojpodlažná barokovo-klasicistická zvonica je vežovitého typu známa v gemerskej oblasti. Na prízemí sú gotizované schody a šindľová strecha je novšia. Vnútorné priestory prístavby boli tiež zrekonštruované. Na vynovenej budove Spoločenského domu je pamätná tabuľa. kpt. Ondreja Šmála, ktorý hrdinskou smrťou padol v boji o Sevastopol.
Zdroj: vobraze.sk
