Najstarší nález podkovy z územia Gemera-Malohontu pochádza od Jestíc a zaniknutého hrádku. Archeológovia robili výskum na hrade Drienok

Na kopci v okolí obce Jestice v okrese Rimavská Sobota bol v minulosti hrádok. Jeho pozostatky sú už v súčasnosti málo rozpoznateľné a zarastené, skúsené oko archeológa ich však neprehliadne. Ako pre vobraze.sk uviedol archeológ a kurátor Gemersko-malohontského múzea Alexander Botoš, v lokalite Jestice – Várhegy evidujú priekopy, valy, no nebol tu doposiaľ vykonaný žiadny archeologický výskum. Ide však skôr o hrádok, ako o hrad.  

Zaujímavosťou však je, že sa tu našla podkova, ktorá predstavuje najstarší nález podkovy pochádzajúci z územia historického Gemera – Malohontu. Zachovalo sa len jedno rameno podkovy. „Opatrené je tromi obdĺžnikovitými otvormi pre podkováky. Okraj ramena podkovy je zvlnený,“ priblížil. Tento typ podkovy podľa Botoša patrí medzi najstaršie typy podkov, takzvané keltské podkovy, ktoré sa používali na našom území a môžeme ju chronologicky zaradiť do obdobia 12. až 13. storočia.

Hrádok je podľa Botoša menšie opevnené sídlo, môže byť drevozemný alebo aj kamenný, ale je to každopádne menšia klasifikácia ako hrad. Dodal, že zachované písomné údaje sú len strohé a prvá písomná zmienka je z roku 1332, kde sa prvýkrát spomína obec Jestice, ktorá bola majetkom Feliciána Zácha. Jediná písomná zmienka, ktorá sa viaže k hradu, respektíve k hradnému kopcu, pochádza podľa Alexandra Botoša z rokov 1333/1334. „Je v nej opis hraníc majetkov kráľovského taverníka Jána, syna Alexandra, syna Celena, kde sa spomína „mons Waarheg“, vrch Várhegy. Je možné predpokladať, že už v období vzniku tejto písomnej zmienky musel byť hrad/hrádok zaniknutý, keď sa označoval len v tvare kopca – Várhegy,“ vysvetlil. 

Medzi málo prebádané gemerské hrady patrí aj Drienok pri obci Rybník v okrese Revúca. Nachádza sa v odľahlej a úzkej doline potoka Drieňok na rozhraní s Rimavskosobotským okresom. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza podľa Botoša z roku 1413. „Predpokladá sa, že hrad bol založený už skôr, v  13. storočí. Bol rodovým sídlom pánov z Drienčan,“ ozrejmil Botoš, pod ktorého vedením tam začiatkom septembra realizovalo Gemersko-malohontské múzeum archeologický prieskum. Ako spomenul, súvisel s obnovou severného obvodového múru zaniknutého paláca na hrade Drienok. „Odkryté bolo založenie severného obvodového múru paláca, ako aj ústupok v hmote muriva,“ poznamenal. Posledná písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1470. Zánik hradu sa predpokladá v 15. storočí z dôvodu chýbajúcich náznakov mladších prestavieb. 

Hrad sa nachádza v chránenom území Drienčanského krasu a v súčasnosti sa ho nadšenci z občianskeho združenia Lipuntava snažia zachrániť a spropagovať región. 

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Alexander Botoš, GMM Rimavská Sobota