Adriane Harandzovej, rodáčke z Rimavskej Soboty, učarovalo vinárstvo. Žije v talianskom Turíne a v poľskom Gdansku. Obľubuje vysokohorské túry a cestovanie. Zaoberá sa exportom talianskych vín. Sníva, že si otvorí vlastnú vinotéku. „Vinárstvo je umenie a veda zároveň. Každé víno vyjadruje svoju osobnosť, má svoju povahu. Víno je životný štýl,“ uviedla pre vobraze.sk Adriana Harandzová (50).
Pred odchodom do Talianska pracovala v štátnej správe. „Konkrétne na ministerstve hospodárstva. V poslednom období pred odchodom zo Slovenska som bola v tíme, ktorý riešil vstup Slovenska do Európskej únie. Bola to zaujímavá a dynamická práca, zúčastňovala som sa na rokovaniach v Bruseli, zastupovala na nich s kolegami Slovensko,“ priblížila.
V roku 2005 sa presťahovala za partnerom Jacopom do Turína. Zoznámila sa s ním šesť rokov predtým v Bratislave. Pár rokov mali vzťah na diaľku. V Taliansku sa najprv zamestnala ako sekretárka v malej firme a neskôr v agentúre, ktorá sa venovala európskym fondom. V roku 2007 reagovala na inzerát, v ktorom hľadali spolupracovníka pre export talianskych vín. Najskôr pôsobila hlavne na slovenskom a českom území. V súčasnosti je to už takmer v celej východnej Európe.
Turín považuje za nádherné mesto. Je centrom regiónu Piemont, kde sa vyrába jedno z najznámejších talianskych vín – Barolo. „Je neuveriteľné, koľko sa už toho o víne napísalo i povedalo a ešte stále sa je čo učiť a objavovať,“ skonštatovala. Doplnila, že pracuje pre malých rodinných vinárov, a tak je ten zážitok ešte viac znásobený. „Väčšinou ide o niekoľko generačné vinárstva, ktoré si vedomosti a skúsenosti posúvajú z pokolenia na pokolenie, stretáva sa u nich tradícia s inováciami.“
Hodnotí vína
Práca s vínom sa jej tak zapáčila, že v Turíne absolvovala trojstupňový someliérsky kurz a rovnako kurz degustátora vín. „Chodím na súťaže ako hodnotiteľka. Začala som s tým na vinárskych súťažiach na Slovensku niekedy okolo roku 2008, neskôr v Taliansku, na Ukrajine i v Poľsku. Hodnotenie vína má svoj vlastný proces. Nemám však veľa času, takže moja účasť v porotách je dosť obmedzená,“ uviedla Harandzová.
Pripomenula, že každé víno je iné a len s ťažkosťou sa dá určiť to najlepšie. Poznamenala, že víno je subjektívne až záhadné. „To, ktoré chutí mne, nemusí chutiť ostatným. V Taliansku existuje asi 600 pôvodných odrôd, vo svete tisícky.“ Zdôraznila, že ochutnávať vína neznamená piť, ale vedieť si vychutnať kalich vína a celkovú situáciu s ním spojenú.
Odporučiť len jedno dobré víno podľa nej nie je možné. „Je veľa vín, ktoré stoja za to, aby ich človek aspoň raz za život ochutnal. Myslím si, že každý by si mal nájsť svoje víno, svoju oblasť, spoliehajúc sa na vlastné zmysly, teda to, čo mu chutí a najviac vyhovuje. Ja som si to moje už vybrala, je ním odroda Nebbiolo, vo všetkých svojich podobách.“
Gransk odporúča navštíviť každému
Z Talianska sa v roku 2020 presťahovala so synom a talianskym partnerom do Gdansku, keďže ten má tam pracovné povinnosti. Dodala však, že striedavo žijú aj v Turíne. „Gdansk je zaujímavé miesto, mnohí Poliaci snívajú o živote v ňom a ja odporúčam každému ho navštíviť. Toto Trojmestie, ako ho Poliaci nazývajú, je zložené z troch miest – Gdansk, Sopot, Gdynia. Rozkladá sa pozdĺž Baltického mora. Dokáže ponúknuť naozaj veľa – zeleň, veľké parky, prírodu, široké pláže, po ktorých sa možno hodiny prechádzať, dlhé cyklodráhy, detské ihriská a športové zariadenia, múzeá, bary, reštaurácie,“ ozrejmila Adriana s tým, že centrum Gdanska pripomína mestá severnej Európy. „Životná úroveň neustále stúpa, mesto sa rozširuje, zveľaďuje, z miestnych obyvateľov priam vyžaruje pokoj.“
Poukázala na to, že v Poľsku vznikajú nové vinárstva, a to najmä na juhu a juhozápade Poľska, alebo pri nemeckých hraniciach, kde sú podmienky na pestovanie viniča dobré. Sama bola prekvapená, koľko poľských vinárstiev existuje. „Nedávno som sa vo Varšave zúčastnila na vinárskom konkurze, na ktorom sa predstavilo niekoľko poľských vinárstiev a musím uznať, že niektoré z nich boli na vysokej úrovni,“ priblížila Harandzová.
Účastníčkou televíznej relácie
Účinkovala v televíznej relácii STVR Cestou necestou, ktorá priblížila jej vinárske pôsobenie v Taliansku. „Bol to zážitok, ktorý zostane na celý život. Tých pár dní natáčania som žila v akomsi inom svete, bolo to adrenalínové dobrodružstvo. Je to náročné, najskôr je potrebné program pripraviť v spolupráci s produkciou, musí to byť pre diváka zaujímavé. Neskôr dohodnúť všetky stretnutia a všetko musí presne sadnúť podľa dohodnutého programu. Som rada, že sa mi podarilo prekročiť svoju komfortnú zónu,“ podelila sa o dojmy.
Sníva o tom, že si otvorí vlastnú vinotéku. „Učila by som v nej ľudí vychutnávať si víno. Sama neviem, v ktorej časti Európy ju otvorím, ale raz sa to stane,“ avizuje.
Chcela by prispieť k tomu, aby v Taliansku spoznali kvalitu slovenských vín. „Verím, že to spolu s niektorými vinármi dokážeme. Prvý úspech sme dosiahli minulý rok, kedy sme na exkluzívnom zámku Grinzane Cavour, čiže tam, kde sa rodí veľké Barolo, prezentovali slovenský Tokaj. Nedávno som zas prezentovala dve slovenské vinárstva počas medzinárodného trhu Terra Madre Salone del Gusto 2024 v Turíne.“
Jedným z jej hobby je cestovanie. „Rada navštevujem krajiny, ktoré ešte nemajú punc globalizácie, a tak sme v predchádzajúcich rokoch prešli Gruzínsko, Kazachstan i Moldavsko. Na druhej strane môj muž miluje Francúzsko a Španielsko, ktoré nie sú z Turína ďaleko, a tak sme ich už hádam celé prelúskali. Párkrát som sa dostala do New Yorku. Cestujem kvôli práci po európskych krajinách, kedysi aj do Ruska a na Ukrajinu.“
Hory predstavujú relax
Veľkým relaxom sú pre ňu hory, užíva si tam pokoj a nasáva energiu. Preferuje aktívny oddych v horskom prostredí. „Turín je obklopený Alpami, takže v lete často s rodinou vyrážame na dlhé vysokohorské túry. Veľmi rada sa bicyklujem, každý rok sa snažíme zorganizovať cyklistickú dovolenku, aspoň na pár dní. Cestovanie na dvoch kolesách pre mňa znamená neskutočný oddych, bez mobilov, motora či akejkoľvek technológie, aj keď niekedy musí pomôcť digitálna mapa.“
Na R. Sobotu spomína s úsmevom. „Od môjho odchodu z R. Soboty ubehlo neskutočne veľa rokov. Som však rada, že sa mám kam vrátiť, že ma ešte stále čaká doma môj otec. Ďakujem za to, že moje dlhoročné kamarátky ešte zo strednej školy nimi zostali a dokážeme sa spolu smiať či žialiť,“ uzavrela rozhovor Adriana Harandzová.
Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album A. Hazandzovej
