Nepísaný lovec pokladov, Ladislav Oravec z Fiľakova, má nový úlovok. Našiel ďalší zafír. Ako pre vobraze.sk priblížil, minerály hľadá aj v posledných dňoch tohto roka. „Pod stromček som dostal kladivko a sekáčiky na minerály, tak som bol otestovať novú výbavu. Navyše spolu so svojim parťákom Štefanom Farsangom, mineralógom zo Ženevskej univerzity a rodákom z Rimavskej Soboty, sme chceli nahliadnuť do novej lokality v Gemerskom Jablonci,“ priblížil Ladislav Oravec (44). Zafír, ktorý našiel včera má rozmery takmer o veľkosti desaťcentovky. Má pravidelný šesťuholníkový tvar a nálezcu veľmi potešil. Ladislav Oravec je zatiaľ nálezcom doposiaľ najväčšieho zafíru, aký bol objavený na Slovensku, je unikátom v Karpatoch.

„Najnovší nález je tiež pecka. Ide o idiomorfný kryštálového tvar zafíru. Veľká vzácnosť je, že je v celosti,“ dodáva Oravec. Našiel ho v kameňolome v katastri obce Gemerský Jablonec. Gemerské zafíry skúma vo svojom laboratóriu Štefan Farsang. Ako dodal, ich zaujímavosťou je, že síce sa nachádzajú v bazaltoch, no nevznikajú v nich. Bazaltová magma ich priniesla na povrch z veľkej hĺbky, pravdepodobne z horniny zvanej syenit. „Niekde pod Cerovou vrchovinou ich môže byť oveľa viac,“ dodal Farsang.

Pravdepodobnosť, že takýto kus človek nájde, je podľa Oravca veľmi malá, asi raz za desiatky rokov. „Zbieraniu sa venujem približne desať rokov, prvých päť rokov dosť intenzívne. Už mi povedali, že nie je hľadám zafíry, ale zafíry hľadajú mňa. Je to každopádne výzva,“ hovorí s úsmevom. Doposiaľ najväčší kus našiel pred rokom a dostal pomenovanie Slza oceánu. Podľa Oravca bo zaradený do ankety v Maďarsku, ktorú aj vyhral a stal sa minerálom roka. Počas sezóny je vystavený vo Fiľakovskom múzeu a jeho zväčšená podobizeň je súčasťou pamätnej tabule v Hajnáčke.

Vášnivý mineralóg sleduje geologické vrstvy, kamene, v ktorých sa zafíry nachádzajú. Pri ich odhaľovaní však zničil už nejedno kladivko. Ako podotkol, jeho cieľom je zviditeľniť mineralógiu a obzvlášť región Malohontu, kde sa nachádza mnoho lokalít a nálezísk. Ako sa mu začalo dariť a svoje nálezy zverejňoval, začalo do Hajnáčky či Gemerského Jablonca chodiť veľa hľadačov z Maďarska či Slovenska. „Spoznávam tak viacero zaistencov a priateľov,“ podotkol Oravec, ktorý spolupracuje s obcou Gemerský Jablonec i múzeami v mestách Fiľakovo či Rimavská Sobota.

Prostredníctvom vznikajúceho združenia Pazúrik by chcel ešte viac začať zviditeľňovať región, robiť prednášky v základných školách. „Aby deti spoznávali od detstva čo majú v okolí. Tu na Slovensku sa na to veľmi nedáva pozornosť, v iných krajinách na takéto veci dbajú viac,“ dodal Oravec, ktorý k mineralógii najviac prišiel na chuť, keď s Ladislavom Gaálom robili výskum na Pohanskom hrade a mapovali jaskyne.

Ako výzvu do budúceho roka si Oravec dal vydať knihu o zafíroch a klenotoch z Malohontu. Okrem toho by rád zorganizoval výstavu na ZŠ v Gemerskom Jablonci a pozval by aj zástupcov ministerstva kultúry.

Ladislav Oravec je rodákom zo Šuríc a vyštudoval elektrotechnickú školu, zameral sa na stroje a zariadenia. Vzťah mal však aj ku kamenárstvu. Vo Včelinciach, najväčšom nálezisku Bádenskej kultúry, robil pamätník či mohylový hrob. Pracoval aj v zahraničí, v Škótsku robil pri razení tunelu pre elektráreň. „Bol to najväčší projekt v histórii Škótska, osem kilometrov v tvrdej skale. Robil som tam šoféra, ale hlavne obsluhu zariadenia. Všetky stroje som ovládal. Mesačne sme tam mali odrobených aj 320 hodín. „Vážili si tam našu prácu. Každý týždeň dali odslúžiť omšu, aby sa nám nič nestalo,“ spomína Oravec. Ako ho spoznalo viacero ľudí, tak mu velí prajú, ale nájdu sa aj takí, čo mu vyčítajú, že prečo kamene nepredal. „Ja mám však záujem čo najviac ich zviditeľniť, aby sa spolu s nimi dostal do povedomia náš región a zostalo tu niečo po našej práci. „Keby každý urobil niečo pre našu spoločnosť a kúsok s niečím prispel a až potom si niečo pýtal,“ povedal a dodal, že do nového roku by si veľmi prial, aby ľudia boli jeden k druhému lepší a vážili si druhých.

Zdroj: vobraze.sk, foto: atchiv Ladislav Oravec

<p>The post Amatérsky mineralóg Oravec má nový úlovok, dostal sa k nemu pomocou vianočného darčeku first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Hajnáčka, pod hradným vrchom, chcú obnoviť klasicistickú kúriu. Toto šľachtické sídlo uprostred Cerovej vrchoviny domáci poznajú pod názvom Kubínyiho alebo Ebeczkého kúria. Postavená bola približne pred 200 rokmi. Obnoviť by ju chceli v spolupráci viaceré organizácie pod patronátom ministerstva životného prostredia. Lokalita je známa paleontológiou, zafírovými či kostnými nálezmi. Unikáty nemajú pritom kde v Hajnáčke vystavovať. Nachádzajú sa v múzeách v Budapešti, Viedni, Fiľakove či Rimavskej Sobote. 

Po Fiľakove a Šiatorskej Bukovinke by tak mohlo ísť o tretí „gemerský“ pilier cestovného ruchu a vedeckej osvety novohradského geoparku vo forme moderného návštevníckeho centra CHKO Cerová vrchovina. Ako ďalej uviedol primátor Fiľakova Attila Agócs, sú síce ešte na začiatku rokovaní, ale prvýkrát môže povedať, že vidí nejakú nádej. 
„Spolupráca je rozbehnutá na viacerých úrovniach a sme radi, že k nám zavítal aj generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Dušan Karaska,“ priblížil starosta Ivan Poprocký, ktorý na minulo týždňovom stretnutí v Hajnáčke privítal viaceré organizácie. 

Podľa starostu obce Hajnáčka ide aj o cezhraničnú spoluprácu, kde by chceli využiť skúsenosti z geoparkom Novohrad – Nógrád, ktorý je prvým medzinárodným – cezhraničným geoparkom Európskej siete Geoparkov. Zároveň je jediným slovenským UNESCO geoparkom. „Generálnemu riaditeľovi sa táto spolupráca veľmi páčila. Bol by to jedinečný projekt, pretože nemajú informácie o tom, že by niekde v správe CHKO mali takýto záujem alebo zámer,“ podotkol starosta. 

Obec navštevujú turisti kvôli viacerým atrakciám

V okolí Hajnáčky je viacero prírodných pamiatok, či rezervácií, ako Ragáč, Pohanský hrad, Kostná dolina, alebo samotný vrch s pozostatkami hradu v centre obce. „Radi sem chodia návštevníci. Odhadovaná návštevnosť, najmä v lete je 2,5 až 3 tisíc návštevníkov. Cez víkendy sme tu často videli aj tri odparkované autobusy,“ hovorí starosta a dodáva, že v súčasnosti majú stále aktuálnu výstavu v kostole. Venovaná je príležitosti 30. výročia založenia CHKO Cerova vrchovina. 

Podľa starostu šľachtici, ktorí bývali v kúrii nemali potomkov. „Zemepán mal pozemky, na ktorých pracovali obyvatelia našej obce. Keď našli na poliach kosti, ktoré neboli z bežných zvierat, tak to poslal do múzea na posúdenie. Na pozemku kúrie je aj sýpka a hospodárska budova postavená z tehál neďalekej tehelne. Budova má dva vchody, salóniky, klenbové stropy či keramické kachle. 

Zdroj: vobraze.sk, foto Ivan Poprocký, Región Gemer, Zoltán Kovács

Obnova kaštieľa pokračovala druhou etapou aj v závere roka

<p>The post V Hajnáčke chcú obnoviť miestnu kúriu. Malo by ísť o tretí pilier geoparku first appeared on vobraze.sk.</p>