Novou učiteľkou tanečného odboru na Základnej umeleckej škole Jána Valacha v Hnúšti sa stala Lea Vojenčiaková. Osem rokov študovala táto Hnúšťanka na Súkromnom tanečnom konzervatóriu v Liptovskom Hrádku, kam odišla po skončení piateho ročníka na základnej škole. „Chcela som sa už v tom období venovať tancu profesionálnejšie a na každodennej báze, a tak som sa rozhodla študovať na tanečnom konzervatóriu,“ povedala pre vobraze.sk Lea Vojenčiaková (19).

K tancu inklinovala už ako škôlkarka, pretože bola veľmi energické dieťa. „Tanec mi v tom veľmi pomohol, našla som v ňom spôsob, ako tú energiu využiť, vyjadriť sa a zároveň robiť niečo, čo ma bavilo. Postupne sa z toho stala veľká súčasť môjho života a tanec ma sprevádza až dodnes,“ ozrejmila.

K rozhodnutiu stať sa učiteľkou tanca dospela prirodzene. „Keďže som sa rozhodla nepokračovať v ďalšom štúdiu, začala som premýšľať nad tým, ako pri tanci zostať. Práve učenie tanca mi prišlo ako krásna možnosť, môžem sa mu naďalej venovať, zároveň odovzdávať svoje skúsenosti a pomáhať rozvíjať ďalších tanečníkov,“ uviedla Vojenčiaková .

Vyučovanie tanca podľa jej slov prináša veľkú zodpovednosť a trpezlivosť. „Vzhľadom na to, že som školu skončila len nedávno, je to pre mňa stále niečo nové a miestami aj náročnejšie, pretože sa učím, ako svoje vedomosti a skúsenosti správne odovzdávať ďalej,“ opisuje svoje začiatky v ZUŠ-ke a pokračovala: „Zatiaľ si však túto prácu veľmi užívam. Detičky mi v tom veľmi pomáhajú, pretože mi každý deň dokážu vyčariť úsmev na tvári. Veľmi rada pozorujem ich neskutočnú fantáziu, spontánnosť a spôsob, akým vnímajú svet. Aj vďaka nim sa na niektoré veci pozerám úplne inak a myslím si, že práve to je na učení detí krásne“.

Na hodiny sa dôkladne pripravuje predpoludním, pričom sa snaží obmieňať ich a vymýšľať kratšie tanečné variácie, aby sa deti nielen niečo nové naučili, ale mali z tanca radosť a priestor na kreativitu. Za najnáročnejšie považuje neustále vymýšľanie nových aktivít, pretože nie každá rovnako deti baví a tiež fakt, že každé dieťa je iné a vyžaduje si individuálny prístup.

Naopak, najradšej má prácu s deťmi, ktoré sú úprimné, spontánne a jedinečné. „Asi najkrajšie na tom pre mňa je, že sa zároveň venujem niečomu, čo milujem. Tanec je veľkou súčasťou môjho života a teraz mám možnosť túto lásku k nemu odovzdávať ďalej“.

Lea pracuje s rôznymi vekovými kategóriami – od škôlkarov cez prvý stupeň až po žiakov končiacich štúdium v základnej umeleckej škole. Riadi sa školskými osnovami, a tak sa zameriavajú na široké spektrum štýlov, ktoré na konzervatóriu povinne študovala – od klasického, moderného tanca (jazz, Limón technika, súčasný tanec), cez step, až po ľudový či charakterový tanec. „Počas štúdia mi bol veľmi blízky najmä klasický tanec. Naučil ma obrovskej disciplíne, rešpektu a hlavne tomu, že tanec vôbec nie je jednoduchý a za každým pohybom je veľa práce a úsilia. Veľmi rada mám však aj moderný tanec. Fascinuje ma, koľko rôznych techník a spôsobov vyjadrenia ponúka a že človek v ňom môže stále objavovať niečo nové,“ priblížila Vojenčiaková.

Počas štúdia na konzervatóriu pravidelne vystupovali pri rôznych príležitostiach. Navyše, popri štúdiu na ňom chodila do tanečného klubu Jessy, vďaka ktorému sa dostala na súťaže ako Za hranicou pohybu, Grimmy Dance Cup či Showtime Dance pod IDO (medzinárodná tanečná organizácia). Práve na Showtime Dance získal Jessy Club tri prvé a tri druhé miesta. „Súťaže mi priniesli najmä množstvo skúseností. Naučila som sa pracovať pod stresom, vystupovať pred porotou i divákmi a zároveň som mala možnosť stretávať ďalších tanečníkov a porovnávať sa s nimi“.

V hnúšťanskej ZUŠ-ke navštevovala hodiny klavíra, v ktorých pokračovala aj počas štyroch rokov povinného klavíra na konzervatóriu. Celý osemročný cyklus napokon úspešne dokončila v ZUŠ – ke v Liptovskom Mikuláši, kde absolvovala tiež záverečný koncert.

Lea Vojenčiaková má blízko aj k divadlu. K tomu ochotníckemu sa v Hnúšti dostala preto, lebo si chcela vyskúšať vyjadrovať emócie aj slovom, výrazom a herectvom, keďže pri tanci komunikuje najmä telom. V DS Katalpa účinkuje v predstavení Kufor. Najbližšie sa predstaví v Lučenci. „Je to pre mňa úplne iná skúsenosť a zároveň možnosť naučiť sa niečo nové,“ podotkla.

V budúcnosti by si rada vyskúšala tanečný alebo herecký konkurz do divadla, prípadne menšiu úlohu v seriáli či inom projekte. Je otvorená novým výzvam a umeniu vo všetkých podobách. Voľný čas Lea najradšej trávi v spoločnosti rodiny, priateľa a kamarátov, alebo si po celom dni plnom ľudí dopraje pokojný oddych pri dobrom filme.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: album L. Vojenčiakovej

<p>The post Hnúšťanka Lea Vojenčiaková miluje tanec a lásku k nemu má možnosť odovzdávať ďalej. Je novou učiteľkou v ZUŠ-ke first appeared on vobraze.sk.</p>

Pochádza z hudobníckej rodiny. Už v detstve bola základná umelecká škola jej druhým domovom a pretrváva to až doteraz. Katarína Mikušová z Rimavskej Soboty je všestranne umelecky založená, svoje schopnosti rozvíjala vo viacerých odboroch. Vybrala sa však predovšetkým tanečnou cestou, preto vyštudovala tanečný odbor na konzervatóriu. Externe študuje na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Tanec vyučuje na ZUŠ v Rimavskej Sobote i Tisovci, ale tiež na rimavskosobotskom súkromnom konzervatóriu.

Umelecká krv
Niet divu, že Katka je v umení ako doma už od svojho útleho detstva. Obaja jej rodičia sú totiž hudobníci. „Moja mama je učiteľka klavíra a spevu, pričom dodnes učí v ZUŠ Jesenské. Môj otec hrával na akordeóne a tiež sa v mladom veku učil aj hre na klavíri. Zvykol hrávať na omšiach v kostole v Hodejove. Už v detstve sme spolu ako rodina spievali a s bratom tancovali na piesne z gramofónu. Radi na to spomíname a smejeme sa,“ uviedla pre vobraze.sk Katarína Mikušová.

Tanečný odbor začala navštevovať ako deväťročná. V tom čase už dva roky navštevovala hodiny klavíra. „Počas základnej školy som chodila do ZUŠ v podstate každý deň v týždni. Okrem absolvovania tanečného odboru som absolvovala aj klavír a ako druhý nástroj som mala hru na zobcovej flaute. Pol roka som si vyskúšala aj literárno-dramatický odbor, ale nakoľko v mojom rozvrhu už nebolo voľné miesto, musela som sa z neho odhlásiť,“ priblížila.

Tanečné rozhodnutie a Mafia Corner
Katku pohyb a tanec napĺňal a v podstate si nevedela predstaviť žiadnu inú kariéru, ktorá by pohyb nezahŕňala. „Veľmi ma to k tancu ťahalo, a preto som sa s mojou učiteľkou tanca poradila, kde by to mohlo byť pre mňa najlepšie. V Košiciach študovala aj moja mama, tak sme sa rozhodli vybrať z viacerých, ktoré tam sú, Súkromné konzervatórium na Zádielskej 12, ktoré vedie Katarína Sninská,“ vysvetlila talentovaná Soboťanka. O pár dní oslávi 25. narodeniny.
Počas štúdia na konzervatóriu dostala príležitosť vystupovať v mnohých predstaveniach na vysokej úrovni. „Vždy som bola hrdá, koľko sme toho zvládli počas roka natrénovať. V treťom ročníku sme so spolužiakom tancovali vo videoklipe k piesni speváka Mafia Corner,“ spomína.

Inšpirácie a vzory
„Veľkou inšpiráciou sú pre mňa choreografi Akram Khan, Nika Kljun, Andrew Winghart, Joe Alegado, Ohad Naharin a menovať by som ich vedela ešte desiatky. Ale inšpirujú ma tiež velikáni minulosti, ako José Limón, Merce Cunningham.“ Za svoje vzory však považuje aj svojich profesorov a učiteľov, ktorí jej priniesli a stále prinášajú do praxe mnoho inšpirácie. V neposlednom rade za nich označila i svojich žiakov, ktorí podľa jej slov prichádzajú na hodiny tanca so skvelými nápadmi.

Učiteľská prax
Katkin pôvodný plán nebol ihneď po skončení konzervatória ísť učiť. Život to však zariadil inak. Hoci momentálne študuje na vysokej škole, vyučuje tanec, a to hneď na niekoľkých miestach. Na spomínanej rimavskosobotskej a tisovskej ZUŠ, ako aj na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote. „Moje povolanie vnímam ako niečo, v čom je potrebné sa stále vzdelávať a zlepšovať. Učiteľstvo je veľmi náročné povolanie, keďže neriešite iba svoj vyučovací predmet, ale v prvom rade pracujete s ľuďmi, s deťmi a s ich osobnosťami. Učiteľská prax prináša mnohé výzvy, ale aj krásne chvíle, vďaka ktorým si učiteľ povie, že to všetko stojí za to,“ dodáva s úsmevom Katarína Mikušová.

Ako obrovský úspech a pridanú hodnotu svojej práce vníma viditeľný záujem svojich žiakov o tanec a ich každodenný progres. „Najúspešnejšie momenty v mojej praxi sú tie, v ktorých vidím, že mojich žiakov pohyb a tanec napĺňa. Keď vidím, ako každý rok na záverečnom vystúpení podajú skvelý výkon. To, že neprestávajú, ale, naopak, stále napredujú. Vidím to nielen ja, ale aj rodičia a sme na deti veľmi hrdí. Podpora rodičov detí v tom, čo sa učia, je zásadná.“

Príroda, umelecké záľuby i ručné práce
Všestranná učiteľka tanca sa aj svoj voľný čas snaží využívať naplno. „Voľný čas trávim v prírode, s rodinou, či priateľmi. Inokedy môj voľný čas vyzerá tak, že idem na workshop alebo na vzdelávanie. Každopádne, mojou psychohygienou sú dlhé prechádzky, túry na krásnych miestach nášho Slovenska, počúvanie hudby, či čítanie. Relaxom je pre mňa aj tvorba ručne vyrábaných náramkov, batikovanie, maľovanie a celkovo tvorenie.“
V súčasnej dobe sa intenzívne zároveň zaujíma o výtvarné umenie, preto už tretí rok navštevuje štúdium pre dospelých vo výtvarnom odbore na hnúšťanskej ZUŠ.

Plány do budúcna
Katkiným najbližším cieľom je úspešne doštudovať magisterský stupeň štúdia na VŠMU. „Popritom chcem naďalej pracovať s deťmi. Učenie tanca ma baví, pretože je to veľmi kreatívna činnosť. Zároveň vnímam deti aj ako mojich učiteľov, a to nielen v tom byť lepšia učiteľka, choreografka, ale aj byť lepším človekom,“ uviedla Mikušová.

Zdroj: Simona Kántorová, foto: album K. Mikušovej

<p>The post Soboťanka Katka učí žiakov tancovať. Študuje na VŠMU first appeared on vobraze.sk.</p>