Pokrývala dianie na letnej olympiáde v Paríži. Boli to piate olympijské hry a z toho tretie letné, na ktorých sa Titanilla Bőd z Rimavskej Soboty zúčastnila ako novinárka. O zápolení pod piatimi kruhmi písala pre Sportnet, ktorého je reportérkou. „Som typ človeka, ktorý sa snaží vychutnávať si takéto podujatia a tak to bolo aj v Paríži. Určite som si olympiádu užila a som vďačná, že som na nej mohla byť. Niektoré dni však boli veľmi náročné a pridružili sa k tomu aj nečakané problémy,“ povedala pre vobraze.sk Titanilla Bőd (41).

„Paríž olympiádu nepotreboval, olympiáda potrebovala Paríž. Paríž je svetová metropola aj bez olympijských hier, ale olympiáde veľmi pomohlo, že bola v takom nádhernom meste. Športoviská boli na ikonických miestach: pod Eiffelovkou, v Grand Palais, vo Versailles či na Námestí Concorde,“ tvrdí.

Podľa jej slov ju najviac upútala práve táto symbióza mesta a olympiády. „Bola to naozaj olympiáda pre ľudí. Napríklad každý deň sa na Námestí Trocadéro konal program za účasti šampiónov z predchádzajúceho dňa, na túto akciu bol vstup voľný, takže naozaj každý mohol zažiť kontakt so športovcami. Súčasťou Hier sa tak stali aj tí, ktorí nemali vstupenku na žiadnu súťaž,“ skonštatovala Titanilla.

Za najsilnejšie momenty olympiády považuje viaceré. „Z tých nešportových by som k nim zaradila spev Céline Dion na otváracom ceremoniáli a akčný príchod herca Toma Cruisa na tom záverečnom. Z tých športových spomeniem víťazstvo maďarského plavca Kristófa Miláka na 100 metrov motýlik, finále prostných žien a v ňom triumf brazílskej gymnastky Rebecy Andradeovej nad Američankou Simone Bilesovou. A tiež keď sa Andradeovej poklonili na stupni víťazov Američanky Bilesová a Chilesová, medzi silné momenty zaraďujem tiež napínavé finále v skoku do výšky mužov,“ uviedla Titanilla Bőd. „Ako milovníčka krasokorčuľovania musím spomenúť odložený medailový ceremoniál z tímovej súťaže krasokorčuliarov z olympiády v Pekingu 2022, ktorý sa teda v Paríži uskutočnil s 2,5-ročným omeškaním. Súviselo to s pozitívnym dopingovým nálezom ruskej krasokorčuliarky na ZOH v Pekingu. Bolo skvelé vidieť mojich obľúbených krasokorčuliarov, keď dostali svoje medaily za ovácií nadšeného davu na už spomínanom Námestí Trocadéro,“ pokračovala.

Vodný slalom, box, tenis, streľba, atletika, zápasenie, šerm, plávanie, vodné pólo, moderný päťboj, cyklistika, športová gymnastika, moderná gymnastika, futbal, plážový volejbal, skejtbording. To je zoznam športov, na zápolenie v ktorých sa bola pozrieť. „Čo sa týka jednotlivých športovísk, tak OH v Paríži absolútne prekonali moje očakávania. Okrem plážového volejbalu pod Eiffelovkou, čo asi na fotkách videl každý, keďže to bolo najfotografovanejšie dejisko hier, ma úplne očaril Grand Palais, kde sa konali súťaže šermiarov. Tá nádherná oceľovo-sklenená budova bola postavená na svetovú výstavu v roku 1900 a šermiari vo svojich bielych úboroch s celou tou eleganciou toho športu sa do toho prostredia nesmierne hodili,“ priblížila Titanilla Bőd. Dodala, že v niečom však olympiáda predsa len trochu zaostala za jej očakávaniami. „Týka sa to dopravy a organizačných vecí pre novinárov. Ale to sú detaily. V danej chvíli možno vedia naštvať, ale po rokoch si to už nebudem pamätať, kým všetky tie úchvatné športoviská áno“.

Slováci získali na OH v Paríži jednu medailu, bronz vybojoval vodný slalomár Matej Beňuš. „Je to na dlhú diskusiu o stave športu, veď vidíme trend, že slovenská výprava je čoraz menšia a je čoraz ťažšie sa presadiť aj v športoch, ktoré sa dlhodobo považovali za typické úspešné slovenské športy. Som rada, že aspoň vďaka Matejovi Beňušovi zažili slovenskí fanúšikovia medailovú radosť,“ reagovala. Tri Slovenky obsadili nepopulárne štvrté miesto. „Mrzelo ma, že sa tenistke Anne Karolíne Schmiedlovej nepodarilo dotiahnuť skvelé ťaženie až na olympijské pódium, alebo že strelkyňa Vanesa Hocková či vodná slalomárka Zuzana Paňková zaostali iba o kúsok za bronzovými priečkami. Dopriala by som im medailový úspech. Vo všeobecnosti platí, že už kvalifikovať sa na olympiádu, je obrovská vec, čo si často ľudia neuvedomujú.“

Dianie na predchádzajúcich olympiádach pokrývala ako redaktorka denníka Új Szó. „Tam som sa zameriavala aj na maďarskú výpravu a keďže tá zvyčajne mala každý deň nejakú medailovú šancu, bolo jednoduché sa rozhodnúť, o čom v ten daný deň písať. Tentoraz sme sa v Sportnete, samozrejme, zameriavali najmä na účinkovanie Slovákov, ale aj na niektoré svetové témy, no bolo treba zmeniť to moje zaužívané olympijské uvažovanie pri výbere tém, čo bolo na začiatku náročné.“

Titanilla podotkla, že olympiáda je pre novinára makačka. „Po otváracom ceremoniáli som aj dala fotku na sociálne siete, že to, čo vidí každý, je vysmiata fotka pod Eiffelovkou po otváracom ceremoniáli. Lenže nikto nevidí, ako si ráno o 4.39 h ľahnem do postele úplne zničená po tom, čo som dve hodiny blúdila v meste a potom som ešte ďalšie dve hodiny písala článok.“ Prezradila, že si z metropoly Francúzska priniesla na pamiatku maskota olympiády, tričká i klobúčik.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album T. Bőd

<p>The post Novinárka z R. Soboty má za sebou piatu olympiádu. Hry v Paríži si užila first appeared on vobraze.sk.</p>

Novinárka z Rimavskej Soboty Titanilla Bőd je autorkou knihy Novota – Život v rukaviciach. Jej krst sa uskutočnil niekoľko dní pred Vianocami v Bratislave. „Veľmi ma teší, že príbeh futbalového brankára Jána Novotu vyšiel aj v slovenskom preklade. Kniha pôvodne vznikla v maďarčine. Bola to prvá kniha, ktorej som autorkou. Keďže obaja sme maďarskej národnosti, bolo pre nás prirodzené rozprávať sa po maďarsky a Jano zažil jednu z najpamätnejších období kariéry práve v Dunajskej Strede, kde väčšina fanúšikov tiež má materinský jazyk maďarčinu,“ uviedla pre vobraze.sk Titanilla Bőd. „Ale už pri vzniku knihy sme uvažovali nad tým, že by bolo dobré, ak by neskôr vyšla aj v slovenčine, prípadne tiež v nemčine, keďže ďalšiu dôležitú kapitolu Janovej kariéry tvorí obdobie pôsobenia v Rapide Viedeň,“ pokračovala.

Titanilla priblížila, že v porovnaní s maďarskou verziou doplnila do tej slovenskej jednu kapitolu. „Za uplynulé dva roky sa toho udialo v jeho živote dosť veľa,“ podotkla. Ján Novota sa medzičasom napríklad stal trénerom brankárov v reprezentačnom tíme seniorov, ktorý postúpil na európsky šampionát. Ten sa uskutoční v Nemecku v roku 2024. „Možno to v očiach čitateľov zvýši váhu tejto knihy, vďaka tomu možno je meno Novota viac v povedomí aj v tomto období a môže to vzbudiť záujem čitateľov o jeho príbeh,“ hovorí Titanilla Bőd (40). Novota je zároveň trénerom gólmanov v druholigovom KFC Komárno. Bol aj trénerom brankárok v ženskej reprezentácii.

„Slovenský preklad je dielom Lenky Nagyovej, inak ona je tiež Soboťanka, ktorá teraz žije v Budapešti. Veľká vďaka patrí aj Petrovi Šurinovi zo Slovenského futbalového zväzu, bez neho by slovenská verzia nevznikla. Bol aj jej editorom. Obidvaja nechýbali na krste. Krstným otcom knihy bol tréner brankárov Miroslav Hýll,“ ozrejmila reportérka Sportnetu.

Rovesníci
„S Janom sme obaja ročník narodenia 1983, a keď sa začala rozbiehať jeho brankárska kariéra, ja som začínala s tou novinárskou. Prvý rozhovor som s ním robila ako redaktorka denníka Új Szó pri príležitosti spanilej jazdy Senca do finále Slovenského pohára v sezóne 2006/2007. Prvý rozsiahlejší rozhovor sme potom robili po jesennej časti sezóny 2008/2009, keď bol Jano Novota najlepším brankárom ligy. Stretli sme sa v Bratislave. Rozhovor trval asi 40 minút a po ňom nasledovala zhruba dvojhodinová voľná debata. Bol to veľmi podnetný rozhovor a zaujala ma Janova úprimnosť, inteligencia a schopnosť živo opísať veci. Vtedy som si pomyslela, že raz o ňom napíšem knihu.“

Vďačná za dôveru
Podľa jej slov mala túto myšlienku stále v hlave a kariéru Jána Novotu vnímala ako jednotlivé kapitoly v knihe. „Keď v roku 2018 prišiel nečakaný koniec jeho kariéry, vedela som, že je ten správny čas osloviť ho. Som veľmi vďačná, že mi dôveroval a zveril sa mi aj s takými vecami, o ktorých sa bežne nehovorí. Práve preto si myslím, že kniha nie je len rekapituláciou jeho kariéry, ale úprimným pohľadom do brankárskej duše, ktorá môže byť oveľa zraniteľnejšia, než si to fanúšikovia myslia,“ priblížila Titanilla Bőd.

Poukázala na to, že sa pridržiavala okrídlenej frázy: „Píš knihu, ktorú by si chcel sám čítať“. „Ja ako tínedžerka a trochu nemotorná, ale o to húževnatejšia hádzanárska brankárka, by som si veľmi chcela prečítať takýto brankársky príbeh,“ skonštatovala. Dodala, že v maďarskom jazyku vyšla kniha o Novotovi v roku 2021.

Plánuje dve knihy
Neláka ju napísať knihu o niektorom športovcovi z jej regiónu? „Samozrejme, aj táto možnosť je lákavá a možno niekedy v budúcnosti vznikne aj taká kniha. Aj v našom regióne sú osobnosti, ktorých príbeh by stál za to,“ odvetila.

Naznačila, že v roku 2024 by jej mohli vyjsť dve knihy. „Rukopis jednej je už prakticky hotový. Má vyjsť v novom roku v maďarskom jazyku. Prvý raz v živote som napísala fikciu, je to rozprávkový román o dvoch istanbulských kocúroch. Mnohých mojich známych to prekvapilo. Druhá kniha bude športová a v slovenčine, ale v jej prípade ešte len zbieram materiály, takže by som nechcela nič zakríknuť, preto radšej neprezradím detaily,“ uviedla Titanilla Bőd. Ako novinárka pokrývala dianie na štyroch olympijských hrách.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album T. Bőd

<p>The post Novinárka z R. Soboty napísala knihu o reprezentačnom trénerovi brankárov first appeared on vobraze.sk.</p>