Legendárny kulturista Adam Cibuľa (61) z Hnúšte má vďaka relácii V siedmom nebi nové bývanie v Rimavskej Sobote aj prácu. Príbeh niekdajšieho úspešného športovca, ktorý sa po životných pádoch snaží postaviť na nohy, odvysiela TV JOJ najbližší víkend.

„Po skončení kariéry to s Adamom išlo dole vodou. Stratil prácu, rodinu aj strechu nad hlavou. Prespával po známych či dokonca na ulici. Dostal sa tam kvôli zlým rozhodnutiam a alkoholu. Dnes sa však opäť snaží začať odznova a trénuje v posilňovni,“ priblížil jeho dlhoročný tréner Dušan Ďubek.

Nakrúcanie sa uskutočnilo začiatkom minulého týždňa a podľa trénera by sa mal Adam objaviť ako tretí účinkujúci v poradí – na záver programu. „Bude to silný príbeh. Uvidíme, ako to dopadne,“ hovorí Ďubek.

Ten Adama vníma ako na človeka, ktorému sa snažil pomáhať, keď bol i v najhoršej situácii. „Nosil som mu jedlo, ale nie vždy sa to dalo. Neustále som rozmýšľal, čo s tým spraviť. Adam v malom meste Hnúšťa urobil chyby, ale nezaslúžil si skončiť takto,“ dodal.

Dušan Ďubek sa preto obrátil na redaktorov športovej redakcie TV JOJ, ktorí jeho podnet posunuli Vilovi Rozborilovi, moderátorovi, scenáristovi aj autorovi relácie V siedmom nebi. „Poznáme sa ešte z projektu Big Brother, takže ma kontaktoval a prišiel za mnou do Hnúšte,“ vysvetlil Ďubek.

Do projektu sa zapojil aj český MMA zápasník Karlos Vémola, ktorý priamo v Prahe privítal Adama Cibuľu a stal sa súčasťou jeho príbehu. Vďaka spolupráci sa podarilo zariadiť pre Adama nový byt v Rimavskej Sobote, ktorý má plne hradený na dva roky – práve od Vémolu (prezývaného Terminátor). Vďaka relácii V siedmom nebi tak podľa Ďubeka má zabezpečené bývanie v Rimavskej Sobote i prácu, ktorú sa podarilo vybaviť v stavebnej firme v Lučenci.

Adam ale stále netušil, kto mu to vysníval, priblížil z nakrúcania Ďubek, niekdajší kulturista. Nakoniec mu prezradili, že to bol on, jeho dlhoročný tréner a kamarát, s ktorým prežili viac ako 20 rokov tréningov i cestovaní po súťažiach. „Dohodli sme sa však na výzve, že sa musí pripraviť na majstrovstvá Európy, ktoré budú na jar v Santa Susanne v kategórii masters nad 60 rokov,“ priblížil Ďubek podmienku, ktorú dali Adamovi za bezplatné bývanie. Viac sa diváci dozvedia v najbližšej relácii V siedmom nebi.

Adam Cibuľa bol päťkrát majstrom Európy a získal dve strieborné medaily na ME. Na majstrovstvách sveta si vybojoval dva kovy bronzového lesku. Na majstrovstvách Slovenska zbieral tituly.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Dušan Ďubek

<p>The post Legendárny kulturista Cibuľa sa predstaví v relácii V siedmom nebi na TV JOJ. Býva v R. Sobote a má prácu first appeared on vobraze.sk.</p>

Od paragrafov k pomoci pacientom na urológii, tak by sa dala v skratke nazvať cesta zdravotnej sestry, ktorá si splnila svoj sen. Adriana Minichová z Rimavskej Soboty zbierala prvé skúsenosti s pracovníkmi Slovenského Červeného kríža, prednosť však dostalo štúdium na obchodnej akadémii a neskôr vysokoškolské štúdium finančnej matematiky. Niekoľko rokov potom pracovala na trestnom oddelení okresného súdu. Jej spektrum záujmov je však veľmi široké. Má rada bojové umenia a ako malá hrávala na organe. „Bola som všade, kde sa dalo, hádam na každom krúžku. Mala som vzťah ku všetkému,“ priblížila pre vobraze.sk Adriana Minichová (38).

K naplneniu túžby byť sestričkou sa odhodlala pred asi štyrmi rokmi. „Celý môj život bol vlastne sen a cítila som, že moje poslanie je byť sestričkou, fakt od útleho detstva. Pre túto profesiu som sa narodila,“ hovorí s tým, že popri práci vyštudovala zdravotnú školu a teraz s radosťou vykonáva svoje prvé povolanie v odbore zdravotníctva.

Práca v urologickej ambulancii je podľa jej slov veľmi špecifická. Hoci spočiatku váhala, keď jej táto možnosť bola ponúknutá, už by nemenila. „Najskôr som uvažovala, že sa budem venovať urgentnej starostlivosti a práci záchranárky. Nastúpila som však ako sestrička a túto prácu by som už nemenila za nič na svete,“ priblížila po takmer roku pôsobenia. Ako spomenula, náročnosť práce a množstvo pacientov sa im rapídne znásobila po úmrtí dvoch starších urológov – Rudolfa Slivku z Lučenca a špecialistu Tibora Durdjaka z R. Soboty.

Ambulanciu v Rimavskej Sobote vedie urológ Obaidullah Mir. „V práci mi je veľkou oporou. Je prísny, ale má aj spravodlivý prístup. Som mu vďačná za to, že ma neustále posúva a učí novým veciam v tomto špecifickom odbore,“ hovorí Minichová. Starajú sa tak o pacientov aj z odľahlejších okresov, ako je Revúca či Veľký Krtíš.

Napriek vysokému pracovnému tempu sa snaží k pacientom pristupovať s úsmevom a vľúdnosťou, aj keď nie vždy sa to dá a dochádza k nepríjemnostiam. „Dokonca im občas darujem aj drobné pozornosti ako klobásky, torty či koláčiky. Na deväťdesiat percent vidím, že ma majú radi, dávajú mi to najavo a som im za to veľmi vďačná, pričom ma mrzia nespokojní pacienti, ale, bohužiaľ, nedá sa každému vyhovieť presne tak, ako si to predstavuje, kde potom nastávajú nepríjemne situácie,“ povedala Minichová. Občas slúži aj na pohotovosti a má rada akčnosť. V rodine je prvou zdravotníčkou. Rodičia sa skôr venovali obchodu a mäsiarstvu.

Mimo náročných pracovných dní nachádza táto energická žena potešenie v aktivitách, ktoré by ste u zdravotnej sestry možno nečakali. V mladosti sa venovala rôznym športom, medzi inými aj bojovému umeniu Wing Tsun. „Vždy to bola moja srdcovka. Môj ocko ma tam zobral, keď som mala sedemnásť. Po jednom tréningu som začala chodiť na Wing Tsun pravidelne. Podporoval ma v tom, dlho som bola jediné dievča, ale bavilo ma to. Neskôr som odišla na vysokú školu a do Anglicka. Potom som sa tomu už tak nevenovala,“ spomenula. K tomuto športu sa chcela časom vrátiť, ale stal sa jej úraz kolena a nemôže v tejto záľube pokračovať. Jej záujem o bojové umenia však neustal – s nadšením sleduje prenosy boxu či thajského boxu a dokonca sa ako zdravotníčka dostala do ringu. „Bola som šťastná, že som sa tam dostala ako zdravotník. Takéto ponuky neodmietam. Mali sme možnosť aj zastavovať krvácanie, ošetrovať a potom som asistovala aj pri ošetrovaní primátora Poltára, ktorý sa postavil do ringu,“ doplnila.

Jej široké spektrum záujmov zahŕňa dobré jedlo, miluje pečený bôčik, slaninu aj klobásky. V ďalšom je to hudba a duchovný život. „Vyrastala som v evanjelickom kostole a viera v Boha mi stále ostala. Mamina nás k tomu viedla aj so sestrou, no ja som bola tá, ktorá sa navyše angažovala do činností,“ hovorí Minichová. Do kostola chodila od troch do osemnástich rokov, hrávala na organe a spievala. K hre na organ sa podľa jej slov dostala vďaka učiteľke Marte Šuligovej, ktorá bola organistka v evanjelickom kostole a ujala sa jej. „Začala ma učiť hrať na klavíri a aj na organe. Chodila som s ňou hrávať, aj keď mi moja prvá učiteľka hovorila, že nikdy nebudem mať vzťah ku klavíru, ona mi verila,“ dodala s tým, že vždy sa dejú veci pre niečo a aj keď zažila aj ťažké chvíle, verí na zázraky. S hraním prestala po smrti svojej učiteľky. „Všetko má svoj koniec, všetko bolo pre nejaké obdobie a malo mi to vtedy niečo dať. Dodnes si ale vážim hodnoty, ktoré mi boli vštepené a na sviatky či na Silvestra pravidelne navštevujem kostol, aby som poďakovala za všetko, čo mám, pretože si myslím, že mám naozaj všetko a vždy aj viac,“ zdôraznila Adriana.

V minulosti zbierala skúsenosti aj v zahraničí, v súčasnosti sa sústredí na svoju prácu a rodinu. „Mám dve deti, pričom päťročnú dcéru som už dokonca učila základom kardiopulmonálnej resuscitácie, ktorú by mal každý vedieť. Keď náhodou niekomu zabehne v škôlke, tak bude vedieť, ako má reagovať,“ uzavrela.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Adriana Minichová

<p>The post Zdravotná sestra Adriana z R. Soboty prešla od paragrafov k pacientom do ambulantnej sféry first appeared on vobraze.sk.</p>

Bojové športy miluje. Vo svojom živote mnohé podriadil práve wrestlingu. Ring v ňom mu je blízky hlavne z pozície moderátora, postaviť sa doň v úlohe bojovníka ho neláka. Je spoluorganizátorom wrestlingových akcií v Čechách aj na Slovensku, kde zastáva funkciu viceprezidenta. Tisovčana Roberta Krupára vždy lákala kamera, ako novinára ho môžete poznať z regionálnych televízií v R. Sobote či Lučenca. Pokrýval aj regionálne dianie pre hlavné správy v STVR (predtým RTVS). Práve v spojitosti s jeho záľubou, wrestlingom, precestoval mnoho krajín, navštívil akcie rôznych spoločností a získal silné priateľstvá v celej Európe. Rád hovorí o tom, že wrestling spája a vytvára veľkú rozvetvenú rodinu. V súčasnosti pôsobí v Banskej Bystrici, kde je reportérom športového portálu Flashscore.

,,Vždy ma lákalo pracovať pred kamerou. Na vysokej škole sme mali predmet rétorika, ktorý vyučoval perfektný profesor Vilhan. Ten vychoval niekoľko známych moderátorov, napríklad Vila Rozborila,” povedal pre vobraze.sk Robert Krupár (33), ktorý je absolventom gymnázia v Hnúšti a vyštudoval UPJŠ v Košiciach, odbor dejiny filozofie. Práve tam si uvedomil, kam povedie jeho ďalšia cesta. 

V Rimavskej Sobote žil sedem rokov. Nazbieral v nej veľa kontaktov a ako moderátor bol na mnohých podujatiach. Okrem športových tém má ako novinár rád aj kultúru, divadlo, hudbu, ale aj dedinské akcie. Srdcu blízke sú mu obce Rimavská Baňa a Rimavské Zalužany. Zaujímavé rozhovory mimo športu robil s legendou našej hudobnej scény, hudobníkom Petrom Lipom alebo počas covidu v R. Sobote aj s hercom Lukášom Latinákom. „Hovoril o tom, že si ľudia myslia, že herci zarábajú majland, pretože sú stále na obrazovke v reprízach, ale tí ľudia mali v tom čase veľké problémy, keďže projekty boli stopnuté,“ podotkol.  

Ako novinár sa však túžil posunúť ďalej, a tak sa spolu so snúbenicou presťahovali do Banskej Bystrice, kde momentálne obaja pôsobia. ,,Je pre mňa obrovskou výhodou, že sa môžem v rámci svojej práce venovať aj svojmu koníčku, čiže športu. Našiel som sa v tom,” hovorí Krupár, ktorý v súčasnosti pracuje pre Flashscore.sk, podľa neho najrýchlejšie rastúci športový projekt na Slovensku. Budúcnosť si veľmi neplánuje a snaží sa žiť pre daný okamih. ,,Človek mieni, pán Boh mení. Už som dosť starý na to, aby som veci príliš naplánoval. Zatiaľ som spokojný v súčasnom projekte a čo bude ďalej, uvidíme,” dodal. 

Do rodného Tisovca sa rád vracia spolu so spomínanou snúbenicou Svetlanou, ktorá pôsobí v umeleckej sfére ako tatérka a fotografka. ,,Vždy si rád zájdem na svoje obľúbené miesta, a to k tisovskému rybníku, či šťavici,” hovorí Krupár.  Napriek veľkej vášni k bojovým športom sa Krupár nemá chuť postaviť do ringu. ,,Radšej si zájdem do posilňovne. V detstve ma to lákalo, ale v Tisovci v 90.rokoch nič také nebolo,” poznamenal. Okrem wrestlingu zbožňuje futbal a voľný čas rád trávi v spoločnosti svojich kamarátov alebo na dobrom koncerte.

Z wrestlingovej spoločnosti si Krupár veľmi váži rozhovory, ako aj samotnú osobnosť wrestlingového šampióna Johna Klingera. „Bol to chlap na správnom mieste a náš Art of Wrestling šampión, ktorý nás pred niekoľkými týždňami tragicky opustil. Vždy sme sa pri natáčaní veľa nasmiali. Išlo o ten ľudský rozmer, človek sa vždy tešil, že môže s tým druhým pracovať,“ spomenul. 

Krupára wrestling pohltil najmä svojou dejovosťou a príbehmi. ,,Je to živé, ako keď si človek pozrie dobrý film, či seriál. Je to o emóciách,” priznáva. Od roku 2017 sa im podarilo zorganizovať sedem wrestlingových predstavení, väčšinou v metropole Čiech. Keď plánovali prísť do Bratislavy, tak prišli covidové oaptrenia a niekoľkoročná pauza. Po štyroch rokoch sa šou opäť podarilo rozbehnúť, bola tento rok v marci. Najbližšia wrestlingová šou sa však už podľa Krupára uskutoční v septembri v Prahe, do Bratislavy by s ňou chceli prísť budúci rok. 

Začiatky svojej novinárčiny Robert Krupár spája s rozširovaním internetu. ,,V roku 2006 som s príchodom internetu začal objavovať rôzne stránky. Vtedy som začal zakladať svoje prvé fóra. Môj prvý rozhovor som urobil v roku 2007,” zaspomínal si Krupár, ktorý začínal s organizovaním wrestlingových akcií spolu so svojím dobrým kamarátom Michalom Petrgálom. Ten je známym českým komentátorom bojových športov. Toho ste mohli vidieť komentovať napríklad v televíziách Novašport alebo Eurošport. ,,Robil som rozhovory s vaic ako 120 wrestlermi a naša webová stránka zastrešovala územie Čiech a Slovenska. Spolupracovali sme s anglickými wrestlingovými spoločnosťami. S Michalom sme boli od začiatku skôr nadšencami, neboli sme za to platení,” priznáva Krupár, ktorý už dvakrát pomáhal organizovať wXw, čo je najväčšia európska wrestlingová spoločnosť. 

,,Prezidentom organizácie je už spomínaný kolega Michal Petrgál. Mojou úlohou je starať sa o šou, kto bude zápasiť, ako budú vyzerať samotné zápasy a ich scenár. Rovnako zabezpečujem audiovizuálne záznamy a robím rozhovory priamo na mieste,” priblížil detaily svojej funkcie Krupár. On, ako sám hovorí, má na svojej novinárskej práci najradšej jej kombinovateľnosť. ,,Každá práca má svoje pre aj proti. Práca v teréne so sebou prináša spoznávanie nových ľudí, a práca s textom je zase taký home office. Ten sa hodí zvlášť v týchto horúčavách,” približuje dve tváre jednej práce Krupár. Za najdominantnejšie informačné médium v súčasnosti považuje internet. „Ale pokiaľ sa nedá ísť naživo, rád si vychutnám v televízii nejaký dobrý futbalový zápas či zápas v MMA,“ dodáva. 

FOTO: archív Robert Krupár

<p>The post Novinára Krupára z Tisovca si podmanil wrestling. Prirovnáva ho k dobrému filmu first appeared on vobraze.sk.</p>

Jej medailová zbierka je bohatá. Patrí medzi najúspešnejšie odchovankyne TJ Mladosť Relax Rimavská Sobota. Z tohto oddielu neskôr odišla do Slávie STU Bratislava. Džudistka Sophia Kanátová sa v tomto roku vrátila do súťažného kolotoča. „Chcela som zápasiť aspoň na domácich turnajoch, ako sú liga, majstrovstvá Slovenska, alebo aj na nejakom podujatí s medzinárodnou účasťou. Aj keď som sa pred pár rokmi prestala súťažne venovať džudu, na žinenke som sa objavovala. Robila som sparing pre pretekárky, ktoré sa pripravovali na rôzne turnaje a zároveň som ďalej bola trénerkou detí,“ povedala pre vobraze.sk dvadsaťštyriročná Kanátová.

Pripomenula, že sa na scénu mienila vrátiť už vlani. „Covidová situácia mi to neumožnila, a tak som na tatami dostala súťažne v kimone až tento rok,“ podotkla Kanátová, ktorá je viacnásobnou majsterkou Slovenska. Na pódiové pozície prenikla na rôznych podujatiach, aj s medzinárodnou účasťou. Bola mládežníckou reprezentantkou. Predstavila sa na majstrovstvách Európy kadetiek i na Európskom olympijskom festivale mládeže.

Pracuje ako športovo-administratívna pracovníčka Slovenského zväzu džuda. V tomto roku dokonca robila na sústredeniach sparing aj zahraničným džudistkám. „Na moje prekvapenie som s nimi dokázala držať krok. Bolo však náročné organizovať sústredenie, koordinovať to a byť tam ešte aj ako pretekárka,“ zdôraznila. Do ostrých bojov potom zasiahla na medzinárodnom turnaji SNP v Banskej Bystrici, na ktorom obsadila vo váhe do 57 kg piate miesto. „Zaznamenala som dve víťazstvá a dve prehry,“ poznamenala Sophia. Na ďalších podujatiach už nezápolila, lebo sa zranila. „Viac som toho už nestihla kvôli zraneniu ramena, ktoré sa mi stalo na ragby. Znemožnilo mi tiež štart na majstrovstvách Slovenska,“ povedala. Ako trénerka pôsobí v JC Slávia STU Bratislava i v rámci Fitkids.

Adrenalín má v krvi. Priťahujú ju kontaktné športy. Kanátová je totiž zároveň reprezentantkou Slovenska v ragby a kapitánkou národného tímu. Zahrala si opakovane na majstrovstvách Európy. Slovenky však účinkujú v nižšej divízii, nesúperia s najlepšími na európskom kontinente. Sophia nastupuje na klubovej úrovni vo farbách pražského RK Petrovice.

Ale to nie je všetko, pretože sa rozhodla preniknúť do tajov zmiešaných bojových umení MMA. Ako podčiarkla, ovládanie džuda predstavuje veľké plus pre MMA. V rámci tréningového procesu sa naučila boxovať a spoznala napríklad brazílske jiu-jitsu. „Mala som už absolvovať v klietke aj premiérový súťažný zápas v MMA, ale týždeň pred ním som ho musela zrušiť. Súviselo to so spomínaným zraneným ramenom,“ povedala Sophia Kanátová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album S. Kanátovej

<p>The post Kanátová spája džudo, ragby a MMA first appeared on vobraze.sk.</p>