Obec Rimavské Janovce patrí k najstarším obciam Rimavskosobotského okresu. Má mimoriadne bohatú históriu i kultúrne pamiatky. Pri príležitosti osemstého výročia o obci napísali knihu. Takmer dvestostranovú publikáciu pod názvom Kapitoly dejín obce Rimavské Janovce pokrstili počas Dní obce kvetom lipy a vodou z Rimavy. Autori sa zhodli, že bolo o čom písať.

Nejde len o brožúru, ale podľa archeológa Alexandra Botoša z Gemersko-malohontského múzea (GMM) o kolektívnu monografiu, kde každú časť spracoval erudovaný autor,“ povedal Alexander Botoš. Obec má podľa neho mimoriadne bohatú historickú tradíciu i kultúrne pamiatky. „Je dokonca staršia zmienka o obci Rimavské Janovce, ako o obci Rimavská Sobota,“ priblížil. Ako zdôraznil, čitateľ v knihe nájde aj informácie nielen regionálneho, ale aj celoslovenského charakteru o geológii, archeológii, histórii, prírodných vedách. „Dúfam, že bude slúžiť obyvateľom, ktorí môžu byť hrdí na svoju obec, pretože nie je to pravidlom, že každá obec má takúto bohatú históriu,“ povedal Botoš, ktorý publikáciu zostavil. Dodal, že najhodnotnejšou pamiatkou v obci je pôvodne kláštorný kostol sv. Jána krstiteľa z 12. storočia. „Patrí ku skvostom sakrálnej románskej kultúry v rámci celého Slovenska,“ podotkol.
Zo svojej strany archeológa v knihe zhrnul doposiaľ všetky známe informácie a údaje, ako aj vlastné výskumy, ktoré v obci realizoval.

Krstu knihy sa zúčastnili viacerí pracovníci (GMM) i spoluautori publikácie. Biologička GMM Monika Gálffyová sa v publikácii venuje živej prírode. Obec obklopuje veľa poľnohospodárskej pôdy, no nachádzajú sa tu aj mnohé oázy života a mokrade, ktoré poskytujú domov mnohým pozoruhodným živočíchom.
„Dúfam, že kniha poslúži, ako dobrý zdroj informácií, nielen pre obyvateľov obce, ale aj celého regiónu, že sa jej bude dariť a ľuďom sa bude páčiť a zaujme ich,“ popriala Gálffyová.

Jaskyniar Ľudovát Gaál v knihe vyzdvihol vynikajúco vytorené viaceré riečne terasy. „Sú významné z celoslovenského haľdiska. Chodia sem preto exkurzie, čo je veľmi dobrá príležitosť, ako prezentovať geológiu v okolí R. Janoviec,“ povedal. Knihe poprial úspech. „Každý človek má mať cit pre svoju obec, k histórii. Je tu nádherná história s románskym kostolom. Je to taká krásna obec, že každý tu nájde to svoje,“ dodal Gaál.

„Je to prakticky prvá publikácia o histórii našej obce. Má to veľký význam, pretože obec mala v roku 2021 osemsto rokov od prvej zmienky,“ povedal bývalý starosta obce Stanislav Krahulec, ktorý dostal dôveru poslancov, aby kniha vznikla. Stal sa aj jej krstným otcom. Hoci sa podľa Kahulca nepodarilo vydať knihu presne na výročie, je veľmi rád, že uzrela svetlo sveta. Vydaná bola v náklade 200 kusov a k dispozícii je na obecnom úrade. „Budeme sa tešiť, ak by bolo treba robiť aj dotlač. Som presvedčený, že čitatelia budú spokojní,“ hovorí Krahulec. Kniha vyšla v náklade 600 kusov.

Knihu krstili počas júnového Dňa obce. V centre prebiehal program. Vystúpili folkloristi z FS Ipel z Lučenca, heligonkári Gaberovci, Attila Zsabka s kapelou a vyvrcholením bola skupina Salko. Podľa starostu obce Romana Uhrina sa snažili pripraviť program pre každú generáciu. „Aby sa ľudia stretli, aby sa po pandémii rozbehol spoločenský život,“ doplnil. Krst knihy bol podľa neho perličkou a je rád, že termín osláv padol na Jána, nakoľko dominantnou pamiatkou v obci je katolícky kostol sv. Jána krstiteľa, v ktorom sa zrána konala aj bohoslužba.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post R. Janovce patria medzi najstaršie obce v okrese. Napísali o nej knihu + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Lipa pred evanjelickým kostolom v Padarovciach sa dočkala odborného ošetrenia. Aj keď ju nevyhrali medzi minuloročných finalistov ankety Strom roka, arboristi z ISA Slovensko ju určili na ošetrenie. Arboristické práce realizoval minulý týždeň Marek Áč. So svojím kolegom používali zlaňovaciu techniku. Akcia sa podľa slov Áča vydarila a strom ošetrili podľa potreby. Okrem domácich obyvateľov si ich túto zriedkavú prácu prišli pozrieť aj pracovníci zo Štátnej ochrany prírody CHKO Cerová vrchovina. „Strom sme ošetrili zdravotným rezom a dve postranné ramená, ktoré svojim postavením konkurovali centrálnemu ramenu,“ priblížil Marek Áč, ktorý bol zodpovedný za práce.

V Padarovciach sa nachádza aj viacero starých dubov. V ten deň jeden z nich zamerali pracovníci CHKO. Má obvod približne 600 centimetrov. Ako pre vobraze.sk priblížila Veronika Rízová z CHKO Cerova vrchovina, v máji má byť ošetrený dub v parku kaštieľa Putnokyovcov v Hosticiach a jaseň zo Šídu z projektu cezhraničného projektu „Múdre stromy“, ktorý v okrese zastrešuje organizácia Trust, n.o.

Titulom Strom roka sa v okrese Rimavská Sobota zatiaľ pýši len Oskoruša z Uzovskej Panice, v miestnej časti Lapoňa. Vysadená bola ešte za čias Márie Terézie a jej vek sa odhaduje na 250 rokov. Strom stále rodí veľké ružovo-žlté plody hruškovitého tvaru. Dozrievajú v polovici októbra.

Lokalita bola ovocinárskym sadom a dodnes tu rastú viaceré pôvodné dreviny. Častokrát sú veľmi zarastené. Koncom marca sa partia nadšencov podujala prečistiť dvojicu prastarých stromov moruše čiernej. „Toto je novoobjavená dvojica morúš v húštine. Doteraz boli neprístupné,“ povedal pre vobraze.sk Ján Vigoda, ktorý objavuje a zaznamenáva vzácne stromy a snaží sa ich zachovať pre budúce generácie. Z ich štepov raz vyrastú krásne stromy. Ján Vigoda je dlhé roky zanieteným záhradkárom a bol aj prihlasovateľom Oskoruše do ankety Strom roka.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Veronika Rízová a Ján Vigoda

<p>The post Arborista ošetril lipu v Padarovciach. V Laponi vyslobodzovali moruše z húštiny first appeared on vobraze.sk.</p>

Lipa. Majestátny a liečivý strom, ktorý sa stal symbolom všetkých Slovanov. Lipa je od tohto roku aj poctou tým, ktorí podľahli ochoreniu COVID-19.

S nápadom vysádzať živé pietne miesta postupne na celom Slovensku prišli zakladatelia OZ Skutočné obete. Tohto roku plánujú vysadiť dokopy 20 líp, pokračovať chcú aj na budúci rok. Lipa sa totiž nemôže vysádzať kedykoľvek.

Lipa za obete zákerného vírusu rastie už aj v Lučenci v areáli zdravotnej školy, kde rastú a študujú budúci zdravotníci. a v Poltári na cintoríne. Vysadili ich minulý týždeň. „Osobne si myslím, že ľudia otupeli a prestali byť ľudskí, citliví, ohľaduplní. Mám pocit, akoby mnohí vnímali obete iba ako čísla. Túto lipu sadíme aj pre budúce generácie. Aby nezabudli, čím sme si prešli a vlastne aj stále prechádzame,“ povedala Veronika Lehotská členka združenia. Počas pandémie tiež prišla o svojho blízkeho.

Iniciatívu občianskeho združenia privítal a podporil aj Banskobystrický samosprávny kraj. „Od prvých dní aktívne pracujeme na tom, aby sme zamedzili šíreniu tohto zákerného vírusu. Podporiť takúto akciu bola pre nás samozrejmosť,“ dodal Ondrej Lunter, podpredseda BBSK. „Lipa symbolizuje nádej a život. Počas pandémie sme my ľudia v mnohých veciach zlyhali, no zároveň vznikla silná solidarita,“ hovorí a dodáva, že v osvete budú pokračovať, aby sa z covidu raz stalo jednoducho prekonateľné ochorenie bez mnohých obetí.

OZ Skutočné obete odštartovalo projekt Živé pietne miesta koncom júna, kedy začali oslovovať mestá, obce, župy i ďalšie subjekty na spoluprácu. Ako prvý pozitívne zareagoval Banskobystrický samosprávny kraj, výsadba bude ďalej pokračovať v ďalších mestách. Ďalší záujemcovia sa môžu nahlasovať cez www.skutocneobete.sk, kde nájdu záujemcovia aj viac informácií o samotnom projekte.

Členovia iniciatívy Skutočné obete vybrali na výsadbu lipu, ktorá patrí k najkrajším a najmajestátnejším stromom v našich zemepisných šírkach. Dorastá do výšky 30 metrov a dožíva sa stoviek rokov. Lipa má navyše liečivé vlastnosti a používa sa práve pri ochorení dýchacích ciest.

Zdroj: vobraze.sk, BBSK

<p>The post Lipu za obete koronavírusu posadili už aj v Lučenci a v Poltári first appeared on vobraze.sk.</p>