Na rodinnej farme Kozinka vo Veľkom Blhu tu už viac než desať rokov nevyrábajú iba syry, jogurty či tvarohy. Manželia Petra Pajasová a Ladislav Ibos vytvorili miesto, kam prichádzajú ľudia z celého Slovenska učiť sa hlavne tradičnému spracovaniu mlieka, chovu kôz aj poctivému farmárskemu remeslu. V čase, keď v okolí zaniklo viacero hospodárstiev, sa im podarilo nielen udržať rodinnú farmu, ale okolo nej vybudovať aj komunitu ľudí, ktorí veria v kvalitné potraviny a návrat k prírode.

Farma funguje od roku 2012 a od tej doby okolo Kozinky vznikla komunita mladých syrárov a ľudí, ktorí sa chcú naučiť vyrábať vlastné potraviny. „Ľudia chcú mať pocit, že si vedia niečo vyrobiť sami a vedia, čo v tom majú,“ hovoria manželia. S plemennými zvieratami sa zapájajú do výstav – vidieť ste ich mohli v Čerenčanoch, Veľkých Teriakovciach, ako aj na podujatí Dožinky či Poľnohospodársko-potravinárskej výstave v R. Sobote. Tento rok už u nich bol mladé kozičky natáčať aj televízny štáb Farmárskej revue.

Spojila ich škola aj láska k poľnohospodárstvu

Petra Pajasová pochádza z okolia Prahy. K zvieratám mala blízko od detstva. Hoci nevyrastala na veľkej farme, doma mali drobnochov a zvieratá boli prirodzenou súčasťou jej života.

„Nepatrím k činžiakovým deťom. Mali sme doma králiky, prasiatka, stále sme niečo chovali a mala som k tomu blízko,“ hovorí Petra, ktorá vyštudovala veterinárny smer na strednej škole a pokračovala aj na vysokej škole. S budúcim manželom sa zoznámila na České zemědělské univerzite v Prahe, kde obaja študovali poľnohospodárstvo. Ladislav Ibos pochádza priamo z Veľkého Blhu a absolvoval gymnázium v Rimavskej Sobote.

Istý čas žili v Prahe, no napokon sa rozhodli presťahovať na Gemer-Malohont. „On bol poľnohospodár, ja som chcela byť tiež. Po zrelej úvahe sme došli k tomu, že vo Veľkom Blhu budeme mať potrebné zázemie aj v rámci rodiny,“ vysvetľuje Petra Pajasová, ktorá sa na Slovensko spolu s Ladislavom prisťahovala v roku 2009. Ako Petra hovorí, na región aj ľudí zvykla veľmi rýchlo. „Mne sa tu veľmi páči. Obzvlášť príroda. A dobre vychádzam aj s ľuďmi.“

Stavili na anglonúbijské kozy

Od začiatku mali jasno v tom, že nechcú chovať bežné plemená. Rozhodli sa pre anglonúbijské kozy, ktoré sú známe svojím vzhľadom, pokojnou povahou aj kvalitným mliekom. „Sú viacfarebné, pekne vyzerajú a ich mlieko má veľmi dobré parametre na výrobu syrov a ďalších výrobkov,“ približuje Petra Pajasová.

Na farme chovajú viacero desiatok zvierat. Aktuálne sa tešia z novej generácie kozliatok. Nie všetky kozy sú dojné, časť mláďat si nechávajú na ďalší chov a časť predávajú. Dôležitú úlohu zohrávajú aj plemenné capy. Jeden pochádza z vlastného odchovu, druhého priviezli z inej farmy, aby zlepšili genofond stáda.

Anglonúbijské kozy patria podľa chovateľov medzi náročnejšie mliečne plemená. Ich mlieko má vysoký obsah tuku a bielkovín, čo je ideálne na spracovanie. Rodina si preto väčšinu krmiva pestuje sama. Na poliach dopestujú ovos, jačmeň, kukuricu aj sóju. Okrem živočíšnej výroby sa venujú aj rastlinnej produkcii.

Na kurzoch učia vyrábať syry, jogurty aj tvarohy

Kozinka sa však nezameriava iba na samotný predaj zvierat. Významnou súčasťou farmy sú kurzy spracovania kozieho mlieka, ktoré organizujú pravidelne raz mesačne alebo individuálne podľa záujmu.

Najbližší plánovaný kurz museli preložiť, no ďalšie termíny pripravujú priebežne počas celej sezóny. Na kurzy prichádzajú jednotlivci, rodiny s deťmi aj skúsení chovatelia kôz z rôznych častí Slovenska. Skupinové bývajú približne pre šesť osôb, možné sú aj individuálne školenia.

Účastníci sa učia vyrábať prakticky celý sortiment výrobkov z kozieho mlieka — od jogurtov, čerstvých syrov a tvarohov až po zrejúce syry vyrábané rôznymi technológiami. „Nestačí len povedať recept. Ľudia musia pochopiť, prečo sa niečo robí tak a tak,“ vysvetľuje Petra Pajasová.

Základný kurz stojí približne 150 eur na osobu a účastníci získajú nielen praktické skúsenosti, ale aj teoretické informácie o práci s mliekom, kultúrami či hygiene výroby. Chovatelia sa snažia vysvetľovať aj rozdiel medzi overenými postupmi a radami, ktoré ľudia nachádzajú na internete. „Chceme, aby vedeli posúdiť, čo je reálne a čo nie.“ Častou témou sú aj chyby, ktorých sa ľudia pri výrobe syrov dopúšťajú najčastejšie. Podľa Petry Pajasovej býva problémom najmä nesprávna teplota alebo nedostatok mliečnej kultúry.

Kurzy sú aj o vzájomnom učení

Na farmu prichádzajú najmä chovatelia kôz, no často aj rodiny s deťmi, ktoré chcú zažiť život na farme. „Sme veľmi radi, keď prídu deti, ktoré o to majú záujem. Aj mladá generácia sa môže niečomu priučiť,“ hovorí farmárka.

Kurzy sa pritom často menia na dlhé diskusie o chove, pôrodoch či zdravotných problémoch zvierat. „Nie každý chovateľ má zootechnické vzdelanie. Snažím sa odovzdávať aj skúsenosti s pôrodmi alebo komplikovanejšími situáciami, aby mali predstavu, ako to vyzerá,“ povedala a dodáva, že učenie funguje obojstranne. „Som dlhoročná chovateľka, ale stále sa dostanem k novým informáciám. Pokiaľ je to možné, použijem ich ďalej.“

Pomáhajú už aj deti

Do života farmy sa postupne zapájajú aj ich deti. S kozím mliekom začínali už pri ich narodení, aby im dopriali kvalitnú a prirodzenú stravu. Dcéra Eliška vyrastala s kozičkami a dnes pomáha najmä pri kurzoch a spracovaní mlieka.

Rodina verí, že práve podobné farmy môžu pomôcť udržať život na vidieku. V regióne Rimavskej Soboty totiž za posledné roky viacero fariem zaniklo. O to viac si vážia, že môžu pokračovať. „Baví ma vyrábať nové výrobky z kozieho mlieka a skúšať nové veci. Potom ich vieme naučiť aj ostatných.“

Návrat ku kvalitným potravinám

Chovatelia hovoria, že ľudia dnes čoraz viac premýšľajú nad tým, čo jedia. Aj preto rastie záujem o domáce spracovanie mlieka a tradičné výrobky.

Kozie mlieko je podľa nich ľahko stráviteľné, obsahuje vitamíny, podporuje imunitu a viacerým ľuďom vyhovuje lepšie než klasické kravské mlieko. Na farme spracúvajú aj kozľacinu, ktorú považujú za kvalitné a ľahko stráviteľné mäso.

Farma Kozinka vo Veľkom Blhu sa postupne stala miestom, kde sa stretávajú ľudia, ktorí veria v poctivé potraviny, tradičné remeslo a návrat k bližšiemu vzťahu k prírode i zvieratám.

Zdroj: PR- Článok, Farma kozinka Veľký Blh

<p>The post Na rodinnej farme Kozinka vo V. Blhu chovajú plemeno anglonúbijská koza. Učia ľudí vyrábať syry z kvalitného mlieka first appeared on vobraze.sk.</p>

Spojená škola v Poltári je moderná stredná odborná škola so zameraním na poľnohospodárstvo, lesníctvo, cukrársku a potravinársku výrobu a tiež sklárstvo, ktoré má v regióne dlhodobú tradíciu.

Dvojročné odbory sú určené pre žiakov, ktorí skončili základnú školu v nižších ročníkoch.

LESNÁ VÝROBA – odbor pripravuje budúcich pracovníkov na vykonávanie jednoduchých prác v lesnej výrobe
POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA – v odbore sa žiaci pripravujú na zvládanie základných činností v rastlinnej a živočíšnej výrobe
POTRAVINÁRSKA VÝROBA – absolventi získajú základné zručnosti nevyhnutné pre prácu v potravinárskej výrobe
VÝROBA ÚŽITKOVÉHO SKLA – absolvent je pripravený vykonávať kvalifikované činnosti v oblasti sklárskej výroby.

Trojročné odbory sú určené pre žiakov, ktorí úspešne ukončili základnú školu v 9. ročníku.

MECHANIZÁTOR LESNEJ VÝROBY – odbor je určený pre chlapcov, ktorí sa pripravujú na vykonávanie prác v lese s cieľom jeho ekonomického a ekologického využitia.

POĽNOHOSPODÁR-FARMÁRSTVO – odbor určený pre dievčatá aj chlapcov, ktorí sa naučia vykonávať práce spojené s pestovaním poľnohospodárskych plodín, chovom zvierat, účelne a hospodárne využívať stroje a zariadenia, či organizovať práce pri výrobe a zhodnotení poľnohospodárskych produktov.

CUKRÁR – odbor je určený pre chlapcov aj dievčatá, ktorí počas štúdia zvládnu, preberanie, uskladňovanie a prípravu surovín na spracovanie, výpočet spotreby surovín, ich váženie a dávkovanie, prípravu ciest, náplní, pečenie konečných výrobkov, či výrobu modelovacej hmoty a cukrárskych ozdôb, atď.

OPERÁTOR SKLÁRSKEJ VÝROBY-BRÚSENIE SKLA – odbor je zameraný na zvládnutie pracovných činností spojených s ručným a strojovým spracovaním skla, prípravy a úpravy sklárskeho materiálu, manipulácie s používaným materiálom. Absolvent ovláda prácu podľa technologického postupu, vie čítať výrobné výkresy výrobkov a využívať príslušné stroje a zariadenia.

Nadstavbové štúdium
LESNÉ HOSPODÁRSTVO- žiaci sa učia ekologickému pestovaniu a zveľaďovaniu lesa, absolventi získajú vzdelanie potrebné pre riadenie lesnej prvovýroby, sú schopní vykonávať práce spojené s lesnou výrobou, vedia hodnotiť kvalitu vykonanej práce, viesť pracovný kolektív a lesnícku dokumentáciu.

POĽNOHOSPODÁRSTVO – určené pre absolventov trojročných učebných odborov s poľnohospodárskym zameraním,. Po skončení môžu žiaci pokračovať v štúdiu na vysokej škole, alebo sú pripravení na samostatné podnikanie.

POTRAVINÁRSKA VÝROBA – absolvent je kvalifikovaný na samostatný výkon činností vo vlastnom odbore, kvalifikácia je rozšírená o manažérske zručnosti, riadenie kolektívu, sledovanie dodržiavania HACCP

SKLÁRSKY PRIEMYSEL – žiaci ovládajú prácu a technologické postupy, tvoria výrobné výkresy, a výrobky obsluhujú a nastavujú sklárske stroje. Sú pripravení na samostatné podnikanie.

Škola je zapojená do systému duálneho vzdelávania, spolupracuje s podnikateľskými subjektami – žiaci majú k dispozícii športový areál s telocvičňou a posilňovňou, internát, jedáleň.

• možnosť získať počas štúdia vodičský preukaz na auto a traktor, oprávnenie na prácu so strojmi na ťažbu drevín, na obsluhu kombajnov, zberných strojov, hydraulických nakladačov.
• ponuka rozširujúcich kurzov a záujmových činností, mentoringu
• škola je pilotne zapojená do iniciatívy Catching-Up Regions (CuRI) na podporu dobiehajúcich regiónov, ich rastu a inovácií
• odbornú prax žiaci absolvujú na školských pozemkoch, v školskom sade, na poľnohospodárskych družstvách, v  pekárňach, v sklárni..
• bohatá mimoškolská činnosť (krúžky športové, technické, a i., zapájanie do rôznych súťaží
  

Zdroj: PR-článok, Spojená škola Poltár

<p>The post Spojená škola v Poltári ponúka odbory zamerané na poľnohospodárstvo, lesníctvo i sklárstvo first appeared on vobraze.sk.</p>

Miloš Hronček z Rimavského Brezova získal národné ocenenie Srdce na dlani. Prebrať si ho bol v uplynulých dňoch (16. marca) na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí. Predtým bol medzi niekoľkými nominovanými, ktorí boli aj na audiencii v Primaciálnom paláci u prezidentky Zuzany Čaputovej. Nominovaný bol v jednej z desiatich kategórii, dobrovoľník/dobrovoľníčka pomáhajúci na Slovensku, kde bolo aj ďalších viac ako desať navrhnutých príbehov.

„Je to veľké ocenenie, ktoré si človek váži. Lebo nedostáva ho každý deň a nie na krajskej, ale celoslovenskej úrovni,“ povedal pre vobraze.sk Miloš Hronček (47). Ako spomenul, sú ľudia, ktorí robia aj viac. „A tým pádom sa budem aj ja snažiť robiť ešte viac,“ skonštatoval Hronček, ktorý je známy aj ako farmár Miloš z reality šou. Tieto časy sú podľa neho už dávno za ním. Naďalej sa však venuje koňom a agroturistike.

„Robíme tábory pre deti zo sociálne slabších rodín, ktoré sponzorujem už roky. Každý rok tu máme deti, ľudí bez domova. Tí, čo tu boli, tak som im poskytol prístrešie, pomoc a rady do života, aby sa niekam posunuli. Jeden z nich už má krásnu rodinku, auto a sú spokojní. Je týchto príbehov viac. Keď človek chce, tak dokáže všetko, ale musí to chcieť sám. Lebo inak zbytočne budeme pre neho robiť veci,“ hovorí Hronček, ktorý je štatutárom OZ Jazdecký klub EXCEL MADON Rimavské Brezovo. 

Miloš pochádza z Veľkých Teriakoviec, odkiaľ sa do R. Brezova pred rokmi presťahoval. „Pomáha nezištne už dlhé roky hlavne ľuďom v núdzi. Poskytuje zázemie ľuďom, ktorí ostali bez domova, pomáha im postaviť sa opäť na vlastné nohy. Spolupracuje s potravinovou bankou Slovenska a ďalšími spoločnosťami, od ktorých pravidelne dováža potraviny a drogériu pre najchudobnejšie rodiny, rodičov samoživiteľov, starých a nevládnych. Venuje sa aj deťom – organizuje tvorivé dielne a v lete tábory pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, zamerané najmä na ľudovú kultúru a tradície – remeslá, tanec, hra na hudobné nástroje, starostlivosť o domáce zvieratá,“ informuje Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií. 

Ocenenie dobrovoľníckych skutkov a projektov bolo už štrnástykrát. Ocenenia boli udelené v desiatich kategóriách tak, aby bolo pokryté široké spektrum dobrovoľníckych príležitostí na Slovensku a rovnako aj dobrovoľníctvo Slovákov v zahraničí. „Všetkých 69 nominácií, ktoré sme v národnom kole prijali, obsahuje silné svedectvo, že svet môže byť dobrým miestom, že človek dokáže nájsť vo svojom voľnom čase priestor na pomoc iným,“ uvádza Dominika Hradiská, riaditeľka Platformy dobrovoľníckych centier a organizácií, ktorá zorganizovala národné oceňovanie.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Miloša Hrončeka

<p>The post Má srdce na dlani, toto ocenenie získal Miloš Hronček z R. Brezova first appeared on vobraze.sk.</p>