V malej obci pri Rimavskej Sobote vyrábajú kotly, ktoré putujú od škandinávskeho severu cez západnú Európu až po Čile, americký kontinent Japonsko. Za spoločnosťou MAGA v Čerenčanoch stojí profesorka Jana Müllerová, ktorá svoju rodnú obec spojila s výrobou a zároveň s akademickým svetom. Sama však za najväčší úspech nepovažuje ocenenia ani akademické tituly. Keď sa jej človek opýta na moment, na ktorý je vo firme najviac hrdá, odpovie jednoducho: „Prvý vyrobený kotol.“

Práve v tejto odpovedi sa ukrýva podstatná časť jej príbehu. Od dievčaťa, ktoré malo v osemnástich svoju predstavu o bezpečnom vykurovaní, cez doktorandku a vedeckú pracovníčku až po profesorku a podnikateľku, ktorá rozhodnutie vybudovať výrobu spojila so svojou rodnou obcou. „Čerenčany sú mojím domovom,“ hovorí Jana Müllerová. Výrobná firma tak pre ňu nie je iba podnikateľským projektom. Je spojená s miestom, odkiaľ pochádza, s ľuďmi z regiónu aj s jej osobnou víziou.

Začiatok nebol jednoduchý

Cesta k vlastnej firme sa nezačala v pohodlných podmienkach. Na začiatku musela presvedčiť vlastnú rodinu, že jej predstava má budúcnosť. „Potom prišlo financovanie prvej budovy, nebolo jednoduché získať úver na budovu za milión korún,“ hovorí. V súčasnosti sa na túto dobu pozerá z odstupu, no práve prvé roky podľa nej ukázali, čo znamená podnikať a niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia.

Bez tvrdej práce to podľa nej nejde. Rovnaký prístup pritom uplatňuje aj pri ľuďoch, ktorí dnes tvoria tím firmy. „Špičkoví ľudia robia špičkové produkty,“ tvrdí.

Technika bola súčasťou jej života už od štúdia

K výrobe kotlov mala blízko aj vďaka svojmu vzdelaniu. Ako doktorandka a vedecká pracovníčka sa venovala aplikovaným technickým vedám. Učila termomechaniku, hydrodynamiku, pevnosť-pružnosť, šírenie tepla, postupne sa jej odborná dráha presunula viac k bezpečnostným vedám a požiarnej ochrane. Za docentku habilitovala v roku 2009 v Českej republike, a v roku 2015 bola vymenovaná za profesorku v odbore bezpečnostné vedy o.i. za významný prínos k odboru vďaka vlastnej originálnej vedeckej metóde kvantifikácie bezpečnostných rizík.

Skúsenosti získala aj v zahraničí, okrem iného ako hosťujúca profesorka na Univerzite Nebrija v Madride. V danom odbore rozvíjala širokú medzinárodnú spoluprácu či už v susedných krajinách, v Španielsku a Indii. Úzko a dlhoročne spolupracovala s predsedom organizácie Pugwash, ktorá v roku 1995 získala Nobelovu cenu za mier. Napriek tomu sa technická stránka jej pôvodného odboru zo života nestratila.

„Kotol, v kotolni rodinného domu, je v podstate učebnicová úloha z bezpečnostných vied, len namiesto papiera má oceľové steny,“ vysvetľuje profesorka Müllerová. Teplovodný oceľový kotol je vlastne tlaková nádoba, ktorá má niekoľko bezpečnostných prvkov, musí odolať nadmernému tlaku a vyžaduje správnu inštaláciu ako aj obsluhu. Bezpečnosť preto podľa nej nie je možné od výrobku oddeliť. Emisná trieda, Ecodesign či ochrana proti prehriatiu sú súčasťou požiadaviek, ktoré musí moderný kotol spĺňať. Práve tu sa stretávajú jej dva svety. Akademická teória sa dostáva priamo do výrobnej praxe. „Najmä vo fáze vývoja kotla sa fyzikálna teória uplatňuje bezvýhradne v mnohých aspektoch,“ hovorí.

Aj manažérske skúsenosti z krízového manažmentu podľa nej nachádzajú v podnikaní svoje miesto. Je potrebné Treba vedieť improvizovať pod tlakom, minimalizovať riziká a straty a zároveň maximalizovať úžitok.

Dva svety, ktoré sa nedajú viesť rovnakým tempom

Jana Müllerová žije medzi akademickým prostredím a výrobnou halou. „Sú to dva svety s úplne odlišným tempom. Jeden sa meria semestrami, skúškami a štátnymi skúškami, druhý objednávkami, ktoré nepočkajú,“ opisuje.
Jedna časť jej práce je spojená s prednáškami a vedeckým výskumom, druhá s každodennými rozhodnutiami vo firme. Spoločným menovateľom sú však podľa nej ľudia. Práve spoľahliví kolegovia sú podľa nej podmienkou, aby bolo možné obe oblasti zvládať. Ak nastane vo firme krízová situácia, je pripravená reagovať aj napriek tomu, že sa práve nachádza v akademickom prostredí.

Z Čerenčian do sveta

MAGA dnes zamestnáva ľudí najmä z Čerenčian a širšieho Gemera-Malohontu. Z malej obce však jej výrobky smerujú ďaleko za hranice Slovenska. Kotly putujú do škandinávskych krajín, západnej i južnej Európy, na americký kontinent do Čile , v Ázii perspektívne tiež do Japonska. „Je to trasa, akú by od výrobcu z malej obce na juhu stredného Slovenska čakal málokto,“ hovorí Jana Müllerová.

Firma svoju výrobnú kapacitu priebežne prispôsobuje rastúcemu záujmu zo zahraničia. Pre zakladateľku je pritom dôležité, že výroba zostáva práve v Čerenčanoch. Táto obec pre ňu znamená však viac než sídlo spoločnosti. Je to miesto, kde vyrastala. Aj preto hovorí o potrebe udržať v regióne pracovné miesta a najmä ľudí, ktorí majú schopnosti a potenciál. „Množstvo šikovných ľudí odišlo do Bratislavy alebo zahraničia. Je potrebné ich prilákať späť a spoločne rozvíjať náš región,“ myslí si.

Potenciál Gemera a Malohontu vidí v mnohých oblastiach. Spomína jeho kultúrnu a historickú rozmanitosť, Gotickú cestu, Halič, Vigľaš, Muráň, kúpele v Číži, poľovnícke revíry či čistú prírodu.

Dôležitá je podľa nej aj poloha regiónu a jeho budúce dopravné napojenie. Ako avizuje, do budúcnosti chce prostredníctvom firmy podporiť aj duálne vzdelávanie. Práve ľudský potenciál Gemera a Malohontu je značne nevyužitý.

Každý kotol má svoj rodný list

Za výrobou, ktorá sa začína v Čerenčanoch a končí u zákazníka v zahraničí, je množstvo práce. Vývoj nového kotla začína návrhom podľa konkrétnej požiadavky trhu. Nasleduje výroba, testovanie a certifikácia. Kotol musí byť otestovaný v certifikovanom laboratóriu podľa normy EN 303-5:2023. Ako konateľka spoločnosti MAGA vysvetľuje, samotný výrobný proces začína oceľovým plechom. CNC laser z neho vyreže jednotlivé diely, ktoré sa následne ohýbajú, zvárajú a podrobujú tlakovej skúške. Potom prichádza povrchová úprava, montáž elektroniky, ochranných prvkov a izolácie.

Zaujímavosťou je, že každý výrobok má vlastný „rodný list“. Pod jednotlivé výrobné kroky sa podpisujú konkrétni pracovníci. Dokument zostáva vo firemnom archíve aj po predaji kotla. Výskum a vývoj v oblasti prírodných a technických vied je zároveň priamo medzi predmetmi činnosti spoločnosti. Prof. Müllerová tak prepája svoju vedeckú a podnikateľskú dráhu aj formálne.

Firma sa pritom nesústredí iba na samotné kotly. Pre väčší komfort kúrenia dlhú životnosť kotlov distribuuje tiež akumulačné nádrže, ktoré možno využívať aj na ohrev TÚV. Vyrába aj zásobníky na akumuláciu tepla, ktoré možno využívať napríklad v kombinácii so solárnymi systémami. Tie sa využívajú v posledných rokoch oveľa viac, majú ich preto v ponuke a dobrých cenách viacero rozmerov.  

Stavili na slovenský pôvod

Jana Müllerová zdôrazňuje aj slovenský pôvod komponentov. „Ťažko nájsť konkurenta, ktorý by do jedného kotla vedel poskladať naraz najprísnejšiu emisnú triedu, poistku proti prehriatiu aj slovenský pôvod každej jednej súčiastky,“ tvrdí. Za označením Made in Slovakia podľa nej nie je iba marketing. Firma sa rozhoduje aj podľa toho, odkiaľ materiál a jednotlivé komponenty pochádzajú, pričom cena nie je jediným kritériom.

Dôležitú úlohu má aj ekológia. Firma minimalizuje odpad z ocele, izolačné materiály sa snaží využívať bezo zvyšku a vo výrobe používa energeticky úspornejšie zariadenia. Časť spotreby elektrickej energie kompenzujú fotovoltaické panely.

Rast cien cíti aj výroba

Podnikanie ovplyvňujú rastúce ceny energií, ocele aj likvidácie odpadu. Súčasne rastú požiadavky na ekologickosť výroby. „Tlak prichádza z dvoch strán naraz,“ konštatuje prof. Müllerová. Investície do technológií, ekológie či pracovného prostredia však podľa nej nie sú lacné. Firma sa napriek tomu snaží zlepšovať podmienky vo výrobnej hale a myslí aj na zamestnancov.

Dopyt po kotloch na drevo a pelety podľa nej rastie. Ovplyvňujú ho aj ceny energií a dotačné programy, pričom viaceré modely MAGA spĺňajú podmienky programu Zelená domácnostiam a Obnov dom.

Ocenenia sú pre ňu záväzkom

Za svoju vedeckú prácu získala prof. Müllerová viacero domácich aj zahraničných ocenení. V roku 2018 dostala v Indii striebornú medailu za medzinárodný prínos. Je tiež držiteľkou medailí za vedecký prínos v doprave či za prínos pre hasičské a záchranné zložky.

Nedávno jej v Krakove udelili čestný doktorát za celoživotný prínos v odbore bezpečnostných vied. „Nepracujem pre ocenenia, aj keď vždy potešia. Určite sú záväzkom pokračovať na dosiahnutej alebo vyššej úrovni,“ hovorí profesorka Müllerová. Rovnako si váži ocenenia, ktoré získali samotné kotly MAGA na výstavách Aquatherm či Agrokomplex v Nitre.

Najťažšie je naučiť sa oddychovať

Aj po rokoch podnikania má stále plný pracovný kalendár. Najradšej má pracovné stretnutia s partnermi doma aj v zahraničí. Práve tam podľa nej vznikajú dlhoročné obchodné vzťahy, ktoré niekedy prerastajú aj do osobných kontaktov.

Najťažšou úlohou však podľa nej nie je riadenie firmy ani akademická práca. „Najnáročnejšie je naučiť sa oddychovať. V tomto mám veľké rezervy,“ priznáva. Ak si nájde chvíľu pre seba, rada si vezme odbornú knihu a číta ju vonku na záhrade. „Najradšej čítam kvalitnú odbornú knihu, ideálne vonku na záhrade.“ Úplne vypnúť však podľa vlastných slov nedokáže. „Opakovane si nájdem len ďalšie zamestnanie,“ dodáva s úsmevom.

Motivuje ju syn, zamestnanci a ich rodiny

Za rokmi práce a ďalšími plánmi firmy však podľa nej nie sú iba čísla či obchodné výsledky. „Môj syn, moji ľudia a ich rodiny,“ odpovedá na otázku, čo ju motivuje pokračovať. Aj preto chce podľa svojich slov rozvíjať firmu tak, aby mala význam nielen pre jej majiteľku, ale aj pre ľudí, ktorí v nej pracujú.

V budúcnosti chce spoločnosť pokračovať vo vlastnom vývoji a má rozpracovaných viacero projektov. Konkrétne detaily zatiaľ neprezrádza.
„Nechajte sa prekvapiť,“ odkazuje.

Žena v technickom svete

Presadiť sa v technickom a výrobnom odvetví pre ňu nebolo jednoduché. „Určite áno,“ odpovedá na otázku, či bolo náročné získať rešpekt v prostredí, ktoré je stále do veľkej miery mužské. Podľa nej je potrebné dlhodobo budovať rešpekt voči zamestnancom a zároveň pracovať na vlastnej osobnosti.

Za základ úspešného manažéra považuje autoritu, prehľad a znalosť procesov. Dôležité je podľa nej vedieť riešiť problémy, motivovať ľudí a nadchnúť ich pre spoločnú prácu. Ženám, ktoré by sa chceli pustiť do technického alebo strojárskeho podnikania, preto posiela stručný odkaz: „Keď kráčaš peklom, nezastavuj.“

Z Čerenčian nechce odísť

Jej profesionálny život ju zaviedol do Žiliny, Bratislavy, Prahy, Pardubíc či Madridu. Napriek tomu zostala obec Čerenčany miestom, ku ktorému má najbližší vzťah. Práve odtiaľto chce rozvíjať podnikanie a zároveň ukázať, že aj v malej obci môže vzniknúť firma schopná presadiť sa na zahraničných trhoch. „Koľko máme na Slovensku skutočne domácich producentov? Príďte sa pozrieť do Čerenčian, čo tu pre vás máme. Všetci sú vítaní,“ pozýva Müllerová.

Jej príbeh sa tak v istom zmysle vracia na začiatok. Dievča z Čerenčian, ktoré sa v osemnástich rozhodlo vyrábať bezpečné kotly, dnes vedie firmu vo svojej rodnej obci. Popri nej pôsobí vo vede a vzdelávaní a svoje skúsenosti z bezpečnostných vied prenáša aj do podnikateľskej praxe. A zatiaľ čo jej akademická práca zostáva spätá s rizikami a bezpečnosťou, v Čerenčanoch má jej vízia podobu ocele, technológie a hotových kotlov, ktoré odchádzajú zo slovenského regiónu do sveta.

Zdroj: PR- Článok, Maga Čerenčany

<p>The post Jana Müllerová sa s firmou z rodných Čerenčian presadila vo svete. Vyrába kotly MAGA a spája technickú výrobu s vedou first appeared on vobraze.sk.</p>

V dielni Petra Vingárika v Brezničke rozvoniava drevo a pod jeho rukami vzniká z obyčajného kmeňa predmet, ktorý môže niekomu slúžiť celé desaťročia. Staré ovocné stromy tak nekončia svoj život vyrúbaním. Remeselník Vingárik používa sústruh a výrobky dokončuje do finálnej podoby ručne, dlátom. Verí v poctivú ručnú prácu a vytvára výrobky, drevené formy s ľudovými motívmi, masážne strojčeky na nohy či tradičné klepce na myši. „Keď je dačo veľmi dobré, tak by malo byť aj veľmi pekné,“ hovorí pre vobraze.sk Peter Vingárik (65) s tým, že sa pri svojej práci riadi práve touto filozofiou. S drevom pracuje už takmer päťdesiat rokov. Ako hovorí, k drevu si vzťah budoval odmalička. Vyrastal v prostredí, kde bolo prirodzené niečo si vyrobiť vlastnými rukami.

„Bolo treba vystrúhať, tak som strúhal. Aj otec strúhal, známych som videl strúhať,“ hovorí. Ako chlapec vyrábal píšťalky, drevené šable či malé „rybky“ z brezového dreva, ktoré nosili zavesené na krku. Už vtedy sa učil základnému pravidlu práce s nožíkom. „Strúhať od seba,“ zdôrazňuje Vingárik. Hoci roky pracoval aj v strojárstve, drevo mu učarovalo najviac. Postupne sa remeslo stalo prirodzenou súčasťou jeho života.

Každý kus je originál

Pri práci kombinuje sústruh s precíznou ručnou prácou dlátom. Najčastejšie využíva drevo zo starých ovocných stromov, ktoré už v záhradách doslúžili. „Ovocné drevá majú nádhernú kresbu. Každý kus je originál, dva rovnaké nenájdete,“ vysvetľuje remeselník. Práve prirodzenosť materiálu je podľa neho tým, čo robí ručnú prácu výnimočnou. Drevo má vlastný charakter, vôňu aj štruktúru. „Strom už síce nerastie v záhrade, ale žije ďalej v podobe výrobku,“ hovorí Vingárik. Jeho výrobky nie sú len dekoráciami. Väčšina z nich vzniká preto, aby slúžila.

Peter Vingárik veľkú časť života strávil v strojárstve a priemysle. Vyštudoval Stredné odborné učilište v Lučenci, pracoval v strojárňach, ktoré boli neskôr premenované na Podpolianske strojárne a ZŤS, ako hovorí, stále išlo o závod v Lučenci. Vingárik šesť rokov pracoval aj v sklárňach v Poltári. Už viac ako dvadsať rokov sa však venuje remeselnej výrobe.

Inšpiráciu našiel aj v starých pohľadniciach. Vyrába šusterský stolček

K tradíciám remesla má blízko aj cez svoju rodinu. Jeho starý otec bol obuvníkom a začiatkom minulého storočia odišiel do kanadského Montrealu. Vingárik dodnes opatruje historickú pohľadnicu z roku 1911, na ktorej sú odfotografovaní obuvnícki majstri sediaci na jednoduchých trojnožkách. Práve táto fotografia sa stala inšpiráciou pri výrobe šusterského stolčeka, za ktorý získal ocenenie. Stolček upravil a vytvaroval tak, aby sa na ňom človeku sedelo pohodlnejšie a zdravšie. „Keď človek pri práci sedí zle, odnesie si to chrbtica,“ vysvetľuje. Ako hovorí, vyrábať ich plánuje aj naďalej, ale už len na zákazku. Iným šusterským výrobkom sa venovať nechystá.

Masážne strojčeky robí už desiatky rokov

Medzi najznámejšie výrobky Petra Vingárika patria masážne strojčeky na nohy. Vyrába ich približne tridsať rokov a každý vzniká desiatky hodín. „Na jednom robím približne dvadsaťpäť hodín,“ približuje. Ako hovorí, pri výrobe myslí nielen na vzhľad, ale aj na funkčnosť a ergonómiu. Zákazníkom ich často prispôsobuje individuálne. „Každý človek je iný. Aj výrobok musí človeku sadnúť,“ povedal.

Najväčšou odmenou sú potom pre neho reakcie ľudí, ktorým výrobky pomáhajú. Spomína si na zákazníka, ktorý mu povedal, že ho používa keď príde unavený domov. „Umyjem si nohy, použijem tento strojček a je to pre mňa balzam.“ Práve také chvíle Vingárika uisťujú, že jeho práca má zmysel.

Patina, ktorú nevytvorí žiadny stroj

Na ručnej práci si Vingárik najviac váži prirodzenosť. Verí, že skutočnú hodnotu výrobku ukáže až čas. „Patinu nevytvorí žiadny stroj. Vzniká len dlhodobým používaním,“ hovorí. Na rozdiel od sériovej výroby, kde sú všetky výrobky rovnaké, ručne vyrobený predmet nesie podľa neho osobný rukopis človeka. „Oči sa boja a ruky urobia,“ hovorí vetu, ktorá sa stala jeho životným heslom.

Hoci jeho práca bola viackrát ocenená, priznáva, že dnešná doba remeslu veľmi nepraje. Mladí ľudia podľa neho často nevidia hodnotu v pomalej a precíznej ručnej práci tak, ako ju vnímali staršie generácie. „Remeslo potrebuje trpezlivosť, pokoru a človek musí veriť, že to má zmysel,“ podotkol. Napriek tomu majster verí, že poctivá práca si svoje miesto vždy nájde. „Nie je dôležité robiť veľa výrobkov. Dôležité je, ako ich človek robí,“ dodáva.

V časoch rýchlej výroby a lacných vecí z obchodov pôsobia jeho výrobky ako pripomienka, že poctivá ručná práca má stále svoje miesto — a možno dnes ešte väčšiu hodnotu než kedysi.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Petra Vingárika, produktnovohrad

<p>The post Remeselník Vingárik z Brezničky dáva starému drevu nový život first appeared on vobraze.sk.</p>

Už takmer 15 rokov pomáha Peacock Color zákazníkom pri maľovaní, renováciách aj skrášľovaní domácnosti. Predajňa na Gorkého ulici v Rimavskej Sobote si za roky fungovania vybudovala stabilnú klientelu vďaka širokému sortimentu, odbornému poradenstvu a férovým cenám. Zákazníci tu aj vďaka majiteľke Eszter Bánovej nájdu všetko potrebné pre interiér, exteriér aj záhradu – od farieb až po kompletné príslušenstvo na maľovanie a obnovu.

Stovky spokojných zákazníkov oceňujú nielen bohatý sortiment, ale aj odborné poradenstvo. „Radi k nám chodia majstri, lebo vedia, že tu vždy niečo zaujímavé nájdu,“ hovorí majiteľka. V Peacock Color tak nájdete farby na steny, drevo, kov, plast aj sklo, ale aj všetko potrebné na maľovanie a renováciu domácnosti. Sortiment zahŕňa štetce, valčeky, krycie plachty, špachtle, škárovacie hmoty či pomôcky na prípravu povrchov.

„Máme všetko potrebné – od malých štetcov až po veľké valčeky. Ľudia si u nás dokážu vybaviť kompletný materiál na maľovanie bytu, domu alebo záhradných prvkov,“ približuje majiteľka.

Obľúbené sú najmä lazúry na drevo v rôznych odtieňoch, vhodné na obnovu lavičiek, záhradného nábytku, plotov či drevených kvetináčov. V ponuke nechýbajú ani nátery na kovové brány, plechové ploty alebo povrchy napadnuté hrdzou.

Zákazníci za roky pôsobenia predajne oceňujú najmä osobný prístup, odborné poradenstvo a stabilné ceny. Veľkou výhodou je, že produkty, ktoré sú aktuálne skladom, zostávajú dostupné ešte za minuloročné ceny.

„Ľudia si tak môžu nakúpiť kvalitné farby a príslušenstvo výhodnejšie, než keď prídu nové dodávky s aktuálnymi cenami,“ hovorí Eszter.

Okrem farieb sa ponuka rozšírila aj o praktické čistiace prostriedky. Zákazníci tu nájdu prípravky na odstránenie cementových povlakov, čistenie práčky, kávovaru, kúpeľňových povrchov či sifónov, vrátane produktov na odstraňovanie vlasov a chlpov z odtokov.

Predajňa ponúka osvedčené značky ako Dulux či Hammerite, ale aj cenovo dostupnejšie alternatívy. Veľký záujem je o ekonomické balenia farieb Dulux Basic v objemoch 5, 10 a 19 litrov, ktoré sú výhodné najmä pri maľovaní väčších plôch.

„Máme viacero krásnych odtieňov bielej farby, ktoré sa od seba jemne líšia a dokážu vytvoriť rôzne atmosféry v interiéri,“ vysvetľuje Bánová.Ako avizuje, medzi trendové farby roka patria harmonická modrá, kráľovské indigo a pastelový kobalt – odtiene, ktoré pôsobia elegantne, pokojne a dobre ladia s prírodnými materiálmi.

Peacock Color ponúka aj fasádne nátery, miešanie odtieňov podľa vzorkovníka, výrobu farieb na objednávku podľa konkrétneho kódu či farby v spreji. Sortiment dopĺňajú omietky vrátane štruktúrovaných kamienkových variantov vhodných na sokle domov, schody alebo chaty. V Peacock Color zákazníci nájdu riešenie od drobných opráv až po kompletnú renováciu interiéru či exteriéru.

Zdroj: PR- Článok, Peacock Color, Rimavská Sobota

<p>The post Výhodné ceny, odborné poradenstvo a všetko pre maľovanie na jednom mieste. Peacock v R.Sobote oslavuje 15 rokov first appeared on vobraze.sk.</p>

Kým ceny energií a palív v posledných rokoch výrazne kolíšu, v Rimavskej Sobote sa stále dá kúriť aj túto sezónu bez zdražovania. V Uhoľnom sklade Albert na Cintorínskej ulici v Rimavskej Sobote ceny palivového dreva, brikiet aj uhlia ponechali na úrovni minulého roka, niektoré ceny za uhlie sú ešte o niečo nižšie ako minulú sezónu. Zákazníkom ponúkajú bukové drevo alebo brikety z tvrdého dreva bez prímesí, pelety do automatických kotlov aj kvalitné uhlie a uhoľné brikety – všetko skladom a s možnosťou dovozu priamo domov.

Podľa ich slov sa snažia udržať palivo dostupné pre domácnosti, ktoré chcú kúriť efektívne, ekologicky a úsporne. Zákazníci si môžu vybrať medzi klasickým palivovým drevom, briketami aj trvácnejšími nočnými briketami, ktoré horia dlhšie a sú ekonomicky výhodnejšie. Obe varianty sú vyrobené výlučne z tvrdého bukového dreva, bez lepidiel a chemických prísad.

„S rozumnými cenami u nás už zákazníci nemusia hľadať inde,“ informuje Igor Albert z rodinnej firmy, ktorá v meste pôsobí už približne tridsať rokov. Podľa jeho slov sú najlacnejší v okolí. „Inde majú ceny brikiet vyššie aj o desiatky centov, čo sa pri väčšom odbere výrazne prejaví,“ uvádza. Výhodou je aj možnosť zabezpečiť dopravu – tovar vedia priviezť veľkým autom s hydraulickou rukou priamo k zákazníkovi, a to až do množstva 10 ton. Rozvoz robia aj malým autom do 1,5 tony.

Drevo prináša teplo aj atmosféru

Kúrenie drevom má podľa odborníkov aj užívateľov viacero výhod. Okrem nižších nákladov ide o prirodzený a ekologickejší spôsob vykurovania. Mnohí ľudia oceňujú najmä príjemný pocit tepla a atmosféru, ktorú prináša oheň v krbe či kachliach. „Po zakúrení drevom sa človek cíti inak – teplo je mäkšie a domov pôsobí útulnejšie,“ zhodujú sa zákazníci.

V ponuke majú aj štiepané drevo vhodné do menších kachlí či kozubov, čo ocenia najmä domácnosti, ktoré nemajú veľké kotly. Okrem dreva predávajú aj uhlie určené do klasických kotlov.

Uhlie aj špeciality pre remeselníkov a grilovanie

V ponuke nechýba ani kvalitné uhlie do kotlov, ktoré zabezpečuje dlhodobé a stabilné vykurovanie. Okrem klasického uhlia sú v samostatných baleniach dostupné aj kováčske uhlie, frakcie orech, kocka, ekohrášok, grilovacie brikety ako aj koks – najvýhrevnejšie uhlie (hnedé a čierne). V predaji sú aj tuhé i tekuté podpaľače, kominíček na čistenie kotlov.

Zaujímavosťou sú aj drevené štiepky, na ktoré majú predajcovia veľmi dobré odozvy. Ide o vyslovene originálnu bukovú alebo čerešňovú štiepku na údenie bez nečistôt. Štiepka – piliny pochádzajú od výrobcu Mäspoma. V Uhoľnom sklade Albert v zimnom období ponúkajú aj certifikovanú posypovú soľ. „Je vhodná aj na zámockú dlažbu, dlaždice bez obáv zničenia.“

Viac informácií nájdete na internetovej stránke, aktuality či akcie na sociálnej sieti alebo na telefónnom čísle 0475632366, či +421 911 502 504.

Zdroj: PR-článok, Uhoľný sklad Albert Rimavská Sobota

<p>The post Zima bez cenového šoku. V Uhoľnom sklade Albert v R. Sobote ostali ceny palív rovnaké, niektoré sú nižšie ako minulý rok first appeared on vobraze.sk.</p>

Drevospracujúca spoločnosť H.M.H. – Drevovýroba Kociha pôsobí v okrese Rimavská Sobota viac než dvadsať rokov. Počas tohto obdobia sa vyprofilovala ako významný spracovateľ dreva na výrobu smrekového reziva a obalového materiálu. Približne 80 percent produkcie exportuje do Maďarska. V posledných rokoch firma investovala do novej automatickej triediacej linky za 1,85 milióna eur, ktorá jej umožnila optimalizovať procesy a zvýšiť objem spracovaného dreva. V roku 2025 pokračujú s ďalšími investíciami.

„Hoci sme v tomto roku upravili počet zamestnancov, bolo to v dôsledku investície ďalších približne 700-tisíc eur do modernizácie technologického zariadenia, čo prispelo k zvýšeniu efektivity výroby. K zníženiu počtu zamestnancov nedošlo pre nedostatok odbytu, ale z dôvodu optimalizácie výroby. Fungujeme ďalej a chceme zopakovať priaznivé výsledky z minulého roka,“ povedal konateľ spoločnosti Vladimír Halaj.

Zároveň odmieta medializované informácie o hromadnom prepúšťaní či problémoch s dodávateľmi dreva. „Tieto správy nám len uškodili a skomplikovali situáciu. Musíme teraz každému vysvetľovať, že situácia v našej firme nie je taká zlá, ako bola v médiách prezentovaná,“ hovorí Halaj. Ako dodáva, k hromadnému prepúšťaniu nedošlo ani v histórii firmy. Podľa jeho slov zisk firmy v roku 2024 vzrástol o 23 percent. Vlani spracovali 65-tisíc kubických metrov guľatiny.

Niekoľkých zamestnancov nahradilo nové technologické zariadenie

Počet zamestnancov sa znížil z 85 na 65 osôb. „Optimalizáciu výroby sme realizovali postupne, počas marca a apríla. Niektoré zariadenia boli vyradené z prevádzky a zrušené pozície sa týkali najmä dohodárov, ktorých nahradila automatizácia,“ vysvetlil Halaj. Firma aj naďalej zamestnáva približne 30 percent pracovníkov z marginalizovaných komunít.

Drevovýroba Kociha patrí medzi významných regionálnych zamestnávateľov, ktorí spracovávajú drevo lokálne. Vďaka rozsiahlym investíciám sa snaží zvyšovať produktivitu a posilňovať svoje postavenie na európskom trhu.

Spoločnosť ponúka služby aj širokej verejnosti

„Máme aj malopredaj. Záujemcovia si môžu vopred objednať rezivo, ktoré im pripravíme, prípadne si vybrať z aktuálneho skladu. Budeme radi, ak nás navštívia,“ hovorí Halaj.

Drevo od nich ľudia najčastejšie kupujú na výstavbu altánkov, opravy a výmenu striech na domoch či garážach. „V ponuke máme aj obalový materiál, jednorazové palety, drevené podložky. Máme viacerých dlhoročných odberateľov z regiónu. Je to vždy o dohode a o sortimente, ktorý zákazník potrebuje,“ uzatvára Halaj.

Zdroj: PR-článok, Drevospracujúca spoločnosť H.M.H.

<p>The post Drevovýroba v obci Kociha investovala do ďalších technológií. Optimalizuje výrobu first appeared on vobraze.sk.</p>

Ak hľadáte ideálne miesto na oddych v lone prírody, Poľovnícka chata pod Maginhradom v katastri obce Nižný Skálnik vás príjemne prekvapí. Nachádza sa priamo pod lesom s výhľadmi na Rimavskú dolinu, Sinec, Bučeň a pri dobrej viditeľnosti dokonca až na Poľanu. V zrekonštruovanej pôvodne poľovníckej chate pribudlo jedno podlažie s podkrovím, balkóny a nové komfortné vybavenie. Výsledkom je útulné miesto s kapacitou približne 24 lôžok a zázemím, ktoré ponúka komfortné ubytovanie pre rodiny, turistov, skupiny priateľov či menšie podujatia.

Pri chate vzniklo v uplynulých týždňoch aj funkčné zázemie pre rodiny s deťmi – najnovšie pribudlo detské ihrisko a zavlažovaný trávnik. O komfort hostí sa stará čisto nové moderné vybavenie – od uplynulých dní je to aj vyhrievaná vírivka, ktorú vykuruje kotol na štiepku s automatickým systémom. Prostredie spríjemňuje aj jazierko s koi kaprami (oplotené pre bezpečnosť), ale aj altánok na varenie kotlíkového guláša či grilovanie. Pri chate je aj prameň s pitnou vodou, ktorá je charakteristická veľmi dobrou kvalitou.

„Chceli sme zachovať ducha miesta, ale zároveň prispôsobiť chatu dnešným požiadavkám na komfort a bezpečnosť,“ uviedla prevádzkovateľka objektu Irena Keľová.

Priestory Poľovníckej chaty pod lesom sú klimatizované, na prízemí sa nachádza menšia kuchynka v nerezovom prevedení a práčka pre prípad dlhších pobytov hostí. Izby majú balkóny alebo terasky. Všetky izby sú vybavené vlastnou kúpeľňou so sprchou a WC. Obľúbené je najmä podkrovie – ideálne pre deti či mladšie skupiny.

Na prízemí je spoločenská miestnosť s televíziou, ozvučením a dreveným interiérom. Pôsobí útulne a zároveň prakticky. Využíva sa na prezentácie, večerné posedenia alebo súkromné oslavy. Drevené obloženie, kvalitné detaily a príjemná atmosféra robia z tohto priestoru miesto, kde sa ľudia radi vracajú.

Ide o komplexne prebudovaný objekt, kde nič nechýba – či už hľadáte víkendový relax, súkromie s priateľmi, alebo zázemie pre oslavu v prírode. Objekt je oplotený. Cena pobytu je po dohode, v závislosti od počtu hostí a trvania pobytu.

Chata pod Maginhradom dýcha dušou rytierov z Maginhradu – tajomného hradu, opradeného legendami a povesťami. Práve tu na kopci mali niekedy bojovníci prebývať. Atmosféru podľa Keľovej dopĺňa aj nočné osvetlenie objektu pripomínajúce ponocovanie rytierov z románu Valgatha.

Z chaty sú pekné výhľady na západ slnka a atmosféru, ktorú umelo nenapodobníte. Ako prevádzkovateľka ďalej spomenula, v okolí je veľa pekných atrakcií – rozhľadňa Maginhrad, náučný chodník s pieskovcovými baňami a jaskyňami. „Lokalita je vyhľadávaná aj paraglidistami, ktorí štartujú pri rozhľadni,“ dodáva. Neďaleko pri hlavnej ceste je aj koliba a wellness s možnosťou ubytovania a organizovania väčších spoločenských osláv svadieb. V prípade záujmu o bližšie informácie alebo o rezerváciu volajte 0903346733.

Zdroj: PR-Článok, Irena Keľová

<p>The post Poľovnícka chata pod Maginhradom ožila. Nová turistická atrakcia ponúka štýlové ubytovanie, pohodlie i vírivku first appeared on vobraze.sk.</p>

Montované drevodomy spájajú výhody rýchlej realizácie, energetickej úspornosti a dôrazu na detail. Ján Škorňa z Rimavských Zalužian sa ich výstavbe venuje už takmer dve desaťročia. Prostredníctvom firmy LumberHOUSE zrealizoval niekoľko desiatok projektov navrhnutých s dôrazom na tepelnú izoláciu a dlhodobú úsporu energií. „Robíme prevažne drevostavby a strechy. Nie sme firma, ktorá stavia 30 domov za rok. Postavili sme ich zatiaľ 55 a zakladáme si na individuálnom prístupe k zákazníkom a jeho požiadavkám,“ hovorí majiteľ spoločnosti LumberHOUSE Ján Škorňa. K drevu má blízko odmalička, po strednej drevárskej škole vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene so zameraním práve na drevostavby.

Za najväčšiu výhodu oproti konkurencii považuje flexibilitu, ktorú poskytujú svojim klientom. „Staviame na mieru. Ešte som snáď asi nepostavil dom podľa prvotného projektu. Vždy sa nájde niečo, čo si majitelia počas výstavby uvedomia, že by chceli zmeniť a vylepšiť. Vieme to,“ dodal Škorňa.

Jednou z najväčších výhod montovaných stavieb je rýchlosť. V prípade LumberHOUSE sa pohybuje medzi 4 až 12 týždňami podľa rozsahu projektu. Partia šikovných stavbárov pôsobí po celom Slovensku. Momentálne stavajú rodinný dom do 100 metrov štvorcových na Kurinci pri Rimavskej Sobote. Jedna zo stien má moderný plechový povrch, zvyšok je kvalitný drevený obklad.
Podlaha aj strop sú dôkladne izolované, a to vrátane použitia minerálnej vlny, parozábran a hydroizolácií, ktoré chránia stavbu pred stratami tepla aj vlhkosťou. „Pekný dom sme stavali napríklad v Horných Hámroch. Kreslil si to sám zadávateľ. Drevená fasáda, zelená strecha, proste bomba,“ priblížil Škorňa.

Väčšina stavieb, ktoré realizovali, sa od murovaných domov rozoznať navonok podľa slov skúseného stavbára nedá. „Väčšinou robíme dom, ktorý je prekrytý omietkou. Kompletne drevený sme ale napríklad robili v Telgárte. Je to chata s rozmerom domu. Na ten sme tiež nesmierne hrdí,“ prezradil Škorňa.

Firma LumberHOUSE je schopná postaviť dom za 4-6 týždňov. Ako však Škorňa priznal, väčšinou výstavba trvá 8 týždňov, v prípade priaznivej situácie. „Jediný mokrý proces počas výstavby je betónový poter. Takže keď už začneme, tak pracujeme. Nemusíme čakať na nič,“ doplnil Škorňa. Hrúbka obvodových múrov drevostavieb je oproti murovanému domu takmer polovičná pri zachovaní rovnakej energetickej náročnosti. Práve to a doba výstavby je podľa skúseného stavbára silné argumenty pre výber drevodomu.

„Základom je kvalitné suché drevo. Sú chlapci, čo postavia dom zo surového dreva, opláštia to polystyrénom a môžu rovno aj hlivu nasadiť,“ usmieva sa Škorňa, ktorý využíva prevažne smrekové KVH hranoly. Stavby spoločnosti LumberHOUSE majú takzvanú difúzne otvorenú skladbu. Konštrukcia je paropriepustná, aby sa vlhkosť mala kadiaľ dostať. „Podstatné je suché drevo a kvalitná parozábrana. Cez metrovú škáru dokáže za deň prejsť liter vody,“ prezradil majiteľ firmy. Vraj sa už pri svojej práci neraz stretli s nedôslednosťou stavbárov, ktorá viedla k zničeniu celej strešnej konštrukcie.

Cena holodomu sa pohybuje okolo 1000 eur za meter štvorcový zastavanej plochy. Finálna cena sa však odvíja od mnohých parametrov a najmä požiadaviek zákazníka.

Rodák z Rimavských Zalužian postavil svoj prvý dom v rodnej obci. Práve zrub, ktorý mnohí vodiči pravdepodobne zaregistrovali pri vjazde do dediny, bol predmetom jeho diplomovej práce.

Vo firme spolu s Jánom Škorňom pôsobia aj dvaja jeho bývalí spolužiaci. S Radom Radom Tonhajzerom a Stanom Chrenekom spolu študovali na strednej škole a neskôr aj na univerzite. Partiu troch dlhoročných priateľov podľa potreby dopĺňajú o ďalších zamestnancov. Do portfólia ich stavieb patria aj menšie domčeky, záhradné a detské domčeky či preliezky i herné centrum.

Zdroj: PR článok, LumberHOUSE

<p>The post V LumberHOUSE Rim. Zalužany stavajú montované domy rýchlo, úsporne a na mieru. Majiteľ Škorňa svoj prvý dom zrealizoval práve v rodnej obci first appeared on vobraze.sk.</p>

Montované drevodomy spájajú výhody rýchlej realizácie, energetickej úspornosti a dôrazu na detail. Ján Škorňa z Rimavských Zalužian sa ich výstavbe venuje už takmer dve desaťročia. Prostredníctvom firmy LumberHOUSE zrealizoval niekoľko desiatok projektov navrhnutých s dôrazom na tepelnú izoláciu a dlhodobú úsporu energií. „Robíme prevažne drevostavby a strechy. Nie sme firma, ktorá stavia 30 domov za rok. Postavili sme ich zatiaľ 55 a zakladáme si na individuálnom prístupe k zákazníkom a jeho požiadavkám,“ hovorí majiteľ spoločnosti LumberHOUSE Ján Škorňa. K drevu má blízko odmalička, po strednej drevárskej škole vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene so zameraním práve na drevostavby.

Za najväčšiu výhodu oproti konkurencii považuje flexibilitu, ktorú poskytujú svojim klientom. „Staviame na mieru. Ešte som snáď asi nepostavil dom podľa prvotného projektu. Vždy sa nájde niečo, čo si majitelia počas výstavby uvedomia, že by chceli zmeniť a vylepšiť. Vieme to,“ dodal Škorňa.

Jednou z najväčších výhod montovaných stavieb je rýchlosť. V prípade LumberHOUSE sa pohybuje medzi 4 až 12 týždňami podľa rozsahu projektu. Partia šikovných stavbárov pôsobí po celom Slovensku. Momentálne stavajú rodinný dom do 100 metrov štvorcových na Kurinci pri Rimavskej Sobote. Jedna zo stien má moderný plechový povrch, zvyšok je kvalitný drevený obklad.
Podlaha aj strop sú dôkladne izolované, a to vrátane použitia minerálnej vlny, parozábran a hydroizolácií, ktoré chránia stavbu pred stratami tepla aj vlhkosťou. „Pekný dom sme stavali napríklad v Horných Hámroch. Kreslil si to sám zadávateľ. Drevená fasáda, zelená strecha, proste bomba,“ priblížil Škorňa.

Väčšina stavieb, ktoré realizovali, sa od murovaných domov rozoznať navonok podľa slov skúseného stavbára nedá. „Väčšinou robíme dom, ktorý je prekrytý omietkou. Kompletne drevený sme ale napríklad robili v Telgárte. Je to chata s rozmerom domu. Na ten sme tiež nesmierne hrdí,“ prezradil Škorňa.

Firma LumberHOUSE je schopná postaviť dom za 4-6 týždňov. Ako však Škorňa priznal, väčšinou výstavba trvá 8 týždňov, v prípade priaznivej situácie. „Jediný mokrý proces počas výstavby je betónový poter. Takže keď už začneme, tak pracujeme. Nemusíme čakať na nič,“ doplnil Škorňa. Hrúbka obvodových múrov drevostavieb je oproti murovanému domu takmer polovičná pri zachovaní rovnakej energetickej náročnosti. Práve to a doba výstavby je podľa skúseného stavbára silné argumenty pre výber drevodomu.

„Základom je kvalitné suché drevo. Sú chlapci, čo postavia dom zo surového dreva, opláštia to polystyrénom a môžu rovno aj hlivu nasadiť,“ usmieva sa Škorňa, ktorý využíva prevažne smrekové KVH hranoly. Stavby spoločnosti LumberHOUSE majú takzvanú difúzne otvorenú skladbu. Konštrukcia je paropriepustná, aby sa vlhkosť mala kadiaľ dostať. „Podstatné je suché drevo a kvalitná parozábrana. Cez metrovú škáru dokáže za deň prejsť liter vody,“ prezradil majiteľ firmy. Vraj sa už pri svojej práci neraz stretli s nedôslednosťou stavbárov, ktorá viedla k zničeniu celej strešnej konštrukcie.

Cena holodomu sa pohybuje okolo 1000 eur za meter štvorcový zastavanej plochy. Finálna cena sa však odvíja od mnohých parametrov a najmä požiadaviek zákazníka.

Rodák z Rimavských Zalužian postavil svoj prvý dom v rodnej obci. Práve zrub, ktorý mnohí vodiči pravdepodobne zaregistrovali pri vjazde do dediny, bol predmetom jeho diplomovej práce.

Vo firme spolu s Jánom Škorňom pôsobia aj dvaja jeho bývalí spolužiaci. S Radom Radom Tonhajzerom a Stanom Chrenekom spolu študovali na strednej škole a neskôr aj na univerzite. Partiu troch dlhoročných priateľov podľa potreby dopĺňajú o ďalších zamestnancov. Do portfólia ich stavieb patria aj menšie domčeky, záhradné a detské domčeky či preliezky i herné centrum.

Zdroj: PR článok, LumberHOUSE

<p>The post V LumberHOUSE Rim. Zalužany stavajú montované domy rýchlo, úsporne a na mieru. Majiteľ Škorňa svoj prvý dom zrealizoval práve v rodnej obci first appeared on vobraze.sk.</p>

Obľúbený náučný chodník Kurinecká dubina, ktorý vedie malebným lesným prostredím neďaleko Rimavskej Soboty, dostal nový impulz. Na trase pribudol nový drevený mobiliár.  Ako pre vobraze.sk uviedol jeden z členov realizačného tímu Peter Slovák, prírodne ladené prvky nielenže skrášľujú okolie, ale zároveň zvyšujú komfort pre všetkých návštevníkov.

Na chodníku pribudlo päť lavičiek, jeden veľký stôl a stojan na bicykle. „Už v decembri minulého roka sme tam inštalovali veľkú vyrezávanú lavičku so sovou. Ich zhotoviteľom je rimavskosobotský rezbár Ľuboš Majan, ktorého práca je známa citlivým prístupom k prírodnému materiálu a dôrazom na estetiku v súlade s krajinou. Každý prvok je originálom, ručne opracovaným a navrhnutým tak, aby harmonicky zapadol do dubového porastu Kurineckej dubiny,“ pripomenul Slovák z rimavskosobotského mestského úradu.

Inštalácia mobiliáru by však nebola možná bez pomoci dobrovoľníkov. S osadením pomohli členovia Klubu slovenských turistov Rimavská Sobota a obyvatelia mestskej časti Dúžava, ktorí nezištne priložili ruku k dielu. Ich zásluhou sú nové prvky bezpečne ukotvené a pripravené slúžiť verejnosti. Projekt podporila spoločnosť SPP-Distribúcia v rámci programu Sieť zelenej budúcnosti.

Kurinecká dubina je zákonom chránená už od roku 1952 a od roku 2003 má štatút prírodnej rezervácie. V samotnom území platí 5. stupeň ochrany, v ochrannom pásme 3. stupeň. Územie bolo pôvodne vyhlásené kvôli ochrane hniezdísk krakle belasej, dnes je jeho jadrom porast starých dubov, ktoré poskytujú útočisko mnohým chráneným druhom vtáctva, hmyzu, netopierov a drobných cicavcov. Niektoré stromy majú viac ako 200 rokov a obvody presahujúce päť metrov, čím významne prispievajú k biodiverzite regiónu.

Náučný chodník tvorí okruh s dĺžkou 4,55 km, s kratšou alternatívou pre rodiny a seniorov (2,6 km). Trasa prechádza popri toku Ľukvy, vedie k vodnej nádrži Kurinec a obsahuje 10 informačných tabúľ v slovenskom, anglickom a maďarskom jazyku. Návštevníci sa počas prechádzky dozvedia viac o miestnej prírode, pasienkovom lese aj význame starých dubov.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Kurinecká dubina ožila novým mobiliárom. Návštevníkov čaká pohodlnejší oddych v prírode + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Život Miriam Bajkai z Polomu, mestská časť Hnúšte, by mohol byť vzorom pre slovné spojenie „z núdze cnosť“. Nadaná umelkyňa s obrovským srdiečkom a čistou dušou začala tvoriť pred 25 rokmi. Práve v čase Vianoc Miriam Bajkai trápilo, že rodine nemá za čo kúpiť darčeky. Doma našla kus tatranského profilu. Ako pre vobraze.sk priblížila, spomína si, ako vtedy zobrala kuchynský nožík a na tretí pokus vzišiel spod jej rúk prvý darček. Vyrobila maličkosti pre rodičov, aj súrodencov a pár kúskov posunula do obchodu, kde sa za dva týždne všetky predali. To bol impulz, aby skúsila šťastie. Kúpila za posledné peniaze benzín a vybrala sa na psie záprahy na Donovaly. Všetky jej rezbárske kúsky sa predali.

Z pôvodného zámeru výroby darčeka sa stala vášeň, ktorá ju aj keď skromne, čiastočne živí. Vďaka rezbárčine sa skromná umelkyňa dostala do Číny, ale spoznala aj mnoho inšpiratívnych ľudí počas workshopov, ktoré organizuje u seba doma. Vianočné sviatky trávi pri dcére v Holandsku.

K drevu sa stále vracia, aj keď už len okrajovo. Väčšinou vyrezáva na požiadanie, alebo ak má nejaký nápad, ktorý túži zvečniť v dreve. Kvôli zdravotným problémom si však musí dávať pozor. Obmedzuje ju nie len fyzická náročnosť, ale aj prach, ktorému sa pri vyrezávaní nevie vyhnúť.

Umeniu sa však venuje naďalej aj v iných smeroch. Maľuje obrazy, vyrába keramiku a začína sa jej dariť aj v jej staronovej vášni, bylinkách. Či už je to rezbárčina, keramika, alebo obrazy, prevažne sa jej tvorba krúti okolo troch základných motívov – chalúpky, anjeli a mačky. „Obrazy robím akvarel, akryl a kombinovanú techniku,“ hovorí a dodáva, že pracuje pri obrazoch aj so samotvrdnúcou hmotou.

Diela Miriam Bajkai boli vystavované v Prahe a aj na tohtoročnej výstave GemerArt v Rožňave. Najviac ju však za srdce chytila výstava počas podujatia Polomfest. „Prvý krát som robila výstavu len svojich prác, priamo na mieste, kde žijem.“ Jej diela mohli návštevníci obdivovať priamo v miestnom kostole. „Toto fakt stálo za to,“ priblížila umelecká duša, pre ktorú to bolo jedno z najkrajších podujatí a netají sa tým, že nečakala toľkú chválu na svoju adresu. Program podujatia bol pestrý a zábava pokračovala až do rána. „Mňa to nesmierne nakoplo,“ poznamenala Bajkai, ktorá je rodáčkou z B. Bystrice a od troch rokov žila v Rimavskej Sobote.

Popri umeleckej tvorbe organizuje aj workshopy zamerané na rôzne techniky. Niekoľkokrát sa u nej konali rezbárske workshopy. Ako hovorí, jej workshopy sú aj o družnosti, nechce aby to bolo len o učení sa. Večer posedia pri ohníku, prídu aj susedia s gitarami a občas sa podarí zabudnúť na čas a bavia sa dlho do noci. Budúci rok má v pláne minimálne tri podobné podujatia. Jeden rezbársky, jeden maliarsky a jeden bylinkársky. Záleží však od záujmu, či sa nájde dosť záujemcov.

Vďaka svojmu životnému príbehu sa jej darí ľudí motivovať. Ukazuje ľuďom, že každý má nádej a netreba sa vzdávať. Miriam celý život splácala dlžoby po bývalom manželovi. Až teraz vidí konečne koniec tunela. „Pomaličky som krok za krokom likvidovala všetko čo ma ťažilo,“ dodala Bajkai, ktorá sa naučila, že je dôležité sa netrápiť, ale hľadať riešenia. Občas sa musí vraj človek pozrieť na všetko s odstupom a niektoré veci potrebujú len čas.

Vďaka tomu, že žije na Polome, ktorý je obklopený prírodou, má postarané o zásoby liečivých rastlín. Vyrába prevažne bylinné mastičky na rôzne druhy bolestí. Domov u nej našlo takmer 20 mačiek. Spolupracuje s útulkom v Hnúšti, odkiaľ jej občas posúvajú mačacie krmivo a ona preberie mačky, ak potrebujú. Ako spomenula, blíži sa k hranici 20 kusov, čo je z jej pohľadu maximum. „Rozhodla som sa, že nejdem adopcie robiť. Nie že by som ľuďom neverila, ale človek sa naviaže na zvieratá,“ zdôverila sa. Prostredníctvom zbierky sa jej podarilo tento rok vyzbierať financie na mačací domček. „Zaplatila som zálohu, ale neseriózny dodávateľ sa zatajuje. Polícia to vyhodnotia, že údajne nešlo o úmyselné poškodenie, preto to neriešili,“ smutne podotkla s tým, že do budúceho roka by rada tento projekt aj napriek nepríjemným skúsenostiam zrealizovala.

Miriam vyštudovala odbor mechanizácia v Rimavskej Sobote na SPOPŠ. Neskôr absolvovala záchranársky kurz a v mladosti pôsobila aj ako plavčíčka. „Mám bohatý život. Môžeme sedieť celý deň,“ smeje sa a vážnejšie spomína, ako zachránila topiaceho sa na Kurinci i na Teplom Vrchu.

Jej rezbárske výtvory zaujali natoľko, že v roku 2020 dostala pozvanie do Číny. Keďže neovláda cudziu reč, vedela, že by bola stratená a podarilo sa jej dohodnúť, že môže zobrať dcéru ako doprovod a tlmočníčku. Peniaze na letenku vyzbierala cez zbierku na internete. „Išla som tam s päťdesiatimi eurami. Z toho 25 bolo na spiatočnú cestu z letiska domov,“ spomína. Keď sa vracali Číňania si mysleli, že preváža zbrane. Pomýlili si rezbárske náradie. Mala ale veľké šťastie, lebo sa domov vrátila z lokality, kde o pár týždňov vypukol covid.

„Húževnatosť a pracovitosť tých ľudí je neskutočná,“ spomína s odstupom času na nezabudnuteľné okamihy. Keď videla 50-metrové sochy z jedného kusu dreva pochopila, že limity neexistujú, stačí len vytrvať a nevzdávať sa. „Ľudia sú zahľadení do seba, sú nevšímaví voči okoliu,“ podotkla Bajkai, ktorá verí tomu, že keď pomáha, tak sa jej to dobro vráti. Zatiaľ sa jej to v živote vždy podarilo. „Keď aj nemám peniaze a pomôžem, tak sa mi to vždy po nejakej dobe vráti. Neviem či je to osud, či božie mlyny,“ skonštatovala.

<p>The post Tvoriť začala na Vianoce. Miriam Bajkai sprevádza umenie celý život first appeared on vobraze.sk.</p>