Ľubomír Šárik je divadelníkom, režisérom, dramaturgom i umeleckým kritikom. V Rimavskej Sobote prežil takmer polovicu svojho života a bol i riaditeľom Mestského kultúrneho strediska. Má 71 rokov a divadlo je jeho život a aj najväčšou vášňou.

V rimavskosobotskom ochotníckom divadelnom súbore Divosud sa začal Šárik realizovať koncom osemdesiatych rokov keď prišiel do Rimavskej Soboty ako profesionál. Podľa jeho slov sem prišiel s pocitom, že tu zostane len jeden až dva roky. Zapojil sa do tvorby divadla Divosud, kde vytváral hry rôzneho charakteru od klasicizmu až po súčasnosť. Stal sa tak jeho neoddeliteľnou súčasťou a aj vďaka tomu tu ostal. Pod jeho vedením tak začali písať slávnu éru sobotského ochotníckeho divadla. „Väčšinou som ich na začiatku chodil hodnotiť a potom som sa k nim pridal. Súbor som zdedil po Danielovi Brezinovi, ktorý ho založil v roku 1985. Zo začiatku nevedeli, kto som, čo som,“ hovorí pre vobraze.sk Ľubomír Šárik (71). Nasledujúce roky pravidelne postúpili na celoštátne, aj medzinárodné súťaže.

Za veľmi úspešnú hru s Divosudom, za ktorou stál, považuje aj Kauzu Ťapákovci  podľa Boženy Slančíkovej Timravy.  Ako ďalej Šárik spomenul, pre ďalší rozvoj divadla sa rozhodol založiť bábkové divadlo Badido. „Tu sa predstavenia pripravujú raz za dva roky, je to trošku náročnejšie pracovať s bábkami. Pripravujeme aj teraz novú hru od Hansa Sachsa, ktorá by mala mať premiéru v marci,“ povedal Šárik. Prvým hraným bábkovým divadlo bola Krása nevídaná, ktorá mala  charakter opery.  Jeho funkcie v divadle sa viažu k dramaturgií, ale aj réžií. Pri všetkých inscenáciách, ktoré vytvára má podľa jeho slov tie najvyššie ciele. „Každé stretnutie s ľuďmi je pre mňa istý spôsobom zážitok. Vždy som však bral ohľad na účinkujúcich, ktorí stáli na javisku,“ doplnil s tým, že v jednej inscenácii si zahral raz aj on, bola to skôr alternácia za chýbajúceho kolegu a hral v inscenácii Gogoľov nos spolu s Pavlom Belanom. Týmto smerom ho to ale neťahá.

Ľubomír Šárik býva pravidelným členom v celoslovenských porotách na Scénickej žatve, kde sa stretávajú najlepšie divadlá zo Slovenska.  Je uznávaný divadelník a medzi najvýznamnejšie súťaže, divadelné prehliadky, ktoré absolvovali s Badidom, patrí festival v Hannoveri v Nemecku na svetovom festivale kresťanského divadla. Zapôsobili na ňom s ľudovou hrou Betlehemská hviezda.

Najviac pre Šárika znamená ocenenie Národného osvetového centra za prínos pre rozvoj divadla hraného deťmi. Kolektívne ocenenia má vyvesené pred vchodom do divadelnej sály v Mestskom kultúrnom stredisku, kde hrajú s Divosudom. V ochotníckom divadle podľa Šárika platí triáda. „Láska, zdravie a práca je viac ako ochotnícke divadlo, nedajú sa tu veci nariadiť, je to na každého vôli robiť to,“ hovorí a dodáva, že čo vie herec zahrať, on vie režírovať.

Šárik je a aj bol podľa neho zástancom posilnenia miestnej kultúry. Spomenul ako išiel na výberové konanie na post riaditeľa MsKS v R. Sobote. „Rátal som s dvomi rokmi a zostal som tam 13 rokov. S týmto pôsobením sa ale nejako nechválim. Keď sa treba starať skôr o zatekajúci plafón, podlahy a technicky stav budovy, tak je to skôr manažérska funkcia a nie úloha riaditeľa, ktorý sa má umelecky pozerať na skladbu podujatí. Našťastie moji najbližší to vedeli robiť a nemusel som im vysvetľovať,“ dodal.

Divadlo sa podľa neho nedá robiť len pre pobavenie. Ako Šárik tvrdí, diváka treba aj napínať, aby potom bol pripravený na realitu. „Bude potom len čítať odkazy na mobile. Slovensko hlúpe, pretože sú ľudia nenároční. Všetko je zážitkové a nič nie je postavené na rozumovej výchove,“ upozorňuje Ladislav Šárik. Medzi svojich obľúbených súčasných hercov zaradil Zuzanu Tlučkovú. „Poznám ju ešte ako ochotníčku z Košíc a zo súčasných hercov obľubujem ešte Jána Koleníka. Medzi mojimi kamarátmi sú aj Maroš Geišberg, Andy Hric, zo starších hercov som poznal Ivana Mistríka či Ivana Rajniaka.“

Veľmi rád navštevuje knižnicu v meste, ale aj doma či na chalupe má tú svoju. Nápady čerpá aj vďaka knihám. Jeho veľkou túžbou, pokiaľ by sa nevenoval divadlu, by bolo pôsobenie v oblasti meteorológie. Zaujímajú ho oblaky a bližšie k nim sa dostal pomocou vetroňa, na ktorom lietal. S tým súvisí jeho zberateľská vášeň, ktorá sa týka modelov lietadiel. Neustále sa snaží udržiavať v kondícií vďaka svojmu bicyklu. Ľudia ho teda môžu poznať aj ako vášnivého cyklistu. Jeho najbežnejšie trasy vedú napríklad cez Nižnú Pokoradz na Teplý Vrch. Je zástancom klasického bicykla a nie žiadneho s elektromotorom. ,,Bicykel má jednu veľkú výhodu, môžete ísť so svojimi myšlienkami,“ povedal s úsmevom Ľubomír Šárik, ktorý je ženatý len pár rokov. S polovičkou Annou pritom žije už vyše 30 rokov. „Povedali sme si, že keď nám to vydrží, tak sa po tridsiatich rokoch vezmeme.“

Šárik pochádza z Košíc, kde sa začal venovať profesionálne divadlu, pôsobil aj v Prešove. Celý jeho život bol spojený s divadlom a naďalej v tom pokračuje. ,,Je to činnosť, ktorá je dobrovoľná, napríklad záhradkári sa čudujú, ako môžem dve – tri hodiny stráviť v divadle. Ja si zas myslím, prečo okopávať záhradku, keď sa môžem intelektuálne rozvíjať,“ hovorí Ľubomír Šárik. Podieľal sa aj na tvorbe knihy o histórií slovenského ochotníckeho divadla v R. Sobote pod názvom Denník storočnej dámy, ktorá vznikla na popud Mariana Lacka. Obidvaja úspešne spolupracujú na amatérskych divadelných doskách.

Do Rimavskej Soboty prišiel bývať pred 35 rokmi. Stále však o sebe tvrdí, že sa cíti byť viac Košičanom. ,,Ešte je tam ten rok, aby som to dobehol,“ doplnil Šárik. Jeho divadelné začiatky sú spojené so študentským divadlom Karola Horáka v Prešove. ,,Mali sme najdlhší názov, aby sme ho mohli kryť politicky, bolo to Študentské divadlo pri fakultnom výbore socialistického zväzu mládeže Filozofickej fakulty v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,“ spomína Ľubomír Šárik. Následne prešiel do Prešovskej činohry, kde pôsobil ako lektor činohry a neskôr aj dramaturg predstavení. Po čase dostal ponuku z bábkového divadla v Košiciach a aj napriek iným ponukám sa rozhodol ísť práve tam. Za svoju tvorbu získal niekoľko vzácnych ocenení, či už profesionálnych alebo amatérskych. 

Divadelná a literárna verejnosť bude krstiť knihu. Akciu odložili na neurčito

Zdroj: vobraze.sk, Dominika Husárová, foto: Attila Gecse

<p>The post Ľubomír Šárik pozdvihol úroveň ochotníckeho divadla v R. Sobote. Bol aj riaditeľom MsKS first appeared on vobraze.sk.</p>

Má tiež na konte niekoľko filmových skúseností, naposledy sme ju mohli vidieť v Šulíkovom Mužovi so zajačími ušami, objaví sa v pripravovanej Hřebejkovej minisérii. V klaunskom tíme Červený nos Clowndoctors už vyše 15 rokov primáša radosť a smiech, tým, ktorí ich potrebujú. Korona jej priniesla do rodiny hlavne nový prírastok, krásneho synčeka Filipka. „Ja som optimista a verím, že každá situácia, s ktorou sa v živote stretneme, nás vie zmeniť, prinútiť k zamysleniu a niečo si z nej pozitívne vieme zobrať,“ prezradila v rozhovore pre vobraze.sk Janka Sovičová.

Vyštudovali ste bábkoherectvo. Mali ste k divadlu blízko odmalička?

K „umeleckým veciam“ áno (ZUŠka, umelecký prednes, DFS Oriašok), no k divadlu som sa dostala až na strednej škole, keď som na okresnom kole Hviezdoslavovho Kubína uvidela predstavenie divadla Pictus, nabrala odvahu a s malou dušičkou som sa Maňa Lacka spýtala, či by som sa k nim nemohla pridať. Postupne pribudol aj Divosud Ľuba Šárika, ktorý ma neskôr pripravil na prijímačky na VŠMU, takže týmto dvom divadelným „bardom“ ďakujem za základy, od ktorých som sa odrazila.

Kde momentálne pôsobíte?

Pätnásť sezón som mala angažmán v Bratislavskom bábkovom divadle, kde som si zahrala množstvo krásnych postáv a učila sa od skvelých kolegov a režisérov – stihla som úžasného Josefa Kroftu a jeho Začarované gajdy i Jožka Bednárika, ktorý u nás bol ako doma.

Momentálne som na voľnej nohe. Stále dohrávam inscenácie, popritom hosťujem v Tichu a spol., je to síce ťažšie a náročnejšie kvôli momentálnej situácii s obmedzeniami, ale o to väčšia radosť nás hercov i publika, keď sa hrá. Som vďačná i za filmové príležitosti, naposledy v Šulíkovom Mužovi so zajačími ušami, či pripravovanej Hřebejkovej minisérii.

Čo musí ovládať herec pracujúci s bábkami?

O bábkohercoch sa hovorí ako o komplexných umelcoch – sú zdatní pohybovo, hudobne, spevácky, herecky, majú cit pre prácu s materiálom, fantáziu, že aj obyčajná šálka na čaj v ich rukách vie byť postavou, alebo úplne niečim iným ako len šálkou. Bábkarina je aj o práci s kolegami, o oveľa väčšom vnímaní jeden druhého, o improvizácii, a o množstve nápadov, o výtvarnom videní… Je toho neskutočne veľa, keď sa snažím takto nás definovať.

Čo máte na divadle najradšej?

Mám rada prácu na inscenácii, nápady, pokusy a omyly, hľadanie. Potom trému pred premiérou, keď sa bojím, či sa niečo nepokazí. Mám rada radosť z hry, tie chvíle, keď vypadne text alebo akcia a vy sa „zapnete“ do módu improvizácie, to mám veľmi rada. Plnú sálu divákov a výmenu energie, ktorá ide z javiska do hľadiska a naopak. Učenie sa nových vecí, či už je to práca s novým režisérom, práca na sebe, nový hudobný nástroj, nové postupy, nové pohľady na starú vec. Ale hlavne, milujem tú radosť a živosť, ktorá z divadla sála.

Vaše publikum tvoria predovšetkým deti. Majú ešte vôbec záujem o divadlo?

Tak tu sa dá už trochu polemizovať, lebo bábkové divadlo sa za posledných 20 rokov odklonilo svojmu tradičnému zobrazeniu a čoraz viac sa zameriava na dospelého diváka. V zahraničí sú už dávno bežné bábkové predstavenia pre dospelých, u nás už tiež – bábkové divadlo je oveľa syntetickejšie, využíva výtvarné a hudobné videnie, spracúva čoraz častejšie ťažké témy, i formou site-specific, divadla objektov, prepája činohru s bábkou a pod.

Ale čo sa týka detí, nemyslím si, že sa to niekedy zmení, že nebudú mať záujem o divadlo. Ešte vždy chodia na predstavenia, smejú sa, zachraňujú tých dobrých, reagujú úprimne a hneď. Ak ich to nudí, vidíte to na nich, a ak ich to zaujme, tiež.

Pracujete ako zdravotný klaun. Čo vás priviedlo k tejto práci?

Opäť asi túžba učiť sa niečo nové. Takže keď asi v roku 2005 rozširovali klaunský tím v Červený nos Clowndoctors, ktorý vtedy fungoval na Slovensku necelý rok, prijali ma a už som z neho neodišla. Ako dieťa zdravotníčky som nemala strach z nemocničného prostredia a ako herečka som bola dosť odhodlaná skúsiť niečo nové, a keď sa na to pozriem teraz, získala som v našom združení novú rodinu a ako profesionálny zdravotný klaun ďalší rozmer mojej práce. Baví ma neustále sa vzdelávať a zdokonaľovať, čo je súčasťou práce v tomto občianskom združení. A mám veľmi dobrý pocit z toho, že dnes je nás už vyše 60 a pravidelne navštevujeme takmer všetky nemocnice s detskými oddeleniami a 31 seniorských zariadení po celom Slovensku.

Čo je poslaním zdravotných klaunov?

Našim poslaním je prostredníctvom klaunského umenia prinášať radosť a smiech tým, ktorí to potrebujú. Či už je to u hospitalizovaných detí, kde je našim cieľom podporiť ich psychickú pohodu, odbúrať strach z neznámeho miesta, liečebných úkonov, podporiť ich fantáziu alebo u seniorov, kde sa snažíme rozhýbať pamäť, podporiť komunikáciu a radosť zo života.

Postupne ako naše o.z. rástlo, pribúdali i programy, takže teraz okrem zdravotných klauniád v nemocničných izbách klaunujeme i ambulantné klauniády pred ambulanciami, v rámci NOS-u odprevádzame deti a ich rodičov na operačné sály, s „Prezuvky máme“ chodíme priamo domov k deťom s ťažkou diagnózou, v rámci Cirkusu Paciento učíme celý týždeň deti v liečebných ústavoch a na detskej onkológii a psychiatrii cirkusovým zručnostiam a pre deti so stredným a ťažkým hendikepom máme špeciálne predstavenie Fidlikára. K seniorom chodíme v rámci programu Smiech nepozná vek a veľmi sa tešia, ak u nich robíme Varieté, v ktorom nakoniec i sami účinkujú. Neobchádzame ani zdravotný personál, pretože práve oni sú tí, ktorí tam ostávajú, aj keď my z oddelenia odchádzame a prednáškami sa im snažíme priblížiť význam humoru a ako im môže uľahčiť komunikáciu či už medzi sebou alebo s pacientmi. Humor proste berieme vážne!

Ako sa vás dotkla korona po profesionálnej, ale aj osobnej stránke? 

Nám korona priniesla do života hlavne nový prírastok, ktorý určoval chod celej rodiny i práce, takže stredobod pozornosti bol jasne určený. Práca na chvíľu išla bokom, ale čím je Filip samostatnejší, tým viac času je už opäť na prácu, aj keď zďaleka nie som ešte v pracovnom kolotoči ako predtým. Počas obdobia, keď boli nemocnice i pre nás – profesionálnych zdravotných klaunov zavreté, som ako kouč pomáhala aspoň s online vzdelávaním našich klaunov, dalo sa na chvíľu odbehnúť do „inej izby v byte“ a pracovať. Ja som optimista a verím, že každá situácia, s ktorou sa v živote stretneme, nás vie zmeniť, prinútiť k zamysleniu a niečo si z nej pozitívne vieme zobrať. Len musíme chcieť.

Pochádzate z Rimavskej Soboty. Čo pre vás znamená? Máte tu ešte rodinu, priateľov?

Ja som Soboťanka telom i dušou. Korona mi trošku dala stopku v jej návšteve, ale pomaly sa to opäť vracia. Tak raz za 3 mesiace vybehneme s rodinkou pozrieť mojich rodičov, sesternicu s krstňaťom, občas vtedy dáme stretávku so spolužiakmi z obchodnej akadémie v Dekáči, prejdeme sa s deťmi na Kurinec a vždy sa pohojdáme na oboch hojdacích mostoch. Stále je to môj domov, mesto kam sa rada vraciam. Ešte tú vynovenú železničnú stanicu si musím ísť obzrieť, to som nevidela…

Prezradíte nám vaše plány v tomto roku? Kde vás môžeme vidieť?

Nestresovať sa, tešiť sa aj zo všedných vecí a mať zdravie v rodine – to sú moje plány. A ak by ste boli v Bratislave, odporúčam vidieť Pána Q v Tichu a spol. s vynikajúcim Ivanom Martinkom, aj s bábkou v životnej veľkosti, aj so živou hudbou a mnou. Želám krásny nový rok všetkým čitateľom vobraze! Plňte si svoje sny.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album J. Sovičovej

<p>The post Bábkoherečka z R. Soboty spolupracovala aj s režisérom Bednárikom first appeared on vobraze.sk.</p>

Festival ochotníckeho divadla organizovaný pri príležitosti osláv storočnice od uvedenia prvej inscenácie v slovenskom jazyku v Rimavskej Sobote prinesie viacero inscenácií. Prvá inscenácia nemeckého autora Rodericha Benedixa: Nežné príbuzenstvo bola uvedená v roku 1920. Festival sa mal uskutočniť už v roku 2020, ale pre pandémiu sa jeho realizácia posunula na leto 2021. Súčasťou je 11 divadelných predstavení detských i dospeláckych DS, premiéra pôvodnej hry v podaní miestnych ochotníkov a krst knihy venovanej histórii divadla v meste.

Festival je sledom divadelných predstavení aktuálne pôsobiacich ochotníckych súborov v Rimavskej Sobote od detí až po dospelých – DS Divosud, BS Badido, Divadlo Havran, Divadlo Alterna, DDS Zauško, Facka, Dve facky, Výprask, Kopačky. Zahrajú tie najlepšie inscenácie slovenských autorov, ktoré boli ocenené na rôznych súťažiach a prehliadkach ochotníckeho divadla, ale zaradené boli aj nové hry, ktoré pripravili v roku 2021.

Vyvrcholením festivalu bude uvedenie dokumentárneho divadelnej inscenácie podľa pôvodnej hry, ktorej text i jazyk je prepísaný a aktualizovaný pre súčasného diváka, ako aj krst knihy o histórii slovenského ochotníckeho divadla v meste Rimavská Sobota a v regióne. Inscenáciu naštudovali miestni ochotníci z divadelných súborov Divosud a Havran, pod vedením riaditeľa miestnej ZUŠ Mariana Lacka a divadelného teoretika a dramaturga Ľubomíra Šárika.

Prínosom projektu je osveta verejnosti o dianí v oblasti ochotníckeho divadla v Rimavskej Sobote v minulosti i dnes. Projekt organizačne zastrešuje Mestské kultúrne stredisko, kde aktívne pôsobia dva divadelné súbory DS Divosud a BS Badido pod vedením dramaturga Ľubomíra Šárika. Hlavným spoluorganizátorom je Základná umelecká škola, ktorá zastrešuje detské ochotnícke súbory Zauško, Facka, Dve facky, Výprask, Kopačky, mládežnícke divadlo Alterna a divadlo dospelých Havran, ktoré vedie Marian Lacko.

Program festivalu:

9. 6. o 19.00 hod. DS Divosud: MATKA / Nádvorie Knižnice Mateja Hrebendu

16. 6. o 10.00 hod. BS Badido: BONI A ČIERNY SNEHULIAK / Nádvorie Knižnice Mateja Hrebendu

21. 6. o 16.00 hod. DDS Výprask: AKO SPALI PRINCEZNÉ NA HRÁŠKU / Divadlo Havran

23. 6. o 16.00 hod. DDS ZUAŠKO: ČARODEJNÍK Z KRAJINY OZ / Divadlo Havran

24. 6. o 15.30 hod. DDS Dve facky: PRINCEZNÉ V KRAJINE ZÁZRAKOV / Divadlo Havran

25. 6. o 16.00 hod. DDS Facka: O POSLUŠNOM CHLAPCOVI / Divadlo Havran

1. 7. od 18.00 hod. DDS Kopačky: PO SCHODOCH / Divadlo Havran

1. 7. od 22.45 hod. Divadlo Havran: ŠPANIELSKA NOC / Divadlo Havran

15. 7. o 19.00 hod. Divadlo Alterna: ŠIALENÁ ANGELIKA / Nádvorie Knižnice Mateja Hrebendu

28. 7. o 19.00 hod. DS Divosud: VARIÁCIE NA GOGOĽOVU ŽENBU / Nádvorie Knižnice

13. 8. o 19.00 hod. NEŽNÉ PRÍBUZENSTVO / predpremiéra / Nádvorie Knižnice Mateja Hrebendu

21. 8. o 19.00 hod. Divadlo Havran: ŽOBRÁCI /Divadlo Havran

10. 9. o 18.00 hod. NEŽNÉ PRÍBUZENSTVO / premiéra + krst knihy / Divadelná sála DK

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom podujatia.

Zdroj: MsKS Rimavská Sobota, FOTO: Attila Gecse

<p>The post 100 rokov slovenského divadla v Rimavskej Sobote / divadelný ochotnícky festival first appeared on vobraze.sk.</p>