Bezmála 40 rokov je súčasťou centra Rimavskej Soboty rozľahlá budova domu kultúry, ktorá aktuálne prechádza rekonštrukciou. Tá vzbudila v meste rozruch, keďže jej súčasťou je demontovanie pôvodného kamenného obloženia, čo sa nepáčilo časti verejnosti.
V rámci rekonštrukcie za zhruba 3,4 milióna eur má byť vynovené nielen opláštenie budovy so zateplením, ale tiež vymenené okná, opravená strecha či vymenený vykurovací systém vrátane klimatizácie.
Ide o prvú takúto rekonštrukciu objektu od jeho sprevádzkovania v roku 1985. Doteraz to boli hlavne opravy, ktoré boli nutné pre rôzne havarijné stavy (napríklad oprava strechy, kanalizácie či rozvodov vody). Opravovaná bola okrem iného podlaha vo veľkej zasadačke (tzv. guľová sála) či na javisku a úplne nová podlaha bola položená v baletnej sále.
Šlo to pomaly
Prvou zaujímavosťou je doba výstavby domu kultúry. Začali ho stavať v roku 1973 a podľa pôvodných plánov mal byť dokončený v decembri 1976. To sa však rýchlo ukázalo ako nereálne a výstavba bola pre nedostatok finančných prostriedkov rozdelená na dve etapy, resp. investičné časti, nazvané „Kultúrny dom“ a „Dostavba kultúrneho domu“. V decembri 1976 sa napokon len začalo s realizáciou spomínanej druhej etapy.
Ako sa ďalej uvádza v osemstranovej brožúre z roku 1985, ktorá bola vydaná pri príležitosti dokončenia stavby, počas stavania sa menil aj investor. Pôvodne ním bol Mestský národný výbor v Rimavskej Sobote, ale v roku 1976 túto úlohu prevzal Okresný investorský útvar (OIÚ). V roku 1983 sa investorom stala organizácia Stavoinvesta, s ktorou bol OIÚ zlúčený.
V priebehu výstavby sa nezanedbateľne zvýšil rozpočet na stavbu kultúrneho domu. Pôvodné náklady boli predpokladané vo výške 27,7 vtedajších československých korún (Kčs), ale nakoniec sa vyšplhali až na 42,4 milióna Kčs. Generálnym dodávateľom stavby bol národný podnik Pozemné stavby Banská Bystrica a jeho závod 06 v Rimavskej Sobote, ako aj závod Stavomontáže B. Bystrica a jeho montážna správa v Lučenci.
Tempo výstavby nového kultúrneho domu však bolo pomalé, čo je priamo uvádzané aj v spomínanej brožúrke. „Zapríčinené to bolo nedostatočnými kapacitami u generálneho dodávateľa stavby. Vážne problémy boli v zaobstarávaní dodávok technologických komplexov stavby – ako je vzduchotechnika, divadelná technika, elektropožiarna signalizácia,“ zdôvodňuje sa v tlačovine.
Ako sa tam dodáva, počas dlhej výstavby došlo k vylepšeniu niektorých častí projektu a dokonca aj k výmene zastaralej techniky za novú. Spomína sa i kamenný obklad, ktorý sa v súčasnosti stal jablkom sváru. V pôvodnom projekte sa s ním nerátalo.
„Bol použitý obklad kameňom systémom FEAL, čo podstatne zlepšilo vzhľad kultúrneho domu, ale aj trvanlivosť fasád,“ píše sa v brožúrke. Z techniky bola napríklad zmodernizovaná elektropožiarna signalizácia.
Zlepšenie v tempe výstavby nastalo až po desiatich rokoch, v roku 1983. Vtedy príslušné orgány rozhodli o zrýchlení výstavby tak, aby bol dom kultúry dokončený na počesť 40. výročia oslobodenia Rimavskej Soboty na konci druhej svetovej vojny. To znamenalo ukončiť práce v roku 1985, čo sa aj podarilo. Pri zrode súčasnej budovy Mestského kultúrneho strediska v R. Sobote stál Štefan Baláž, ktorý na jej čele ako riaditeľ pôsobil takmer 30 rokov. „Kultúra je moja srdcová záležitosť. Ako riaditeľ som sa snažil zabezpečiť dostavbu kultúrneho domu a ako právnik dodržiavať hlavne aj právnu stránku. Podarilo sa a v roku 1986 bol otvorený reprezentatívny kultúrny stánok,“ priblížil pre vobraze.sk Baláž, ktorý je zároveň dlhoročným poslancom mestského zastupiteľstva. Zároveň poukázal na pestrú výzdobu interiéru budovy.
Umelecká výzdoba
V časoch socializmu boli súčasťou nových stavieb a verejných priestorov aj umelecké diela. V rámci domu kultúry je dominujúcim dielom sklosmaltová mozaika akademického maliara Milana Laluhu s rozmermi 12 x 4 metre.
Ďalší maliar, Dušan Zapletal, vytvoril pre prestávkové priestory pri divadelnej sále štyri drevené intarzie a sochárka Erna Masarovičová vyrobila dekoratívne mreže, orientačný paraván z kovu a ďalšie diela. Celková hodnota umeleckej výzdoby v dome kultúry bola v roku 1985 vyčíslená na viac ako 1,2 milióna eur.
Dve samostatné časti
V brožúrke o dome kultúry sa okrem iného dozvedáme, že kapacitne najväčšími boli (a sú) dve sály. Ide o kinosálu a divadelnú sálu s kapacitou 500 miest, ako aj estrádnu a konferenčnú sálu pre rovnaký počet návštevníkov.
Malá zasadačka a koncertná sála má kapacitu 120 ľudí a priestory pre bábkové divadlo 80. Klubovne pre deti a dospelých boli plánované na 150+150 ľudí a knižnica s čitárňou pre 40. V budove boli po dokončení tri bufety so studenou kuchyňou a dve šatne pre návštevníkov.
Celková zastavaná plocha kultúrneho domu bola 3360 metrov štvorcových. Bol rozdelený do dvoch dispozičných celkov – divadelná časť s príslušenstvom a klubová i umelecko-výchovná časť. „Preto sú vytvorené dva hlavné vchody s náväznosťou na príslušné priestory,“ vysvetľuje sa v tlačovine.
Súčasnosť
Jedna vec je takýto rozľahlý objekt postaviť a druhá starať sa oň. Je to proces, ktorý vlastne nikdy nekončí a vždy je čo opravovať. Navyše, treba otvorene povedať, že na tento účel nikdy nebolo peňazí nazvyš a za desaťročia sa na rimavskosobotskom kultúrnom dome vytvoril veľký investičný dlh.
Nedostatkom z hľadiska energetickej náročnosti boli pred aktuálnou rekonštrukciou hlavne staré hliníkové okná v železnej konštrukcii, čo bol vyslovený tepelný most. V čase výstavby objektu, teda v druhej polovici 70. a prvej polke 80. rokov nebola úspora energií takou prioritnou témou ako v súčasnosti. Mimo toho, na oknách sa za desaťročia existencie podpísal zub času a mnohé už, pochopiteľne, netesnili tak, ako keď boli nové.
Problémom bola tiež hlučná vzduchotechnika a chýbajúca klimatizácia. Tej sa dožadovali napríklad organizátori výjazdového zasadnutia vlády, ktoré sa konalo v Rimavskej Sobote v roku 2016 počas horúceho leta. Prevádzkovatelia Mestského kultúrneho strediska im však z pochopiteľných dôvodov nevedeli vyhovieť.
Ideálne nie je ani dispozičné riešenie domu kultúry. Napriek tomu, že je to skutočne rozľahlý objekt, problémom v súčasnosti je napríklad nedostatočný počet klubových miestností. Nie je tak možné vyhovieť všetkým záujemcom o záujmovú činnosť.
Zdroj: vobraze.sk, archív MsKS Rimavská Sobota, Foto: vobraze.sk, Jozef Tokár, Tomáš Makara
