V uplynulých dňoch sa lekárska komunita, priatelia i rodinní príslušníci rozlúčili s lekárom Marianom Bystrianskym (64), nefrológom, ktorý sa dlhé roky venoval vážnym zdravotným problémom pacientov odkázaných na dialýzu. Kolegovia i pacienti na neho spomínajú ako na veľmi empatického človeka a odborníka v odbore internej medicíny. „Bol na seba náročný, ctižiadostivý, cieľavedomý. Volali ho chodiacou encyklopédiou, pretože stále mal v rukách knihy, stále študoval a pracoval na sebe,“ priblížila počas poslednej rozlúčky Erika Juhászová v stredu 6. augusta.
Marian Bystrianský pochádzal z obce Nižný Skálnik, bol absolventom gymnázia v Hnúšti a medicínu vyštudoval v Martine. Do nemocnice v Rimavskej Sobote nastúpil v polovici 90. rokov na interné oddelenie. Neskôr sa začal špecializovať na dialýzu. Jeho veľkým želaním bolo, aby sa kládol väčší dôraz na osvetu v oblasti obličkových ochorení. Poukazoval na význam včasného odhalenia týchto ochorení, najmä u pacientov s vysokým krvným tlakom alebo cukrovkou. Veril, že včasnou diagnostikou je možné oddialiť potrebu dialýzy.
„Vždy sa snažil ľuďom pomôcť. Popri náročnej práci, ktorá sa nedá merať hodinami, si našiel čas na osobný život. Veľmi rád pozeral filmy, obľuboval skupinu Kandráčovcov, preto aj na pohrebe zaznela skladba ‘Tri duby’. Rád chodil na futbal, bol vášnivý Slovanista a miloval turistiku. Z aktívneho života ho vytrhla nevyliečiteľná choroba, ktorá spomalila jeho životné tempo a ukradla všetky sily,“ priblížila Juhászová.
Marián Bystrianský si okolo seba vytvoril rodinu lekárov a ako dodáva Juhászová, ich spoločné sily a ciele vedú k pomáhaniu ľuďom.
„Bol výborný človek, každému pomáhal, či sestričkám alebo pacientom,“ spomína pre vobraze.sk sestrička Marika Kardosová, ktorá s ním odpracovala približne 40 rokov.
„Jeho hlášky nám veľmi chýbajú, vedel pobaviť personál i pacientov. Bol ako herec, vedel to podať, smiali sme sa všetci. Nikdy nemal v práci zlú náladu,“ dodáva Kardosová s tým, že na dialýze sú pacienti a personál ako jedna veľká rodina. Málokto totiž má šancu na transplantáciu obličky a musí chodiť na dialýzu. Bystrianský bol niekoľko rokov aj primárom. Dbalo mu na prevenciu, lebo vedel, že kto zostane odkázaný na dialýzu, cesta späť už niet. „Vedel usúdiť akútne stavy pacientov, aj keď sa to na prvý pohľad nezdalo. Vedel vybaviť veci, aj za cenu toho, že obvolával ďalších lekárov. Nenechal sa, stál si za svojím a pacient bol u neho vždy na prvom mieste,“ zdôraznila sestrička.
Spomenula, že keď v októbri 2023 odišiel z ordinácie, pacienti ho veľmi hľadali. Na krátku dobu sa ešte podarilo vrátiť, aj napriek obmedzenej pohyblivosti a paličke. Počas svojej kariéry bol však veľmi aktívny a pohyblivý. Zomrel 1. augusta. „Stále na neho budeme spomínať.“
Približne týždeň pred ním zomrel vo veku 71 rokov aj lekár Ondrej Képes. Pohreb sa konal 28. júla v obci Pinciná. Bol kožným lekárom a podobne ako doktor Bystriansky začínal tiež v nemocnici v Rimavskej Sobote. Po krátkej a ťažkej chorobe zomrel 23. júla. „Boli kamaráti, obidvaja slúžili v nemocnici aj na pohotovosti,“ priblížila sestrička Kardosová. Pacienti lekára Képesa ho poznali nielen v Rimavskej Sobote, ale aj z ambulancie v Tornali. Patril k starej generácii lekárov, dlhé roky pracoval a svoje skúsenosti aj v dôchodkovom veku zúročoval aj na stanici RZP v Rimavskej Sobote.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Marian Bystriansky a Marika Kardosová
