Anna Melicherčíková (56) z Kalinova v okrese Poltár sa venuje práci s deťmi so zdravotným znevyýhodnením. Snaží sa o zlepšenie kvality ich života a začlenení sa do spoločnosti. Je špeciálna pedagogička a pôsobí najbližšie v okresoch Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec a okolí. Svoju prácu robí s veľkým srdcom i profesionalitou.
Svoju prácu vykonáva už 33 rokov. Ako pre vobraze.sk Anna Melicherčíková priblížila, stať sa učiteľkou bol jej detský sen. Keď sa hrávala s bábikami, vždy si ich posadila ako v škole a hrala sa, že budú písať alebo spievať. „Čiže potom to moje smerovanie bolo automaticky do materskej školy a pedagogická škola bola taký môj prirodzený výber. Vždy som hovorila, že akákoľvek práca s deťmi bolo to, čo som vždy chcela robiť,“ hovorí Melicherčíková, ktorej smerovanie k špeciálnej pedagogike začalo, keď mala doma tiež jedno hyperaktívne dieťa a chcela ho lepšie pochopiť a venovať sa mu. Ako však dodala, špeciálnu pedagogiku si nerobila za účelom pracovať v špeciálnej škole, ale skôr v poradenskom centre, pretože ako rodičovi, ktorý mal hyperaktívne dieťa, jej v tom období chýbala navigácia, na koho sa má obrátiť.
“Chcela som prispieť niekde tam, kde som mohla školám a rodičom poradiť, aby s dieťaťom vedeli nejakým spôsobom fungovať a pracovať,” hovorí Melicherčíková, ktorá ako špeciálna pedagogička pracuje v Súkromnom špecializovanom centre poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami v Poltári. Pôsobí tu od roku 2009, kedy centrum bolo ešte špeciálno-pedagogickým a po transformácii centier v januári 2023 sa stalo špecializovaným centrom. Momentálne v ňom zastáva aj funkciu zástupkyne. Centrum má celoslovenskú pôsobnosť a v rámci svojho zamestnania navštevuje aj Rim. Sobotu, kde spolupracujú so ZŠ P. Dobšinského, Evanjelickou ZŠ, a tiež s MŠ Hatvaniho. Špecializované centrum, v ktorom pracuje, funguje ako jediné v Banskobystrickom kraji.
Podľa slov Melicherčíkovej si práca s autistickými deťmi vyžaduje odlišný prístup, pričom aj ich vzdelávanie je diametrálne odlišné od bežných vzdelávacích procesov. “Veľakrát sa nám vyčíta, že v našich poradenských centrách máme sterilné prostredie. No mne toto prostredie pomáha v tom, že viem z dieťaťa vytiahnuť potenciál, ktoré má. Nie je rozptyľované a zvládne potom to, čo by už v bežnom prostredí nezvládlo, lebo tam je už veľa rušivých momentov. Pokiaľ je pedagóg vnímavý a dá si poradiť, tak sa u dieťaťa dá dosiahnuť veľký pokrok,” vysvetlila špeciálna pedagogička s tým, že veľmi dôležitá je trpezlivosť, ako aj ochota ľudí, ktorým pomáhajú, počúvať pracovníkov centra a dôverovať im.
V centre sa venujú deťom s autizmom, k čomu sú pridružené buď poruchy učenia, alebo ďalšie poruchy, ako mentálne postihnutia, ťažkosti v komunikácii, v správaní, epilepsie a iné zdravotné znevýhodnenia, ako aj ťažkosti so stravovaním. Ako vysvetlila, nie každé dieťa, ktoré k nim príde, má autizmus. “Častokrát sa stáva, že dieťa nespĺňa symptomatiku a má napríklad len ťažkosti s rečou a správaním, tak vtedy ho posunieme do iných centier, kde sa s nimi pracuje,” dodala pedagogička, ktorá si nemyslí, že by v posledných rokoch narastal počet detí s autizmom, a že autizmus je nejaká moderná diagnóza. Podľa Melicherčíkovej sa iba zlepšila diagnostika a metodiky diagnostikovania tejto ťažkosti dokážu skôr a lepšie rozpoznať. Deti s danými ťažkosťami tu boli vždy, len nesprávne alebo vôbec diagnostikované. Ako ďalej naznačila, v tomto roku by od ministerstva chceli pre svoje centrum získať akreditáciu na vzdelávanie, aby mohli v rámci tejto poruchy vzdelávať odborníkov či už z centier alebo aj zo zdravotníctva.
Prácu Melicherčíkovej v oblasti špeciálnej pedagogiky si všimla aj poltárska samospráva, ktorá jej v minulom roku za mimoriadne zanietenú prácu s postihnutými deťmi udelila Cenu mesta. “Toto ocenenie ma určite potešilo, no zároveň ho vnímam aj ako záväzok do budúcich rokov. Zaväzuje to k tej práci a dôvere ľudí, aby sme ju nesklamali. Zároveň som veľmi rada, že si túto prácu ľudia všimli, lebo toto ocenenie nie je len o mojej práci, ale aj o práci celého nášho kolektívu, ktorý sa snaží pomáhať nielen deťom, ale i rodinám a okoliu,” povedala Melicherčíková, ktorá sa vo voľnom čase venuje fotografovaniu. Ako prezradila, rada fotí drobné detaily z prírody a tiene, čiže jej výtvory nie sú také tie bežné obrázky. Pred desiatimi rokmi sa zapojila do jednej súťaže v Mestskom kultúrnom stredisku v Rim. Sobote, kde sa jej podarilo vyhrať jednu z cien.
Rada pracuje v záhradke s kvetinami a bylinkami a ako prezradila, táto jej záľuba ju veľmi napĺňa. “Baví ma aj turistika, úplne milujem Málineckú priehradu. Za Detvianskou Hutou je časť Čechánky, čo je bohom zabudnutá oblasť, ale je tam krásne a vždy sa tam rada idem pozrieť,” prezrádza ďalej. S úsmevom hovorí, že ak by nemohla pracovať s deťmi, videla by sa ako organizátorka svadieb, čo súvisí práve s jej záľubou v kvetoch a rastlinkách. Melicherčíková pochádza z Poltára, momentálne býva na samote pri Kalinove. Manžel pracuje ako samostatne hospodáriaci roľník a spolu vychovali troch synov, dvaja sú ženatí. Všetci sa rozhodli ísť v šľapajách otca a rovnako ako on pracujú v oblastiach, ktoré majú blízko k poľnohospodárstvu. Veľkú radosť jej robia aj tri vnúčatká.
Zdroj: vobraze.sk, Foto: archiv Anna Melicharčíková
