Anna Vetráková z Rimavskej Soboty zvečnila tisícky mien a udalostí v pamätných knihách mesta Rimavská Sobota. Venuje sa tomu už približne päťdesiat rokov, väčšinou vo svojom voľnom čase. Ide o kaligrafické písmo, ktoré je v dnešnej dobe skutočnou raritou. Pracovala v poisťovni, ale aj na mestskom úrade, odkiaľ odišla do dôchodku. Na začiatku mája sa stane laureátkou Ceny mesta Rimavská Sobota.
Na ocenenie ju nominovala komisia Zboru pre občianske záležitosti. Ako ďalej v rozhovore pre vobraze.sk Anna Vetráková prezradila, veľmi ju potešilo, už keď ju opätovne nominovali. O to viac jej urobila radosť informácia, že dostane Cenu mesta. „Potešilo ma to, pravdaže, už skoro 50 rokov píšem. Je to moje hobby, aj keď teraz mi už knihy musia doniesť. Pre zdravotné problémy sa mi už ťažšie pohybuje a doma si to môžem v pokoji písať, ale baví ma to a to je najhlavnejšie,“ hovorí Anna Vetráková (84).
Slávnostné udalosti zaznamenáva takzvanou českou unciálou. Nachádza sa vo všetkých štyroch pamätných knihách mesta. Sobáše, uvítanie detí do života, oslava životných jubileí, či pamätná kniha mestských udalostí, o tom všetkom si za roky zapisovania vytvorila Anna Vetráková prehľad. „Zapisovala som všetky návštevy, pamätám si napríklad stretnutie bývalého prezidenta Rudolfa Schustera s vtedajším maďarským prezidentom, alebo som minule v televízii spoznala môj zápis. Bolo to v relácii Vezmeš si ma, kde urobili záber na sobášnu knihu,“ smeje sa dôchodkyňa. Vraj svoj talent na písanie zdedila po otcovi – kamenosochárovi, ale ako dodáva, zrejme ešte aj po starom otcovi.
Českú unciálu začala používať v roku 1978. Dovtedy sa zápisy zdobili rôznymi ornamentmi a kvetinkami. Po prvom školení, na ktoré Anna Vetráková do dnešného dňa spomína, už ostala verná rákosovej paličke a čiernemu tušu. Podľa jej slov vyskúšala aj iné kaligrafické metódy, ale nič nebolo tak pekné. „Od začiatku sa mi páčilo, že to nie je všedné písmo. Vzniklo pritom už koncom štvrtého storočia. Niekto hovorí, že je to podobné ako švabach, ale toto je prehľadnejšie a sa dá ľahšie čítať. Iniciály si pritom môžem tak trochu upravovať podľa svojej predstavy. Veľmi pekné sú písmená ako K, H, L, M, R a E, písmeno K je moje obľúbené. Nepáčilo sa mi napríklad písmeno B, tam som sa dlho pokúšala nájsť tvar a prispôsobiť si ho tak, aby sa mi viac pozdávalo,“ prezradila Vetráková. Po rokoch praxe píše ozdobným písmom rýchlejšie, ako tlačeným, na ktoré sa musí oveľa viac sústrediť.
Za vtipnú historku považuje, keď zapisovala svoje vlastné jubileum pred štyrmi rokmi. "Zapíšem to, čo mi dajú. Naposledy to bol Deň učiteľov, tak som zapisovala ocenených," dodala Vetráková, ktorá pôvodne pracovala 19 rokov v poisťovni. "Vtedy som bola v zväze žien a oni mi navrhli, aby som zapisovala. Potešilo ich to, lebo mali veľa práce a odvtedy to zostalo na mne. Viac som začala písať potom na Mestskom národnom výbore," zaspomínala si na svoje začiatky na úrade. Pracovala ako sekretárka vtedajšieho predsedu Egona Lennera. Toho neskôr nahradil Pavel Brndiar, s ktorým spolupracovala až do jej odchodu do dôchodku.
Anna Vetráková bola umelecká duša od mladosti. Už počas stužkovej ju viac nadchýnalo maľovanie a chystanie kulís, ako vystupovanie. To ochotne prenechala spolužiakom hospodárskej školy, dnešnej obchodnej akadémie. Ako maturantka z roku 1959 bola vlastne pri začiatkoch zrodu tejto školy. Ako usilovná žiačka sa v stenografii ceruzkou vyšplhala na prvé miesto v triede.
"Písanie bolo vždy môj koníček. V škole to bola stenografia. Doma som si prepisovala každý deň noviny," smeje sa pri spomienke na mladosť čulá dôchodkyňa. Do minulého roku sa snažila denne nachodiť minimálne 6000 krokov.
"Ešte minulý rok som chodila aj na prechádzky, teraz je to už pomenej," doplnila Vetráková, ktorá vo voľnom čase vyšíva, lúšti krížovky a bystrú myseľ okrem kníh udržiava aj sledovaním vedomostných kvízov. Rada však chodí aj do záhrady. "Predtým som rada aj maľovala, urobila som si pre seba obraz. Ale už sa mi tak nechce, lenivá som. Preto radšej píšem. Napíšem jednu stranu a kým čakám, aby vyschla, vypijem kávičku," hovorí Vetráková. Okrem pamätných kníh rada pomôže každému, kto ju osloví. Počas majstrovstiev Európy v šachu ju požiadali, aby vypísala diplomy. Minulý týždeň vypisovala diplomy aj súťažiacim vo Fiľakove. Najviac ju však trápi, že zatiaľ nenašla nástupcu, ktorý by pokračoval v písaní netradičným kaligrafickým typom písma.
"Ja by som to tak rada odovzdala toto remeslo ďalej aby sa pokračovalo v tradícii ďalších 50 rokov," hovorí Anna Vetráková, ktorá okrem písania pamätných kníh rada pomôže každému, kto ju v tejto veci osloví.
"Vnučka moja to vie, ale nechce sa tomu venovať. To je škoda," dodala na záver Anna Vetráková. Vo svojom veku rozhodne nezaháľa a v knižnici má podľa jej slov 50 neprečítaných kníh, ktoré má v pláne prečítať. A, samozrejme, kým jej to zdravie a okolnosti dovolia, bude jej písmo súčasťou pamätných kníh a tým pádom súčasťou histórie mesta Rimavská Sobota. Cenu mesta si má prebrať počas májových Dní mesta. Spolu s ňou aj evanjelická farárka Viktória Lisáková a aj bývalý poslanec i viceprimátor Rim. Soboty Ladislav Rigó st.
Zdroj: vobraze.sk
