Po viac ako dvadsiatich rokoch pôsobenia na Základnej škole Janka Jesenského v Jesenskom sa Miroslav Obročník stal jej riaditeľom. Informatik, ktorý ešte začiatkom 90. rokov zažíval prvé roky rozširovania počítačov, dnes stojí pred úplne inou výzvou – pripraviť deti na svet umelej inteligencie, v ktorom podľa neho nebude stačiť technológie iba ovládať. Čoraz dôležitejšie bude vedieť premýšľať, overovať si informácie a nenechať sa nimi manipulovať.

Nový riaditeľ nastúpil do funkcie 1. júla. Vo výberovom konaní boli dvaja uchádzači. Obročník bol kandidátom priamo zo školy, kde už predtým pôsobil jedno funkčné obdobie aj ako zástupca riaditeľky. Druhou uchádzačkou bola stredoškoláka pedagogička. Obročník napokon uspel a po dlhoročnom pôsobení ako učiteľ a správca sietí prevzal vedenie školy.

„Prijal som to s radosťou a zároveň hrdosťou, že môžem viesť túto základnú školu. Práca je náročná a zodpovedná a dostal som možnosť realizovať svoje predstavy,“ hovorí pre vobraze.sk nový riaditeľ Miroslav Obročník (55).

Vo funkcii vystriedal doterajšiu riaditeľku Miroslavu Gombalovú, ktorá na škole pôsobila približne 27 rokov. Riaditeľkou bola jedno funkčné obdobie, roky bola zástupkyňou školy, no do aktuálneho výberového konania sa už neprihlásila.

Z Hrnčiarskych Zalužian cez obchodnú akadémiu do Jesenského

Miroslav Obročník pochádza z Hrnčiarskych Zalužian, kde dodnes žije. Jeho profesijná cesta je však začínala na Obchodnej akadémii v Rimavskej Sobote. Pôsobil tu približne 15 rokov a začínal ako správca sietí, programátor (vďaka nemu mala OA už v roku 1997 vlastný program na tlač vysvedčení) a učiteľ informatiky. Ako ďalej Obročník uviedol, zažil tam pôsobenie viacerých riaditeliek, medzi nimi aj Annu Zákalickú či Katarínu Mattyašovskú. Na školu a bývalých kolegov pritom nezanevrel. „Poznám tam kolektív, udržiavame vzťahy stále, stretávame sa na podujatiach, sme stále prepojení školstvom,“ hovorí.

K informatike sa Obročník dostal ešte začiatkom 90. rokov, v čase, keď sa počítače začínali vo väčšej miere dostávať do škôl a domácností. Sám pritom študoval práve na obchodnej akadémii a počítače ho tam veľmi zaujali. „Veľmi ma to chytilo a potom som pocítil potrebu podeliť sa s tým,“ povedal.

Vtedajšia situácia bola podľa neho úplne iná ako dnes. Ovládanie počítačov bolo pomerne zriedkavé a prvé generácie žiakov z nich mali rešpekt až strach. „Študentom som to s radosťou ukazoval. Mal som super pocit, keď som videl, že to chápu. Keď som videl, že učivo pochopili, získali zároveň aj sebavedomie, že si s tým už poradia,“ vysvetľuje.

Dnes podľa neho deti vstupujú do digitálneho sveta oveľa skôr. Inteligentný telefón poznajú od detstva a prvotný strach z technológií už zväčša nemajú. Výzva sa však podľa Obročníka iba zmenila.

Od internetu k umelej inteligencii

Počítače vystriedal internet a dnes do škôl vstupuje umelá inteligencia. Práve jej využívaniu chce nový riaditeľ venovať pozornosť aj v rámci kurikulárnej reformy. Nechce však, aby sa z umelej inteligencie stala skratka, ktorá deti zbaví potreby premýšľať. „Mám v pláne zavádzať využívanie umelej inteligencie, ale bezpečné a zmysluplné. Samozrejme, so zapojením kritického myslenia a analýzy pri tvorbe požiadaviek. Bez toho by sa to zvrhlo neskutočne,“ upozorňuje.

Podľa neho hrozí, že deti si na jednoduché získavanie informácií príliš rýchlo zvyknú. Už dnes pozoruje menší záujem o čítanie a umelá inteligencia môže tento trend ešte posilniť. „Nemôžeme dopustiť, aby nám deti pri tom zleniveli,“ hovorí.

Umelá inteligencia podľa neho dokáže prečítať množstvo strán a okamžite pripraviť odpoveď. Problémom však bude čoraz viac aj otázka, či je informácia správna a kto ju vlastne vytvoril. „O dva roky môžu byť umelou inteligenciou podsúvané reklamné požiadavky firiem či iné veci a už sa na to bude dať ešte menej spoliehať ako teraz. A na to treba pripraviť ľudí, najmä deti,“ myslí si.

Úlohou školy preto podľa neho nebude iba naučiť deti umelú inteligenciu používať. Musia sa naučiť informácie vyhodnocovať, overovať a rozmýšľať nad nimi.

Chce zostať aj učiteľom

Prechod do riaditeľskej funkcie však pre Obročníka neznamená definitívny odchod od informatiky. Sám priznáva, že človeka, ktorý celý život učil, riadenie školy úplne od vyučovania neodtrhne. „Každý ide do školstva s tým, že chce učiť, a keď sa aj dostane do funkcie zástupcu alebo riaditeľa, na jedno alebo viac funkčných období, po čase ho to stále láka na učenie,“ hovorí.

Aj počas pôsobenia vo funkcii zástupcu mal podľa vlastných slov potrebu vrátiť sa do počítačovej učebne a niečo vyriešiť. Učiteľská práca mu podľa jeho slov stále chýba. „Odložiť tie nekonečné čiastkové problémy a zase sa sústrediť na radosť detí, keď niečo chápu, keď ich niečo naučíme,“ vysvetľuje.

Aj ako riaditeľ preto plánuje naďalej učiť. Zároveň však vie, že bude musieť oddeliť dve náročné profesijné úlohy. Školské riadenie podľa neho komplikuje meniaca sa legislatíva, zatiaľ čo informatika sa vyvíja mimoriadne rýchlo. „Za jednu generáciu prejdete od sálových počítačov pomaly k náramkovým počítačom,“ pripomína. Rýchlosť technologického vývoja podľa neho prináša frustráciu najmä starším generáciám. Čoraz viac sú odkázané na pomoc mladších ľudí, ktorí vyrastali s novými technológiami.

Do Jesenského ho priviedla rodinná atmosféra

Po približne 15 rokoch na obchodnej akadémii prešiel na základnú školu v Jesenskom, kde pôsobí už 22 rokov.

Škola ho oslovila najmä svojou veľkosťou a atmosférou. „Je to menšia škola rodinného typu a práve tá rodinná atmosféra s bezprostrednou komunikáciou ma oslovila,“ vysvetľuje. Na strednej škole zároveň videl, s akými vedomosťami a skúsenosťami prichádzajú deti zo základných škôl. Mal preto potrebu podchytiť ich ešte skôr. „Keď je žiak zaujatý a dobre podchytený, potom ma teší, že sa nestratia, dokonca idú študovať informatiku, “ hovorí.

Počas 22 rokov sa podieľal na rozvoji technického zázemia školy. Zabezpečoval chod počítačovej siete a ako učiteľ informatiky sa snažil žiakov pripraviť na využívanie informačno-komunikačných technológií v ďalšom vzdelávaní i praxi.

V škole sa medzičasom podarilo vybudovať dve počítačové učebne, jazykovú učebňu či multimediálnu učebňu s interaktívnou televíziou. Interaktívne tabule sú aj v triedach.

Chce školu viesť ako jeden tím

Skúsenosť s vedením školy už Obročník mal. V minulosti pôsobil ako zástupca riaditeľky a práve vtedy si podľa vlastných slov vedel predstaviť aj vedenie celej školy. „Mojím cieľom je spokojnosť zamestnancov a vytvárať podmienky na ich profesijný rast, podpora tímovej spolupráce a aktívny podiel na rozvoji školy. Pracujeme ako jeden tím,“ zdôrazňuje. Na pozícii zástupkyne zostáva Katarína Fűkőová, ktorá bude jeho pravou rukou a zároveň vedie prvý stupeň.

Nový riaditeľ chce zároveň prehĺbiť spoluprácu s rodičmi. Časť z nich podľa neho stále nevyužíva elektronickú komunikáciu naplno, hoci môže byť pre školu aj rodičov rýchlejšia a praktickejšia. „Chceme ich viac vtiahnuť do diania školy, aby spolu participovali na jej rozvoji,“ hovorí.

Od septembra plánuje škola zaviesť aj ranné komunitné stretnutia – ranné kruhy v jednotlivých ročníkoch. Súvisia aj s kurikulárnou reformou a podľa Obročníka môžu byť priestorom na rozvoj komunikácie, kritického myslenia či ďalších zručností. Dôležitou témou bude podľa neho aj finančná gramotnosť a schopnosť detí pracovať s informáciami.

Riaditeľ, ktorý najradšej vypne pri knihe

Aj keď je informatika jeho celoživotnou záľubou, vo voľnom čase sa od obrazoviek snaží oddýchnuť. Najradšej relaxuje pri čítaní. „Je to iné ako celý deň pozerať do monitora, je to určitý spôsob psychohygieny,“ hovorí. Číta beletriu, ale rád ju strieda s odbornou a technickou literatúrou.

Vo voľnom čase tiež fotografuje a chodí na turistiku. Obľúbené má Vysoké Tatry, no blízke sú mu aj Kokava nad Rimavicou, kokavské lazy či Sušanská dolina. Práve tam podľa neho vedie pekná cyklotrasa, ktorú cez víkendy využívajú ľudia z regiónu.

A hoci má pred sebou množstvo plánov, jeden z nich označuje skôr za menší sen či „tajnú víziu“. Chcel by, aby raz v školstve mali jeden bezstránkový deň. „Hodil by sa kvôli narastajúcej byrokracii,“ poznamenáva s úsmevom.

Nový riaditeľ tak vstupuje do funkcie s dvojitou skúsenosťou. Pozná školu z pozície učiteľa aj zástupcu a zároveň má za sebou desaťročia práce s technológiami. Teraz chce tieto skúsenosti využiť pri vedení školy, ktorá má podľa neho pripraviť deti nielen na svet, ktorý poznáme dnes, ale najmä na ten, ktorý príde.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Z učiteľa informatiky sa stal riaditeľ. Miroslav Obročník chce školu v Jesenskom pripraviť na éru umelej inteligencie first appeared on vobraze.sk.</p>

Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským v Rimavských Janovciach ukončí svoju činnosť k 31. augustu 2026. Rozhodli o tom poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí na svojom rokovaní schválili jej zrušenie aj podanie návrhu na vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení. Za zrušenie školy hlasovalo päť zo šiestich prítomných poslancov.

Ešte pred samotným hlasovaním o zrušení školy poslanci riešili aj možnosť jej ďalšieho fungovania. Jednomyseľne však neschválili pokračovanie prevádzky školy od 1. septembra s dofinancovaním z rozpočtu obce. Za zamietnutie tejto alternatívy hlasovalo všetkých šesť prítomných poslancov.

Dôvodom zrušenia školy je dlhodobý pokles počtu žiakov. Návrh na jej zrušenie predložila riaditeľka školy Monika Tóthová spolu s radou školy. Podľa nej navštevovalo školu vlani 20 detí, v uplynulom školskom roku ich bolo 17. Situáciu však výrazne ovplyvnilo odsťahovanie piatich žiakov a odchod siedmich detí do vyššieho ročníka. Do prvého ročníka sa pritom zapísali len traja budúci prváci, čo znamená, že od septembra by celkový počet žiakov klesol pod desať.

Počas rokovania obecného zastupiteľstva ďalej zaznelo, že rada školy navrhla tri možné riešenia – dofinancovanie chýbajúcich finančných prostriedkov vo výške približne 20- až 30-tisíc eur ročne z obecného rozpočtu, ponechanie školy v takzvanom nulovom stave alebo jej zrušenie k 31. augustu 2026.

Starosta obce Roman Uhrin podľa zápisnice z rokovania upozornil, že obec momentálne nepozná presnú výšku štátnych normatívov na budúci školský rok. Podľa predbežných výpočtov by pri približne desiatich žiakoch bolo potrebné chýbajúce financie doplácať z vlastného rozpočtu. Zároveň pripomenul, že pripravované zmeny vo financovaní školstva smerujú k podpore väčších škôl, čo môže situáciu malotriednych škôl ešte viac skomplikovať.

„Základná škola čelí výraznému poklesu počtu žiakov, ktorý je spôsobený najmä demografickým vývojom v obci a regióne, ako aj odchodom detí do škôl v okolitých obciach a mestách. Pri aktuálnom a predpokladanom počte žiakov nie je zabezpečená jej dlhodobá udržateľnosť bez významného dofinancovania z rozpočtu obce,“ skonštatoval starosta pred poslancami. Ako pre vobraze.sk Uhrin dodal, nebola to jednoduchá situácia a ani rozhodnutie. Stanovisko prisľúbil v septembri.

Viacerí poslanci sa zhodli, že napriek snahe zachovať školu v obci nevidia vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj perspektívu jej ďalšieho fungovania. Poslanec Ivan Cerovský uviedol, že ak obec nevidí reálnu šancu na zvýšenie počtu žiakov v najbližších rokoch, ďalšie financovanie školy by bolo nehospodárne.

V diskusii zaznela aj polemika o tom, prečo viaceré deti z miestnej materskej školy nepokračujú v základnej škole v obci. Monika Tóthová tvrdila, že ju oslovili rodičia s informáciou, že im bolo odporúčané požiadať o odklad povinnej školskej dochádzky. Starosta označil tieto informácie za nové a uviedol, že o nich obec ani Rada školy neboli vopred informované. Poukázal zároveň na to, že rodičia majú zákonné právo slobodne si vybrať základnú školu pre svoje dieťa.

„Je nám to veľmi ľúto. Škola fungovala v obci desiatky rokov a nikto si neželal, aby musela skončiť. Bohužiaľ, ide o dôsledok nepriaznivého demografického vývoja,“ povedala pre vobraze.sk zástupkyňa starostu obce Beáta Fülöpová. Podľa nej by bolo pre deti určite lepšie, keby mohli naďalej navštevovať školu priamo v mieste bydliska a nemuseli dochádzať. „Keďže ich je však málo, nebude to možné. Rodičia budú mať na výber základnú školu v Rimavskej Sobote alebo v Jesenskom,“ doplnila.

Schválením uznesenia obecné zastupiteľstvo zároveň poverilo obec zabezpečením všetkých administratívnych úkonov vrátane podania návrhu na vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky. Ak ministerstvo návrhu vyhovie, škola bude zo siete vyradená po skončení školského roka, teda k 31. augustu 2026.

Zdroj: vobraze.sk, obec Rimavské Janovce

<p>The post Počet žiakov v malotriednej základnej škole R. Janociach klesol. Obecné zastupiteľstvo rozhodlo o jej zrušení first appeared on vobraze.sk.</p>

Od prvého augusta je funkciou riaditeľky Strednej odbornej školy v Hnúšti poverená Janette Ferancová, doterajšia zástupkyňa. Pre vobraze.sk to uviedla odborná referentka pre komunikáciu Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Vanesa Čierna. Ako doplnila, poverenie je povinnosťou a kompetenciou zriaďovateľa školy. Ním je BBSK. „Janette Ferancová bola doteraz poverená riaditeľom školy podľa Zákonníka práce zastupovaním štatutárneho orgánu – riaditeľa školy v čase jeho neprítomnosti,“ ozrejmila Čierna. Tá potvrdila, že správa budovy bývalého Gymnázia M. Hrebendu naďalej spadá pod SOŠ v Hnúšti.

Dve funkčné obdobia bol riaditeľom SOŠ Miloš Mäsiar. To druhé mu skončilo 31. júla. Od začiatku augusta už na škole nepôsobí, a to ani na inom poste. Mäsiar minulý mesiac pre vobraze.sk uviedol, že dve funkčné obdobia v riaditeľskej funkcii stačia. „Keď som nastúpil do funkcie riaditeľa, veľmi som sa tešil na prácu. Nebol som predtým v tejto škole. Už vtedy som však hovoril, že je to na dve funkčné obdobia. Tak som bol stále nastavený,“ dodal.

Výberové konanie na obsadenie riaditeľského kresla nebolo na konci júna úspešné. Záujem oň prejavili dvaja uchádzači (Marián Petrok, Anna Kožiaková). „Žiaden z pozvaných uchádzačov nebol úspešný vo výberovom konaní,“ uviedla krajská odborná referentka pre komunikáciu Vanesa Čierna. Informovala tiež o tom, že BBSK vyhlásil opakované výberové konanie 8. júla. Záujemcovia o riaditeľskú funkciu sa môžu prihlásiť do 19. septembra. Plánuje sa Janette Ferancová uchádzať o riaditeľskú funkciu v opakovanom výberovom konaní? „Uvažujem o tom,“ odvetila.

Od začiatku septembra minulého roka sa hnúšťanská SOŠ spojila s tou tisovskou. Rozhodli o tom poslanci Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja. Niekdajšia tisovská škola sa stala elokovaným pracoviskom Strednej odbornej školy v Hnúšti. Jej elokované pracovisko pribudlo aj v Rimavskej Sobote.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Poverenou šéfkou Strednej odbornej školy v Hnúšti sa stala Ferancová, na poste riaditeľa skončil Mäsiar first appeared on vobraze.sk.</p>

V centre Rimavskej Soboty nájdete nový Knižný raj. Takýto názov nesie obľúbené kamenné kníhkupectvo, ktoré na rovnakom mieste funguje už sedemnásty rok. Novými majiteľmi sú manželia Demeovci, učitelia Erika a Marcel, ktorí po rokoch v školstve urobili odvážny životný krok a splnili si dlhoročný sen – prevzali tradičné kníhkupectvo a od 1. júna v ňom začali písať novú kapitolu.

Rozhodnutie vzniklo nečakane, keď prišla ponuka o odstúpení prevádzky. „Okamžite sme vedeli, že takúto príležitosť si nemôžeme nechať ujsť,“ hovorí Erika. Hoci záujemcov bolo viac, vďaka vytrvalosti a odhodlaniu sa im podarilo uspieť. „Prevziať priestor so sedemnásťročnou tradíciou bola pre nás obrovská výzva, ale zároveň aj pocta. Vedeli sme, že nezačíname na zelenej lúke, ale preberáme dôležitú štafetu. Chceli sme zachovať dušu kníhkupectva, jeho vôňu aj atmosféru, ktorú si miestni ľudia za tie roky obľúbili a zároveň mu dodať novú energiu,“ hovorí Erika Demeová, pre ktorú vlastné kníhkupectvo bolo dlhoročným snom. V školstve tak končí. Ako hovorí, vždy túžila vytvoriť miesto, kde sa bude spájať oddych, pokoj a dobrá kniha. Kedysi uvažovala aj o otvorení kvetinárstva, no uvedomovala si, že v meste je ich dostatok. Napokon zvíťazila láska ku knihám. Do fungovania predajne sa postupne zapojila celá rodina.

Obaja manželia sú vyštudovaní pedagógovia a väčšinu svojho profesijného života zasvätili vzdelávaniu. Erika Demeová, rodáčka z Rimavskej Soboty, pôsobila v školstve už 22 rokov. Prvé skúsenosti získavala na Základnej škole pre sluchovo postihnutých na Ulici Karola Supu v Lučenci, kde sa neskôr dlhé roky venovala deťom s autizmom a mentálnym znevýhodnením. Ako špeciálna pedagogička si vytvorila silný vzťah k deťom so špeciálnymi potrebami a dodnes tvrdí, že práve ony ju naučili trpezlivosti a radosti z každého, aj zdanlivo malého pokroku.
Po svadbe žili desať rokov v Lučenci, neskôr sa však rozhodli vrátiť do Rimavskej Soboty. Marcel Deme vyučuje informatiku. Mnohých podľa neho prekvapilo, že sa dvaja učitelia pustili do podnikania. „Ľudia sa nás často pýtali, či sa toho nebojíme. Samozrejme, mali sme rešpekt. Učiteľstvo nás však naučilo to najdôležitejšie – počúvať ľudí, porozumieť im a odovzdávať hodnoty. A čo môže byť krajšie, než namiesto známkovania pomáhať ľuďom nájsť knihu, ktorá ich osloví alebo im možno zmení život? V škole učíme deti čítať s porozumením, dnes chceme pomáhať deťom aj dospelým čítať s láskou,“ približuje Marcel.

Rodinný charakter kníhkupectva podčiarkuje aj ich syn, ktorý počas letných prázdnin pomáha za pultom. Tento rok úspešne zmaturoval na športovom gymnáziu v Košiciach a na jeseň nastúpi na vysokú školu v Banskej Bystrici, kde bude pokračovať v pedagogickom smere. Počas júna, júla aj augusta je tak jednou z tvárí kníhkupectva. Prevzatie predajne si vyžadovalo množstvo práce. Po predchádzajúcej majiteľke zostalo v regáloch len niekoľko titulov, preto museli nový sortiment budovať prakticky od začiatku. Zachovali pritom žánrovú pestrosť, na ktorú boli zákazníci zvyknutí a regály postupne zaplnili množstvom nových titulov. Dbajú tiež na aktualizovanie noviniek a rozširovanie sortimentu.

Medzi najžiadanejšie patria detektívky Dominika Dána či romány Jany Pronskej. Veľký záujem je aj o detskú literatúru. Medzi novinkami zaujala kniha Búdkovo od slovenskej speváčky a ilustrátorky Zuzky Smatanovej. Ponuku rozšírili aj o audioknihy a CD s hovoreným slovom, o ktoré je medzi zákazníkmi stále záujem.
Kníhkupectvo navštevujú všetky vekové kategórie – od rodičov s malými deťmi cez mladých ľudí až po seniorov. Noví majitelia chcú využiť aj svoje dlhoročné pedagogické skúsenosti a podporovať vzťah ku knihám a čítaniu. Uvedomujú si, že v čase mobilných telefónov, sociálnych sietí a umelej inteligencie je to čoraz náročnejšie, no veria, že klasická papierová kniha má stále svoje nezastupiteľné miesto.

Výhodou kníhkupectva je aj jeho poloha v centre Rimavskej Soboty. Nachádza sa na frekventovanej križovatke pri Dome textilu, v susedstve obľúbenej cukrárne so zmrzlinou. Priestory v budove rodiny Tyralovcov poznajú obyvatelia mesta už dlhé roky a nové vedenie chce nadviazať na ich tradíciu.
Demeovci nechcú vytvoriť len miesto, kde sa predávajú knihy. Ich cieľom je, aby sa Knižný raj stal priestorom, kam sa budú ľudia radi vracať po dobré príbehy, radu či inšpiráciu.

„Ak od nás zákazník neodíde len s knihou, ale aj s dobrým pocitom, že si našiel presne to, čo hľadal, budeme vedieť, že sme sa rozhodli správne. Budeme radi, ak sa Knižný raj stane miestom, kam sa ľudia budú radi vracať – nielen po knihy, ale aj po inšpiráciu a príjemné stretnutia,“ uzatvára Erika Demeová.

Zdroj: PR- Článok, Kníhkupectvo knižný raj Rimavská Sobota

<p>The post Z učiteľskej katedry za pult kníhkupectva. Manželia Demeovci v R. Sobote nadviazali na tradíciu a chcú ľudí opäť priviesť ku knihám first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Hostice na juhu okresu Rimavská Sobota dokončili výstavbu novej materskej školy, ktorá od septembra privíta prvé deti. Nová budova je už skolaudovaná a výrazne zvýši možnosti predprimárneho vzdelávania v obci. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedol starosta obce František Rácz, pôvodná materská škola už dlhé roky kapacitne nepostačovala. Navštevovalo ju 21 detí, pričom záujem bol podstatne vyšší.

„Doteraz sme mali 21 detí a od budúceho školského roka ich môže môže byť 50,“ povedal starosta. Nová materská škola má kapacitu 50 detí a podľa jeho slov je už v súčasnosti prihlásených približne 47 detí. Očakávania obce sa tak naplnili.

Niekoľko voľných miest si obec ponecháva zámerne. „Máme rodiny, ktoré žijú a pracujú v zahraničí. Keď sa na jeseň vrátia domov, aby sme pre ich deti mali miesto. Sú to tiež školopovinné deti,“ vysvetlil Rácz.

Po otvorení novej škôlky sa podľa neho stretávajú prevažne s pozitívnymi ohlasmi. Obec každoročne prostredníctvom miestneho rozhlasu upozorňuje rodičov na povinnosť zapísať deti do základnej aj materskej školy. „Oznámenia dostávajú a chodia automaticky,“ poznamenal starosta.

Materskú školu dnes navštevujú výlučne rómske deti. „Jeden z mladších manželských párov sa presťahoval do Rimavskej Soboty za prácou, takže v obci zostali v tomto veku už len rómske deti,“ povedal.

V materskej škole podľa neho problémy s dochádzkou nemajú. „Rodičia deti nosia, majú motiváciu. Deti sa do škôlky tešia aj spolu s rodičmi,“ uviedol. Dodal, že predprimárne vzdelávanie pomáha deťom lepšie sa pripraviť na nástup do základnej školy, najmä na prvý stupeň. Zároveň je podľa neho veľkou pomocou aj pre pracujúcich rodičov. „Aj pre obec je to stopercentná pomoc, keď rodičia môžu dať deti do materskej školy a ísť do práce, máme aj také prípady“ zdôraznil.

Nová materská škola zároveň priniesla aj dve nové pracovné miesta. Obec prijala dve učiteľky, pričom jedna pochádza priamo z Hostíc a druhá dochádza z okolia. Starosta všetky záležitosti týkajúce sa fungovania škôlky konzultuje s riaditeľom základnej školy. „Sme Rómovia, aj ja, aj on. Študovali sme na vysokých školách a chceme veci robiť tak isto ako inde,“ povedal.

Za dôležité považuje najmä vzdelávanie. Tvrdí, že v obci už majú viacerých mladých Rómov, ktorým sa podarilo zamestnať alebo pokračovať v štúdiu. „Máme Rómov, ktorí po základnej škole pokračovali na strednej škole a zamestnali sa. Hlavne mäsiarom sa darí. Keď sa vyučia, zamestnajú sa napríklad v spoločnosti Tauris, takže z dediny tam pracujú viacerí. Dokonca máme ľudí, ktorí pracujú aj v Nórsku,“ priblížil.

Podľa neho však mladých treba neustále motivovať. „Sú veľmi šikovní. Treba uznať, že ako Rómovia máme niekedy aj diskrimináciu, ale tí, ktorí naozaj chcú, sa zamestnajú. Musia však viac ukázať a pracovať na sebe. Stále hovorím, že mladých treba motivovať, aby videli, že sa oplatí pracovať, zarábať a vzdelávať sa. Nie každému sa to podarí, no potom, keď sú starší, mnohí banujú, že sa mohli viac učiť,“ povedal rómsky starosta.

Za najväčší problém v obci nepovažuje materskú školu, ale dochádzku starších žiakov na druhom stupni základnej školy. Ako upozornil, niektorí majú viac ako sto neospravedlnených hodín, čo už riešia aj orgány činné v trestnom konaní. „Tieto veci musí riešiť obec, učitelia a až potom niekedy rodičia, ak ich vôbec zavolajú,“ poznamenal s tým, že od rodičov počúva viac výhovoriek, ako je záškolákov na škole. Dodal, že pri prekročení zákonom stanovenej hranice musí obec rodičom ukladať pokuty. „Splácajú ich aj po 30 eur, ale veľmi to nepomáha,“ skonštatoval.

Výstavbu novej materskej školy financovali z Plánu obnovy a odolnosti. Obec získala približne 760-tisíc eur, pričom projekt spolufinancovala z vlastných zdrojov. Novú škôlku slávnostne otvorili na jar tohto roka za účasti splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška, bývalého splnomocnenca Ábela Ravasza a ďalších hostí. O približne dva týždne neskôr 23. júna otvorili novú materskú školu aj na rómskom sídlisku Dúžavská cesta v Rimavskej Sobote.

zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Novú materskú školu v Hosticiach otvoria v septembri. Kapacita sa viac ako zdvojnásobila, obec prijala nové učiteľky first appeared on vobraze.sk.</p>

Na prvý pohľad pôsobí ako bežný osemnásťročný študent. Usmieva sa, rád športuje a trávi čas s kamarátmi. Keď však príde reč na gastronómiu, z Denisa Vorlíčka z obce Hodejov sa stáva mladý človek s jasným cieľom – raz otvoriť vlastnú reštauráciu a získať michelinskú hviezdu. Študent druhého ročníka hotelovej akadémie na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Rimavskej Sobote zbiera skúsenosti v kuchyni, venuje sa barmanstvu aj baristike, moderuje školské podujatia a od tohto roka stojí aj na čele školského parlamentu. Za svoju pracovitosť a aktívny prístup si navyše nedávno prevzal ocenenie z rúk primátora Rimavskej Soboty. Na ocenenie ho navrhla škola.

„Keď sa chce, dajú sa dosiahnuť veľké veci a musím stále pracovať na sebe ďalej,“ povedal pre vobraze.sk Denis Vorlíček, ktorý sa narodil v Českej republike. Keď mal šesť rokov, spolu s rodičmi sa presťahoval do Hodejova, kde vyrastal. Obec bola kedysi známa výrobou tradičných hodejovských trubičiek, no Denis verí, že raz sa možno bude hovoriť aj o jeho kulinárskom umení. Ako ďalej uviedol, ocenenie bolo pre neho veľký šok. „Nikdy som nič nevyhral alebo som nebol nikdy ocenený,“ hovorí Denis a dodáva, že ako mladého Róma ho to motivovalo pokračovať v tom, čo robí.

Predseda, ktorý chce najmä počúvať

Tento rok sa Denis stal aj predsedom školského parlamentu. Dôveru spolužiakov si získal svojou komunikatívnosťou, ochotou pomáhať a záujmom o dianie v škole. „Veľmi som sa potešil,“ priznáva. Podľa neho by dobrý predseda nemal byť iba organizátorom, ale najmä človekom, ktorý vie počúvať. „Treba si vypočuť názory ostatných a posunúť ich ďalej. Komunikácia je hlavná,“ hovorí Denis. Aktívny je aj pri organizovaní školských podujatí, ktoré často moderuje. Hoci prvé vystúpenie pred publikom sprevádzala veľká tréma, v súčasnosti si mikrofón užíva. „Prvýkrát to bol hrozný stres, ale už to zo mňa opadlo,“ hovorí s úsmevom.

Prvé jedlo pripravil ako sedemročný

Láska ku gastronómii sa u Denisa začala prejavovať už v detstve. Kým mnohé deti trávili voľný čas hrami, on skúšal variť. Ako sedemročný pripravil svoje prvé jedlo – kurací steak na panvici. Práve vtedy zistil, že kuchyňa je miestom, kde sa cíti najlepšie.

Dnes študuje odbor gastronómia a najviac ho fascinujú barmanstvo a baristika. „O malom zrnku kávy sa naučíme neskutočne veľa vecí,“ vysvetľuje. Jeho kulinárskou špecialitou je špikovaná panenka, ktorú pripravuje najradšej. Nové skúsenosti získava aj v projekte Moderná gastronómia, kde sa učí moderné techniky prípravy jedál aj ich estetické servírovanie. „Naučil som sa veľa nových vecí a aj pekné zdobenie jedál,“ dodáva.

Sníva o vlastnej reštaurácii

Denis má vo svojom veku jasno v tom, kam chce smerovať. Raz by si chcel otvoriť vlastnú reštauráciu a získať michelinskú hviezdu – jedno z najprestížnejších ocenení vo svete gastronómie. Zároveň verí, že úspech neprichádza náhodou. „Rád zbieram kontakty. To ma dokáže posúvať ďalej. Chcem sa mať v živote dobre.“ Medzi jeho najväčšie vzory patria známy český šéfkuchár Zdeněk Pohlreich a kuchár Martin Novák. Ich prácu pravidelne sleduje a raz by ich rád stretol aj osobne.

Na svoj rómsky pôvod je hrdý

Denis otvorene hovorí aj o svojom rómskom pôvode. Tvrdí, že sa za svoju etnicitu nikdy nehanbil, hoci sa občas stretol s predsudkami. „Nájdu sa skupinky ľudí, ktoré sa smejú, ale ja im vždy poviem, že som na seba hrdý a som hrdý na svoju etnicitu. Myslím si, že svojím pôvodom dokážem motivovať ďalších mladých Rómov,“ hovorí Denis z obce Hodejov, v ktorej rómska komunita tvorí významnú časť populácie. Za dôležitý faktor považuje vzdelanie, aj preto sa snaží v škole a má i viacero dobrovoľných aktivít, ktoré ho bavia.

Denis Vorlíček si spomína aj na jednu nepríjemnú skúsenosť v obci s partiou mladistvých. „Jeden večer mi robili problémy nejaké neplnoleté deti, ale pokojne som im to vysvetlil a našťastie to pochopili.“ Ostatným mladým Rómom odkazuje, aby sa nikdy nevzdávali svojich snov. „Aby sa neprestávali snažiť. Netreba sa nikdy vzdať. Každým dňom ste bližšie k svojmu cieľu.“

Vďačí najmä rodičom

Vo voľnom čase pomáha rodičom, stretáva sa s priateľmi, venuje sa gastronómii aj mimo školy a aktívne športuje. Hrá basketbal aj florbal, hoci, ako sám priznáva, nie je vždy jednoduché všetko skĺbiť. Ak by mohol pripraviť večeru trom známym osobnostiam, pozval by Marcela Nováka, členov skupiny Maduar a rapera Separa. Naservíroval by im trojchodové menu, ktorého hlavným chodom by bola jeho obľúbená špikovaná panenka so zemiakmi a hríbovou omáčkou. Na Rimavskej Sobote má najradšej park, prírodu a pokojné okolie mesta. Na záver bez váhania prezradí, komu patrí jeho najväčšia vďaka. „Najväčšie ďakujem patrí mojej mame a otcovi.“

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Študent z Hodejova sníva o michelinskej hviezde. Denis moderuje podujatia a stojí na čele školského parlamentu first appeared on vobraze.sk.</p>

Miloš Mäsiar končí na poste riaditeľa Strednej odbornej školy v Hnúšti. Druhé päťročné funkčné obdobie mu uplynie 31. júla. Do nedávneho výberového konania na obsadenie riaditeľskej funkcie sa už neprihlásil. „Dve funkčné obdobia v nej stačia,“ uviedol pre vobraze.sk Miloš Mäsiar. „Treba na to novú čerstvú hlavu, oddýchnutú pracovnú silu,“ dodal odchádzajúci šéf školy. Poznamenal, že nezostáva na SOŠ a od prvého augusta nebude mať s ňou prakticky nič. „Keď som nastúpil do funkcie riaditeľa, veľmi som sa tešil na prácu. Nebol som predtým v tejto škole. Už vtedy som však hovoril, že je to na dve funkčné obdobia. Tak som bol stále nastavený. Podľa mňa sa nám podarilo dosť vecí urobiť. Bolo to ale vždy ťažké, fakticky sme stále bojovali o prežitie. Mali sme však naozaj dobré obdobia. Celkom nám išla karta,“ povedal Mäsiar.

Od začiatku septembra minulého roka sa hnúšťanská SOŠ spojila s tou tisovskou. Rozhodli o tom poslanci Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja. Budova niekdajšej tisovskej školy sa stala elokovaným pracoviskom Strednej odbornej školy v Hnúšti. Elokované pracovisko školy pribudlo aj v Rimavskej Sobote.

Spomínané výberové konanie na obsadenie riaditeľskej funkcie v hnúšťanskej SOŠ, ktoré sa konalo v júni, nebolo úspešné. Uviedla to pre vobraze.sk Vanesa Čierna z oddelenia komunikácie Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. Ako ozrejmila do výberového konania sa prihlásili dvaja uchádzači a aj sa zúčastnili na výberovom konaní. „Žiaden z pozvaných uchádzačov nebol úspešný vo výberovom konaní,“ uviedla odborná referentka pre komunikáciu Čierna. Šéfom SOŠ v Hnúšti sa chcel stať Marián Petrok. Čierna potvrdila, že bol jedným z dvoch uchádzačov, no druhého nekonkretizovala. Petrok je učiteľom na Základnej škole J. F. Rimavského v Hnúšti a mestským poslancom. Podľa našich informácií sa okrem neho uchádzala vo výberovom konaní o riaditeľské kreslo Anna Kožiaková, terajšia zástupkyňa a bývalá riaditeľka Strednej odbornej školy v Tisovci.

Vanesa Čierna informovala, že zriaďovateľ školy, ktorým je BBSK, vyhlásil opakované výberové konanie dňa 8. júla. Vedením školy bude podľa nej poverený od augusta zamestnanec školy – do doby vymenovania riaditeľa školy na základe výsledku opakovaného výberového konania. Záujemcovia o riaditeľskú funkciu sa môžu prihlásiť do 19. septembra. „Nakoľko opakované výberové konanie prebehne až po prvom septembri, nový školský rok sa začne pod vedením povereného riaditeľa/riaditeľky,“ priblížila odborná referentka pre komunikáciu.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Na poste riaditeľa Strednej odbornej školy v Hnúšti končí Mäsiar, kraj vyhlásil opakované výberové konanie first appeared on vobraze.sk.</p>

Základná škola Dr. V. Clementisa v Tisovci bude aj naďalej fungovať pod vedením doterajšej riaditeľky Kataríny Dominikovej. Vo výberovom konaní nemala protikandidáta a do funkcie bola opätovne vymenovaná s účinnosťou od začiatku júla. Menovací dekrét si prevzala z rúk primátora mesta Jána Vengrína. Informáciu pre vobraze.sk potvrdila novozvolená riaditeľka Katarína Dominiková.
Na čele školy stála počas uplynulých dvoch funkčných období, teraz začína svoje tretie. Ako ďalej uviedla, aj v nasledujúcich rokoch chce nadviazať na doterajšie smerovanie školy a pokračovať v rozbehnutých projektoch.
„Pokračovať chceme v kurikulárnej reforme. Dôležitou témou je pre nás zdravý životný štýl, duševná pohoda detí aj zamestnancov a zároveň chceme do vyučovania postupne začleniť umelú inteligenciu. Popri tom však musíme dbať na to, aby sa zo života nevytratili zdravé ľudské hodnoty. Chceme zachovať pestrý školský život a rozvíjať ďalšie aktivity,“ priblížila.

Školu v súčasnosti navštevuje približne 280 žiakov. Dlhodobo sa zameriava na environmentálnu výchovu, výučbu cudzích jazykov i športové aktivity.
To, že sa do výberového konania neprihlásil ďalší uchádzač, ju podľa vlastných slov veľmi neprekvapilo. „aIba ako by to bol niekto z vonku. Funkcia riaditeľa je však veľmi náročná. Človek musí byť manažérom, psychológom, pedagógom, právnikom a ovládať množstvo ďalších oblastí,“ povedala.
Aj svoje ďalšie pôsobenie berie s rovnakou zodpovednosťou ako doteraz. „Doba je veľmi rýchla, musíme sa pripraviť na to, čo nás čaká, a vedieť sa prispôsobiť. Myslím si, že momentálne je pohoda na všetkých úrovniach rovnako dôležitá ako hodnoty,“ zdôraznila Dominiková. Napriek riadiacim povinnostiam zostáva v kontakte so žiakmi. Aj naďalej bude učiť štyri hodiny týždenne na prvom stupni.
Zmena nenastáva ani na poste zástupkyne riaditeľky. Vo funkcii pokračuje Anna Keletiová. „Ťaháme to spolu už desať rokov a ideme ďalej. Je veľmi kreatívna, trpezlivá a precízna vo svojej práci. Máme aj šikovných a kreatívnych pedagógov. V škole máme super tím a teším sa na ďalšie spoločné pôsobenie,“ dodala riaditeľka.

Katarína Dominiková patrí k ľuďom, ktorí spojili svoj život so Základnou školou Dr. V. Clementisa v Tisovci doslova od detstva. Rodená Tisovčanka nastúpila do školy ako žiačka prvého ročníka krátko po jej otvorení. Neskôr v nej pôsobila ako vychovávateľka, učiteľka, zástupkyňa riaditeľky a napokon sa postavila na jej čelo. Teraz začína už svoje tretie funkčné obdobie vo funkcii riaditeľky.

Podľa riaditeľky ZŠ Dr. V. Clementisa v Tisovci matematika nie je strašiak. Dominiková si rada zahrá na klavíri a obdivuje spev Ambróza

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Riaditeľka Dominiková z Tisovca začala ďalšie funkčné obdobie na ZŠ Dr. V. Clementisa v Tisovci first appeared on vobraze.sk.</p>

Erasmus+ priniesol v uplynulom školskom roku žiakom a učiteľom ZŠ Š. M. Daxnera nové vedomosti, priateľstvá a nezabudnuteľné skúsenosti z Malty, Nemecka, Španielska, Francúzska, Portugalska, Chorvátska a Litvy. Zároveň umožnil privítať európskych partnerov a predstaviť im domácu školu, mesto aj slovenskú kultúru. Erasmus+ nie je iba o cestovaní. Je o spoznávaní nových spôsobov vzdelávania, výmene skúseností, prekonávaní jazykových bariér a vytváraní priateľstiev, ktoré prekračujú hranice krajín. Počas školského roka 2025/2026 sa naša škola zapojila do množstva aktivít, ktoré obohatili žiakov aj pedagógov.

Súčasťou projektu boli aj vzdelávacie kurzy pre učiteľov. Denisa Csanková a Dana Vikorová absolvovali na Malte kurz Fluency & English Language Development, zameraný na rozvoj jazykových kompetencií a plynulosť v anglickom jazyku. Zlatica Martančíková sa v nemeckom Regensburgu zúčastnila kurzu Teacher Training Course: Methodology & Language, kde získala nové podnety v oblasti metodiky vyučovania a jazykového vzdelávania.

Okrem kurzov absolvovali pedagógovia našej školy aj job shadowing – pozorovanie práce kolegov v zahraničných školách. V partnerských školách v Španielsku, Francúzsku, Portugalsku a Chorvátsku spoznávali organizáciu vyučovania, metódy práce učiteľov, školské prostredie a získavali inšpirácie, ktoré môžu ďalej využívať vo svojej pedagogickej praxi. Dôležitou súčasťou bola aj vzájomná výmena skúseností a pohľadov na vzdelávanie.

Najväčšie zážitky však priniesli skupinové mobility žiakov do štyroch európskych krajín. V januári navštívili španielsku Málagu a školu Colegio Cardenal Herrera Oria. Žiaci s učiteľkami Denisou Csankovou, Katarínou Kosorínovou, Danou Vikorovou a Ivanou Vrancovou sa zapojili do vyučovania spolu so španielskymi rovesníkmi, spoznali odlišnosti školského systému a zažili temperamentnú atmosféru Andalúzie. Komunikovali v angličtine a odvážili sa vyskúšať aj základy španielčiny. Súčasťou programu bola prehliadka Málagy, návšteva rodného domu Pabla Picassa a výlet na Gibraltar.

Vo Francúzsku ich privítala škola Collège Évariste Galois v Algrange. Žiaci a učiteľky Denisa Csanková, Anna Gyürkeová, Michaela Chromková a Dana Vikorová spoznali francúzsky školský systém, moderné metódy vzdelávania a využívanie digitálnych nástrojov. Vyskúšali si aktivity s aplikáciou Mizou, využitie umelej inteligencie a dokonca komunikáciu s literárnou osobnosťou Molièrom. Zaujali ich aj tvorivé aktivity v knižnici, práca so starými knihami, divadelný workshop či spoznávanie inkluzívneho vzdelávania. Nechýbali ani návštevy Luxemburgu, Metzu a Thionville.Aprílová mobilita smerovala do Portugalska, do školy Agrupamento de Escolas do Forte da Casa. Týždeň bol venovaný téme Media Literacy, Digital Awareness & Gamified Learning – mediálnej gramotnosti, digitálnemu povedomiu a učeniu prostredníctvom hier. Žiaci spolu s učiteľkami Denisou Csankovou, Vivien Tóthovou, Danou Vikorovou a Evou Zorvanovou pracovali s Arduinom, programovaním a témami udržateľnosti. Zároveň prezentovali svoju krajinu, mesto a školu, spoznávali portugalské tradície a objavovali krásy Lisabonu, Sintry, Cabo da Roca či pobrežia Atlantiku. Nezabudnuteľným zážitkom bolo aj ubytovanie v kláštore františkánok v Lisabone.

V máji zaviedla cesta našich žiakov a učiteľky Denisu Csankovú, Michaelu Chromkovú a Ivanu Vrancovú do Chorvátska, do školy Osnovna škola „Ivana Brlić Mažuranić“ Strizivojna. Zapojili sa do rôznych vyučovacích hodín, STEAM aktivít a tvorivých workshopov počas Dňa školy. Spoznali Vukovar a jeho významné pamätné miesta, Osijek, historickú časť Tvrđa, rieku Drávu, Đakovo a Vinkovci – jedno z najstarších miest Chorvátska a Európy. Súčasťou programu bolo aj prijatie u primátora Strizivojny. Naši žiaci zároveň predstavili Slovensko počas slávnostného programu školy svojím moderným aj folklórnym tanečným vystúpením.

Erasmus+ však nebol iba o cestách do zahraničia. V júni sme otvorili dvere našej školy zahraničným partnerom. Privítali sme žiakov a pedagógov z Litvy – z miest Naujamiestis a Panevėžys. Zúčastnili sa vyučovania, spoznali naše školské prostredie a vďaka ubytovaniu v slovenských rodinách mohli zažiť aj náš každodenný život. Objavili historické Košice s Dómom svätej Alžbety, krásy Slovenského raja počas turistiky na Geravách a pri Palcmanskej Maši. Súčasťou programu bolo aj mobilné planetárium, spoločné aktivity, ochutnávka slovenských produktov a slávnostné odovzdávanie certifikátov.

Cenným obohatením bola návšteva prizvanej expertky Jany Anděl Valečkovej, učiteľky zo Základnej školy v Bore v Českej republike a ambasádorky eTwinning, ktorá sa s pedagógmi podelila o svoje skúsenosti z oblasti medzinárodnej spolupráce škôl a s prácou v Canve.

Atmosféru návštevy krásne vystihli slová litovskej učiteľky Eglė Čepulienė: „Ďakujeme za srdečné a úprimné prijatie v škole, v meste aj v domovoch vašich detí. Každá cesta má svoje vlastné farby. Váš tím namaľoval túto cestu tými najkrajšími farbami – modrou farbou oblohy, zelenou farbou hôr a teplom ľudských sŕdc. Sme vďační za spoločný čas a tešíme sa na stretnutie v Litve.

“Za úspešnú realizáciu projektu patrí veľké poďakovanie vedeniu školy za podporu a vytváranie podmienok pre medzinárodnú spoluprácu, projektovému tímu za prípravu všetkých aktivít, učiteľom za ich nasadenie, rodičom za dôveru a podporu a najmä našim žiakom, ktorí boli skvelými reprezentantmi svojej školy aj krajiny. Podpora a spolupráca mesta Rimavská Sobota, primátora mesta Jozefa Šimka a odboru školstva významne prispeli k úspešnej realizácii projektu. Poďakovanie patrí aj Milanovi Murinčekovi za bezpečnú a pohodovú dopravu agentúrou Mbus.

Erasmus+ nám ukázal, že škola nemá hranice. Najväčšou hodnotou projektu nie sú iba navštívené miesta, ale predovšetkým ľudia, priateľstvá a skúsenosti, ktoré si prinášame späť domov.

Zdroj: PR-Článok, ZŠ Š. M. Daxnera Rimavská Sobota

<p>The post Žiaci a učitelia ZŠ Š. M. Daxnera v R. Sobote prežili rok plný európskych skúseností first appeared on vobraze.sk.</p>

Základnú školu Petra Kellnera Hostinského v Rimavskej Sobote povedie Jana Szunyaiová. Po osemnástich rokoch vo funkcii zástupkyne riaditeľky pre prvý stupeň ju čaká nová etapa, počas ktorej bude zodpovedná nielen za prvý a druhý stupeň, ale aj za školskú jedáleň, zamestnancov a celkové fungovanie školy. „Funkciu prijímam s pokorou, rešpektom, hrdosťou a veľkou radosťou,“ hovorí pre vobraze.sk Jana Szunyaiová (50). Hoci ju čaká oveľa väčšia zodpovednosť, vedenie školy pre ňu nie je neznámym prostredím. Ako zástupkyňa riaditeľky viedla približne tridsať zamestnancov a počas rokov získala množstvo skúseností, ktoré chce teraz zúročiť.

K učiteľstvu ju to ťahalo už od detstva. Ako Szunyaiová z R. Soboty hovorí, pre túto dráhu sa rozhodla ešte v materskej škole a veľkou inšpiráciou boli jej učiteľky Drahuška Hrončeková a Ruženka Sendreiová. Práve ony v nej prebudili obdiv k učiteľskému povolaniu a ukázali jej, aký veľký význam môže mať dobrý pedagóg v živote dieťaťa. Stredná pedagogická škola v Lučenci pre ňu bola jasnou voľbou, zamerala sa na odbor učiteľstvo MŠ. Prvý stupeň 1.-4. absolvovala na UMB v B. Bystrici. Svoju učiteľskú kariéru začínala na Základnej škole v Ožďanoch. Následne prišla na Základnú školu Petra Kellnera Hostinského v Rimavskej Sobote, kde pôsobí už 23 rokov.

Na svoje prvé dni v škole si dodnes veľmi dobre spomína. „Keď som vošla do zborovne, sedelo tam veľa starších učiteliek. Odovzdávali si navzájom skúsenosti, múdrosti aj recepty. Bola to veľmi príjemná a rodinná atmosféra,“ spomína s úsmevom. Priznáva, že veľa praktických vecí sa naučila už počas štúdia na pedagogickej škole, ktoré ju na učiteľské povolanie veľmi dobre pripravilo.

Silnou spomienkou zostáva aj jej prvé rodičovské združenie. Vďaka práci učiteľky spoznala množstvo rodín a s viacerými bývalými žiakmi je v kontakte dodnes. Práve vzťahy, ktoré vznikajú medzi učiteľom a deťmi, považuje za jednu z najväčších hodnôt svojej práce.

Za viac než dve desaťročia v školstve si všimla množstvo zmien. Kým kedysi bolo školské prostredie podľa nej oveľa rodinnejšie, dnes pribudlo viac administratívy a byrokracie. Zároveň upozorňuje na problém, ktorý trápi mnohé školy – postupný pokles počtu detí. Napriek tomu sa snaží hľadať nové možnosti, ako školu udržať najväčšou, rozvíjať ju a robiť ju atraktívnou.

Počas svojho pôsobenia priniesla viacero vlastných nápadov. Jedným z nich boli tematické dni, ktoré zaviedla na škole ešte pred rokmi. Dnes sa podobné aktivity stávajú prirodzenou súčasťou kurikulárnej reformy. Zmenu vo vyučovaní vníma ako potrebnú a verí, že škola sa musí neustále prispôsobovať potrebám dnešných detí.

Ako budúca riaditeľka chce vytvárať pozitívnu školskú klímu, podporovať moderné vyučovanie a motivovať učiteľov prinášať nové nápady. Jej cieľom je, aby boli zamestnanci spokojní a aby sa im v škole dobre pracovalo. Sama hovorí, že by bola šťastná, keby dosiahla aspoň osemdesiatpercentnú spokojnosť svojich kolegov.

Na otázku, ako by ju opísali žiaci, sa len usmeje. V kancelárii má nástenku plnú kresieb, odkazov a milých slov od detí. Považuje ich za najkrajšie poďakovanie za svoju prácu. „Práca s deťmi je najkrajšia, ale zároveň aj najťažšia,“ priznáva. Dodáva, že sama by sa chcela naučiť nepripúšťať si všetko tak veľmi k srdcu.

Voľný čas venuje najmä rodine. S manželom vychovali dvoch synov. Jeden z nich sa rozhodol pokračovať v jej šľapajach a vydal sa pedagogickou cestou, druhý ešte študuje. Medzi jej najväčšie záľuby patrí čítanie. Sama o sebe hovorí, že keď ju zaujme dobrá kniha, dokáže sa do nej úplne ponoriť a stráviť aj hodiny. Za jeden mesiac prečíta aj približne 12 kníh. Oddych nachádza aj pri turistike a stretnutiach s blízkymi priateľmi.

Vo vedení školy chce podporovať nielen kvalitné vzdelávanie, ale aj hodnoty, ktoré považuje za dôležité pre život. Ako hovorí, deti vedie k slušnému správaniu, zodpovednosti, ochote pomáhať a vzájomnému rešpektu. Zdôrazňuje, že známky nie sú všetko. Oveľa dôležitejšie je podľa nej to, čo sa žiak skutočne naučí a ako dokáže rozvíjať svoj potenciál.

Szunyaiová vyhrala výberové konanie a tento týždeň bola už aj vymenovaná do funkcie primátorom Jozefom Šimkom. Vo funkcii od 1. augusta nahradí dlhoročnú riaditeľku Anitu Antalovú, ktorá odchádza do dôchodku.

Hoci sa od budúceho mesiaca Szunyaiová naplno ponorí do práce riaditeľky, jedna spomienka v nej zostane veľmi silná. Nedávno sa rozlúčila so svojou triedou štvrtákov, ktorých učila niekoľko rokov. Vie, že jej budú veľmi chýbať. Zároveň však s úsmevom dodáva, že sa s ňou niektorí žiaci lúčili s rým, že ona ide s nimi na druhý stupeň základnej školy, teda do druhej budovy. Szunyaiová dodala, že ako riaditeľka si určite nájde čas navštíviť svoj milovaný prvý stupeň a bývalých žiakov. Veď práve práca s deťmi bola, je a vždy bude tým, čo ju na učiteľskom povolaní napĺňa najviac.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post ZŠ. P. K. Hostinského pozná 23 rokov, teraz ju povedie. Szunyaiová chce ako nová riaditeľka podporovať moderné vyučovanie first appeared on vobraze.sk.</p>