Výstavba nového domova dôchodcov v Rimavskej Sobote, ktorú pred niekoľkými rokmi avizoval primátor Jozef Šimko, sa zatiaľ neuskutočnila. Zámer zariadenia na zelenej lúke pri Žánovskom potoku mesto odložilo pre chýbajúce financie. Otázka dostupnosti sociálnych služieb pre seniorov však zostáva aktuálna.

Myšlienku postaviť v Rimavskej Sobote nové zariadenie pre seniorov predstavil primátor Jozef Šimko začiatkom roka 2022 po návšteve vtedajšieho ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka. Financie chceli získať z Plánu obnovy a odolnosti. Primátor vtedy tvrdil, že minister túto myšlienku podporuje a mesto by stavbu nemuselo financovať z vlastného rozpočtu. „Som presvedčený, že financie zoženieme a nepôjde to z rozpočtu mesta,“ povedal vtedy Šimko pre vobraze.sk.

Projekt počítal s výstavbou zariadenia na mestskom pozemku pri Žánovskom potoku na Sobôtke. Súčasťou zámeru mal byť aj most, ktorý by zabezpečil prístup do areálu.
Neskôr však primátor priznal, že projekt sa dostal do finančných problémov. Odhadované náklady dosiahli 4,4 milióna eur, pričom podľa jeho slov mohol štát poskytnúť 2,8 milióna eur. Mestu tak chýbalo ďalších 1,6 milióna eur.

Šimko upozorňoval aj na budúce prevádzkové náklady zariadenia. Obával sa, že by úverové zaťaženie predstavovalo pre mestský rozpočet príliš veľkú záťaž. Stavebné konanie bolo pozastavené, samotný zámer však podľa jeho vtedajších vyjadrení definitívne nezrušili.

„Dnes sa osobne bojím ísť do takého úverového zaťaženia, pretože domov dôchodcov nie je ako Kurinec, že zarába na seba, navyše budú s tým spojené ešte ďalšie náklady,“ uviedol pred rokom primátor. V súčasnosti sa k ďalšiemu osudu projektu pri Žánovskom potoku podrobnejšie nevyjadril, aj keď sme sa ho snažili opakovane kontaktovať. V minulosti však potvrdil, že jeho realizácia je odložená.

Zariadenie má plnú obsadenosť, čakacia doba sa skrátila

V Rimavskej Sobote funguje zariadenie sociálnych služieb ZSS Rimava, ktoré patrí pod Banskobystrický samosprávny kraj. Podľa riaditeľky Miloslavy Zauškovej je zariadenie obsadené a záujem o umiestnenie klientov sa počas roka mení.„Máme plne obsadené zariadenie. Priebežne sa počas roka napĺňa, niekedy je menej žiadateľov, inokedy viac. Ľudia majú možnosť výberu,“ uviedla pre vobraze.sk Zaušková.

V minulosti sa podľa nej čakalo na umiestnenie aj rok. Aktuálne je čakacia doba kratšia než po minulé roky. Otázka ďalších kapacít pre seniorov sa tak netýka iba samotnej výstavby nového domova dôchodcov, ale aj možností poskytovania rôznych foriem sociálnej starostlivosti.

Halász upozorňuje na nevybavené žiadosti

Poslanec mestského zastupiteľstva a kandidát na primátora Attila Halász považuje rozširovanie služieb pre seniorov za jednu z dôležitých tém, ktorými by sa mala samospráva zaoberať. Pripomína, že potreba starostlivosti bude vzhľadom na demografický vývoj narastať.

„Bol som pred pár mesiacmi za riaditeľkou ZSS Rimava v Rimavskej Sobote, evidovala 49 žiadostí, ktorým nevedela vyhovieť. To znamená, že len v Rimavskej Sobote sú dlhodobé žiadosti, ktorým nevie vyhovieť, a v budúcnosti tiež nebude vedieť vyhovieť,“ uviedol Halász.

Podľa neho je škoda, že sa avizované zariadenie pri Žánovskom potoku nepodarilo postaviť. Tému otvoril aj pri odovzdávaní nového domova dôchodcov v susedných Čerenčanoch. „Keď chce niekto, tak to urobí, aj keď tam to nerobila samospráva,“ povedal s tým, že rozširovanie kapacít si vyžaduje pozornosť aj v Rimavskej Sobote.

„Ľudia, ktorí sú dnes seniori, nám postavili mesto, preto si zaslúžia obrovskú pozornosť, aby sme sa v budúcnosti týmto zaoberali, a nie takým spôsobom, že ukážem na tabuli, že toto bude alebo nebude,“ dodal Halász.

Vaľo chce využiť bývalý internát na Školskej ulici

Rozšírenie sociálnych služieb pre seniorov avizuje aj poslanec mestského zastupiteľstva a kandidát na primátora Roman Vaľo. Ako ďalej hovorí, zariadenie pre seniorov považuje za dôležité a potrebné. „Rimavská Sobota potrebuje rozšíriť služby pre seniorov a ja presne viem, ako na to. Je to jedna z hlavných vecí v mojom volebnom programe,“ uviedol Vaľo.

Riešenie vidí v prestavbe chátrajúceho internátu na Školskej ulici, kde by podľa jeho návrhu mohli vzniknúť nájomné byty a denný stacionár pre seniorov pod kontrolou mesta. Na financovanie prestavby chce využiť eurofondy a Štátny fond rozvoja bývania.

Denný stacionár by podľa neho poskytoval starostlivosť seniorom počas dňa a zároveň pomohol ich rodinným príslušníkom skĺbiť zamestnanie so starostlivosťou o blízkych. Zdôrazňuje však, že takáto služba nenahrádza pobytové zariadenie s nepretržitou starostlivosťou. „Rozšírenie pobytových kapacít má zmysel a vychádza zo skutočných potrieb seniorov,“ uviedol Vaľo. Prestavbou internátu chce podľa svojich slov riešiť viacero problémov naraz. Okrem služieb pre seniorov by v objekte vznikli aj nájomné byty.

Slovák by hľadal peniaze z viacerých zdrojov

Potrebu nového zariadenia pre seniorov vníma aj poslanec mestského zastupiteľstva a kandidát na primátora Michal Slovák. Podľa neho je vzhľadom na starnutie populácie téma aktuálna nielen v Rimavskej Sobote, ale aj v ďalších mestách. „Určite má opodstatnenie, akurát teraz sa možno dá urobiť lacnejšie a o pár rokov o niečo drahšie,“ uviedol Slovák.

Za vhodné riešenie považuje mestské zariadenie pre seniorov. Financovanie by podľa neho nemalo zostať iba na pleciach samosprávy, ale malo by sa opierať o viacero zdrojov. „Toto určite mesto nedokáže utiahnuť samo,“ povedal s tým, že financie treba hľadať aj na úrovni štátu a Banskobystrického samosprávneho kraja.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Domov dôchodcov v R. Sobote zostal nezrealizovaný. Poslanci pripomínajú potreby nových kapacít pre seniorov first appeared on vobraze.sk.</p>

Starostka Kocihy Tatiana Klimová sa v najbližších komunálnych voľbách už nebude uchádzať o ďalší mandát. Po štyroch volebných obdobiach sa rozhodla prenechať vedenie malej obce v okrese Rimavská Sobota mladšej generácii. Dôvodom je aj vek, keďže má 61 rokov, a túžba venovať viac času rodine a vnúčatám. Počas svojho pôsobenia sa snažila postupne zlepšovať podmienky v obci, hoci jej možnosti výrazne obmedzoval nízky rozpočet.
„Tak som nejako prišla k tomu rozhodnutiu, že som bola štyri volebné obdobia starostkou a som vďačná ľuďom, že mi dali dôveru. Stále som mala aj protikandidáta,“ povedala pre vobraze.sk Klimová. Dodala, že sama cítila, že nastal čas na zmenu a vedenie obce by mal prevziať niekto mladší. „Mladší ľudia sú aj kreatívnejší, majú viac síl, nápadov a aj zmena je život,“ vysvetlila svoje rozhodnutie. S manželom, ktorý je už tiež na dôchodku, si chce užiť ďalšie obdobie života a venovať sa rodine. Zároveň poukázala na potrebu chrániť si zdravie v dnešnej rýchlej dobe.

Malá obec s obmedzeným rozpočtom
Vedenie malej samosprávy podľa nej prináša množstvo povinností, no aj obmedzené možnosti pri financovaní investícií. Kociha hospodári s ročným rozpočtom približne 60- až 70-tisíc eur. Obec si preto nemôže dovoliť väčšie úvery a pri realizácii projektov musela starostka hľadať úspory alebo využívať dostupné dotačné možnosti. „Počas môjho pôsobenia som sa snažila robiť dobre aj pre obec a aj pre ľudí,“ uviedla. Situácia podľa nej nebola jednoduchá najmä v začiatkoch, keď pracovala len na čiastočný úväzok. Rozsah jej pracovného času sa postupne zvyšoval.

Medzi významnejšie investície zaradila asfaltovanie miestnych komunikácií v hodnote približne 20-tisíc eur. Obec dala upraviť cestu vedúcu k drevárskej spoločnosti a píle, vyasfaltovala aj Novú ulicu a chodník smerujúci k cintorínu. Práce sa týkali aj obecného zázemia. Dokončoval sa dom smútku a postupne sa obnovoval kultúrny dom, v ktorom sa realizovali práce na parketách, toaletách, chodníkoch a parkovisku. V ďalšej časti obce upravili panelovú cestu. Pri obchode pribudol altánok.
Obec sa venovala aj verejnému osvetleniu. Pôvodné svietidlá postupne vymenili za LED osvetlenie a opravovali tiež miestny rozhlas. Keďže cez Kocihu vedie cesta prvej triedy a v obci sa nachádzajú dva priechody pre chodcov, osvetlenie považuje starostka za dôležité z hľadiska bezpečnosti.

Problémom zostávajú dažde aj potok
Jednou z dlhodobejších výziev sú prívalové dažde, ktoré dokážu spôsobiť problémy na viacerých miestach. Obec preto upravovala odvodňovacie priekopy a prehlbovala jarok pri ceste. V odľahlejšej časti katastra, kde sa nachádza niekoľko domov smerom k Hrachovu, vybudovali aj oporný múr. Za problémové miesto považuje starostka aj miestny potok, v ktorom podľa jej slov v súčasnosti chýba voda.

Do budúcnosti bude potrebné riešiť jeho reguláciu. Niektoré z už opravených častí obecného majetku by si zároveň po rokoch zaslúžili ďalšiu obnovu.
Kociha má verejný vodovod, no v obci sa nachádzajú aj dve studne, ktoré obyvatelia využívajú ako ďalší zdroj vody. Podľa Klimovej dala preveriť jej kvalitu a voda je pitná. Zastavujú sa pri nej aj ľudia, ktorí obcou iba prechádzajú.

Obyvateľov ubúda
Kým v minulosti mala Kociha približne 120 obyvateľov, v súčasnosti ich počet klesol pod stovku. Podľa starostky obec aktuálne eviduje 96 obyvateľov. Úbytok obyvateľstva je ďalšou z okolností, ktoré ovplyvňujú život malej samosprávy a jej možnosti do budúcnosti.
Napriek množstvu povinností Klimová hovorí, že práca s ľuďmi jej prinášala aj dobrý pocit, najmä keď sa im podarilo pomôcť. Na otázku, čo jej starostovanie vzalo, odpovedala, že nemá pocit, že by jej niečo vzalo. Za dôležité považovala dôveru v ľudí a osobný kontakt s obyvateľmi.
V malej obci podľa nej starosta zabezpečuje široké spektrum úloh. Okrem administratívy musí komunikovať s ľuďmi, pomáhať im pri riešení problémov a neraz aj pri susedských sporoch. V Kocihe má obec účtovníčku a zabezpečený stavebný úrad, ostatnú administratívu však starostka vykonáva sama.

Nová starostka bude musieť zvládnuť aj kritiku
V nadchádzajúcich voľbách sa o vedenie obce uchádzajú tri kandidátky. Kandidátkou strany Hlas – sociálna demokracia je 41-ročná učiteľka Eva Kamenská. Ako nezávislé kandidátky kandidujú 40-ročná Elena Kiliková, ktorá je nezamestnaná, a 27-ročná čašníčka Andrea Malatinská.

Klimová tak odovzdá funkciu novej starostke, ktorá bude musieť nadviazať na doterajšiu prácu a zároveň hľadať vlastné riešenia pre ďalší rozvoj obce. Svojej nástupkyni by odporučila predovšetkým komunikovať s obyvateľmi a chodiť medzi nich. Dôležité je podľa nej nerobiť rozdiely medzi ľuďmi podľa toho, koho vo voľbách podporili. „Nikdy som ľuďom nesľubovala niečo, čo neviem splniť,“ zdôraznila. Upozornila tiež, že starosta musí počítať s kritikou, pretože nie je možné vyhovieť každému.

Po štyroch volebných obdobiach tak Tatiana Klimová uzatvára jednu etapu svojho života. Obci chce prenechať priestor na zmenu a mladšej generácii možnosť pokračovať v jej rozvoji.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Starostka Kocihy vedie obec štyri volebné obdobia. Klimová prenechá štafetu mladšej generácii. Za najdôležitejšiu považuje komunikáciu s ľuďmi first appeared on vobraze.sk.</p>

Pavol Križo odstúpil z kandidatúry na primátora Lučenca. Svoje rozhodnutie oznámil včera a odôvodnil ho najmä výsledkami aktuálneho volebného prieskumu a snahou nerozdeľovať hlasy kandidátov, ktorí podľa jeho slov chcú zmenu vo vedení mesta. Po jeho odstúpení zostáva v súboji o primátorské kreslo šesť kandidátov. Ako pre vobraze.sk Pavol Križo uviedol, pri rozhodovaní zohľadnil výsledky volebného prieskumu agentúry. Podľa Križa v ňom bolo poradie kandidátov nasledovné: Alexandra Pivková, Stanislav Balco, Pavol Križo, Rút Olšiaková (Olšiakova oznámila odstúpenie z kandidatúry asi pred dvomi týždňami, pozn.red) a Marek Preták.
(* Križo na svojom profile neuviedol agentúru, termín zberu údajov, počet respondentov ani konkrétne výsledky, pozn red.) K renomovanému prieskumu, ktorý spomínal na svojom FB profile, sa Križo bližšie vyjadrovať nemieni. Poznamenal však, že ich bolo viac. „Nechávam voľnú cestu tým, ktorí sa cítia byť silnejší v prieskumoch. Stále mi ide o zmenu,“ povedal 53-ročný Križo, ktorý pôsobí ako riaditeľ dopravného závodu v Revúcej a pedagóg Fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave. Križo svoju kandidatúru spájal najmä so svojimi dlhoročnými skúsenosťami z manažérskych funkcií, bankového sektora a služieb vo verejnom záujme.

Svoje rozhodnutie vysvetľuje aj skúsenosťou z minulých komunálnych volieb. Podľa jeho pohľadu vtedy došlo k rozdeleniu hlasov medzi kandidátmi, ktorí chceli zmenu, čo podľa neho prispelo k víťazstvu súčasnej primátorky Alexandry Pivkovej. „Niekedy je potrebné vedieť ustúpiť od vlastných ambícií, ak človek verí, že tým môže pomôcť spoločnému cieľu,“ uviedol Križo. Zároveň nepovedal, ktorého zo zostávajúcich kandidátov podporuje. „Nechcem svojim odstúpením hovoriť občanom, koho majú voliť,“ uviedol. Voličov vyzval, aby si vybrali človeka, ktorému dôverujú.
Križo zároveň z verejného života neodchádza. Naďalej zostáva kandidátom na poslanca Mestského zastupiteľstva v Lučenci.
Svoje skúsenosti chce podľa vlastných slov ponúknuť aj po voľbách. „Či už budem súčinný s možnosťou odborného poradenstva, budem veľmi rád a pomôžem rád,“ uviedol.

Po odstúpení Križa zostáva v súboji o primátorskú funkciu šesť kandidátov. Sú nimi Stanislav Balco, Jana Haláková, Martina Hricová, Michal Kelemen, súčasná primátorka Alexandra Pivková a Marek Preták.
Pôvodne bolo v Lučenci zaregistrovaných osem kandidátov. Koncom septembra sa kandidatúry na primátora vzdala Rút Olšiaková, ktorá následne podporila Stanislava Balca. Zároveň však z komunálnej politiky neodchádza a opakovane kandiduje na poslankyňu Mestského zastupiteľstva v Lučenci.

Zdroj: vobraze.sk

• Doplnené 9.októbra – do textu bola doplnená informácia, že Križo k renomovanému prieskumu neuviedol agentúru, termín zberu údajov, počet respondentov ani konkrétne výsledky.

<p>The post Križo odstúpil z kandidatúry na primátora Lučenca. Rozhodol sa po volebnom prieskume first appeared on vobraze.sk.</p>

V Lipovci v okrese Rimavská Sobota sa do komunálnych volieb neprihlásil ani jeden kandidát. O post starostu sa už nechce uchádzať ani súčasná starostka Janka Mičudová, ktorá obec vedie od roku 2018 a funkciu vykonáva popri práci na železnici vo Zvolene. Ako hovorí, pri rozpočte približne 28-tisíc eur si obec nemôže dovoliť ďalšieho človeka na administratívu či účtovníctvo a väčšinu povinností preto zabezpečovala sama, často po večeroch alebo počas dovolenky. Obyvatelia Lipovca tak 24. októbra pôjdu k urnám iba v župných voľbách, keďže do obecného zastupiteľstva sa neprihlásil ani jeden kandidát na poslanca.

Lipovec patrí medzi najmenšie obce v regióne Gemer-Malohont a má menej ako 90 obyvateľov. Mičudová v posledných komunálnych voľbách v roku 2022 kandidovala ako jediná na starostku a získala desať hlasov. Teraz už o funkciu záujem nemá a kandidátov nemá ani obecné zastupiteľstvo. „Už nejdem kandidovať, ani nikto z poslancov,“ potvrdila pre vobraze.sk Janka Mičudová, ktorá má 30 percentný úväzok. Dôvodom je podľa nej najmä množstvo povinností, ktoré sa s vedením obce spájajú a časová náročnosť funkcie. Obec Lipovec si podľa starostky nemôže dovoliť zamestnať ďalších ľudí, ktorí by zabezpečovali účtovníctvo a ďalšiu administratívu, preto tieto všetky veci robila ona.

Mičudová pritom pracuje na železnici vo Zvolene ako inšpektorka a venuje sa aj školeniam a výučbe. Prácu pre obec preto často riešila vo svojom voľnom čase. Keď bolo potrebné venovať sa obci dlhšie, čerpala si dovolenku. „Na všetkých veciach sa šetrilo a starostka robí všetko, od účtovníctva, rozhodnutí, komplet všetko okolo obce. Pritom čím ďalej je viac kompetencií a povinností. Už sa to nedá všetko robiť,“ uviedla.

Aj napriek malému rozpočtu sa počas jej pôsobenia v obci podarilo zrealizovať viacero menších investícií. Lipovec obnovil verejné osvetlenie, oplotil cintorín a upravil priestory obecného úradu vrátane sociálnych zariadení. Obec tiež obnovila a vymaľovala vyhliadku, kde sa zvyknú zastaviť a oddýchnuť cyklisti či turisti.

Väčším problémom zostávajú miestne komunikácie. Obec sa snažila získať financie na ich obnovu prostredníctvom projektov, tie však podľa starostky neprešli. Keďže opravy boli finančne náročné a obec na ne nemala dostatok vlastných zdrojov, výtlky opravovali svojpomocne. „Nakúpili sme vrecovaný asfalt a svojpomocne sme si urobili cesty a výtlky,“ priblížila.

Podľa Mičudovej je vedenie malej obce čoraz náročnejšie aj pre množstvo nových povinností a zákonných požiadaviek. Starosta podľa nej musí sledovať legislatívu a zabezpečovať širokú škálu úloh, pričom v malej samospráve na to často nie sú peniaze ani personálne kapacity. „Treba sledovať zákony, je to náročné popri mojej práci. Aby som to robila na plný úväzok, nemáme rozpočet. Nechcela som čerpať financie pre svoj plat, ale skôr aby sme niečo urobili v obci,“ vysvetlila.

Mičudová má vysokoškolské vzdelanie v odbore verejná správa. Do Lipovca sa dostala aj vďaka tomu, že si tam v roku 2015 s rodinou kúpila chalupu. Neskôr ju miestni obyvatelia oslovili s ponukou kandidovať na starostku. Funkciu odvtedy vykonáva už druhé volebné obdobie.

O kandidatúru sa podľa Janky Mičudovej zaujímali aj miestni obyvatelia z rómskej komunity. „Bola som naozaj rada, že sa hlásili, aj som im pomáhala s prípravou a hárkami, aby mohli ísť zbierať podpisy,“ povedala. Kandidáti však podľa nej mali len základné vzdelanie a pri zbieraní podpisov na petičných hárkoch sa objavili aj neplatné či nečitateľné podpisy. Na kandidatúru bolo potrebných 20 podpisov.

V obecnom zastupiteľstve sú traja poslanci, ktorí sú podľa starostky väčšinou na dôchodku. Ani jeden z nich však už kandidovať nechce. Súčasné zastupiteľstvo pritom zostáva podľa zákona funkčné až do ustanovenia nového zastupiteľstva po ďalších komunálnych voľbách. „Každému hovorím, nech si to skúsi. Nie je to len to, čo vidno navonok. Tú prácu som musela robiť po večeroch,“ dodala Mičudová.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Lipovec nemá kandidáta na starostu a ani poslancov. Starostka šéfuje obci popri práci na železnici first appeared on vobraze.sk.</p>

Kokavu nad Rimavicou vedie od roku 2006, no v tohtoročných komunálnych voľbách už kandidovať nebude. Ján Chromek sa po piatich volebných obdobiach rozhodol dať priestor ďalšiemu človeku. Ako pre vobraze.sk Ján Chromek uviedol, po takmer dvoch desaťročiach sa podarilo naplniť veľkú časť toho, čo si spolu s obecným zastupiteľstvom stanovili.

Rozhodnutie nekandidovať podľa neho nebolo jednoduché. Najťažšie bolo oznámiť ho ľuďom, s ktorými počas rokov spolupracoval a vytvoril stabilný tím. Zároveň však cíti, že po takmer 20 rokoch nastal čas odovzdať vedenie obce ďalšej generácii. „Ak bude treba a bude ochota, tak pomôžem. Treba ale odísť na vrchole,“ hovorí Chromek, ktorý ešte pred starotovaním pôsobil dve volebné obdobia ako zástupca starostu a skúsenosti získal aj v štátnej správe. Po vysokoškolskom štúdiu, ktoré ukončil v roku 1986, pracoval v Ipeľských tehelniach, na okresnom úrade a neskôr bol vedúcim živnostenského úradu. Päť volebných období bol zároveň poslancom Banskobystrického samosprávneho kraja.

Od štátnej správy až po Kanceláriu prezidenta
Výraznou etapou jeho pracovného života bolo pôsobenie v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. V rokoch 2004 až 2006 pracoval pri prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Venoval sa okrem iného public relations, priestupkovej agende, protokolu, príprave programu a minutovníka prezidenta pri návštevách v troch regiónoch. V prípade neprítomnosti prezidenta sa zúčastňoval na niektorých oficiálnych aktivitách v jeho zastúpení. „Hneď som si to ani neuvedomoval, ale bolo to dosiahnutie toho najvyššieho možného cieľa, bolo to zastupovanie hlavy štátu, reprezentácia hlavy štátu a ľudia to aj tak vnímali. Bolo to pre mňa veľké uznanie a dôvera,“ spomína.

Keď sa v roku 2006 uchádzal o post starostu Kokavy, nešlo pre neho o úplne nový svet. Za sebou mal skúsenosti z verejnej správy, samosprávy aj z prostredia najvyšších štátnych inštitúcií. Do vedenia obce vstupoval aj s vedomím, že chce pokračovať v práci svojho predchodcu. Ten už dosiahol dôchodkový vek a Chromek vnímal ako dôležité, aby jeho prácu prevzal človek, ktorý pozná obec a jej potreby.
Odvtedy vyhral komunálne voľby päťkrát. Naposledy v roku 2022 získal 669 platných hlasov. Sám pritom nepredpokladal, že na poste starostu zostane dve desaťročia. „Vtedy som vôbec nepredpokladal, že to bude päť volebných období. Čas však veľmi rýchlo ubehol,“ hovorí.

Kanalizácia bude jednou z najväčších úloh
Za najvýraznejšiu zmenu počas svojho pôsobenia považuje množstvo projektov, ktoré sa obci podarilo pripraviť a zrealizovať. Dôležitú úlohu pritom podľa neho zohrávalo najmä stabilizovanie obecných financií a snaha získavať čo najviac peňazí z externých zdrojov. Postupne sa obnovovala centrálna časť obce, škola, obecné budovy a ďalšie objekty, medzi nimi kultúrny dom, dom služieb, dom smútku či materská škola. Investície smerovali aj do miestnych komunikácií.

Medzi najväčšie súčasné úlohy patrí dobudovanie kanalizácie. Stavenisko bolo podľa Chromeka odovzdané v septembri a samotná realizácia má trvať 36 mesiacov. Výstavba zasiahne aj do života obyvateľov, keďže si vyžiada rozkopávky komunikácií. Po dokončení bude navyše potrebné presvedčiť obyvateľov, aby sa na kanalizáciu pripojili. „Ľudia to budú musieť strpieť. Potom bude treba dokončiť aj miestne komunikácie. A nový starosta bude musieť riešiť aj to, aby sa ľudia na kanalizáciu pripájali,“ približuje Chromek ďalšiu úlohu, ktorá zostane vedeniu obce.

Ďalšou veľkou témou bude podľa neho rozšírenie skládky. Jej súčasná kapacita má podľa neho vydržať približne ďalšie dva roky a pripravované riešenie sa bude týkať širšieho územia okresu. Chromek by bol rád, keby po voľbách zostal v obci zachovaný tím ľudí, ktorý sa počas jeho pôsobenia podarilo vytvoriť. Novému starostovi chce zároveň pripomenúť, že vedenie obce nie je iba o volebných sľuboch. Ide o každodennú prácu desiatok zamestnancov a fungovanie organizácií, na ktorých sa samospráva podieľa.

O post starostu sa uchádza sedem kandidátov
O uvoľnený post starostu Kokavy nad Rimavicou sa v komunálnych voľbách 24. októbra uchádza sedem zaregistrovaných kandidátov. Sú nimi Jaroslav Dečeko, Stanislav Ďurian, Blanka Harasimová, Milan Jančo, Ivana Jirsová, Stanislav Masár a Zdenko Matušiak. Šiesti kandidujú ako nezávislí, Milan Jančo je kandidátom KDH.
Chromek priznáva, že takýto počet kandidátov nečakal. Predtým, ako oznámil, že už kandidovať nebude, predpokladal menší počet záujemcov. Po jeho rozhodnutí sa podľa neho prihlásili ďalší kandidáti, pričom niektorí z nich ho v minulosti podporovali.

Zdroj: vobraze.sk, Foto: Peter Vransky

<p>The post Zastupoval prezidenta, potom takmer dvadsať rokov viedol Kokavu. Ján Chromek už o ďalší mandát bojovať nebude first appeared on vobraze.sk.</p>

Rimavská Sobota patrí medzi sedem miest na Slovensku, ktorých projekty modernizácie zimných štadiónov získali podporu z výzvy financovanej z Modernizačného fondu. Na obnovu svojho štadióna mesto získalo dotáciu v plnej výške 3 749 062,86 eura. Projekt je zameraný najmä na zníženie energetickej náročnosti budovy a podľa mesta sa má zrealizovať v rozsahu, v akom bol predložený.

Výsledky prvej fázy podpory oznámili v pondelok 28. septembra podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba spolu s prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslavom Šatanom. Výzvu vyhlásili začiatkom leta a zapojilo sa do nej 11 miest, podmienky splnilo sedem projektov. V Rimavskej Sobote sa samospráva pripravovala už počas leta. Mestské zastupiteľstvo na mimoriadnom zasadnutí 31. augusta schválilo jeho spolufinancovanie. V tom čase išlo ešte o žiadosť o podporu. Mesto následne projekt predložilo v stanovenej lehote. „Dotáciu sme dostali v plnej výške,“ uviedla pre vobraze.sk vedúca odboru rozvoja Mestského úradu v Rimavskej Sobote Eva Muráriková. Podľa nej je dôležité, že schválený bol projekt v podobe, v akej ho mesto podalo. Realizovať sa tak majú všetky opatrenia, ktoré boli jeho súčasťou.

Projekt má priniesť výrazné zmeny na samotnej budove. Počíta podľa Murárikovej so zateplením fasády, obvodových konštrukcií a soklov, ako aj so zateplením a výmenou strešného plášťa. Vymeniť sa majú okná, vstupné dvere a brány a osadiť sa majú aj slnolamy.
Úpravy sa dotknú aj šatní. V pláne je ich zateplenie, nové podhľady, tepelné čerpadlá a rekuperačné jednotky. Modernizovať sa má tiež osvetlenie chodieb a šatní. Súčasťou projektu je aj zateplenie strechy a steny strojovne a vybudovanie zelenej strechy.

Hlavným cieľom je znížiť energetickú náročnosť zimného štadióna. Úspora má byť minimálne 30 percent. Ako vysvetlila Muráriková, po podpise zmluvy bude nasledovať verejné obstarávanie a ďalšie administratívne kroky. Práce preto podľa nej pravdepodobne nezačnú počas aktuálnej hokejovej sezóny. So samotnou rekonštrukciou sa počíta najskôr po jej skončení, aby stavebné práce nezasiahli do súčasnej bežnej prevádzky štadióna. Ten má možnosť využívať aj verejnosť.

Jedna časť technického vybavenia však v schválenom projekte nie je. Ide o technológiu mrazenia ľadovej plochy. „Projekt je odsúhlasený, ako sme ho podali. Zameraný je na zníženie energetickej náročnosti, akurát technológia mrazenia sa nedostala do projektu,“ povedala Muráriková s tým, že mesto sa bude pripravovať aj na možnosť požiadania o finančné prostriedky na modernizáciu technológie mrazenia v ďalšej výzve.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Zimný štadión v Rim. Sobote čaká veľká obnova. Mesto získalo takmer 3,75 milióna eur first appeared on vobraze.sk.</p>

Hnúšťania na domov dôchodcov čakajú už roky. Projekt, ktorý mal priniesť nové miesto pre seniorov priamo v meste, má stavebné povolenie a pripravené územie, no stále sa nezačalo stavať. Medzitým pribúdajú zariadenia pre seniorov v okolí a mesto začína uvažovať aj o dennom stacionári. Primátor Martin Pliešovský dúfa, že po voľbách sa dlhoročný zámer opäť pohne.

Zámer vybudovať v Hnúšti zariadenie pre seniorov sa pripravuje už niekoľko rokov. Pôvodné predstavy sa pritom postupne menili. Hovorilo sa o väčšom zariadení, neskôr o kapacite 40 klientov a napokon o menších budovách rodinného typu. Aktuálny projekt počíta s dvomi objektmi, v ktorých by malo byť po 12 klientov.

„Vieme, že bolo vydané stavebné povolenie, všetko bolo podpísané, územie pripravené. Mesto urobilo všetko, čo bolo požadované,“ uviedol primátor Hnúšte Martin Pliešovský. Ako dodal, podľa informácií, ktoré má, sa investor do stavby zatiaľ nepustil pre chýbajúce financovanie. „Neviem, kde to uviazlo,“ poznamenal Pliešovský, ktorý v nadchádzajúcich komunálnych voľbách nekandiduje.

Investor stále hovorí o financovaní

Projekt je podľa zástupcu spoločnosti Schmitlpharm Dušana Udvardyho vo fáze získavania financií prostredníctvom vhodnej dotačnej výzvy. „Čakáme na výzvy, kde by sa projekt dal uplatniť ako zariadenie rodinného typu. Vzhľadom na to, že Plán obnovy stále nie je ukončený, ministerstvo jeho termíny posúva,“ uviedol na jar pre vobraze.sk Udvardy. Zariadenie má vzniknúť v lokalite Kolónie, v susedstve novej budovy záchrannej služby. Práve jej výstavbou sa medzičasom zmenila situácia v území, s ktorým projekt počíta.

Za sedem rokov sa podľa poslankyne projekt neposunul

Podľa poslankyne Mestského zastupiteľstva v Hnúšti Eriky Mórovej sa na financovanie čaká už niekoľko rokov. „Za sedem rokov sa neurobilo nič,“ uviedla pre vobraze.sk Erika Morová s tým, že pôvodná myšlienka bola výrazne väčšia. Jedna z prvých spoločností podľa nej navrhovala zariadenie až pre približne 80 ľudí. Časť poslancov však s takýmto veľkým zámerom nesúhlasila a neskôr sa mesto dohodlo na menšom projekte. Investorovi boli schválené pozemky a zámer sa postupne prispôsoboval podmienkam možného financovania. Najskôr sa počítalo so zariadením pre 40 klientov, neskôr sa podmienky menili a aktuálny projekt počíta s dvomi objektmi po 12 klientov.

„Schválili sme im pozemky,“ pripomenula Morová. Ako podotkla, medzičasom bola v lokalite vybudovaná aj nová budova záchrannej služby, ktorá mala byť medzi plánovanými objektmi zariadenia pre seniorov. Podľa poslankyne by sa mala otázka projektu opäť otvoriť v budúcom volebnom období. Jednou z možností je aj rokovanie s ďalšími spoločnosťami.

Začína sa hovoriť aj o dennom stacionári

Potrebu služieb pre seniorov pritom podľa primátora mesto vníma aj napriek tomu, že v okolí postupne vznikajú ďalšie zariadenia s podobným zameraním. Ako príklad spomenul Martin Pliešovský, vzniká denný stacionár v Kokave nad Rimavicou. Jeho zástupcovia sa podľa Pliešovského boli v Hnúšti predstaviť a služby by mohli byť dostupné aj obyvateľom Hnúšte. Zároveň podľa Pliešovského uvažujú o tom, že podobná služba by mohla vzniknúť aj priamo v meste.

Z časového hľadiska a rýchlosti realizácie je to podľa Pliešovského rýchlejšie zrealizovateľné. „Je to skôr potrebné, denný stacionár ako samotné zariadenie domova pre seniorov. Len to tiež nie je zatiaľ až tak naplno rozbehnuté. Ja by som do budúcnosti určite išiel týmto smerom, teda vytvoriť denný stacionár pre seniorov,“ povedal Pliešovský. Dôvod vidí aj v demografickom vývoji. Mladých ľudí podľa neho ubúda a starších pribúda, preto bude potreba podobných služieb narastať.

Zariadenia v okolí už fungujú

Medzitým pribudli zariadenia aj v širšom okolí Hnúšte. Zariadenie pre seniorov v Hrnčiarskej Vsi otvorili v roku 2022. Služby pre seniorov poskytujú aj ďalšie zariadenia v regióne, pričom podľa Morovej majú napríklad Klenovec či Tisovec stále záujemcov v poradovníkoch.

Poslankyňa preto upozorňuje, že dostupnosť zariadenia priamo v Hnúšti môže byť dôležitá aj pre rodiny, ktoré nechcú svojich blízkych umiestňovať ďaleko od mesta. Spomenula, že sa stretáva s názormi, že zariadenie nie je až tak potrebné, ale väčšinou verejnosť sa doťahuje na to, kedy bude domov dôchodcov v Hnúšti, ohľadom potreby takéhoto zariadenia štatistiky však nemajú. Zároveň podľa nej nie je ideálnym riešením, ak ľudia musia v prípade potreby dlhodobej starostlivosti využívať oddelenia pre dlhodobo chorých. Spomenula, že zariadenie je aj na Krásnej pri Veľkých Teriakovciach, o najnovšom zariadení v obci Čerenčany zatiaľ nevedela.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Domov dôchodcov v Hnúšti zostáva po rokoch na papieri. Projekt chcú otvoriť po voľbách first appeared on vobraze.sk.</p>

Erika Mezeiová je riaditeľkou Základnej umeleckej školy v Tornali. Skúsená pedagogička patrí medzi výrazné osobnosti kultúrneho a vzdelávacieho života v tomto meste, kde žije. Túžbu po inom povolaní nemala. „Celý život som bola nasmerovaná na prácu učiteľky hry na klavíri,“ uviedla pre vobraze.sk Erika Mezeiová (53). Na budúci týždeň si preberie Cenu mesta Tornaľa za dlhoročnú obetavú pedagogickú prácu, významný prínos k rozvoju umeleckého vzdelávania, za úspešné vedenie ZUŠ-ky, za rozvoj kultúrneho života mesta a za reprezentáciu Tornale doma i v zahraničí. „Je to pre mňa veľkou cťou a zároveň emotívnym ocenením mojej dlhoročnej práce. O to viac si ho vážim, pretože je spojené s mestom, v ktorom žijem. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí ma na toto ocenenie navrhli,“ povedala Mezeiová.

Ocenenie vníma tiež ako silný záväzok do budúcnosti. „Beriem to nielen ako ocenenie svojej doterajšej práce, ale aj ako motiváciu pokračovať v tom, čo má pre mňa zmysel – venovať sa deťom, hudbe, umeleckému vzdelávaniu a rozvoju našej školy. Je pre mňa aj ocenením práce všetkých kolegov, žiakov a ľudí, ktorí ma počas môjho pôsobenia podporovali a s ktorými som mala možnosť spolupracovať.“

Odbor hra na klavíri vyštudovala na Konzervatóriu v Košiciach a následne pokračovala v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tam absolvovala v odbore hudobná veda aj rigorózne štúdium. Už počas vysokej školy zbierala prvé pedagogické skúsenosti v bratislavskej ZUŠ-ke.

Po skončení vysokoškolského štúdia odcestovala na rok do Francúzska, v Lyone pracovala ako au pair. „Táto skúsenosť mi priniesla nielen možnosť spoznať inú krajinu a kultúru, ale predovšetkým ma nasmerovala k väčšej samostatnosti a flexibilite. Pobyt v Lyone ma naučil byť otvorenejšia voči iným kultúram, ľuďom a spôsobom života,“ spomína Erika Mezeiová na cennú životnú lekciu, ktorá ju posunula osobnostne aj jazykovo. Mladým ľuďom preto jednoznačne odporúča, aby po ukončení štúdia strávili v zahraničí v zamestnaní hoc aj krátky čas.

V roku 1999 nastúpila do Základnej umeleckej školy v Tornali ako učiteľka hry na klavíri. Počas viac ako štvrťstoročia pedagogickej práce vychovala desiatky úspešných absolventov, z ktorých mnohí pokračovali v štúdiu na konzervatóriách a umeleckých školách.

Odmalička bola rozhodnutá práve pre tento hudobný nástroj. „Pre klavír som sa rozhodla už ako malá, keďže práve tento nástroj ma sprevádza prakticky celým mojím životom. Klavír považujem za jeden z najuniverzálnejších hudobných nástrojov. Jeho veľkou výhodou je, že sa na ňom dá interpretovať takmer akýkoľvek hudobný žáner – od klasickej hudby a modernú hudbu až po jazz a populárnu hudbu,“ vysvetľuje Mezeiová.

Dôležitou súčasťou jej vzťahu ku klavíru je aj jeho využitie v komornej hudbe. „Vďaka klavíru môžem sprevádzať našich žiakov, ktorí sa venujú hre na rôzne hudobné nástroje, či už sú to dychové nástroje, husle alebo spev. Práve táto spolupráca s mladými hudobníkmi je pre mňa veľmi inšpiratívna a je zdrojom radosti z hudby.“

Od školského roka 2017/2018 stojí na čele ZUŠ-ky ako jej riaditeľka. „Pozícia riaditeľky predstavuje veľmi rôznorodú prácu. Nejde iba o vedenie školy po organizačnej stránke, ale predovšetkým o zodpovednosť za jej každodenný chod, za žiakov, učiteľov, zamestnancov a vytváranie prostredia, v ktorom sa môže rozvíjať umelecké vzdelávanie,“ objasňuje.

Napriek veľkej zodpovednosti je pre ňu táto práca veľmi zmysluplná, pretože chce, aby škola mala svoje pevné miesto v kultúrnom a spoločenskom živote mesta Tornaľa. Za obdobie jej pôsobenia v riadiacej funkcii sa ZUŠ-ka stala neoddeliteľnou súčasťou mesta, pravidelne organizuje vianočné, adventné, absolventské i tematické koncerty, aktívne sa zapája do mestských slávností, spolupracuje s mestskými inštitúciami a úspešne reprezentuje mesto na regionálnych aj celoslovenských súťažiach.

Pri výučbe považuje za kľúčový najmä ľudský prístup. „Na svojej práci učiteľky hry na klavíri mám najradšej predovšetkým prácu so samotnými deťmi. Vnímam ju ako niečo, čo v mnohých chvíľach ani nepôsobí ako práca, ale skôr ako hra, pri ktorej sa spolu s deťmi učíme a napredujeme,“ priblížila Erika Mezeiová. Za najťažšie považuje viesť žiakov k trpezlivosti a naučiť ich tešiť sa aj z malých krokov. „V dnešnej dobe sme často zvyknutí očakávať výsledok rýchlo, no v umeleckom svete to tak nefunguje. Naučiť sa hrať na nástroji, správne interpretovať skladbu, alebo vytvoriť hodnotný umelecký prejav si vyžaduje čas, pravidelnú prácu, vytrvalosť a množstvo opakovaní.“

Aj napriek plnému pracovnému nasadeniu si riaditeľka váži čas strávený mimo školských lavíc a koncertných sál. Vo voľnom čase sa venuje rodine a svojim deťom, pričom si veľmi cení ich zázemie a podporu. „Viem, že bez ich zázemia a povzbudenia by bolo oveľa náročnejšie zvládať všetky pracovné povinnosti a zároveň sa venovať tomu, čo mám rada. Práve ich podpora mi dáva pocit istoty a umožňuje mi venovať sa práci s nasadením a radosťou,“ uviedla Erika Mezeiová.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: E. Mezeiovej

<p>The post Pre riaditeľku ZUŠ-ky v Tornali je spolupráca s mladými hudobníkmi veľmi inšpiratívna. Mezeiová dostane Cenu mesta first appeared on vobraze.sk.</p>

Rút Olšiaková odstúpila z kandidatúry na primátorku Lučenca a svoju podporu v tohtoročných komunálnych voľbách vyjadrila Stanislavovi Balcovi. Olšiaková je poslankyňou Mestského zastupiteľstva v Lučenci a v komunálnych voľbách v roku 2022 skončila v súboji o primátorské kreslo na druhom mieste. Ako ďalej pre vobraze.sk Rút Olšiaková uviedla, počas kampane a desiatok rozhovorov s obyvateľmi dospela k záveru, že Lučenec podľa nej potrebuje skôr spoluprácu než trieštenie síl.

„Lučenec dnes nestojí na križovatke, kde si môže dovoliť trieštiť sily a rozdeľovať Lučenčanov. Preto som sa rozhodla namiesto súperenia vybrať si spoluprácu,“ uviedla Olšiaková. Tá patrila pôvodne medzi osem zaregistrovaných kandidátov na primátorskú funkciu v Lučenci. Bola nezávislou kandidátkou.
Po svojom odstúpení podporila Stanislava Balca. Spoluprácu vysvetľuje spojením svojich skúseností z verejnej správy s jeho manažérskymi skúsenosťami z podnikateľského prostredia.

„So Stanislavom Balcom spájame dva svety, ktoré moderná samospráva potrebuje. Moju dlhoročnú odbornú skúsenosť vo verejnej správe a jeho silné manažérske schopnosti z podnikateľského prostredia,“ uviedla.
Podľa Olšiakovej chcú spoločne presadzovať zmenu smerovania mesta. „Nechceme sa už len pozerať na to, ako sa potenciál Lučenca stráca. Chceme ho posunúť vpred,“ dodala.

Balco: Rozhodli sme sa spojiť sily
Stanislav Balco vo svojom stanovisku potvrdil, že sa s Olšiakovou dohodli na spoločnom postupe. „Rozhodli sme sa urobiť krok, ktorý nie je o osobnom egu, ale o spoločnom cieli,“ uviedol. Balco zároveň tvrdí, že pri rozhodovaní Olšiakovej zohrali úlohu aj výsledky aktuálneho prieskumu. Podľa jeho slov sa rozhodla podporiť kandidáta na primátora, ktorý má podľa prieskumu silnú podporu a zároveň je jej svojimi názormi, hodnotami a predstavou o budúcnosti Lučenca najbližší.

V Lučenci sa o primátorské kreslo uchádzajú Balco, Haláková, Hricová, Kelemen, Križo, Olšiaková, Pivková a Preták. Prinášame zoznam kandidátov na poslancov

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Rút Olšiaková odstúpila z kandidatúry na primátorku Lučenca. Podporila Stanislava Balca first appeared on vobraze.sk.</p>

Hnúšťa má nový zákusok, ktorý nevznikol podľa historického receptu, ale ako symbolická pocta poslednej šľachtickej rodine spojenej s mestom. Máriássyho slzy majú tvar slzy a jednotlivé vrstvy symbolicky pripomínajú osud Máriássyovcov.
Zákusok vytvorili Radka Paššáková z Turistického informačného centra Hnúšťa a Dadka Krankušová ako nový produkt mesta. Ako pre vobraze.sk ďalej priblížila Radka Paššáková, Ich zámerom bolo vytvoriť niečo, čo by pripomenulo miestnu históriu a zároveň mohlo zaujať návštevníkov.

Každá vrstva má podľa nej svoj význam. Základom zákusku je sušený korpus. Ten má symbolizovať krehkosť života a ľudského osudu. Nasleduje sladký orechový krém, ktorý predstavuje dobré srdce Máriássyovcov. Orechy zároveň odkazujú na ich obľubu koláčov z vlašských orechov.
Vrchnú časť tvorí červený malinový alebo ríbezľový lekvár. Ten symbolizuje obdobie komunizmu, ktoré výrazne zasiahlo do života rodiny. Jeho chuť zároveň ovplyvňuje celkový chuťový dojem zákusku. „Je to symbolická pocta ich rodine. Chuťou a farbami je koláč poctou poslednému obdobiu, ktoré tu rodina Máriássyovcov žila,“ priblížila Paššáková.
Názov Máriássyho slzy súvisí so symbolikou zákusku a zároveň s jeho podobou. Jednotlivé kúsky majú tvar slzy.

Máriássyovci boli podľa Paššákovej poslednou šľachtickou rodinou, ktorá mala v Hnúšti rozsiahle pozemky. Venovali sa hospodárstvu a podľa jej slov boli medzi miestnymi obyvateľmi obľúbení. „Boli veľmi šikovní hospodári, mali veľmi dobré srdce, boli skromní ľudia a ľudia ich mali radi,“ uviedla Paššáková. Ich život však výrazne zmenili povojnové udalosti. Po zmene pomerov prišli o svoje pozemky a rodinu zasiahlo ťažké obdobie. Aj tento osud sa autorky rozhodli preniesť do symboliky nového zákusku.

Prvá várka sa rozchytala za necelú polhodinu
Máriássyho slzy po prvýkrát predstavili na farmárskych trhoch, ktoré Turistické informačné centrum Hnúšťa začalo toto leto organizovať na nádvorí Petrivaldskej vily. Prvé pečenie malo zároveň ukázať, či nový produkt osloví návštevníkov. Záujem bol podľa Paššákovej väčší, než očakávali, preto na najbližší trh pripravili väčšie množstvo.
Na najbližšom farmárskom trhu v sobotu 26. septembra bude dostupný. Už vopred oň evidujú aj rezervácie. Tvorcovia chcú podľa ich slov zároveň od ľudí získať spätnú väzbu. Práve reakcie návštevníkov, ktorí Máriássyho slzy ochutnajú, im majú ukázať, ako nový produkt prijali a čo na ňom oceňujú.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív TIC Hnúšťa.

<p>The post Hnúšťa má nový zákusok. Máriássyho slzy symbolizujú krehkosť života aj osud šľachtickej rodiny first appeared on vobraze.sk.</p>