Štefan Zajak z Hnúšte pracuje ako školník. Neodmysliteľnú súčasť jeho života však predstavuje ochotnícke divadlo. Skúsenosti z tohto prostredia využíva aj mimo divadelných dosiek. Medzi jeho záľuby patrí tiež cyklistika a turistika.
Je členom divadelného súboru Katalpa, pôsobiaceho pri Mestskom kultúrnom stredisku v Hnúšti. „Divadlo mi dáva možnosť aspoň na chvíľu zabudnúť na starosti reálneho života,“ povedal pre vobraze.sk Štefan Zajak (51). Ako dodal, v bežnom živote sa snaží správať prirodzene, hrá iba na javisku.

Zahral si právnika, farára, opitého chlapa a najnovšie sa predstaví v úlohe maliara v upravenej klasickej komédii Jána Chalupku Starúš zaľúbenec. Nácviky súboru má rád, býva na nich veselo, keď sa stretne partia kamarátov a občas sa pritrafia i brepty či nemotorné pohyby. Podľa jeho slov sa amatérski herci snažia byť multifunkční. Divadelná hra nie je len o hercoch. Potrebné je zladiť hudbu, svetlá, kostýmy či kulisy. Podieľa sa napríklad na výrobe kulís.

„Keď sme sa pred mnohými rokmi stretli ako partia násťročných, začali sme hrávať zábavné scénky na rôznych akciách. Tam sme sa stretli aj s dnešným režisérom Michalom Stejskalom, ktorý už osem rokov vedie DS Katalpa,“ priblížil Zajak. Neváhal a zúčastnil sa na prvom nábore tohto súboru. Odvtedy divadelní nadšenci v Hnúšti nacvičili tri divadelné hry a štvrtú čaká premiéra v sobotu 30. decembra v Dome kultúry v Hnúšti. Poznamenal, že by už mali na konte viac predstaví, lenže pandémia ich pribrzdila. Čo ho baví na divadle? „Aj keď hráš tú istú hru niekoľkokrát, nikdy to nie je úplne rovnaké a tiež to, že sa musíš na javisku z problémov vymotať tak, aby si to divák všimol čo najmenej, pričom keď točia film, tak danú scénu nakrúcajú toľkokrát, kým režisér nepovie ok,“ odvetil.

Štefan divadelné skúsenosti už roky využíva aj mimo divadelných dosiek. Každoročne stvárňuje Mikuláša pre materské či základné školy v Hnúšti, zhostil sa tiež úlohy zbojníka v historickom vlaku – Zbojnícky expres, v kostýme Maťka a Kubka ho napríklad môžete stretnúť na Mitrovaní vo Veľkých Teriakovciach.

Narodil sa v Považskej Bystrici. Celé detstvo však Štefan Zajak prežil v Hnúšti, kam sa presťahovali, jeho rodičia si tam našli prácu. Jeho otec pochádzal z Hnúšte. „Vychodil som základnú školu v Hnúšti, do ktorej som sa v roku 1996 vrátil ako zamestnanec a odvtedy v nej pracujem ako školník – údržbár. Je to zaujímavé povolenie. Každý deň sa niečo deje. Aj po toľkých rokoch natrafím na poruchu, s ktorou som sa doteraz nestretol,“ priblížil Zajak. V ZŠ J.F. Rimavského si odkrútil už takmer 30 rokov. Do zamestnania ho prijala vtedajšia riaditeľka školy Irena Brucháneková. „Patrí jej moje veľké poďakovanie,“ reagoval. Odvtedy, ako v tejto škole pracuje, má piatu riaditeľku.

ZŠ J.F. Rimavského sa tento rok zviditeľnila vďaka projektu Hrdá škola, ktorý hľadal na Slovensku i v Čechách kráľa školníkov. Medzi šestnástimi finalistami z obidvoch republík obsadil Štefan Zajak vo facebookovom hlasovaní štvrté miesto. Do súťaže ho nominovala kolegyňa. „Odfotil som sa s deťmi, ktoré prišli oblečené ako školníci. Povedal som si, prečo nie, vyskúšame to, zapojíme sa. Vtedy som vôbec netušil, že to dopadne takto úspešne,“ hovorí. Na učilišti v Rimavskej Sobote vyštudoval odbor elektromechanik.

Vo voľnom čase hráva rekreačne florbal. Jeho vášňou je cyklistika a turistika. „Milujem prírodu, či už zo sedla bicykla, alebo ako turista. Robím to pre vlastné potešenie. Neštartujem na súťažiach. Vždy som mal rád Vysoké Tatry, no vďaka členstvu v Klube slovenských turistov som začal objavovať aj iné krásy našej krajiny. V budúcnosti ma určite láka spoznávať Slovinsko a rakúske Alpy,“ načrtol plány. Jeho záľubou je tiež lezenie po feratách a fotografovanie. V zime si užíva korčuľovanie i lyžovanie.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album Š. Zajaka a P. Rapčanová

<p>The post Štefan Zajak z Hnúšte pracuje ako školník. Venuje sa ochotníckemu divadlu a miluje prírodu first appeared on vobraze.sk.</p>

Kováčske remeslo ho chytilo za srdce. Samuel Dovala z Rimavskej Soboty sa kováčstvu venuje vyše desať rokov. Má ho ako koníček. Vyrába prevažne úžitkové predmety a svoje umenie chodí ukazovať aj na jarmoky a podobné podujatia.

Samuel Dovala sa kováčskemu remeslu začal vážnejšie venovať pred zhruba desiatimi rokmi. Bolo to v pomerne neskorom veku, vtedy mal niečo po štyridsiatke. „Jednoducho sa mi toto remeslo zapáčilo. Neskôr môj syn začal navštevovať umeleckú školu, učil sa za kováča, tak som doma postavil dielňu a začali sme sa tomu venovať,” povedal pre vobraze.sk Samuel Dovala (53). Kováčstvo ho zaujalo najmä tým, že pri ňom môže človek preukázať svoju tvorivosť, zručnosť i fantáziu. Pri práci, najmä pri tvorení nákresov, využíva aj to, že sa v minulosti venoval maľovaniu obrazov. „Je veľmi zaujímavé vytvoriť niečo zo železa,” podotkol.

Netají sa tým, že je samouk. Kováčstvo nevyštudoval. „No som vyučený obrábač kovov, čo nie je až tak ďaleko od toho remesla,” skonštatoval remeselník s tým, že jeho začiatky boli väčšinou v štýle pokus-omyl. Pomocnú ruku mu vtedy poskytol aj syn, ktorý sa učil za kováča na umeleckej škole v Košiciach. „Keď som potreboval kaliť nože, tak mi ukázal, ako to treba urobiť. Aj teraz, keď niečo neviem, tak zájdem za ním a on mi ochotne poradí i pomôže.”

S vyhňou cestuje po jarmokoch
Dovala má kováčstvo len ako koníček. Pracuje ako školník v materskej skole. Svoju dielňu má zriadenú vedľa domu. V nej má veľkú elektrickú vyhňu, na ktorej vyrába rôzne predmety. Od nožov cez balkónové zábradlie, železné kryty na studne, až po kovania na drevené lustre, svietniky či iné kované bytové doplnky. Priznáva, že v dielni dokáže pobudnúť aj niekoľko hodín. Má aj malú šľapaciu vyhňu, ktorú používa na podujatiach, kam chodí predvádzať kováčstvo. Navštevuje dni obcí, jarmoky, rôzne ľudové festivaly. Nechýbal včera na Držkobraní v R. Sobote. „Ľuďom na nich väčšinou vyrábam drobné predmety, prívesky, klince alebo malé rúčky,” povedal remeselník. Gro jeho zákazníkov je z blízkeho okolia. Ak aj predá nejaké výrobky do zahraničia, tak iba cudzincom, ktorí navštívia jarmoky. Kupujú si nože, prívesky, ružičky a iný drobný tovar.

Tvrdí, že je pyšný na každý vyrobený predmet, ktorý sa ľuďom páči. „Všetky sú originálne, čiže ak ich potešia, tak vtedy je dobre. Ak si kúpia nejakú ružičku, tá sa im páči a pochvália ju, tak to mi stačí,” vyhlásil kováč. Predmety zo železa nielen vyrába, ale ich aj opravuje. Prezradil, že v tejto práci nemá žiadne veľké túžby, neláka ho ani umelecké kováčstvo. Najradšej vyrába predmety, ktoré ľudia potrebujú. „Z takýchto predmetov majú ľudia viac úžitku ako zo sôch,” zdôraznil.

Dovala rád vyrába tiež predmety z dreva, napríklad ich kombinuje so železom. Občas vyrába drevené prístrešky alebo altánky. Túto zručnosť ho naučil jeho otec, ktorý sa venoval tesárčine.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Pracuje ako školník. Koníčkom Dovalu je kováčske remeslo first appeared on vobraze.sk.</p>