Klenovská folkloristka, speváčka a tanečná pedagogička Lucia Zvarová si v evanjelickom kostole v Klenovci povedala svoje „áno“ s Marekom Gémešim, rodákom z Rimavskej Soboty. Svadobná hostina a večerná zábava sa konala v Dome osvety v Rimavskej Sobote – na mieste, ktoré je Lucii veľmi blízke aj pracovne. Symbolický dátum 14. február – Valentín – však podľa nevesty nebol zámerom.

„Bol to jeden z mála voľných termínov, ktorý nám vyhovoval. Ďalšia možnosť by bola až v novembri, a to sme nechceli čakať. Minimálne si však dátum budeme ľahšie pamätať,“ povedala s úsmevom pre vobraze.sk Lucia Zvarová, ktorá včera prijala meno Gémešiová. Sama dodáva, že Valentín nepovažuje za tradičný slovenský sviatok. „Skôr si myslím, že počas celého roka by sa k sebe mali ľudia správať s rešpektom a úctou a byť radi, že sa majú.“ Ako dlhoročná folkloristka má rada tradície, budúci týždeň tak podľa nej napríklad už nepripadal v úvahu, keďže bude už pôst. Na včerajšej svadbe nechýbali tradície, ktoré sú Lucii ako dlhoročnej folkloristke blízke.

Zachované bolo čepčenie, o ktoré sa postarali ženy a dievčatá z FS Vepor – spolu dvanásť Klenovčaniek. Do tanca im hrala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Nevesta sa najviac tešila práve na čepčenie a svadobný tanec, ktorý bol moderný, nie folklórny. Spoločný tanec nebude folklórny, ale nacvičili si klasický, moderný tanec prispôsobený choreografiou šatám. Výzdobu v sále im urobila cateringová služba. „Veci na svadbu sme však vyberali spoločne.“

Lucia a Marek sa spoznali na Podpolianskych slávnostiach v Detve – folklór ich doslova spojil. Ženích pochádza z Rimavskej Soboty, časť jeho rodiny je zo Zakarpatskej Ukrajiny, preto mala svadba aj kozácky stôl ako symbolický prvok. Marek pracuje ako servisný technik pokladničných systémov, je fanúšikom športu a spolu s Luciou sledujú napríklad olympiádu. „Sme fanúšikovia športu aj folklóru. Teraz spoločne sledujeme aj olympiádu,“ dodáva nevesta. Má rád spev, heligónky, ľudovú hudbu, slovenské tradície. Pred kostolom v Klenovci ich prišli pozdraviť aj fanúšikovia Gemer Rascals.

Na svadbe im zaspievala aj ich kamarátka, muzikálová speváčka Ema Papšová z Bratislavy, čo má pre nich osobitú symboliku. „Na jej narodeniny sme sa dali dohromady. Emka spieva v Hot Serenaders, či na Malej scéne a spievala aj v okrese Rimavská Sobota, priamo v Dome osvety ešte ale nie. Perličkou na svadbe bola jedna kamarátka, ktorej Lucia pri posielaní pozvánky oznámila, že osemnáste narodeniny bude oslavovať na jej svadbe.

Tanec ako životné poslanie

Lucia Zvarová je známou tvárou folklóru v regióne Gemer-Malohont. Pôsobí ako odborná pracovníčka pre folklór a folklorizmus v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku v Rimavskej Sobote. Zároveň je pedagogičkou tanca na ZUŠ v Poltári na elokovanom pracovisku v Kokave nad Rimavicou, kde vyučuje klasický aj moderný tanec, pričom základy ľudového tanca prirodzene prepája do výučby.
„Byť učiteľkou tanca bol môj sen. Pôvodne som chcela byť profesionálnou tanečníčkou, ale dnes cítim, že moje miesto je najmä v odovzdávaní skúseností ďalej,“ hovorí Lucia, ktorá pochádza zo známej folkloristickej rodiny. Sama dnes vystupuje už menej, najmä vo FS Vepor alebo príležitostne vypomáha v iných súboroch. O to viac sa venuje práci s deťmi.

Za najväčšiu výzvu považuje byť pre svojich žiakov vzorom. „Keď za mnou prídu a povedia, že sa tešili na hodinu, alebo si samy nájdu nové cvičenia, ktoré sa chcú naučiť, to je pre mňa najväčšia radosť. Detská úprimnosť dokáže najviac dojať aj rozosmiať,“ priznáva tanečná pedagogička.

„Keď pripravujem choreografiu alebo tréning, je to tvorivý proces. Keď organizujem podujatie a vidím, že sa ľuďom páči, je to obrovská radosť. A rovnakú radosť mám, keď vidím, že deti tancovanie baví,“ hovorí Zvarová. K folklóru ju to ťahalo od detstva. Ako speváčka sa zúčastnila na súťaži Slávik Slovenska, kde sa prebojovala až do celoslovenského kola. Ako tanečníčka mala príležitosť účinkovať aj v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Blízky jej je však aj moderný tanec, ku ktorému by sa chcela raz intenzívnejšie vrátiť.

V Dome osvety organizuje viacero aktivít, medzi obľúbené patrí jej projekt Tančiareň, kde sa koná folklórna zumba, swingové večery či tematické tanečné workshopy. Okrem toho navštevuje školy so školou spevu, tanca a metodikou výučby ľudového tanca.

Hoci záujem o folklór podľa nej kolíše, verí, že jeho význam je stále aktuálny. „Je to naša minulosť a naše tradície. Spevom, hudbou a tancom si vieme získať priateľstvá aj lásku a zažiť množstvo radosti doma aj v zahraničí,“ hovorí Lucia.

Na otázku o vysnívanom pódiu odpovedá skromne. „Tancovala som už všade, kde som chcela,“ povedala rodáčka z Klenovca, ktorá v uplynulých rokoch skúšala trochu aj fotenie pri závodných autách. „Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť, mám rada šport.“

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Folkloristka Lucia z Klenovca si v evanjelickom kostole povedala „áno“ s Marekom. Na svadbe v R. Sobote nechýbali tradície first appeared on vobraze.sk.</p>

Talentovaná folkloristka z Klenovca sa popri štúdiu na vysokej škole vrátila do svojho rodného kraja, kde odovzdáva svoje znalosti ako tanečná pedagogička. Na umeleckú dráhu sa vydala v mladom veku, ako štvorročná sa stala členkou svojho prvého folklórneho súboru. Má však blízko aj k modernému tancu.

Lucia Zvarová sa narodila do rodiny silno spätej s folklórom. Okrem toho, že je dcérou zakladateľov viacerých folklórnych súborov v Klenovci, má ľudovú hudbu, spev či tanec v génoch i po starých rodičoch. „Zaspievať si, zatancovať alebo zahrať na ľudovú nôtu je súčasťou našich každodenných životov. V našej rodine si totiž ctíme tradície a hodnoty ľudovej kultúry,“ uviedla pre vobraze.sk dvadsaťdvaročná Lucia.

Po účinkovaní v detských súboroch Zornička a Mladosť sa rozhodla naplno venovať tancu ako takému, nielen ľudovému, ale aj iným tanečným štýlom. „Na štúdium som si vybrala Súkromné konzervatórium v Nitre, ktoré sa po úspešnom absolvovaní talentových skúšok stalo mojou vysnívanou školou tanca,“ spomína Lucia Zvarová. V maturitnom ročníku následne absolvovala talentové skúšky na Vysokú školu múzických umení v Bratislave v odbore tanečné umenie – ľudový tanec, kde študuje aj dnes.

Spolu s talentom ide ruka v ruke aj úspech. „Ešte ako dieťa som sa s ľudovou piesňou zúčastnila na súťaži Slávik Slovenska, kde som postúpila až na celoslovenské kolo. Absolvovala som niekoľko regionálnych súťaží, z ktorých som sa dostala aj na Hronseckú lipovú ratolesť, kde som v prvej kategórii získala strieborné pásmo, v druhej kategórii zlaté pásmo, ako aj v súťaži hudobného folklóru, sólistov spevákov ľudových piesní,“ hovorí.

Ako tanečníčka mala zase možnosť tancovať v Divadle Andreja Bagara v Nitre, a to v inscenácii Ľudia, miesta a veci.
Počas štúdia si začala uvedomovať, že jedného dňa by svoje znalosti chcela odovzdávať aj iným ľuďom. „Moje plány boli stať sa tanečníčkou a potom učiteľkou tanca. Plním si svoje sny,“ zdôraznila Zvarová, ktorá tento rok prijala ponuku učiť na ZUŠ v Rimavskej Sobote ako pedagóg tanca.

Doba, v ktorej žijeme, nás o mnohé veci okráda, ale aj obohacuje. Lucia si napríklad vďaka pandémii uvedomila, že zanevrela na niektoré svoje záujmy a počas covidu si mala možnosť na ne opäť nájsť čas. „Mám rada rôzne druhy športu, ako napríklad bicyklovanie, lyžovanie, korčuľovanie, plávanie či turistika. Ale tiež rada spoznávam nové miesta, venujem sa zvieratám, ktoré mám doma a úplne najviac sa rada venujem svojej rodine.“

Tanec je pre Luciu niečo, vďaka čomu môže byť sama sebou, čo ju robí šťastnou a bez čoho si svoj život nedokáže predstaviť. Venuje sa rôznym tanečným štýlom, a tak medzi nimi vníma istý rozdiel. „Ľudový tanec je niečo naše, čo by sme si mali my Slováci zachovávať. Moderný tanec je zase niečo, čo ku nám prišlo zo zahraničia. Nemám medzi nimi favorita, pretože rada tancujem oboje.“

Nuž a aké sú jej ambície v oblasti folklóru? „Ukazovať dospelým ľuďom aj deťom, že je dôležité zachovávať to, čo je naše, čo nám tu zanechali naši predkovia. Že je dôležité byť na to, čo máme, hrdí a nebáť sa to ukázať. A tiež odovzdávať to, čo som mala možnosť sa naučiť aj ja sama,“ odvetila Klenovčanka, pôsobiaca aj vo FS Vepor. Naďalej aj spieva.

Na záver by chcela Lucia pozvať všetkých mladých i starých, aby prišli do folklórnych kolektívov, kde si všetci spolu pomáhajú ako rodina a vidia veľa krásnych miest na Slovensku či v zahraničí. „A to všetko vďaka tomu, že sme všetci pyšní na to naše, slovenské, a chceme to spoločne zachovávať a šíriť ďalej.“
Zároveň je podľa nej tanec veľmi dôležitý pre súčasné deti. Dáva im možnosť byť viac pohybovo aktívni a zároveň ním vyjadrovať svoje pocity. A neodmysliteľnou súčasťou je práca v kolektíve a získavanie nových zážitkov, poznaní.

Zdroj: Tereza Nemcová, foto: album L. Zvarovej

<p>The post Klenovčanka Lucia si bez tanca život nedokáže predstaviť first appeared on vobraze.sk.</p>