Futbalisti MFK Dukla Banská Bystrica si zabezpečili prvenstvo v druhej lige a postup do prvej. V jej kádri sú aj dvaja bývalí hráči MŠK Rimavská Sobota. Kým ostrieľaný Lukáš Migaľa, rodák z Hnúšte, pôsobí v mužstve od leta 2018, Adrian Siviček prešiel zo staršieho dorastu do áčka Dukly v priebehu jarnej časti MONACObet ligy. Banskobystričania absolvovali prvú fázu osláv triumfu v súťaži po domácom víťazstve v 25. kole nad Starou Ľubovňou 3:0. „Nečakal som, že budeme takto v predstihu oslavovať. Druhá liga je náročná súťaž. Dôležitá bola jesenná časť, v ktorej sme sa viezli na víťaznej vlne. Niekedy sa k nám priklonilo aj šťastie. Bolo to však podložené aj našimi výkonmi, ktoré sme pre predviedli. Postup nášho mužstva do prvej ligy je úplne zaslúžený,“ uviedol pre vobraze.sk krajný obranca Lukáš Migaľa (35). Program druhej ligy pozostáva z tridsiatich kôl.

Klub spod Urpína sa vráti do Niké ligy po roku. „Tie prvé oslavy sa konali bezprostredne po záverečnom hvizde rozhodcu na ihrisku. Z tribúny k nám prišli fanúšikovia. Potom sme sa presunuli do šatne. Chalani išli potom ešte oslavovať do mesta. Nešiel som s nimi, oslavovať budem, keď dostaneme víťazný pohár. Šetrím sa na tie hlavné oslavy. Musím dovtedy ešte potrénovať,“ povedal s úsmevom Migaľa. Do zápasu so Starou Ľubovňou nezasiahol. „Nebol som v ten týždeň celkom zdravotne fit,“ podotkol.

Zdvihne nad hlavu víťazný pohár
„Postup s B. Bystricou do prvej ligy zaraďujem medzi najväčšie úspechy v mojej kariére, keďže sa mi konečne podarí chytiť a zodvihnúť nad hlavu víťazný pohár,“ skonštatoval Lukáš Migaľa. Pred štyrmi rokmi bol pritom, keď sa Dukla dostala do najvyššej súťaže, ale bolo to za diametrálne iných okolností a bez prvenstva v druhej lige. Aktuálny školský rok je prvým, v ktorom Migaľa pracuje v školstve. Je učiteľom telesnej výchovy a techniky na zvolenskej základnej škole. „Radosť bola veľká, ale vzhľadom na ten náš výrazný bodový náskok s tým postupom už každý počítal. Emócia z druholigového triumfu je veľká, sme šťastní, ale predsa len je to trochu iné, ako keď sa postup spečatí v predposlednom či záverečnom kole. Každému však padol kameň zo srdca, že sa nám to takto v predstihu podarilo.“

Podľa Migaľu bol väčší tlak od začiatku sezóny v súvislosti s postupom na Zlatých Moravciach. „Zachytili sme úvodné zápasy a od toho sme sa odrazili. Tá jesenná časť bola krásna, predstavovala taký základný stavebný kameň na ceste k postupu. Vybudovali sme si v nej šestnásťbodový náskok. Keby sa nám nepodarilo za tejto východiskovej situácie postúpiť, tak by sme boli asi blázni. Vstup do jarnej časti sme nemali úplne ideálny. Vravel som pred jej štartom, že jarná časť je niečo iné než jesenná. Postupne sme stabilizovali tie výkony a vybojovali si účasť v prvoligovej spoločnosti.“

V prvej lige má na konte v drese Podbrezovej a B. Bystrice 122 štartov. To, či rozšíri ich počet, je však otázne. „Nechávam to otvorené, ale vzhľadom na moju prácu v škole a menej tréningového zaťaženia, to skôr vidím tak, že mi ďalšie prvoligové štarty nepribudnú. Moja kariéra sa blíži ku koncu. Prvá liga si vyžaduje každodenný tréning a je komplikované stíhať dve práce,“ reagoval. V prebiehajúcej sezóne nastupuje za druholigový mančaft MFK Dukla, ale aj za treťoligové béčko B. Bystrice. „Chcem mu svojimi výkonmi pomôcť k čo najlepšiemu umiestneniu,“ dodal. Rezerva Dukly figuruje na tretej priečke.

Lukáš Migaľa hrával druhú ligu v minulosti aj v R. Sobote. Existuje šanca, že si v závere kariéry opäť oblečie rimavskosobotský dres? „Je to o komunikácii. Nebránim sa tomu, keď to bude dávať zmysel obidvom stranám. R. Sobota ma vychovala pre profesionálny futbal. Som jej za to vďačný. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie, ako to bude aj s podmienkami,“ odvetil rodák z Hnúšte, kde začínal s futbalom.

Siviček: Skvelý pocit a cenná skúsenosť
Víťazný duel so Starou Ľubovňou bol pre Adriana Sivičeka z Teplého Vrchu štvrtým v druhej lige. Vo všetkých nastúpil v základnej zostave MFK Dukla. „Vyhrať druhú ligu je skvelý pocit, aj keď som odohral len pár zápasov. Byť súčasťou tímu, ktorý to dokázal, je pre mňa cenná skúsenosť,“ uviedol pre vobraze.sk defenzívny stredopoliar Adrian Siviček a pokračoval: „Vnímam to hlavne ako motiváciu do ďalšej práce. Ukázalo mi to, akú úroveň treba dosiahnuť a mám ešte na čom makať.“

Prebiehajúca sezóna je pre neho rozlúčkovou s dorasteneckou kategóriou. Ostrohy v seniorskej kategórii v nej zbieral i v treťoligovom béčku B. Bystrice. „Oslavy postupu do prvej ligy som si užil s tímom. Bola tam veľká radosť a energia, aj keď ešte nejaká oslava určite bude aj na konci sezóny,“ podotkol osemnásťročný Siviček, maturant na Strednej športovej škole v B. Bystrici. Odvtedy už nastúpil aj v ďalších dvoch stretnutiach za Duklu v MONACObet lige a opäť hral v základnej zostave. „Je to kvalitná a náročná súťaž, hrá sa v tempe a dôrazne. Vnímam to ako veľkú príležitosť posúvať sa ďalej,“ uviedol talentovaný mladík.

Zdroj: vobraze.sk, foto: FB MFK Dukla B. Bystrica

<p>The post Rodák z Hnúšte Migaľa sa pri oslavách postupu B. Bystrice do prvej ligy šetril, Siviček z T. Vrchu si ich užil first appeared on vobraze.sk.</p>

Petra Vojteka v Hnúšti poznajú ako nadšenca historických áut, pracuje však ako záchranár. Na RZP v obci Ratková pôsobí už desať rokov. Okolie regiónu zároveň prezentuje naprieč generáciami prostredníctvom veteránskych zrazov. K záchranárstvu mal blízko už od detstva. Počas základnej školy navštevoval kurzy Slovenského Červeného kríža a zúčastňoval sa na súťažiach. „Dokonca som chodil do nemocnice v Hnúšti na dispečing, kde ma už vtedy prehovárali, aby som šiel touto cestou, no nenabral som vtedy odvahu,“ hovorí pre vobraze.sk Peter Vojtek (45).

K rozhodnutiu ho napokon priviedol jeho brat, ktorý túto školu navštevoval. Obidvoch čiastočne k záchranárstvu priviedla zodpovednosť aj vďaka osobným skúsenostiam zo svojho blízkeho okolia, kde bolo potrebné správne resuscitovanie. „Najhoršie je, keď si človek nie je istý, tým, či to správne robí. Aby to nie len vyzeralo ako pomoc, ale aj bola odborná a rýchla pomoc. Preto sme sa rozhodli pre túto profesionálnu cestu,“ hovorí s tým, že dodnes sa stretávajú s prípadmi, kedy ľudia poskytnú len veľmi slabú prvú pomoc.

Do RZP v Ratkovej Vojtek nastúpil ešte pred začiatkom štúdia, na výjazdy chodil ako vodič sanitky. „Pracujeme v širšom okolí Ratkovej, ale keď je treba, tak ideme aj ďalej. Pamätám si to dodnes, išli sme do Banskej Bystrice a bola silná poľadovica,“ hovorí.

Medzi prvé zásahy zaradil pôrod v domácom prostredí. „Keď sme prišli, dieťa už bolo na svete. Viezli sme ho z Chvalovej do Rimavskej Soboty a ja som len dúfal, že uvidím nejaké známe miesto, ktoré by som poznal,“ spomína. Zažil aj ďalšie nečakané situácie, napríklad pôrod v nemocničnom výťahu v Revúcej. „Keď sa otvorili dvere na výťahu, dieťa sa už vypýtalo na svet,“ podotkol. Ako dodáva, za najťažšie výjazdy považuje tie k deťom. „Človek si to nesie v hlave, ale musí sa naučiť vypnúť,“ opisuje náročnosť práce.

Dnes Vojtek pracuje na pozícii vodič – záchranár a svoju prácu vníma ako poslanie. „Táto práca mi dala rozhľadenosť a istotu. Je dôležité, aby človek vedel pomôcť aj ľuďom okolo seba,“ zdôrazňuje. Dodáva, že práve záchranári si často viac vážia bežné dni. „Mrzí nás, keď vidíme, ako si niektorí nevážia zdravie. My sa potom snažíme žiť inak,“ zdôraznil záchranár, ktorý si popri zamestnaní externe doplnil vzdelanie na zdravotnej škole v Rožňave.

Práve voľnočasové aktivity, ako sú historické vozidlá či pobyt v prírode, mu pomáhajú zvládať psychickú záťaž. Jeho pracovné nasadenie si všimla aj manželka. „Zvykne sa smiať, že keď mi zazvoní budík, neváľam sa, ale hneď vyskočím z postele,“ hovorí.

Peter Vojtek si v Hnúšti postupne vybudoval nielen pracovný, ale aj osobný život. Pôvodne vyštudoval Strednú poľnohospodársku a priemyselnú školu v Rimavskej Sobote v odbore cestná doprava a neskôr. Práve štúdium na tejto škole podľa neho zásadne ovplyvnilo jeho život. „Dotiahlo ma to ku všetkým praktickým veciam, bavila ma aj prax,“ hovorí. Odvtedy si vybudoval silný vzťah k motorom a autám.

Jeho najväčšou vášňou je historické auto Škoda 1000 MB, ktoré vlastní viac ako 15 rokov. Desať rokov stálo rozobraté, postupne ho opravoval a pripravoval. „Auto som poskladal pred dvoma rokmi za 63 dní, pretože som ho chcel mať ako svadobné auto. Stihol som to aj vďaka dobrým kamarátom,“ spomína. Za takmer dva roky s ním najazdil približne 9,5-tisíc kilometrov a absolvoval aj výlet k moru do Gdaňska v Poľsku. Ako podotkol, viaceré autá boli na tú dobu neskutočne premyslené a majú množstvo „vychytávok“, ktoré nájdeme aj v dnešných autách.

K svojej záľube si vytvoril aj vhodné zázemie a obnovil si garáž. V Hnúšti sa už približne štyri roky stretáva s komunitou veteránov, ktorá sa postupne rozrastá. Dnes združuje ľudí z rôznych častí Slovenska vrátane Košíc, Popradu či Brezna.

„Sme partia, ktorá spoločne rieši a rozhoduje o fungovaní. Prepájame staré aj mladé generácie, čo ma veľmi teší,“ hovorí člen a spoluorganizátor zrazov historických vozidiel v Hnúšti. Podľa neho takéto akcie majú čaro v tom, keď pripomínajú dobu, v ktorej mnohí vyrastali. Starší si prichádzajú zaspomínať, mladší majú možnosť spoznať minulosť. „Máme medzi sebou aj deti, niektoré už od ôsmich rokov. Vedieme ich k tomu, že je to pekné a má to zmysel len to treba udržiavať,“ dodáva s tým, že účasť každým rokom rastie a minulý rok mali 160 posádok a vyše 300 ľudí. Ako avizuje, prihlasovanie na tento ročník zrazu v Hnúšti už je spustený.

Voľný čas trávi Peter Vojtek najmä aktívne. Rád objavuje okolie Hnúšte, či už pešo alebo na bicykli. Prostredie regiónu sa snaží ukazovať aj prostredníctvom spomínaných veteránskych zrazov. „Ťaháme ľudí aj do zabudnutých miest. Sú prekvapení, akú máme prírodu a históriu,“ vysvetľuje. Práve jeho znalosť terénu zo záchranárskej práce mu často slúži ako inšpirácia.

Okrem toho sa rozhodol vstúpiť aj do komunálnej politiky, je mestským poslancom. „Človek vidí každodenné veci, ktoré nefungujú. Chcel som prispieť k zmene,“ hovorí. Zdôrazňuje, že chce rozhodovať podľa vlastného svedomia a konať v prospech občanov. „Nemám rád intrigy ani uprednostňovanie jednotlivcov. Snažím sa robiť politiku čestne.“

Medzi jeho priority patrí zlepšenie verejného poriadku, rozvoj cyklotrás a prepojenie regiónu aj pomocou pre deti aj dospelých či rozšírenie služieb pre seniorov. „Vidím, že deti nemajú kde jazdiť na bicykli a o mnohých dôchodcov sa nemá kto postarať. Toto by som chcel zmeniť,“ dodáva Vojtek.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: album P. Vojteka

<p>The post Záchranár Vojtek z Hnúšte spája pomoc ľuďom s vášňou pre historické vozidlá first appeared on vobraze.sk.</p>

V Dome kultúry v Hnúšti už využívajú nové osvetlenie v hlavnej sále. Pôvodné svietidlá nahradila moderná LED technológia, ktorú už stihli otestovať na troch podujatiach, pričom priniesla nielen energetické úspory, ale najmä kvalitnejšie svetelné podmienky. Ako pre vobraze.sk uviedla riaditeľka hnúšťanského Mestského kultúrneho strediska Diana Vojenčiaková, zlepšil sa vďaka tomu vizuálny komfort pri divadelných predstaveniach, koncertoch, vystúpeniach miestnych kolektívov aj spoločenských akciách.

„Bolo to potrebné aj z energetického hľadiska, nové LED svetlá majú oveľa nižšiu spotrebu a viac možností,“ hovorí. Nové osvetlenie zároveň umožňuje flexibilnejšie prispôsobenie svetelnej atmosféry konkrétnemu programu, čo ocenia nielen diváci, ale podľa Vojenčiakovej aj samotní organizátori a účinkujúci, hlavne tanečných predstavení. „Mali sme školenie a odvtedy už aj tri podujatia, na ktorých sme svetlá otestovali a prvýkrát použili naostro a je to super, zlepšilo to kvalitu,“ priblížila. Okrem zatraktívnenia priestorov kultúrneho strediska je výhodou napríklad aj to, že svetlá sa už nemusia ovládať z hornej kabínky, ale z jedného miesta pri javisku, kde sa aj ozvučuje.

Ďalšie investície sa budú odvíjať od projektov, ak by sa dalo, tak by postupne radi obnovili aj zvukové vybavenie. Ako riaditeľka MsKS podotkla, do veľkých projektov, ako je výmena sedačiek, kde je vysoká miera kofinancovania, sa v rámci konsolidácie nepúšťajú.

Úpravy v MsKS nadväzujú na investície z minulého roka, keď sa pozornosť samosprávy sústredila na mestský amfiteáter. Ten prešiel rekonštrukciou, ktorá sa zamerala najmä na jeho zázemie. V rámci stavebných prác boli vybudované nové bezbariérové sociálne zariadenia, priestory pre účinkujúcich aj technické a skladové zázemie. Pôvodné priestory už totiž dlhodobo nevyhovovali súčasným požiadavkám a obmedzovali možnosti využitia areálu. „Boli to pivničné priestory, ktoré sa využívali ako sklad a bolo tam vlhké prostredie. Teraz je to opravené a aj vykurované.“ Doteraz sa počas podujatí využívali priestory na poschodí, ktoré slúžia však ako Múzeum socialistických kuriozít. Na kultúrne podujatia tak od rekonštrukcie nemusia napríklad objednávať prenosné WC.

Cieľom rekonštrukcie bolo nielen odstrániť technické nedostatky, ale predovšetkým zvýšiť komfort pre návštevníkov a vytvoriť lepšie podmienky pre organizovanie väčších kultúrnych podujatí, festivalov, mestských slávností či obľúbeného letného kina. Ako Vojenčiaková potvrdila, na amfiteátri tento rok počítajú s podujatiami ako sú Dni mesta či spomínané premietanie letného kina.

Celková hodnota projektu presiahla sumu 100-tis. eur, pričom mesto získalo nenávratný finančný príspevok z projektu vo výške viac ako 90 000 eur zo zdrojov MAS MALOHONT.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Mesto Hnúšťa

<p>The post V hnúšťanskom Dome kultúry využívajú nové osvetlenie scény. Riaditeľka si ho pochvaľuje first appeared on vobraze.sk.</p>

Jar tradične odštartuje obdobie, keď sa dvory menia na pracoviská, záhrady ožívajú a domáce projekty dostávajú zelenú. Či už plánujete rekonštrukciu, zatepľovanie alebo len menšie úpravy, základom úspechu je kvalitný materiál. A práve teraz sa k nemu pridáva aj príjemný bonus v podobe súťaže od spoločnosti Baumit, ktorá môže vašu sezónu posunúť na úplne inú úroveň.

Nakupujte a hrajte o hodnotné ceny – len s BAUMITOM u nás, môžete vyhrať

Stačí nakúpiť vybrané produkty Baumit v hodnote minimálne 30 € bez DPH v období od 15. marca do 15. novembra a ste v hre. Hlavnou výhrou sú až dve dodávky Ford Transit. Každý mesiac navyše pribúda 22 výhercov praktických cien, od náradia až po pracovné vybavenie. Prihlásiť sa môžete tu.

Viac informácií v stavebninách BAU TRADE Hnúšťa, Stavebnom centre Ádám Rimavská Sobota i Baucentre Tornaľa.

Do súťaže sú zaradené osvedčené produkty, ktoré nájdete v stavebninách BAU TRADE Hnúšťa, Stavebniny Ádám i Baucentra Tornaľa. Navyše sa ponuka každý mesiac obmieňa, takže môžete výhodne nakúpiť a zároveň skúsiť šťastie. Ak máte akékoľvek otázky, alebo potrebujete pomoc pri výbere správnych materiálov, ich odborníci sú tu pre vás.

Produkty, na ktoré sa môžete spoľahnúť

Pri obkladoch a dlažbách patria medzi stálice flexibilné lepidlá ako Baumacol FlexTreme či FlexTop, ktoré zvládnu aj náročnejšie podmienky. Pri škárovaní zase vyniká PremiumFuge, obľúbená pre svoju odolnosť a finálny vzhľad.

Ak riešite podlahy, spoľahnúť sa môžete na samonivelačné potery Nivello 30 či Nivello 50, ktoré zabezpečia dokonale rovný podklad. V interiéri si popularitu získali aj jemné stierky ako FinoBello alebo Finish Expert, ktoré pripravujú povrchy na finálnu úpravu do detailu.

Nechýbajú ani praktické riešenia pre hrubšiu stavbu – napríklad ALL IN Betón B25 či FlexBeton, ktoré urýchľujú prácu a zaručujú spoľahlivý výsledok. Pri zatepľovaní sú dlhodobo overenou voľbou lepiace a stierkové hmoty DuoContact alebo StarContact, ktoré tvoria základ kvalitného fasádneho systému.

Baumit: tradícia, inovácie a dôvera

Baumit je renomovaná európska značka stavebných materiálov so sídlom v Rakúsku, ktorá pôsobí vo viac než 30 krajinách sveta. Zameriava sa na kvalitné a inovatívne riešenia pre výstavbu a obnovu budov – od fasádnych systémov, zatepľovania, omietok a stierok, až po produkty pre interiérové povrchy a betónové zmesi. Značka kladie dôraz na energetickú efektívnosť, estetiku, trvácnosť a jednoduché spracovanie. Vďaka kombinácii dlhoročnej tradície, výskumu a moderných technológií je Baumit obľúbenou voľbou medzi profesionálmi aj domácimi majstrami.

POZOR, len s výrobkami od Baumitu u nás môžete vyhrať:

Zdroj: PR-príspevok, Baumit

<p>The post Kvalitné materiály a šanca na výhru dodávky s Baumitom. To všetko v Stavebninách BAU TRADE, Ádám v R. Sobote a Baucentre Tornaľa + SÚŤAŽ first appeared on vobraze.sk.</p>

Prípravy kúpaliska v Hnúšti na sezónu by sa mali niesť v znamení viacerých technických zlepšení. Mesto plánuje ešte pred otvorením areálu zrealizovať úpravy v strojovni, výmenu poškodených žľabov a dôkladné vyčistenie bazéna. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedol primátor Hnúšte Martin Pliešovský, práce v strojovni nadväzujú na zásahy z uplynulého obdobia, keď boli vymenené skorodované čerpadlá a filtračný materiál. Aktuálne sa samospráva zameriava na výmenu spojovacích armatúr, pri ktorých hrozí riziko prasknutia. „Chceme, aby bolo všetko nové, bezpečné a pripravené na sezónu,“ uviedol. Súčasťou príprav bude aj kontrola elektroinštalácie a výrazne dôkladnejšie čistenie bazéna než v predchádzajúcom roku.

Okrem technického zázemia sa mesto zameria aj na celkovú úpravu areálu. Pripraviť chce všetky vonkajšie športoviská vrátane plážového volejbalu či stolov na stolný tenis. Nebudú chýbať ani opravy náterov, kontrola tieniacich prvkov a hygienických zariadení. Cieľom je, aby kúpalisko mohlo byť otvorené ešte pred začiatkom letných prázdnin, a obyvatelia si tak mohli užiť záver školského roka priamo v meste.

V pláne bola túto sezónu i výmena detskej šmýkačky. Malý detský tobogán sa však tento rok realizovať nebude. Podľa aktuálnych informácií mesta ho dodávateľ nestihne pripraviť do začiatku sezóny, preto sa jeho realizácia zatiaľ presúva na budúci rok. „Budeme však radi, keď tobogan dostaneme tento rok do Hnúšte,“ priblížil Pliešovský s tým, že počas sezóny by už nechceli zasahovať stavebnými prácami do prevádzky kúpaliska počas leta. Financovanie projektu bude ešte predmetom rokovania mestského zastupiteľstva, ktoré je podľa primátora tejto investícii naklonené.

Na prípravu areálu a kosenie pred spustením tohtoročnej prevádzky kúpaliska by malo dohliadať oddelenie služieb na mestskom úrade s novou vedúcou. Je ňou Katarína Bálintová, ktorá uspela vo výberovom konaní. Predtým nové oddelenie v kumulovanej funkcii riadil Miroslav Porubiak, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti Služby mesta Hnúšťa ( predtým Mestská investičná spoločnosť).

Mesto hodnotí minulú sezónu pozitívne, najmä pokiaľ ide o kvalitu vody, ktorá dosahovala príjemných 26 stupňov. Podľa informácií z oddelenia služieb chcú štandard udržať a návštevníkom ponúknuť ešte komfortnejšie prostredie na oddych počas horúcich letných dní.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Kúpalisko v Hnúšti prejde údržbou i menšími technickými zmenami first appeared on vobraze.sk.</p>

Headlinerom tohtoročných Dní mesta v Hnúšti bude skupina Gladiator. Pre vobraze.sk to uviedla riaditeľka hnúšťanského Mestského kultúrneho strediska Diana Vojenčiaková. Ako dodala, táto populárna kapela sa predstaví v sobotu 30. mája na amfiteátri. Ďalej priblížila, že pred ňou vystúpia v rámci večerného programu speváčka i influencerka Ronie a skupina Sám Sebou. „Myslím si, že kapela Gladiator bude fajn a má predpoklady zaujať vekovo širší záber ľudí. V Hnúšti mala koncert pred vyše desiatimi rokmi. Speváčka Ronie a kapela Sám Sebou sa predstavia v našom meste prvýkrát a môžu prilákať predovšetkým mladšiu generáciu. Nejaké symbolické vstupné na tento večerný program bude,“ povedala Vojenčiaková.

„Pri príležitosti jubilejného 30. ročníka Dní mesta Hnúšťa dostane každý návštevník večerných koncertov k zakúpenej vstupenke aj festivalový téglik s logom mesta. Ten poslúži nielen ako pamiatka na jubilejný ročník podujatia, ale zároveň má aj ekologický rozmer – počas celého večera si doň budú môcť návštevníci opakovane čapovať svoj nápoj. Týmto prispejeme k zníženiu množstva jednorazového odpadu počas podujatia,“ pokračovala šéfka MsKS.

Diana Vojenčiaková informovala o tom, že v piatok 29. mája vystúpia na amfiteátri Kašubovci. „Tento výber súvisí s tým, aby sme obsiahli v hudobnom programe všetky vekové kategórie, teda aj tú staršiu,“ poznamenala. Avizuje, že sa rovnako v piatok predstaví počas slávnostného mestského zastupiteľstva v Dome kultúry slovenský spevák Chris Ellys. „Je to úžasný spevák. Keď som ho objavila v televízii, vyrazil mi dych. Komunikujem s ním od minulého roka,“ prezradila.

Ozrejmila, že Dni mesta sa uskutočnia od 28. do 31. mája. „Súčasťou programu bude v sobotu aj obľúbené Hnúšťankovo pre deti, ale napríklad aj Hrebendova kapsa – vyhodnotenie literárnej súťaže, piatkové podujatie pre školy, v nedeľu divadielko pre najmenšie deti v knižnici, slávnostná bohoslužba atď,“ uviedla riaditeľka MsKS. Doplnila, že chýbať nebude ani zraz veteránov.

Zdroj: vobraze.sk, foto: gladiator.sk

<p>The post Počas Dní mesta sa v Hnúšti predstavia Gladiator, Sám Sebou, Kašubovci, Ronie i Chris Ellys first appeared on vobraze.sk.</p>

Prácu s deťmi si Eva Šafáriková z Hnúšte vybrala ešte ako mladé dievča. Hoci jej detský sen smeroval inam, pedagogika sa stala jej životným poslaním. Eva Šafáriková pôsobí v Materskej škole Klokočova už bezmála štyridsaťpäť rokov a posledné roky ju vedie aj ako riaditeľka.
„Môj detský sen nebol stať sa učiteľkou, ale odmalička som chodila na tanečný, spevácky, výtvarný krúžok. Mám ukončený hudobný odbor – klavír. Preto som sa prihlásila na pedagogickú školu,“ spomína v rozhovore pre vobraze.sk Eva Šafáriková (63).
V tom čase bol o štúdium veľký záujem. „Hlásilo sa nás veľmi veľa, ale do Lučenca brali len málo študentov. Ja som však bola pevne rozhodnutá, že chcem študovať práve toto. Nič iné som nezvažovala,“ hovorí.

S najmenšími deťmi pracuje nepretržite od maturity. Do tejto hnúšťanskej materskej školy prišla v roku 1994. O post riaditeľky sa prvýkrát uchádzala pred piatimi rokmi. Ako hovorí, o funkcii neuvažovala, šlo o spontánne rozhodnutie, kedy doslova išlo o z núdze cnosť. „Predošlá pani riaditeľka odišla z mesiaca na mesiac. Nemal ma kto do riaditeľovania zasvätiť, takže som sa do toho dostávala postupne samoštúdiom,“ približuje začiatky vo funkcii. Eva Šafáriková dodnes s vďakou spomína na ochotu riaditeliek iných materských škôl, keď potrebovala konzultovať niektoré dokumenty.  

Tri dni učí deti a dva dni trávi v riaditeľni. „Je to veľmi náročná a zodpovedná práca, ale snažím sa neustále zlepšovať a vzdelávať. Popri pedagogickej činnosti zahŕňa aj administratívu a riešenie rôznych prevádzkových problémov,“ dodáva. Byť vo vedení vzdelávacej inštitúcie je podľa Šafárikovej služba a nie povolanie. Váži si, že sa jej podarilo za tie roky vybudovať silnú sieť kontaktov. Práve vďaka silnej podpore okolia dokáže aj vážne problémy riešiť efektívne a rýchlo. „Mám aj skvelý kolektív. Poznáme sa roky. Viem, že sa na nich môžem vo všetkom spoľahnúť. A je to aj vďaka nim, že škôlka napreduje a že stúpa o ňu záujem rodičov,“ s hrdosťou priznáva Šafáriková, ktorá bola do ďalšieho päťročného funkčného obdobia vymenovaná od 1. marca. Ako priblížila, v materskej škole má rozbehnuté projekty, nové nápady, ktoré by chcela dokončiť. Materská škola podľa nej pritom najlepšie funguje, keď je úzko prepojená s komunitou. Organizujú preto množstvo podujatí, do ktorých zapájajú aj rodiny detí.

„Napríklad sme mali valentínsky karneval pre deti, rodičov a starých rodičov. Prišli za mnou staré mamy, ktoré hovorili, že som učila ich deti a teraz k nám chodia aj ich vnúčatá. To je najkrajšia spätná väzba,“ hovorí riaditeľka a dodáva, že sa s rodičmi sa snažia vytvárať čo najbližší kontakt. „Poznám každé dieťa, ich rodičov a často aj starých rodičov,“ vysvetľuje.
Hudba, ktorá jej bola blízka od detstva, má v jej práci dôležité miesto. „Hrám na klavíri a používam ho dodnes. Keď deti učím pesničku, sadnem si za klavír, hráme a spievame spolu. Viem hrať aj na flautu,“ prezrádza Eva Šafáriková.

Za štyri dekády v školstve vidí veľké zmeny. „Keď sme začínali, nemali sme pracovné listy ani kvalitné materiály. Celá moja rodina doma vystrihovala kuriatka na jar. Kedysi ale deti mali oveľa väčší záujem zapájať sa do tvorivých aktivít,“ spomína.

Dnes majú učitelia oveľa viac didaktických pomôcok, no podľa nej sa menia deti. „Vidieť ten vplyv technológie. My máme tiež tablety a interaktívne tabule, ale snažíme sa hlavne o zážitkové učenie. Pozývame hasičov, policajtov, vojakov, lesníkov, sokoliarov, robíme rôzne aktivity. Radi chodíme na výlety do prírody. Dieťa si tak zapamätá oveľa viac. Nevníma to ako učenie, ale ako hru,“ vysvetľuje.

V minulosti vo voľnom čase plietla svetre, oslovili ju najmä nórske vzory, vyšívala i technikou Richelieu, rada číta, cestuje. „A strašne rada som kreslila a maľovala,“ spomína. V súčasnosti má doma ešte klavír, no využíva ho skôr jej dcéra, ktorá má tiež ukončenú ZUŠ-ku. „Ja na klavír hrám už len v práci keď učím deti pesničky alebo hudobno-pohybové hry,“ priblížila.

Ako riaditeľka však priznáva, že jej práca zaberá čoraz viac času. „Odkedy som vo funkcii, prišla som o veľa záľub. Baví ma aranžovanie a výroba dekorácií, ale veľa vecí nosím z práce domov a robím po večeroch. Ale možno na dôchodku sa ešte k záľubám vrátim,“ vraví s úsmevom.

Medzi najväčšie výzvy podľa nej patrí administratíva. „Zmeny zákonov sú také, že by sme pomaly mali mať vyštudované aj právo,“ hovorí s nadhľadom. Štúdium nových predpisov si preto odkladá na doma, aby v riaditeľni mohla riešiť chod a prípadné problémy. Práca riaditeľa sa podľa jej slov nekončí zamknutím riaditeľne. Našťastie má oporu v rodine. Do života materskej školy sa zapája aj jej manžel. Sama nad dôchodkom zatiaľ neuvažuje. „Zákon je napísaný tak, že učitelia môžu robiť len do 65 rokov. Všade ale hovoria, že učiteľov je málo, tak uvidím, kam ma osud zaveje,“ priznáva úprimne. Osud škôlky jej však rozhodne nie je ľahostajný.

Voľný čas teda trávi najmä s rodinou. Dcéra, ktorá pracuje ako právnička žije s rodinnou v Banskej Bystrici, podobne, ako všetci súrodenci Evy Šafárikovej. Radosť jej robí aj vnučka, ktorá sa venuje plávaniu. „Má dvanásť rokov a minulý týždeň získala bronzovú medailu v Žiline 400 m voľný spôsob. Každý deň trénuje dve hodiny. Minulý rok bola na majstrovstvách Slovenska na siedmom mieste. Sme na ňu veľmi hrdí,“ dodáva šťastná stará mama.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Skúsená pedagogička Šafáriková z Hnúšte sa k školstvu dostala cez klavír. Desaťročia učí najmenšie deti a vedie i materskú školu first appeared on vobraze.sk.</p>

Zámer výstavby domova dôchodcov v Hnúšťi má vydané stavebné povolenie, projekt však zatiaľ stojí na nedostatku financií. Investor čaká na vhodnú výzvu, z ktorej by sa výstavba zariadenia rodinného typu mohla financovať. Zástupca spoločnosti Schmitlpharm Dušan Udvardy pre vobraze.sk potvrdil, že projekt je stále aktuálny a mesto oň naďalej prejavuje záujem.

„Čakáme na výzvy, kde by sa projekt dal uplatniť ako zariadenie rodinného typu. Vzhľadom na to, že Plán obnovy stále nie je ukončený, ministerstvo jeho termíny posúva,“ uviedol Udvardy. Podľa jeho slov výstavbu výrazne zdržali administratívne problémy pri posudzovaní bonity pôdy a jej vyňatia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo spôsobilo, že projekt nestihol pôvodné termíny financovania z Plánu obnovy. Paradoxom podľa neho je, že takýto problém nebol v prípade štátneho projektu, a to výstavby susediacej budovy pre záchranárov, kde ide o rovnaký pozemok. „Odpoveď na to, žiaľ, nemám.“

Dve budovy pre seniorov s kapacitou po 12 klientov by mali vyrásť v historickom parku v časti Kolónia na nevyužívaných mestských pozemkoch. Medzi nimi sa počítalo s ďalšou budovou, v ktorej dnes vzniká záchranárska stanica. „Záchranársku stanicu už zatepľujú. Budovy domova dôchodcov by mali byť nad i pod touto stavbou a súčasťou projektu má byť aj veľká záhrada v peknom prostredí,“ priblížil primátor Hnúšte Martin Pliešovský. Dodal, že verí v realizáciu projektu, aj keď príprava trvá už niekoľko rokov a medzičasom vznikli podobné zariadenia aj inde.

Jedno z nich prevádzkuje rovnaká spoločnosť v obci Hrnčiarska Ves v susednom okrese Poltár. „Je to menšie zariadenie rodinného typu v komunitnej atmosfére,“ povedala pre vobraze.sk Lucia Bížová zo spoločnosti Schmitlpharm. Podľa jej vyjadrenia je zariadenie plne obsadené a voľné miesta sa zvyčajne zaplnia do jedného mesiaca. Firma medzitým vybudovala aj ďalšie podobné zariadenia na východnom Slovensku.

Spoluprácu s investorom podporili hnúšťanskí poslanci ešte v roku 2020 podpisom memoranda. V tom čase sa rátalo so zariadením pre približne 40 klientov a vytvorením asi 20 pracovných miest. Projekt sa však zatiaľ nepodarilo spustiť, keďže sa medzičasom zmenili podmienky financovania.

Zvyšovanie kapacity zariadení sociálnych služieb sa snažia riešiť aj v okolí. V zariadení na Krásnej, miestnej časti obce Veľké Teriakovce, mali ambíciu rozšíriť kapacitu, projekt však podporu nezískal. „Zaradili nás do zásobníka projektov. To znamená, že ak sa uvoľnia financie, projekt by sa ešte mohol realizovať,“ uviedla pre vobraze.sk riaditeľka zariadenia Ivana Nežerná. Podľa nej sú aj v tomto zariadení čakacie lehoty priebežne naplnené.
V súčasnosti prebieha výstavba nového sociálneho zariadenia pre seniorov v Čerenčanoch. K jeho otvoreniu by malo dôjsť na jeseň.

Doplnené 8. marca:

“Nie je pravda, že konanie o vyňatí pozemku pre stavebné účely trvalo viac ako pol roka,“ uvádza v stanovisku okresný úrad Rimavská Sobota. Vyvrátili aj tvrdenie, že zdržanie výstavby spôsobilo „určovanie bonity pôdy“. Informácie o bonite sú podľa nich verejne prístupné a výška bonity pôdy bola mestu Hnúšťa, pri podávaní opakovanej žiadosti, známa.

K procesu uvádzajú, že žiadosť o trvalé vyňatie pôdy bola mestom Hnúšťa doručená 15. mája minulý rok, 6. júna tento návrh bol stiahnutý a 9.júna okresný úrad konanie zastavil a PD vrátil žiadateľovi.
Potom bola žiadosť 23.júna doručená od spoločnosti Strieborný vek n.o, Banská Bystrica, ktorá bola poverená mestom Hnúšťa na realizáciu stavby: Sociálne zariadenia pre seniorov v Hnúšti. Opätovnej požiadavke o vyňatie parcely z poľnohospodárskeho pôdneho fondu bolo vyhovené. 7. júla. Rozhodnutie bolo Okresný úradom Rimavská Sobota vydané na 13 deň od doručenia žiadosti a to do 10 pracovných dní od doručenia žiadosti. Na konanie o vyňatí pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa vzťahuje aj zákon o správnom konaní, podľa ktorého je potrebné rozhodnúť do 30 dní od podania žiadosti, v zložitých prípadoch do 60 dní.  
“Vyššie uvedené jednoznačne preukazuje, že tvrdenie p. Udvardyho za nezakladá na pravde.“

Zdroj: vobraze.sk

Takto by mal vyzerať domov dôchodcov v Hnúšti. V H. Vsi ho spustia skôr

<p>The post DOPLNENÉ: Domov dôchodcov v Hnúšti má stavebné povolenie, projekt ale čaká na financie. Zariadenie chceli rozširovať i na Krásnej first appeared on vobraze.sk.</p>

Televízny redaktor, moderátor a režisér Ján Škorňa je známou tvárou obrazovky, no na región, z ktorého pochádza, nezabúda. Vyrastal v osade Drahová, ako chlapec navštevoval školu v Utekáči a neskôr študoval na gymnáziu v Hnúšti, kde sa aj narodil.

Pochádza zo sklárskej rodiny. „Bol som sklár – fúkač. Celá moja rodina robila so sklom, vo fabrike po práci gazdovali doma na lazoch,“ hovorí pre vobraze.sk Ján Škorňa (55). Napriek tradícii sa ale rozhodol ísť inou cestou. „Sklo som nechcel robiť, bolo mimo môjho profesijného záujmu. Brat sa tomu ale napríklad venoval dlhé roky.“ Ako ďalej priblížil, viac ho zaujímalo poľnohospodárstvo, zvažoval aj lesníctvo, napokon vyštudoval Poľnohospodársku univerzitu v Nitre.

K novinárčine sa pritom Ján Škorňa dostal náhodou. Po škole pracoval na družstve, no po jeho rozpade hľadal nové možnosti. Jeden zo životopisov, ktoré rozposielala jeho manželka, smeroval do Slovenskej televízie na pozíciu reklamného manažéra. „Omylom moju papierovú žiadosť zaradili na inú kôpku do konkurzu na moderátora. Pozvali ma a ja som ho ako jediný vyhral,“ spomína s úsmevom. „Do polovice konkurzu som si myslel, že idem robiť reklamu. A som tam už tridsať rokov,“ hovorí skúsený moderátor.

Začínal ako spravodajský redaktor regionálneho štúdia STV v Banskej Bystrici, kde pôsobil približne pätnásť rokov. Dvanásť rokov robil spravodajstvo, pripravoval rozhovory aj s výraznými politickými osobnosťami ako Vladimír Mečiar, Ján Slota či Ján Ľupták. Škorňa pracoval aj na investigatívnej relácii Kaktus.

Zlom prišiel, keď si povedal, že chce vytvoriť vlastný formát. Tak vznikla Farmárska revue, ktorú tvorí už devätnásť rokov a ktorá sa vysiela na Dvojke každý víkend. „Bál som sa, že neprežije. V úvode som niekoľko mesiacov pracoval zároveň aj v spravodajstve. Netušil som, že si napokon získa až takú tradíciu a divácku priazeň,“ hovorí moderátor STVR a poukazuje na dôležitosť povolania farmárov. Relácia vznikla práve ako reakcia na chýbajúci priestor pre farmárov a poľnohospodárov. „Ľudia mali a niekedy stále majú skreslené predstavy o poľnohospodároch. Snažíme sa ich pohľad zreálniť.“

Dnes ho poznajú farmári, ovocinári, záhradkári aj predsedovia družstiev po celom Slovensku. Moderuje podujatia ako Agrofilm, Agrokomplex či súťaže Naj agrodievča a Naj agrochlapec. S kolegami získali viacero ocenení vrátane cien na Agrofilme a ocenenia v Prahe za reportáž vo Farmárskej revue. „Nebolo to len o mne, ale o kolegoch, čomu sa veľmi teším,“ hovorí Škorňa, ktorý vysoko odborným prístupom a zanietenosťou pre profesiu sa stal uznávanou osobnosťou slovenskej žurnalistiky.

Nakrúcanie sa podľa neho za desiatky rokov zmenilo. „Máme teraz oveľa viac technologických možností v rámci televízie, možnosť využívať napríklad drony, či iné technológie. Je to lepšie a divákom vieme priniesť kvalitnejšie informácie a krajšie obrázky,“ podotkol. Mrzí ho však, že časť žurnalistiky sa stáva neodbornou. „Video dnes môže urobiť ktokoľvek a tváriť sa ako odborník. O to dôležitejšie je overovať zdroje.“ Medzi jeho ambície zaradil metaprojekt Farmárskej Revue, ktorý chcú spracovať z približne 1900 reportáží a urobili by tak virtuálneho sprievodcu pre ľahšiu orientáciu divákov.

Spomína aj na dlhoročnú a prínosnú spoluprácu s profesorom Ivanom Hričovským. „Bol influencerom ešte skôr, ako sme toto slovo poznali. Veľmi ovplyvnil slovenské poľnohospodárstvo a ovocinárstvo obzvlášť.“

Ján Škorňa aj sám hospodári. Na pôde po starých rodičoch má malú rodinnú farmu, kde nadväzuje na tradície. Pestuje rôzne druhy ovocia, kríkov a skúša nové postupy, o ktorých sa dozvedel pri nakrúcaní. Zaujíma sa aj o projekt návratu losa do prírody pri Utekáči. „Je to pôvodné zviera na Slovensku a snažíme sa o jeho návrat,“ priblížil s tým, že je jedným z iniciátorov projektu. Má dvoch synov, nevestu aj vnuka. Všetci sa živia niečím úplne iným ale na gazdovstve často a radi, všetci pomáhajú. Manželka je z Poltára, kde ešte žije jej otec. „Pravidelne ho navštevujeme. Manželka pracuje na našich spoločných projektoch od gazdovstva po organizáciu Medzinárodného filmového festivalu Agrofilm.“

Hoci dnes býva v Banskej Bystrici a pracuje v tamojšom štúdiu, do lokalít, kde strávil detstvo sa rád vracia – do Drahovej, Utekáča, Poltára, Hnúšte. Do regiónu zavíta aj kvôli práci, obzvlášť rád navštevuje farmárov vo Veľkých Teriakovciach či na Zbojskej, zavíta napríklad i na Horné Zahorany či do Valíc. „Keď idem okolo miest, kde som chodil do školy alebo poza školu či na diskotéku do Kraskova, prejde mi mráz po chrbte,“ priznáva.

Jeho bežný pracovný týždeň vypĺňajú cesty po Slovensku, natáčanie a strižňa. „Keď nie sme na cestách, sme v strižni. Za tie roky už snáď ani nie je miesto, kde by sme neboli.“ Napriek tomu hovorí, že lepšie povolanie si vybrať nemohol, je vďačný za stretnutia s fantastickými ľuďmi a na plnohodnotný život.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Ján Škorňa, Farmárska revue

<p>The post Známa tvár televíznej obrazovky Ján Škorňa sa narodil v Hnúšti. Už takmer 20 rokov tvorí Farmársku revue first appeared on vobraze.sk.</p>

Ostrieľaný futbalista MFK Dukla Banská Bystrica Lukáš Migaľa, rodák z Hnúšte, sa teší na jarnú časť druholigovej súťaže. Tá odštartuje už nadchádzajúci víkend. Banskobystričania sú lídrami MONACObet ligy (štrnásť víťazstiev, tri remízy – 45 bodov). Majú pred druhým v tabuľke šestnásťbodový náskok. „Každopádne chcem prispieť k postupu B. Bystrice do prvej ligy a osláviť ho so spoluhráčmi. Víťazný pohár som ešte nikdy nezdvihol nad hlavu, takže verím, že sa mi to podarí. Pred nami je však dlhá cesta k tomuto cieľu. Nechcem nič predbiehať,“ povedal pre vobraze.sk tridsaťpäťročný Lukáš Migaľa. Vlani účinkoval v drese Dukly v Niké lige, odkiaľ ale Banskobystričania vypadli. Tento ofenzívny krajný obranca odohral v najvyššej súťaži za B. Bystricu a Podbrezovú dokopy 122 zápasov a raz skóroval.

Migaľa verí, že banskobystrické mužstvo je na jarné zápolenie dobre pripravené. „Až samotné zápasy v nej nám však ukážu, ako sme skutočne na tom. Vzhľadom na moje pracovné povinnosti v školstve som väčšinou trénoval s béčkom, respektíve s projektom, keďže béčko je spojené v príprave s devätnástkou. S áčkom som však absolvoval sústredenie v Turecku,“ priblížil. Podotkol, že trénuje trikrát za týždeň plus k tomu zápas. „Viac by som nestíhal. S áčkom absolvujem predzápasový tréning a prípadne ešte jeden,“ ozrejmil.

„Určite nikto neočakával, že budeme mať šestnásťbodový náskok. Sme zaň veľmi vďační. Potrebujeme to však potvrdiť na jar. V nej je to akoby iná súťaž než na jeseň. Vstupovali sme do tejto druholigovej sezóny s tým, že sa chceme prebojovať naspäť do prvej ligy. Boli sme si však vedomí toho, že postúpiť nie je jednoduché,“ skonštatoval Migaľa. V prvej polovici tohto ročníka nastupoval nielen za MFK Dukla B. Bystrica v druhej lige, ale tiež za treťoligové béčko, za ktoré dal gól z pokutového kopu. V siedmom kole druhej ligy uvidel červenú kartu, pričom poukázal na to, že bola vôbec jeho premiérová v seniorskej kategórii.

Od septembra otvoril novú kapitolu vo svojom živote. Je učiteľom telesnej výchovy a techniky na Základnej škole, Námestie mládeže vo Zvolene. Túto kombináciu vyštudoval na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Promócie mal v júli minulého roka. „Veľmi som sa tešil na pôsobenie v školstve. Mám veľmi ústretových kolegov, ako aj vedenie školy a veľmi dobrých žiakov. Táto práca ma veľmi baví. Horšiu známku ako jednotku som zatiaľ nedal. Keď to je potrebné, skôr to riešim dohovorom. Čo sa týka poznámok, tak tých som už zopár rozdal,“ uviedol Lukáš Migaľa. Doplnil, že nedávno absolvoval ako pedagóg aj prvý lyžiarsky výcvik, ten prebiehal na Táľoch.

Ako sa mu darí zladiť futbal a prácu v školstve? „Je to náročné, ale keď sa chce, tak sa to dá. Keď sa hľadajú spôsoby a nie dôvody, prečo to nejde, tak sa dajú zvládnuť veci,“ odvetil Migaľa, ktorý začínal s futbalom v Hnúšti a druhú ligu hrával v Rimavskej Sobote. S manželkou Alexandrou, synom Eugenom a dcérou Grétkou žije vo Zvolene.

Zdroj: vobraze.sk, foto: FB MFK Dukla B. Bystrica

<p>The post Futbalista Migaľa hodlá prispieť k postupu B. Bystrice. Rodáka z Hnúšte práca učiteľa veľmi baví first appeared on vobraze.sk.</p>