Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Poltári má družstvo žien, ktoré v tomto roku premiérovo súťaží v hasičskom športe. Na krajskom kole bojovalo o postup medzi slovenskú špičku, napokon obsadilo druhé miesto. Jeho členkou i vedúcou je Dominika Neuschlová. Má v tomto odvetví bohaté skúsenosti. „Riešim všetky veci okolo nášho družstva, či už tréningy, súťaže, organizačné záležitosti, sponzorov, sociálne siete. Družstvo zároveň trénujem, pomáhajú mi však chlapci z DHZ,“ povedala pre vobraze.sk Dominika Neuschlová (26).

Podľa jej slov sa zrod ženského družstva začal ako vtip. „Povedala som chalanom, že by sme mohli mať ženský tím. Reagovali spôsobom: jasné, určite. Stavila som sa s nimi, že do augusta 2024 budeme na štarte. V apríli sa konal prvý tréning a na konci augusta sme sa vlani naozaj postavili na štart. Doplnili nás na podujatí síce chlapci, aby sme mali kompletnú zostavu, ale boli sme na štarte a obsadili tretie miesto. Nešlo teda ešte o čisto tím žien. Dnes je nás dokopy osemnásť žien a dievčat,“ priblížila Neuschlová.

Netají, že dať dokopy tím žien bolo veľmi náročné, ale podarilo sa. „V Poltári ženský hasičský šport prakticky nikdy nefungoval. Zvyčajne sa pracovalo len s dievčatami v detských kategóriách, ale chýbala akákoľvek kontinuita vo vzťahu k ženskému kolektívu. Nikto si úprimne netrúfal zostaviť ženské družstvo. Považovalo sa to za veľké riziko a nebolo isté, či sa nájdu dievčatá ochotné trénovať a venovať sa tomu naplno.“

Dominika tvrdí, že každá členka tímu je iná, ale každá je top. „Stretli sa v ňom ženy a dievčatá z rôznych profesií a aj vekových kategórií. Nájdete v ňom učiteľky, pracovníčky verejnej správy, vysokoškoláčky, ale aj dievčatá zo stredných a základných škôl. Rozličnosť nás spája. Každá členka prispieva svojím pohľadom, skúsenosťami či elánom. Práve táto rôznorodosť je našou silou,“ skonštatovala rodáčka z obce Trnavá Hora (okres Žiar nad Hronom). Pracuje v poltárskej samospráve. Je PR manažérkou mesta.

Súperky ich berú vážne
V tomto roku postúpil poltársky kolektív žien z okresného kola do krajského, kde patril k najlepším. „V našej premiérovej sezóne sme obsadili na krajskom kole druhé miesto, za čo som nesmierne hrdá na dievčatá. Trénovali sme intenzívne,“ podotkla Dominika s tým, že na poslednú chvíľu museli pred okresnou súťažou zmeniť zostavu, no zomkli sa a zabojovali. „Na krajské kolo sme potom cestovali s pokorou, ale aj s chuťou ukázať, že baby z Poltára to vedia. Vďaka spomínanému druhému miestu nás teraz konečne berú vážne. Niektorých to aj trošku štve, čo je super znamenie.“

O hasičský šport majú podľa vedúcej družstva záujem ženy i dievčatá z Poltára. Jedným dychom však dodala, že okrem miestnych členiek majú tiež dievčatá, ktoré dochádzajú z okolia, ako sú obce Ozdín, Ožďany, Točnica, České Brezovo či mesto Lučenec. „Sú to baby, ktoré sa už v minulosti venovali hasičskému športu, no, žiaľ, ich pôvodné DHZ sa rozpadli a netrénujú, takže sa pridali k nám. Sme rady, že aj napriek týmto okolnostiam chcú v tomto športe pokračovať a tvoria s nami silný tím. Dáme ešte o sebe vedieť.“

Veľkým cieľom postup medzi slovenskú špičku
Ženský kolektív sa aktuálne pripravuje na súťaž o Pohár primátora mesta Poltár, ktorá sa uskutoční v sobotu 23. augusta. „Príprave venujeme veľkú pozornosť, aby bolo všetko tip-top,“ reagovala Dominika. Jej osobnou túžbou ako dobrovoľnej hasičky je neustále sa zlepšovať. „Spoločne máme veľký cieľ, chceme to v budúcom roku dotiahnuť až na republikové kolo, teda majstrovstvá Slovenska. Veríme, že na to máme,“ zdôraznila Dominika. Nelákalo ju to do Hasičského a záchranného zboru? „Ani nie. Som taká umelecká duša, milujem fotenie či grafické veci. Ale nikdy nehovor nikdy, možno raz v päťdesiatke pôjdem vyskúšať psychotesty do HaZZ,“ odvetila s úsmevom.

Láska k hasičstvu i dobrovoľnému hasičovi
Ozrejmila, že sa hasičskému športu venuje od dvanástich rokov. „Postupne som sa naučila veľa vecí a zistila som, že hasičstvo nie je len o vode a ohni, ale aj o priateľstve, odvahe a tímovej práci. A odvtedy som pri ňom zostala.“ Najprv hájila farby DHZ Pitelová a potom DHZ Trnavá Hora – Jalná. Prezradila, že ju do Poltára pritiahol jej priateľ, ktorý je dobrovoľným hasičom. „Dá sa povedať, že nás ako mladých hasičov spojila hasičská súťaž a sme spolu doteraz. Kvôli nemu som sa nakoniec presťahovala do Poltára.“

Najradšej fotí svadby a rodinné momenty
Fotenie pre ňu predstavuje pôsob, ako zastaviť čas. „Ako keď človek na chvíľu zadrží dych, aby si uchoval niečo krehké a krásne. Najviac si vážim tie okamihy, keď môžem zachytiť svoju rodinu – úsmev dieťaťa na horskej lúke, objatie pod šírym nebom, pohľad plný lásky, ktorý si ľudia často ani neuvedomujú, že dávajú. Každá fotografia je pre mňa listom do budúcnosti,“ vysvetľuje. Netají, že obľubuje fotiť zápolenie dobrovoľných hasičov. Najradšej fotí svadby a rodinné momenty. Tie sú plné emócií, ktoré sa neopakujú. „Zachytiť smiech, slzy šťastia či objatia má pre mňa obrovskú hodnotu. Veľmi rada fotím deti, sú úprimné, prirodzené a každá fotografia s nimi má iskru.“ Pripomenula, že najkrajšie zábery vznikajú spontánne. Fotografuje, aj keď si vetrá hlavu v prírode.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album D. Neuschlovej

<p>The post V Poltári majú súťažné družstvo dobrovoľných hasičiek s ambíciami postúpiť medzi elitu na Slovensku. Vedie ho skúsená Dominika first appeared on vobraze.sk.</p>

Múza ju kope už od detstva. Michaela Klučiarová z Uzovskej Panice má len 18 rokov, no na svojom konte už má okolo 200 básní nielen v slovenčine, ale aj angličtine.

Michaela je študentkou Obchodnej akadémie v Rimavskej Sobote a aktuálne sa už pripravuje na maturity. Na rozdiel od svojich rovesníkov má však nezvyčajnú záľubu, odmalička má blízko k poézii a písaniu básní. „Nudila som sa a napadlo mi, že keď neviem kresliť, skúsim niečo napísať. Hneď to boli básne, skúšala som aj prózu, ale tá mi nešla. Myslím si, že som to zdedila po mamine, aj tá písala ako mladá,“ uviedla pre vobraze.sk šikovná stredoškoláčka.

Medzi jej prvé diela patrila báseň o seriáli Búrlivé víno, čo jej už dnes príde komické. No ako 10-ročná to vnímala ako vrchol umenia. „Neskôr som sa k poézii vracala stále častejšie, najmä, keď sa cítim nedocenená či nevypočutá. Považujem ju totiž za skvelý spôsob terapie,“ dopĺňa Miška, ktorá inšpiráciu čerpá zo života, či svojich zážitkov. Nepíše však len po slovensky, ale aj v anglickom jazyku. Príde jej to úplne rovnaké ako v rodnom jazyku. „Neriešim, ako píšem. Ľahšie sa mi skladajú slová v slovenčine, ale keď chcem dať veci zo seba von a zároveň si niečo nechať pre seba, tak je mi lepšia angličtina,“ ozrejmila študentka maturitného ročníka.

Podarilo sa jej napísať už okolo 200 básní, ktoré by do budúcnosti určite chcela publikovať. Niekedy však nepíše aj dva mesiace a inokedy napíše dvanásť básní za jeden deň. Svoje myšlienky si značí do telefónu a potom do počítača. Teraz sa však musí sústrediť na skúšku dospelosti a potom na prijímačky na vysokú školu. Chcela by totiž študovať prekladateľstvo – tlmočníctvo anglického jazyka.

Okrem písania Michaela Klučiarová rada číta knihy, najradšej má magický realizmus a zbožňuje fotografovanie. „Najradšej fotím, čo vidím. Zameriavam sa na architektúru, no zbožňujem, keď môžem zobrať foťák a ísť do prírody, kde strávim aj dve hodiny,“ prezrádza mladá poetka. Tá sa uplynulú sobotu predstavila v rámci podujatia Lokál v Dome kultúry v Rimavskej Sobote, kde čítala svoju tvorbu. „Na začiatku som mala určite trému, no uvedomila som si ju, až keď som sedela na pódiu. Dopadlo to však celkom dobre. Som na seba pyšná, že som to zvládla, lebo ja sa verejne neprezentujem. Aj ľudia na moju tvorbu reagovali pozitívne,“ skonštatovala Michaela, ktorá dokončuje svoju tretiu zbierku básní.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Klučiarovej

<p>The post Študentka obchodnej akadémie píše básne a fotografuje first appeared on vobraze.sk.</p>