Rodinná firma HEVEA z Hnúšte patrí už viac ako tri desaťročia medzi známe mená v oblasti záhradnej techniky, náradia, servisu a potrieb pre domácnosti či remeselníkov. Za jej vznikom stojí rodina Cerovských na čele s Jánom Cerovským, ktorá si počas rokov vybudovala stabilné meno najmä vďaka osobnému prístupu, servisu a dôrazu na potreby zákazníkov.

V sobotu pripravili v areáli predajne Deň otvorených dverí, ktorý sa niesol v pokojnej a rodinnej atmosfére. Pre návštevníkov bolo pripravené občerstvenie, prezentácia techniky, zvýhodnené zľavy aj program pre deti vrátane skákacieho hradu. Podujatie bolo zároveň poďakovaním verným zákazníkom, obciam a partnerom, ktorí firmu podporujú dlhé roky. Cerovskí zároveň veria, že ich služby oslovia aj ďalších nových zákazníkov z regiónu.

Vo firme si zakladajú na tom, aby zákazníkom odporučili techniku podľa ich reálnych potrieb, nie podľa najvyššej ceny. „Odporúčaný tovar nemusí byť ten najdrahší, ale musí splniť požiadavky klienta a zákazníka,“ vysvetľuje Ján Cerovský.

Počas podujatia si mohli návštevníci pozrieť ukážky modernej záhradnej techniky a poradiť sa priamo s predajcami o výbere vhodných strojov. Ako priblížila Michaela Cerovská, dcéra majiteľa, veľký záujem bol najmä o akumulátorové kosačky, krovinorezy a techniku pre pravidelnú údržbu záhrad. „Mnohí zákazníci využili možnosť porovnať si hobby techniku s profesionálnymi modelmi určenými pre náročnejšie používanie,“ hovorí Michaela. Nechýbali ani praktické rady týkajúce sa údržby techniky, správneho skladovania paliva či servisu počas sezóny.

Začiatky firmy siahajú do roku 1996. V tom období začínali v menších priestoroch na Francisciho ulici v Hnúšti. Ako spomínajú, prvým sortimentom boli najmä gumové tesnenia, klince a základný technický materiál. V meste malo dlhoročnú tradíciu Slovenské lučobné závody a dopyt po technickom tovare bol veľký. Pôvodná prevádzka na Francisciho ulici funguje dodnes. Významnú úlohu v predajni pod názvom Potreby pre remeslá zohráva a Elena Cerovská, ktorá sa venuje predaju vodárenského, kúrenárskeho či spojovacieho sortimentu.

V roku 2008 rodina odkúpila budovu na vjazde do mesta Hnúšťa, vedľa dielní strednej odbornej školy a rozšírila tak svoje pôsobenie. Priestory majú pre majiteľa aj osobný význam, pretože v budove kedysi fungovala stredná škola s chemickými laboratóriami, ktorú navštevovali aj terajší majitelia Elena a Ján Cerovský. Po rekonštrukcii sa firma v roku 2013 rozšírila do spomínaných nových a väčších priestorov. Ako priblížila dcéra majiteľa Michaela Cerovská, výhodou novej prevádzky je aj dobrá poloha. „Sme blízko benzínovej pumpy aj autobusovej zastávky na vjazde do mesta, takže nás zákazníci ľahko nájdu,“ hovorí.

Aktuálne je podľa nej obdobie intenzívneho kosenia, keď mnohí kosia aj niekoľkokrát do týždňa. Aj preto sa snažia zákazníkom poradiť čo najlepšie. „Niekto môže kosiť záhradu štyri hodiny klasickou kosačkou a niekto to zvládne za pol hodiny. Záleží na tom, koľko času má človek a aký efekt chce dosiahnuť.“

Čoraz viac zákazníkov podľa nich prechádza na elektrické a akumulátorové stroje. „Pri benzíne býva problém hlavne u ľudí, ktorí techniku používajú len občas. Benzín starne a môže spôsobovať problémy. Preto často odporúčame elektrické riešenia.“

Dnes je HEVEA autorizovaným predajcom značiek STIHL, VIKING, MAKITA, STIGA a ďalších výrobcov záhradnej a komunálnej techniky. V ponuke majú prakticky všetko, čo súvisí so starostlivosťou o záhradu ako kosačky, bubnové kosačky, krovinorezy, plotostrihy, zastrihávače, prerezávače, postrekovače, rotavátory, techniku na úpravu záhrad, ale aj produkty od Hriňovských strojární.

Okrem záhradnej techniky ponúkajú aj pracovné odevy a obuv, poľovnícke potreby, potreby pre včelárov, rebríky slovenskej značky ALVE, vodárenský a kúrenársky materiál, kotly na tuhé palivo značiek ATMOS, ATTACK a MAGA.

Michaela Cerovská prezradila, že sortiment pre včelárov rozšírili aj preto, že v okolí Hnúšte pôsobí viacero aktívnych včelárov. „Sme radi, že sa ľudia venujú tejto peknej a potrebnej činnosti.“ Pri rebríkoch stavili na slovenského výrobcu ALVE. „Je to odskúšané a chceme, aby sa ľudia na rebríkoch cítili bezpečne.“

HEVEA si počas rokov vybudovala stabilnú klientelu. Ako majitelia hovoria, mnohí zákazníci sú s nimi prakticky od začiatku podnikania. „Máme zákazníkov, ktorí sú s nami celé roky, či už pri profesionálnej alebo hobby technike.“

Zaujímavosťou je aj to, že Michaela Cerovská sa technike venuje od detstva, vyštudovala ale kynológiu a špeciálne chovateľstvo. „Od malička som pri tom vyrastala,“ hovorí s úsmevom a dodáva, že rodinná firma HEVEA je pre mnohých nielen obchodom a servisom, ale aj miestom dlhoročných vzťahov, skúseností a dôvery.

Zdroj: PR-článok, Heva Hnúšťa

<p>The post Rodinná firma Cerovských z Hnúšte je už 30 rokov oporou pre záhradkárov aj remeselníkov. Deň otvorených dverí prilákal návštevníkov first appeared on vobraze.sk.</p>

V Hnúšti vyvrcholili počas uplynulého víkendu oslavy jubilejného 30. ročníka Dní mesta. Počas niekoľkých dní si návštevníci užili koncerty, jarmok, stretnutie veteránov, oceňovanie osobností mesta či obľúbené detské podujatie Hnúšťankovo. Organizátori hovoria o jednom z najúspešnejších ročníkov za posledné roky.

Najväčším lákadlom sobotňajšieho večera bol koncert skupiny Gladiator, ktorá sa do Hnúšte vrátila po niekoľkých rokoch. Aj keď sa počas večerného programu rozpršalo a návštevníci sa na chvíľu ukryli pred dažďom, amfiteáter sa pred vystúpením legendárnej kapely opäť zaplnil hlavne pod pódiom. Prvé skladby síce sprevádzali dažďové kvapky, no počasie sa napokon umúdrilo a koncert pokračoval vo výbornej atmosfére až do konca. „Ďakujem za super atmosféru,“ poďakoval sa fanúšikom líder skupiny Gladiator Miko Hladký. Pod pódiom si ľudia spievali známe hity ako Medulienka, Bonboniéra či Hlavu maj hore. Na záver nechýbal ani prídavok v podobe obľúbenej skladby Láska. Atmosféru dotvorili aj lietajúce konfety vystrelené medzi divákov.

Ešte pred Gladiatorom rozprúdila publikum skupina Sám Sebou z východného Slovenska. Fanúšikovia si spolu s kapelou zaspievali ich viaceré hity a s potleskom si vypýtali aj ten najznámejší hit Pohoda. Na pódiu vystúpila aj speváčka a influencerka Ronie. Podľa organizátorov bola návštevnosť koncertov veľmi dobrá a amfiteáter bol približne spolovice zaplnený. Ak pre vobraze.sk priblížil primátor Hnúšte Martin Pliešovský, predalo sa okolo 800 vstupeniek, ďalšie dostali dobrovoľníci, ktorí pomáhali pri organizácii Hnúšťankova.

Práve Hnúšťankovo patrilo medzi najnavštevovanejšie podujatia pre deti počas víkendu. Obľúbený program pre deti a rodiny prilákal približne 700 účastníkov. V Máriássyho záhrade nechýbali hry, tvorivé dielne, súťaže ani množstvo atrakcií. Napriek občasnému dažďu si deti i rodičia deň užili naplno. Milým spestrením bol flašinetár, ktorý na verklíku hral v Mariássiho záhrade. „Na jarmokoch to niekedy nemohlo chýbať. Ešte sme to počas osláv nemali a chceli sme, aby to mohli spoznať aj mladšie ročníky. Zaujalo to aj návštevníkov z Talianska, z družobného mesta,“ hovorí Pliešovský.

Veľký úspech zaznamenalo aj stretnutie historických vozidiel. Do Hnúšte prišlo približne 203 posádok veteránov z rôznych kútov Slovenska. Organizátori priznali, že účasť prekonala ich očakávania aj minuloročný rekord. Neodradilo ich ani nepriaznivé počasie a uskutočnila sa aj spanilá jazda do Drienčan.

„Toto číslo však nepatrí nám. Je výsledkom toho, že ste prišli medzi nás, podporili podujatie a stali sa jeho súčasťou. Za to vám patrí úprimné ďakujeme,“ odkázal Peter Vojtek za organizátorov stretnutia veteránov. Osobitne poďakovali aj rodinám a dobrovoľníkom, ktorí pomáhali pri prípravách.

Ocenenie podľa neho získali aj viaceré historické vozidlá. Najstaršou motorkou podujatia bola Monet et Goyon z roku 1922, na ktorom prišiel Marián Vaňo zo Zlatých Moraviec. Druhou najstaršou motorkou bola DKW NZ 250 z roku 1938, ktorú predstavil Ján Báncik. Medzi automobilmi zaujal Morris Minor z roku 1933 z Rimavskej Soboty, s ktorým prišiel Ján Albery. Ocenený bol aj Peter Babony z Popradu s vozidlom Adler Trumpf z roku 1938, ktorý mal doplnok bicykel z toho obdobia. Pozornosť návštevníkov pútal aj čierny Citroën, podobný tomu, na akom jazdil francúzsky herec Louis de Funès. Ten ocenil primátor a mal číslo 183.

Súčasťou osláv bolo aj slávnostné oceňovanie osobností mesta. Najvyššie mestské ocenenie – Cenu mesta – získal Vladimír Zán za dlhoročnú prácu v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Čestné občianstvo udelili bývalej primátorke a učiteľke Marte Jurčovej. Cenu primátora si prevzal televízny redaktor, moderátor a režisér Ján Škorňa. „Milí Hnúšťania, ďakujem vám, že ma považujete za svojho. Ja sa cítim váš. V tomto meste som sa narodil, tu som dospel, tu som zmaturoval. V tejto sále som zažil stužkovú a je úžasné, že práve teraz sú tu so mnou aj traja moji spolužiaci,“ povedal počas oceňovania Ján Škorňa. Dodal, že Hnúšťa je pre neho osudovým mestom.

Čestné uznania získali niekdajší námestník Slovenskej správy ciest Ján Antal, bývalá učiteľka Oľga Berceliová, zdravotná sestra Anna Halagová a pedagóg Gabriel Polčáni. Ocenení boli aj mladí športovci – kickboxerka Emma Kocúrová a sestry Timea a Tamara Mórové, ktoré sa venujú taekwondu. Kolektívnu cenu si prevzali Nadšenci historických vozidiel Hnúšťa. „Keď máte okolo seba správnych ľudí, ktorí chcú pracovať a pracujú, všetko ide lepšie,“ povedala po prevzatí ocenenia Oľga Berceliová. Silný odkaz priniesla aj bývalá zdravotná sestra Anna Halagová. „Mesto nie sú len budovy, ale aj ľudia. Keď budeme dobrí a budeme si navzájom pomáhať, bude mesto krásne,“ uviedla s tým, že spolu s ňou by na pódiu mali stáť aj viacerí zdravotníci so svojou ťažkou prácou.

Program Dní mesta doplnili aj konferencia vo vile Petrivaldských venovaná Jánovi Franciscimu Rimavskému, literárna súťaž Hrebendova kapsa, výstava fotografií z minulých ročníkov či tradičný jarmok s remeselnými stánkami a regionálnymi špecialitami. Návštevníkov zaujal aj spomínaný flašinetár v Máriássyho záhrade, ktorý pripomenul atmosféru starých jarmokov.

Na oslavách nechýbali ani delegácie partnerských miest z Talianska a Maďarska. Jubilejný 30. ročník Dní mesta tak podľa organizátorov spojil tradície, kultúru, históriu aj komunitného ducha mesta. „Všetko dopadlo na výbornú a ohlasy sú zatiaľ veľmi pozitívne,“ zhodnotil primátor Martin Pliešovský.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Peter Vranský

<p>The post Gladiator roztancoval Hnúšťu a s pohodou prišla i skupina Sám Sebou. Jubilejné Dni mesta prekonali očakávania + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Futbalista Adrian Siviček z Teplého Vrchu vystrelil v jarnej časti ako kométa. Nielenže naskočil na druholigovú scénu, stal sa pevnou súčasťou základnej zostavy MFK Dukla Banská Bystrica a prispel k postupu mužstva do prvej ligy, ale vyslúžil si aj pozvánku do reprezentácie. A to do národného tímu do 19 rokov. „Je to pre mňa veľká česť. Veľmi si to vážim,“ povedal pre vobraze.sk devätnásťročný Adrian Siviček, ktorý začínal s futbalom v MŠK Rimavská Sobota. „Bol som veľmi šťastný, keď som sa dostal do reprezentačnej nominácie a trochu aj prekvapený,“ dodal.

Siviček si reprezentačnú premiéru odkrútil v stredu 27. mája. Ako striedajúci hráč nastúpil v 66. minúte do stretnutia proti nemeckej devätnástke. Zápas sa hral v Dunajskej Strede a Slováci pod vedením trénera Jaroslava Kentoša prehrali 2:3. Predchádzalo mu sústredenie. „Bola to moja prvá skúsenosť s reprezentáciou v kariére. O to viac si túto príležitosť cením. Hralo sa mi dobre. Tempo zápasu bolo vysoké, ale na ihrisku som sa cítil dobre. Určite budem na túto premiéru spomínať len v dobrom,“ priblížil Adrian. Dodal, že nastúpil na poste defenzívneho záložníka.

V národnom tíme do 19 rokov debutoval dva dni pred narodeninami. „Reprezentačný zraz mi dal veľa skúseností a možnosť porovnať sa s tými najlepšími,“ skonštatoval čerstvý maturant na Strednej športovej škole v Banskej Bystrici.

Pre Adriana Sivičeka bola táto sezóna rozlúčkovou s dorasteneckou kategóriou. Za Duklu hrával prvú ligu a skúsenosti so seniorskou kategóriou začal získavať na jeseň a pokračoval v tom na jar v treťoligovom béčku B. Bystrice. V áčku Dukly debutoval na druholigových trávnikoch v 22. kole vo Zvolene, bolo to na konci marca. Nastúpil v základnej zostave a rovnako aj v nasledujúcich ôsmich stretnutiach. V MONACObet lige tak odohral deväť zápasov. Po jej skončení nastúpil ešte na dva zápasy v tretej lige.

Avizuje, že jeho kariéra bude pokračovať v banskobystrickej Dukle. „Mám už podpísanú zmluvu na tri roky,“ doplnil Siviček. Mančaft spod Urpína sa v novej sezóne predstaví v Niké lige. Z R. Soboty odišiel na hosťovanie do Dukly v lete 2022 a rok neskôr tam prestúpil.

Zdroj: vobraze.sk, foto: FB MFK Dukla B. Bystrica

<p>The post Siviček z Teplého Vrchu debutoval v reprezentačnom tíme do 19 rokov, zaujal v druholigovej B. Bystrici first appeared on vobraze.sk.</p>

Pavel Machava, ktorý pochádza z Klenovca, pôsobí ako expert na komunikáciu a vzťahy s verejnosťou. Poznať ho môžete z viacerých inštitúcií, kde bol hovorcom. Napríklad v Slovenskom vodohospodárskom podniku či v Sociálnej poisťovni. V súčasnosti zastáva funkciu koordinátora komunikácie v Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS).
K svetu verejného diania a médií si našiel cestu už v mladosti, kedy ho prirodzene priťahovalo všetko, čo sa hýbalo a malo zmysel. „Fascinovali ma médiá, verejné dianie a schopnosť vysvetliť zložité témy zrozumiteľne. Profesijne som sa dostal k práci, ktorá je dynamická, zodpovedná a nikdy nie je úplne rovnaká,“ uviedol pre vobraze.sk Pavel Machava (49).

Štúdium medzinárodných vzťahov a diplomacie v Banskej Bystrici ukončil s vedomím, že ide o odbor spájajúci politiku a komunikáciu medzi ľuďmi. Po škole však jeho kroky viedli k ďalšiemu vzdelávaniu. Rozhodol sa študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. „Chcel som lepšie rozumieť tomu, ako funguje štát, inštitúcie a verejný priestor. Tieto štúdiá ma naučili rozmýšľať v súvislostiach, argumentovať a hľadať riešenia,“ vysvetľuje.

Ako vysokoškolák precestoval množstvo krajín. „Nebolo to len o cestovaní, skôr o slobode, rozhovoroch a skúsenostiach. Cestovanie ma naučilo samostatnosti, otvorenosti a rešpektu k tomu, že ľudia môžu rozmýšľať inak,“ hovorí Machava. Veľmi silný dojem v ňom zanechali Spojené štáty americké, no zaujímavé preňho boli aj cesty po Balkáne, kde človek vidí, ako blízke si v mnohom naše národy stále sú. „Pri stopovaní sa veľmi rýchlo naučíte komunikovať s úplne cudzími ľuďmi, a to sa mi neskôr v práci celkom zišlo.“

Počas kariéry vystriedal viacero veľkých spoločností a inštitúcií ako napríklad Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, Sociálna poisťovňa, Lesy SR, Slovenský vodohospodársky podnik. Dlhé roky pracoval ako hovorca pri odborných a spoločensky citlivých témach. Dnes pokračuje vo svojej práci v spoločnosti JAVYS, kde manažuje dialóg so samosprávami, verejnosťou a komunitami v okolí jadrových zariadení.
„Túto prácu beriem s veľkou zodpovednosťou. Komunikácia nie je len písanie stanovísk alebo odpovedanie novinárom. Je to najmä budovanie dôvery,“ zdôrazňuje Pavel Machava. Ako komunikačný expert sa venuje najmä dialógu v krízových situáciách a pod tlakom. Podieľa sa na vysvetľovaní zložitých tém a neustále sa vzdeláva. Aktuálne sa venuje strategickým projektom a sleduje moderné trendy v spoločnosti, regiónoch a na sociálnych sieťach.

Popri náročnom zamestnaní sa opiera o roky praxe, ktoré ho naučili v krízach zachovať pokoj. „V krízovej situácii je najhoršie panikáriť alebo sa tváriť, že problém neexistuje. Dôležité je rýchlo pochopiť podstatu veci, získať fakty a komunikovať otvorene,“ priblížil Machava. V komunikácii niekedy rozhodujú minúty a jedno nepresné slovo môže situáciu skomplikovať. Politika Pavla zaujíma ako občana, ale nikdy nemal ambíciu stať sa profesionálnym politikom. Oveľa bližšie mu je odborná práca, komunikácia a projekty, kde človek môže veci ovplyvňovať bez toho, aby bol priamo súčasťou politického boja. „Nikdy však nehovorím nikdy. Život ma už viackrát zaviedol na miesta, ktoré som si vopred neplánoval. “

Vo vzťahu k verejnosti presadzuje otvorený a úprimný prístup. „Ľudia veľmi rýchlo vycítia, či s nimi niekto hovorí úprimne. Aj pri veľkých inštitucionálnych témach často rozhoduje obyčajná ľudskosť,“ vysvetľuje Pavel. Najväčšou výzvou pre neho bola oblasť jadrovej energetiky. „Je to vysoko odborný a veľmi zodpovedný svet. Musíme rešpektovať expertov a zároveň hľadať spôsob, ako zložité témy priblížiť verejnosti. Na druhej strane je fascinujúce vidieť, koľko špičkových odborníkov na Slovensku máme.“ Machava premýšľal aj nad novinárčinou. „Médiá ma zaujímali od mladosti a dodnes mám k novinárskej práci veľký rešpekt. Myslím si však, že nakoniec som sa našiel skôr v komunikácii a public affairs. “

Svet komunikácie sa u neho prepája aj s prírodou. Machava vyrastal pod horami, kde lesy a voda formovali jeho vnímanie sveta, preto si vždy vážil témy životného prostredia. K aktívnemu životu má blízko dodnes, rád športuje a jeho veľkou záľubou je cyklistika i varenie. Jeho dcéra sa venuje súťažne plávaniu.
Hoci Pavel žije s manželkou a dcérou v Banskej Bystrici, za svoj skutočný domov považuje stále Klenovec. Do rodného regiónu sa snaží vracať najmä kvôli mame. „Za všetko pekné vďačím harmonickému detstvu a zázemiu, ktoré sme so sestrou mali. V Klenovci mám stále pocit pokoja a prirodzenosti. Návraty domov človeka vedia dobre ukotviť,“ hovorí.

Na svoj rodný kraj nezabúda a dodnes spomína na to, ako v detstve hrával bedminton pod vedením výborného trénera Ivana Majorského. „Vtedy ste boli buď futbalista, folklorista alebo bedmintonista, a každý si v tom prostredí vedel nájsť svoje miesto,“ dodáva Machava. Vo voľnom čase číta knihy, ktoré sú jeho láskou už od školských čias strávených v knižnici. Čítanie ho udržiava v kondícii a pomáha mu nestratiť pokoru. Napriek intenzívnej práci si uvedomuje dôležitosť rovnováhy a rodinných chvíľ.

„To, čo robím, robím rád. Chcel by som sa však naučiť trochu viac spomaliť. Venovať viac času rodine, knihám, cestovaniu a návratom domov. To sú veci, ktoré človeka držia pri zemi a pripomínajú mu, čo je naozaj dôležité,“ uzatvára Pavel Machava.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: album P. Machavu

<p>The post Komunikačný expert Machava vyrastal v Klenovci. Svoju prácu berie s veľkou zodpovednosťou first appeared on vobraze.sk.</p>

Folklór nie je len o vystupovaní na pódiách, ale aj o hlbokej úcte k tradíciám. Svoje o tom vie aj talentovaná huslistka Sofia Szántóová z Rimavskej Soboty, pre ktorú je ľudová kultúra neoddeliteľnou súčasťou života.

Kroj, ktorý nosí najčastejšie, je z Rejdovej (Košický kraj), lebo často prezentuje so súborom folklór práve z tejto oblasti. V kroji sa dokonca objavila aj na maturitnej skúške zo slovenského jazyka. „Členovia komisie boli prekvapení a usmievali sa. Dokonca si ju aj fotili. „Dúfam, že si vytiahneš nejakú tému, čo bude súvisieť s tvojím oblečením, nie nejaká avantgarda,“ vravela s úsmevom učiteľka slovenčiny. „Vytiahla som si ľudovú slovesnosť, takže to aj super sadlo, bolo to milé,“ hovorí pre vobraze.sk Sofia Szántóová, čerstvá absolventka Gymnázia Ivana Kraska – Ivan Krasko Gimnázium a Obchodná akadémia – Kereskedelmi Akadémia v R. Sobote.

Silné momenty

Sofia hrá na husle už približne 14 rokov. svoje nadanie rozvíja v súbore Háj, s ktorým absolvovala množstvo vystúpení. Súbor vníma ako svoju druhú rodinu, v ktorej si podľa nej členovia navzájom pomáhajú, a trávia spolu množstvo času. Medzi jej najsilnejšie zážitky patria Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe. „Tam je amfiteáter veľmi krásny. Keď sme tam vystupovali, cez deň som si to nejako neuvedomovala, ako to tam vyzerá, ale ako sa zvečerilo, bolo to nasvietené reflektormi, kapela stála v strede a tanečníci tancovali okolo nás. Bolo tam strašne veľa ľudí a boli pri nás veľmi blízko. Bola to úžasná energia,“ s nadšením spomína na silný zážitok.

„Cítiť tú spätnú väzbu od ľudí, že sa im páči to, čo robíte, a to je najviac,“ hovorí Sofia na atmosféru kde energia prúdila priamo medzi nimi a účinkujúcimi. Jej vášeň pre folklór ju na Slovensku zaviedla na podujatia do Heľpy, Detvy, Východnej, či spišských slávností.

Z tých zahraničných navštívila krajiny ako Česko, Maďarsko, ale aj tie balkánske typu Albánsko, Čierna Hora, Macedónsko, Fínsko. Ako avizuje, tento rok sa so súborom chystá až do ďalekého Mexika.

Mladá folkloristka si myslí, že v súčasnej dobe je veľký návrat k tradíciám a k ľudovej kultúre u terajšej mladej generácie. „Vidím to, či v jednom, či v druhom kolektíve, v ktorom pôsobím, je veľa mladých ľudí a to je úžasné,“ hovorí Szántóová.

Popri intenzívnom tréningu, ktorý zahŕňa nedeľné dvoj-trojhodinové skúšky v Banskej Bystrici vo folklórnom súbore Urpín, náročnému štúdiu na gymnáziu a príprave na maturitné skúšky, si Sofia nachádzala čas aj na iné záľuby. „Ja som vlastne taká. Keď si môžem sťažiť život, tak si ho určite sťažím. Keď som dostala možnosť ísť hrať do folklórneho súboru Urpín, rozhodla som sa, že túto možnosť napriek náročnosti využijem. Je to časovo náročné, ale myslím si, že to stojí za to.“

V minulosti sa venovala plávaniu, ku ktorému sa dnes vracia v úlohe rozhodkyne športového plávania v Rimavskej Sobote. Okrem toho rada číta.

Plány do budúcna

Po ukončení Gymnázia I. Kraska v Rimavskej Sobote a úspešne zvládnutej maturite, ju čaká dlhé trojmesačné leto, ktoré využije na vystúpenia, zájazdy, hranie a oddych. Potom nastúpi na vysokoškolské štúdium. Prijatá je na Univerzitu Komenského, na Prírodovedeckú fakultu v Bratislave. „Ešte presne nepoviem, čo konkrétne idem študovať, chcem si to zatiaľ nechať pre seba,“ hovorí.

Naďalej sa však bude venovať folklóru buď v nejakom súbore v Bratislave alebo bude dochádzať do Banskej Bystrice.

Hoci folklór vyžaduje veľa času na skúšky, cestovanie na festivaly, pre mladú generáciu je to investícia, ktorá stojí za to. „Hlavne robte to, čo vás baví, pretože na ničom inom nezáleží, iba na tom, že keď si večer ľahnete spať, tak budete spokojní sami so sebou a s tým dňom, čo ste spravili pre seba aj pre iných,“ odkazuje Sofia Szántoová aktívnym folkloristom či obdivovateľom ľudovej kultúry.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív : Sofia Szántóová

<p>The post Talentovaná huslistka Sofia z R.Soboty nosí tradíciu v srdci i na maturitách first appeared on vobraze.sk.</p>

Futbalisti MŠK Rimavská Sobota remizovali doma s hráčmi TJ Baník Kalinovo. Zverenci kouča Jozefa Pisára sa rozišli so súperom z regiónu nerozhodne 0:0. Priebežne ôsmy tím privítal v poslednom kole súťaže desiaty. Rimavskosobotskému mančaftu nevyšla rozlúčka s touto sezónou. V tretej lige Stred boli dnes na programe stretnutia 26. kola. Gemerčania nazbierali na domácom trávniku celkovo 25 bodov (sedem víťazstiev, štyri remízy, dve prehry).

Hráči MŠK R. Sobota mali v zápase územnú prevahu, ale v ofenzíve sa nepresadili. Útočník Almeida Valentim to v 16. min skúšal spoza šestnástky, ale namieril do stredu brány a brankárovi Lukáčovi nenarobil problémy. Priamy kop Šteinigera z výhodnej pozície letel vedľa kalinovskej svätyne. V 37. min mal dobrú príležitosť Almeida Valentim, lenže mal vychýlenú mušku. Výborná šanca Ferleťáka v 45. min tiež neviedla k zmene skóre, minul totiž bránu Kalinova.

Po zmene strán si domáci nevypracovali príležitosť, z ktorej by mohli skórovať. Skúšali to aj zo strednej vzdialenosti. Hráči Kalinova v záverečnej štvrťhodine Soboťanom pohrozili. Nebezpečnú strelu Belka zblokovala obrana MŠK na rohový kop, neskôr zakončoval po ďalšom rohu nepresne Jenat a ani do tretice hostia opakovane v nádejnej pozícii neuspeli v koncovke.

„Bolo to slabé z našej strany. Jedinú šancu mal Ferleťák. Nebolo to ono. Súper sa trochu stiahol do defenzívy a nevedeli sme nič vymyslieť. Určite nie som spokojný s výsledkom. Čakal som, že budeme viac hrýzť. Viacerí hráči hrali podpriemerne,“ povedal pre vobraze.sk rimavskosobotský športový riaditeľ a kouč Jozef Pisár, ktorý avizuje, že bude potrebné doplniť od novej sezóny káder. Poukázal na to, že sa museli vyrovnať na jar so zraneniami a chorobami hráčov. Soboťania v záverečnom kole jesene zvíťazili v Kalinove 2:1.

MŠK Rimavská Sobota – TJ Baník Kalinovo 0:0
Zostava R. Soboty: Kotrík – Solivajs (40. Kalmár), Petrán, Venturim (88. Básti), Šteiniger – Ferleťák, Vaculčiak (61. Bartošík), Cortes, Matos, Juhász – Almeida Valentim. Premiéru v áčku MŠK mal dorastenec Adam Básti.
Rimavskosobotské mužstvo nazbieralo 36 bodov (desať víťazstiev, šesť remíz, desať prehier so skóre 53:57) a posunulo sa v tabuľke z ôsmeho na siedme miesto.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Soboťania si podelili body s Kalinovom. Bolo to slabé z našej strany, vravel kormidelník MŠK first appeared on vobraze.sk.</p>

V dielni Petra Vingárika v Brezničke rozvoniava drevo a pod jeho rukami vzniká z obyčajného kmeňa predmet, ktorý môže niekomu slúžiť celé desaťročia. Staré ovocné stromy tak nekončia svoj život vyrúbaním. Remeselník Vingárik používa sústruh a výrobky dokončuje do finálnej podoby ručne, dlátom. Verí v poctivú ručnú prácu a vytvára výrobky, drevené formy s ľudovými motívmi, masážne strojčeky na nohy či tradičné klepce na myši. „Keď je dačo veľmi dobré, tak by malo byť aj veľmi pekné,“ hovorí pre vobraze.sk Peter Vingárik (65) s tým, že sa pri svojej práci riadi práve touto filozofiou. S drevom pracuje už takmer päťdesiat rokov. Ako hovorí, k drevu si vzťah budoval odmalička. Vyrastal v prostredí, kde bolo prirodzené niečo si vyrobiť vlastnými rukami.

„Bolo treba vystrúhať, tak som strúhal. Aj otec strúhal, známych som videl strúhať,“ hovorí. Ako chlapec vyrábal píšťalky, drevené šable či malé „rybky“ z brezového dreva, ktoré nosili zavesené na krku. Už vtedy sa učil základnému pravidlu práce s nožíkom. „Strúhať od seba,“ zdôrazňuje Vingárik. Hoci roky pracoval aj v strojárstve, drevo mu učarovalo najviac. Postupne sa remeslo stalo prirodzenou súčasťou jeho života.

Každý kus je originál

Pri práci kombinuje sústruh s precíznou ručnou prácou dlátom. Najčastejšie využíva drevo zo starých ovocných stromov, ktoré už v záhradách doslúžili. „Ovocné drevá majú nádhernú kresbu. Každý kus je originál, dva rovnaké nenájdete,“ vysvetľuje remeselník. Práve prirodzenosť materiálu je podľa neho tým, čo robí ručnú prácu výnimočnou. Drevo má vlastný charakter, vôňu aj štruktúru. „Strom už síce nerastie v záhrade, ale žije ďalej v podobe výrobku,“ hovorí Vingárik. Jeho výrobky nie sú len dekoráciami. Väčšina z nich vzniká preto, aby slúžila.

Peter Vingárik veľkú časť života strávil v strojárstve a priemysle. Vyštudoval Stredné odborné učilište v Lučenci, pracoval v strojárňach, ktoré boli neskôr premenované na Podpolianske strojárne a ZŤS, ako hovorí, stále išlo o závod v Lučenci. Vingárik šesť rokov pracoval aj v sklárňach v Poltári. Už viac ako dvadsať rokov sa však venuje remeselnej výrobe.

Inšpiráciu našiel aj v starých pohľadniciach. Vyrába šusterský stolček

K tradíciám remesla má blízko aj cez svoju rodinu. Jeho starý otec bol obuvníkom a začiatkom minulého storočia odišiel do kanadského Montrealu. Vingárik dodnes opatruje historickú pohľadnicu z roku 1911, na ktorej sú odfotografovaní obuvnícki majstri sediaci na jednoduchých trojnožkách. Práve táto fotografia sa stala inšpiráciou pri výrobe šusterského stolčeka, za ktorý získal ocenenie. Stolček upravil a vytvaroval tak, aby sa na ňom človeku sedelo pohodlnejšie a zdravšie. „Keď človek pri práci sedí zle, odnesie si to chrbtica,“ vysvetľuje. Ako hovorí, vyrábať ich plánuje aj naďalej, ale už len na zákazku. Iným šusterským výrobkom sa venovať nechystá.

Masážne strojčeky robí už desiatky rokov

Medzi najznámejšie výrobky Petra Vingárika patria masážne strojčeky na nohy. Vyrába ich približne tridsať rokov a každý vzniká desiatky hodín. „Na jednom robím približne dvadsaťpäť hodín,“ približuje. Ako hovorí, pri výrobe myslí nielen na vzhľad, ale aj na funkčnosť a ergonómiu. Zákazníkom ich často prispôsobuje individuálne. „Každý človek je iný. Aj výrobok musí človeku sadnúť,“ povedal.

Najväčšou odmenou sú potom pre neho reakcie ľudí, ktorým výrobky pomáhajú. Spomína si na zákazníka, ktorý mu povedal, že ho používa keď príde unavený domov. „Umyjem si nohy, použijem tento strojček a je to pre mňa balzam.“ Práve také chvíle Vingárika uisťujú, že jeho práca má zmysel.

Patina, ktorú nevytvorí žiadny stroj

Na ručnej práci si Vingárik najviac váži prirodzenosť. Verí, že skutočnú hodnotu výrobku ukáže až čas. „Patinu nevytvorí žiadny stroj. Vzniká len dlhodobým používaním,“ hovorí. Na rozdiel od sériovej výroby, kde sú všetky výrobky rovnaké, ručne vyrobený predmet nesie podľa neho osobný rukopis človeka. „Oči sa boja a ruky urobia,“ hovorí vetu, ktorá sa stala jeho životným heslom.

Hoci jeho práca bola viackrát ocenená, priznáva, že dnešná doba remeslu veľmi nepraje. Mladí ľudia podľa neho často nevidia hodnotu v pomalej a precíznej ručnej práci tak, ako ju vnímali staršie generácie. „Remeslo potrebuje trpezlivosť, pokoru a človek musí veriť, že to má zmysel,“ podotkol. Napriek tomu majster verí, že poctivá práca si svoje miesto vždy nájde. „Nie je dôležité robiť veľa výrobkov. Dôležité je, ako ich človek robí,“ dodáva.

V časoch rýchlej výroby a lacných vecí z obchodov pôsobia jeho výrobky ako pripomienka, že poctivá ručná práca má stále svoje miesto — a možno dnes ešte väčšiu hodnotu než kedysi.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Petra Vingárika, produktnovohrad

<p>The post Remeselník Vingárik z Brezničky dáva starému drevu nový život first appeared on vobraze.sk.</p>

Od začiatku mája prišiel okres Revúca o jednu zo staníc záchrannej zdravotnej služby. Posádka, ktorá dlhé roky pôsobila na Prednej Hore, v miestnej časti Muránska Huta, bola presunutá do Brezna. Zmena vyvolala obavy najmä v horských oblastiach regiónu, kde sú podľa miestnych problémom dlhé dojazdové časy a aj slabé pokrytie mobilným signálom.
V okrese tak aktuálne funguje jedna posádka rýchlej lekárskej pomoci (RLP) s lekárom v Revúcej a ďalšie posádky rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) v Jelšave, Ratkovej a dve v Tornali. Stanica na Prednej Hore, ktorá patrila pod Muránsku Hutu, už v regióne nepôsobí.

Posádka sídlila približne 20 rokov v areáli odborného liečebného ústavu na Prednej Hore.

O zrušení sme sa dozvedeli, keď už bolo rozhodnuté

Starosta obce Muránska Huta Marian Szentandrássi, ktorý je bývalým záchranárom, hovorí, že samospráva sa o zrušení stanice dozvedela až vo chvíli, keď už bolo všetko rozhodnuté. „Predná Hora bola jediné sedlo, odkiaľ sa dalo rýchlo vyraziť na Muráň, Muránsku Hutu či Červenú Skalu,“ povedal pre vobraze.sk starosta Marian Szentandrássi.

Podľa neho ide o špecifický horský región, kde sú počas zimy komplikované podmienky a dojazd sanitiek býva problematický. „Teraz sú k nám najbližšie Pohorelská Maša, Tisovec a Revúca. Zákon hovorí o určitých časoch dostupnosti, ale ani jedna z týchto záchraniek ich podľa nás nevie splniť do 15 minút,“ upozornil. Dodal, že problémom je aj slabé pokrytie mobilným signálom. „Bežne sa stávalo, že keď bola Pohorelská Maša na výjazde a Tisovec tiež, zostali sme úplne bez pokrytia,“ skonštatoval Szentandrássi.

Turistický región s množstvom návštevníkov
Muránska planina patrí medzi vyhľadávané turistické lokality. V okolí sa nachádza sysľovisko na Muránskej planine, Veľká lúka, Kráľova hoľa či turistické trasy smerujúce na Červenú Skalu. „Keby aspoň tam bola stanica presunutá, tak to pochopíme,“ podotkol starosta s tým, že práve v takomto území môže byť rýchla dostupnosť záchranárov rozhodujúca. „Viem, čo je to byť odrezaný od sveta, preto sa snažíme mať aspoň AED prístroje, kde sa dá,“ povedal. Najnovšie pribudlo automatické externé defibrilačné zariadenie na zrekonštruovanej budove Klinčiarne. „Aspoň toto máme pre prípady náhlej zástavy srdca,“ dodal.

Záchranár a poslanec upozorňuje na dlhšie dojazdy

Na zrušenie stanice upozornil aj poslanec Mestského zastupiteľstva v Revúcej Ján Magura, ktorý zároveň pracuje ako záchranár v Jelšave. Podľa neho poslali v súvislosti so zmenami listy aj za nemocnicu, odpoveď však zatiaľ nedostali.
„Poukazoval som na zastupiteľstve, prečo došlo k zrušeniu RZP na Prednej Hore. Posádka je teraz v Brezne, čo je podstatne ďalej,“ uviedol Magura. Ako dodal, v praxi teraz často zasahujú posádky zo susedných regiónov. „Najčastejšie chodia Tisovec, Jelšava alebo Revúca. Dôsledkom budú dlhšie dojazdové časy,“ skonštatoval.
Najbližšie k Muránskej Hute je aktuálne posádka z Jelšavy, ktorá funguje bez lekára. K vážnejším prípadom je vysielaná RLP z Revúcej. „Prax ukáže, ako to bude fungovať. Presun údajne súvisel s vysokou vyťaženosťou sanitiek v Brezne, ale tým sa zvýšila vyťaženosť aj ostatných posádok v našom regióne,“ povedal Magura.
Podľa neho síce posádka na Prednej Hore nemala najvyšší počet výjazdov, no jej význam spočíval najmä v strategickom pokrytí rozsiahleho územia.

V okrese Revúca zostalo päť staníc

Po zmenách funguje v okrese Revúca päť posádok záchrannej zdravotnej služby. V Revúcej je jedna RLP s lekárom, v Jelšave a Ratkovej po jednej RZP a dve RZP sú v Tornali. Pred májom ich bolo šesť.

Záchranári zasahujú pri život ohrozujúcich stavoch, bezvedomí, náhlych zástavách obehu, vážnych úrazoch či dopravných nehodách. V regióne pracujú desiatky zdravotníckych záchranárov a lekárov. Na jednej stanici býva približne osem až deväť záchranárov v službách.
Zmena nastala od mája aj v susednej Hnúšti v okrese Rimavská Sobota, kde už nepôsobí lekárska posádka RLP, ale len RZP bez lekára.

Zmeny sú súčasťou celoslovenskej reformy

Podľa manažérky pre komunikáciu s verejnosťou Operačného strediska ZZS SR Petry Klimešovej sa sieť ambulancií mení na základe minuloročnej novelizácie zákona. „Sieť ambulancií ZZS v rámci celej Slovenskej republiky sa mení na základe minuloročnej novelizácie zákona. Navyšuje sa počet pozemných ambulancií z 321 na 344 a zaviedli sa aj nové typy ambulancií,“ uviedla Klimešová. Ako dodala, aktuálne prebieha implementačná fáza reformy.
„Ambulancie sa postupne do siete dopĺňajú a v opodstatnených prípadoch sa relokujú či transformujú na iný typ. Umiestnenie jednotlivých ambulancií a ich typ vychádza z modelov v rámci projektu optimalizácie siete ambulancií ZZS, ktoré riešia ich najefektívnejšie rozmiestnenie v rámci celého územia Slovenska,“ vysvetlila. Zdôraznila zároveň, že sieť záchrannej služby treba vnímať komplexne.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V okolí Muráňa zrušili jednu stanicu záchranárov. Posádku z Prednej Hory nahrádza Tisovec či Jelšava first appeared on vobraze.sk.</p>

Horúce dni sú tu a kúpaliská už finišujú s prípravami na letnú sezónu. V okresnom meste Lučenec čistia bazény a pripravujú športoviská, v neďalekej obci Rapovce už tento víkend odštartuje sezóna s obľúbenou termálnou vodou a v meste Revúca dokončujú prípravu po vlaňajšej rekonštrukcii bazéna. Prevádzkovatelia veria, že po slabšej minuloročnej sezóne priláka leto viac návštevníkov aj stabilnejšie počasie.

Lučenec otvorí sezónu v polovici júna

Mestské kúpalisko v Lučenci otvorí svoje brány pre verejnosť 15. júna. V týchto dňoch prebiehajú intenzívne práce na príprave areálu, čistení bazénov, úprave zelene aj kontrole technológií. „Chceme, aby kúpalisko aj tento rok ponúklo návštevníkom príjemné miesto na oddych, relax aj športové vyžitie,“ uviedla pre vobraze.sk hovorkyňa mesta Michaela Baboľová.

Návštevníci budú mať podľa nej k dispozícii rekreačný bazén, detský bazén s fontánkou, množstvo ležadiel a slnečníkov či vzdušnú trampolínu pre deti. Súčasťou areálu bude aj ihrisko na plážový volejbal, stolný tenis a možnosť zapožičania športového vybavenia. O občerstvenie sa postarajú tri bufety. Kúpalisko bude otvorené denne od 9.00 do 19.00 hodiny. Aj tento rok bude počas júla a augusta pripravené ranné aj večerné plávanie pre plavcov.

Mesto ponechalo ceny vstupného na minuloročnej úrovni. Dospelý zaplatí za celodenný vstup 5 eur, deti do 15 rokov 4 eurá a seniori či osoby ZŤP 3 eurá. Držitelia mestskej karty získajú zľavu jedno euro.
Hovorkyňa zároveň doplnila, že mestská plaváreň bude počas letných mesiacov júl a august zatvorená. Opätovne ju otvoria od 1. septembra.

Neďaleké Rapovce lákajú na termálnu vodu už od konca mája

Novú sezónu odštartuje už túto sobotu 30. mája termálne kúpalisko Novolandia v Rapovciach. Areál bude otvorený od 10.00 do 18.00 hodiny, pripravené bude aj večerné kúpanie od 18.00 do 21.00 hodiny.
Podľa Júliusa Szmudu, jedného z majiteľov areálu, stavili aj tento rok na osvedčené atrakcie a služby, ktoré návštevníkov zaujali už minulú sezónu. Najväčším lákadlom zostáva termálna voda, o ktorú je medzi ľuďmi dlhodobo veľký záujem.
Cenník zostáva zatiaľ na úrovni minulého roka, pričom počas hlavnej sezóny prázdnin sa vstupné zvýši približne o jedno euro. Wellness centrum plánujú otvoriť približne medzi 15. a 20. júnom. Súčasťou jeho areálu je aj vonkajší bazén s pitnou vodou a tobogan.

Revúca dokončuje prípravy, návštevníkov čaká zrekonštruovaný bazén

Na otvorenie sezóny sa pripravujú aj v okresnom meste Revúca, kde by kúpalisko malo privítať prvých návštevníkov v druhej polovici júna. Kúpalisko má kapacitu približne 400 ľudí a k dispozícii majú jeden bufet. Aktuálne prebieha čistenie areálu a bazéna, následne ho napustia vodou a prevádzkovateľ bude čakať na potrebné povolenia.
Významnou zmenou je rekonštrukcia bazéna z minulého roka. Pôvodnú fóliu nahradil nový laminátový povrch.
„Zatiaľ je to vynikajúca vec. Je to lepšie, pretože s fóliou boli stále problémy,“ uviedol riaditeľ TSM Revúca Ondrej Báňasa. Ceny vstupného sa meniť nebudú. Dospelí zaplatia 5 eur a deti 3 eurá. Prevádzkovatelia veria, že po slabšej minuloročnej sezóne bude tohtoročné leto priaznivejšie a návštevnosť stabilnejšia.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V Lučenci i Revúcej zostávajú ceny na kúpaliskách nezmenené, Rapovce otvárajú letnú sezónu už v sobotu first appeared on vobraze.sk.</p>

Armwrestlerka Tamara Stieranková z Kokavy nad Rimavicou získala bronzovú medailu na majstrovstvách Európy. Dvadsaťdvaročná reprezentantka si ju ukoristila v kategórii žien. Na pódiové priečky prenikla v pretláčaní pravou rukou (do 50 kg). V jej hmotnosti sa predstavilo deväť pretekárok. Stieranková je  členkou AWK Magnezit Revúca. Dejiskom májového kontinentálneho šampionátu bola Budapešť. Pre Tamaru Stierankovú je to druhý cenný kov z kontinentálneho šampionátu v seniorskej kategórii. Pred dvomi rokmi brala v Bratislave bronz v pretláčaní ľavou rukou (do 50 kg).

V maďarskej metropole súťažila Tamara Stieranková na ME tento mesiac aj v juniorskej kategórii do 23 rokov. V zápolení pravou rukou (do 50 kg) obsadila šieste miesto. Rovnako na šiestej priečke sa umiestnila tiež v súťažení ľavou rukou (do 50 kg). V jej váhe sa predstavilo šesť, resp. sedem pretekárok. Vlani obsadila Stieranková na európskom šampionáte v kategórii do 23 rokov, ktorý sa konal v rumunskom Kluži, dve štvrté miesta (pravou i ľavou rukou). V zbierke má medaily z ME v mládežníckych kategóriách, ale na pódiové priečky prenikla medzi juniorkami aj na majstrovstvách sveta.

Kokavčanka Tamara Stieranková sa stala v marci juniorskou majsterkou Slovenska (do 23 rokov) v pretláčaní ľavou rukou. Titul získala vo váhe do 60 kg. Republikový šampionát sa uskutočnil v Hanušovciach nad Topľou. Druhé miesto obsadila Stieranková v zápolení pravou rukou. Na majstrovstvách Slovenska v kategórii seniorov skončila v Jelšave tretia (do 60 kg – pravá ruka).

Zdroj: vobraze.sk, foto: reprofoto video FB T. Stierankovej

<p>The post Kokavčanka Stieranková si priniesla bronz z majstrovstiev Európy v pretláčaní rukou first appeared on vobraze.sk.</p>