Rodiny s deťmi, rekreační turisti aj milovníci prírody majú nový dôvod zastaviť sa na Prednej Hore. Vďaka novému náučnému chodníku Lesná hádanka môžu objaviť cestu vedúcu k obľúbenému Sysľovisku a Obrovisku úplne novým spôsobom – prostredníctvom nenáročnej lesnej prechádzky doplnenej o informačné zastavenia a zaujímavosti o prírode Muránskej planiny. Projekt rozširuje ponuku zážitkového cestovného ruchu v regióne a podporuje udržateľnejšie spoznávanie jedného z najcennejších prírodných území Slovenska.

Nový chodník vedie lesným prostredím medzi Prednou Horou a lokalitami Sysľovisko a Obrovisko. Popri príjemnej približne hodinovej prechádzke ponúkne návštevníkom tematické zastavenia s informáciami o okolitej prírode, lese a zaujímavostiach tejto časti Národného parku Muránska planina. Cieľom projektu je nielen rozšíriť ponuku cestovného ruchu, ale zároveň motivovať návštevníkov, aby namiesto presunu autom využili pešiu trasu a spoznali krásy regiónu priamo počas cesty. Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Beljak zdôraznil, že práve takéto projekty pomáhajú rozvíjať región citlivým spôsobom. „Rozvoj cestovného ruchu nie je iba o budovaní veľkých atrakcií. Rovnako dôležité sú projekty, ktoré prirodzene prepájajú návštevníkov s prírodou a zároveň pomáhajú miestnym komunitám. Náučný chodník lesná hádanka vytvára nový turistický produkt, ktorý podporuje aktívny pohyb, vzdelávanie aj ochranu prírodného dedičstva Muránskej planiny. Teší ma, že aj vďaka podpore kraja vznikajú zmysluplné projekty s dlhodobým prínosom pre región.“

Projekt vznikol v úzkej spolupráci OOCR GEMER, obce Muránska Huta a ďalších partnerov pôsobiacich v území. Výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric považuje nový chodník za ďalší krok v budovaní kvalitnej turistickej infraštruktúry. „Moderný návštevník nehľadá iba cieľ, ale aj samotný zážitok z cesty. Lesná hádanka ponúkne rodinám s deťmi aj individuálnym turistom možnosť spoznávať Muránsku planinu hravou a nenáročnou formou. Veríme, že nový chodník prispeje k predĺženiu pobytu návštevníkov v regióne a zároveň pomôže prirodzene rozložiť návštevnosť medzi jednotlivé lokality.“

Projekt zahŕňal prípravu odborných textov, výrobu drevených informačných panelov, terénne úpravy trasy, jej vyznačenie a osadenie jednotlivých informačných zastavení. Celková hodnota projektu predstavuje 3 105,03 eur, pričom jeho realizáciu podporila Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja prostredníctvom členského príspevku Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER vo výške približne 2300 eur.

Koordinátorka projektu Jana Mladšia pripomína, že ambíciou nebolo vytvoriť len ďalší turistický chodník. „Chceli sme pripraviť trasu, ktorá bude sama o sebe zážitkom. Návštevníci počas prechádzky objavia zaujímavosti o lese, prírode a okolí Prednej Hory, pričom jednotlivé zastavenia ich budú motivovať pozerať sa na krajinu inými očami. Veríme, že Lesná hádanka si rýchlo nájde svojich priaznivcov medzi rodinami aj turistami, ktorí sa do regiónu radi vracajú.“

Prevádzku a pravidelnú údržbu náučného chodníka budú zabezpečovať partneri projektu v spolupráci. Každoročne bude trasa kontrolovaná a podľa potreby čistená po zimnom období tak, aby zostala bezpečná a atraktívna pre návštevníkov počas celého roka.

Zdroj: tlačová správa, Zuzana Jóbová – výkonná riaditeľka KOCR Banskobystrický kraj Turizmus (redakčne upravené)

<p>The post Nový náučný chodník lesná hádanka prepojí Prednú Horu so Sysľoviskom a Obroviskom first appeared on vobraze.sk.</p>

Ponuku zážitkového cestovného ruchu v regióne Gemer rozšíri nový náučný chodník Lesná hádanka, ktorý prepojí rekreačnú lokalitu Predná Hora s obľúbenými miestami Sysľovisko a Obrovisko na Muránskej planine. Určený je rodinám s deťmi, peším turistom aj všetkým milovníkom prírody. Prostredníctvom tematických stanovíšť hravou formou približuje návštevníkom prírodné zaujímavosti územia a zároveň podporuje udržateľnejší pohyb medzi Prednou Horou a jednou z najvyhľadávanejších lokalít Muránskej planiny. Projekt slávnostne predstavia a symbolicky otvoria v pondelok 13. júla.

„Doteraz chýbalo priame pešie prepojenie Prednej Hory s lokalitami Obrovisko a Sysľovisko. Ubytovaní hostia aj ľudia z Prednej Hory museli na Sysľovisko cestovať autom. Teraz budú môcť ísť bezpečne pešo a popritom sa zabaviť riešením hádaniek,“ priblížil pre vobraze.sk destinačný koordinátor Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER Ján Ulický.

Trasa vedie lesným prostredím do mierneho kopca a návštevníci ju zvládnu približne za hodinu a pol pomalším tempom. Pozdĺž chodníka je pripravených takmer desať tematických stanovíšť s úlohami. Účastníci budú riešiť hádanky, zbierať indície a na záver vyplnia tajničku, vďaka čomu sa prechádzka stane zábavnou aj poučnou.

Projekt, ktorého hodnota presiahla 3 000 eur, bude oficiálne predstavený počas slávnostného otvorenia. Organizátori priblížia jeho vznik aj očakávaný prínos pre rozvoj cestovného ruchu a celého regiónu Gemer.
Ide o ďalšiu novinku, ktorou sa región Gemer snaží zatraktívniť svoju ponuku pre návštevníkov. Minulý mesiac bola pri Jelšave sprístupnená Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta, ktorá vedie na vrch Hrádok. Približne 2,4 kilometra dlhá trasa zahŕňa aj 140-metrový istený ferratový úsek a ponúka milovníkom turistiky a adrenalínu bezpečnejší spôsob, ako vystúpiť na obľúbené vyhliadkové miesto. Podľa Jána Ulického ide o trasu, ktorú turisti využívali už v minulosti, no po jej zabezpečení je prístupnejšia a bezpečnejšia pre širší okruh návštevníkov.

Zdroj: vobraze.sk, OOC Gemer

<p>The post Lesná hádanka prepojí Prednú Horu so Sysľoviskom a Obroviskom first appeared on vobraze.sk.</p>

Mlyn vo Veľkých Teriakovciach začína novú éru svojej existencie. Vyše 200-ročná národná kultúrna pamiatka opäť ožíva. Po niekoľkých rokoch odstávky a následnej rekonštrukcii je znovu sprístupnená verejnosti. V súčasnosti je mlyn už plne pripravený privítať prvých návštevníkov, ktorí doň môžu zavítať po predchádzajúcej jednoduchej rezervácii.
V mlyne uvidia návštevníci zachované pôvodné zariadenie a stroje na mletie obilia. Okrem toho je v ňom expozícia regionálneho múzea. Tá je zameraná nielen na mlynárstvo, ale aj roľníctvo, tradičné remeslá a život našich predkov. Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené hlavolamy a jednoduché vedomostné hry. Cieľom je prezentovať túto vzácnu technickú pamiatku rôznym skupinám návštevníkov a všetkým vekovým kategóriám.

Sprevádzanie zabezpečia miestni dobrovoľníci
Najväčšou výzvou po dokončení rekonštrukcie bolo personálne zabezpečenie pamiatky a organizácia samotných prehliadok. Vo Veľkých Teriakovciach sa totiž nechceli vydať cestou inštalácie QR kódov a elektronických sprievodcov, pri ktorej chýba ľudský rozmer a osobný vklad. Samospráva, ktorá mlyn prevádzkuje, sa rozhodla pre ťažšiu cestu. Záujemcov o prehliadku mlyna budú sprevádzať vyškolení lektori, ktorí im pútavou formou priblížia históriu pamiatky a prevedú ich expozíciami. Aktuálne je k dispozícii päť dobrovoľníkov z obce a blízkeho okolia, ktorí sa na prehliadkach budú striedať.
„Veľmi ma teší, že sa v našej obci a okolí našla skupina aktívnych ľudí, ktorým na osude mlyna záleží. Vďaka piatim dobrovoľníkom dokážeme pamiatku opäť sprístupniť verejnosti. Mlyn tak bude môcť privítať prvých turistov najmä počas nadchádzajúcich víkendov,“ skonštatoval zastupujúci starosta Veľkých Teriakoviec Norbert Keľo.

Unikát regiónu zachránený v poslednej chvíli
Vodný mlyn vo Veľkých Teriakovciach je najväčším zachovaným objektom svojho druhu v regióne Gemer-Malohont. Zároveň šlo o najdlhšie prevádzkovaný mlyn, svojmu pôvodnému účelu slúžil zhruba od začiatku 19. storočia až do roku 1961. Rozľahlú stavbu potom miestne roľnícke družstvo ešte ďalších päť rokov využívalo na šrotovanie.

Nasledujúcich vyše 40 rokov však už len chátrala. Zlom nastal až v roku 2008, keď občianske združenie (OZ) Ozveny získalo z nórskych fondov financie na obnovu mlyna. Tá prebehla v rokoch 2008 až 2010. OZ Ozveny potom mlyn prevádzkovalo asi 12 rokov. Bolo to však formou dobrovoľníckej práce a dlhodobé nasadenie sa napokon prejavilo v totálnom vyčerpaní dobrovoľníkov. Bolo preto potrebné riešiť budúcnosť pamiatky, ktorú napokon prevzala samospráva.

Keďže na mlyne sa medzičasom podpísal zub času, bola opäť nevyhnutná aspoň čiastočná rekonštrukcia mlyna. Podarilo sa to vďaka regionálnemu príspevku od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vo výške 80 000 eur. Obnova bola zameraná hlavne na obnovu fasády a zabránenie prenikaniu vlhkosti do historickej stavby.
„Urobila sa kompletná hydroizolácia muriva, opravili sa vonkajšie stierky a výmaľba, ako aj nátery okien. Vo vnútri boli opravené všetky omietky. Mlyn už bolo skutočne nutné dať do poriadku, keďže vlhkosť degradovala tieto vzácne priestory. Rekonštrukciou sa nám podarilo národnú kultúrnu pamiatku stavebne zastabilizovať a zachrániť jej historickú hodnotu pre ďalšie generácie,“ podčiarkol zastupujúci starosta.

Medzi ďalšími prácami bola rekonštrukcia sociálneho zázemia a toaliet pre návštevníkov. Dobrovoľníci mlyn potom poupratovali a pripravili ho na novú turistickú sezónu. V súčasnosti sa záujemcovia o históriu už môžu nahlasovať na prehliadky.

Mlyn ožíva
Renováciu mlyna a jeho oživenie víta aj OZ Ozveny. „Teší nás, že sa našiel niekto, kto po nás pokračuje. Sme radi, že sa do prevádzky mlyna zapojila miestna komunita a Teriakovčania. Jedna vec je totiž pamiatku opraviť, ale druhá vec je, aby žila a slúžila návštevníkom,“ podotkla Miroslava Vargová z OZ Ozveny. Prínos pre región vidí aj Miestna akčná skupina (MAS) Malohont. Jednou zo sprevádzajúcich lektoriek bude aj jej manažérka Danica Bartová. „Chceme pomôcť, pretože veríme, že obnovená pamiatka pritiahne ľudí nielen do mlyna, ale celkovo do regiónu,“ zdôraznila Bartová.

V pláne sú aj rôzne tematické kultúrne a spoločenské podujatia, na ktoré budú zverejňované samostatné pozvánky. Svoje dlhoročné skúsenosti z oblasti kultúry chce v tomto smere využiť obecná poslankyňa Regina Špitálová. V pláne má obnovenie kultúrnych podujatí, ktoré sa tam v minulosti konali – napríklad Slivkové hody či Vianoce v mlyne.
„Základ aktivít by boli tvorivé dielne a živé prezentácie tradičných remesiel. Napríklad pri vianočných podujatiach by to bola výroba medovníkov. V minulosti sme v mlyne varili kapustnicu či punč a pri tom vystupovali rôzne miestne folklórne skupiny. Tie plánujeme osloviť aj v budúcnosti, aby napríklad predstavili tradičné zvyky a obyčaje regiónu,“ vysvetlila Špitálová. Ako dodáva, cieľom je vytvoriť živý priestor s bohatým programom, ktorý zaujme širokú škálu záujemcov – od rodín s deťmi cez milovníkov histórie až po priaznivcov tradičného umenia a folklóru.
„Naším cieľom nie je len statické múzeum. Chceme, aby mlyn opäť pulzoval energiou, preto usilovne pracujeme na kalendári podujatí. Spojíme osvedčené tradície s novými nápadmi tak, aby si tu každý našiel to svoje,“ zdôraznila obecná poslankyňa.

Ako môžete mlyn navštíviť?
Veľké Teriakovce sa nachádzajú na hlavnej ceste I/72 vedúcej z Rimavskej Soboty do Brezna, zhruba šesť kilometrov severne od okresného mesta. Na križovatke pri potravinách Jednota stačí v smere od Rimavskej Soboty odbočiť doprava a po necelých 300 metroch sú návštevníci priamo pri mlyne.
Jeho poloha je zaznačená aj v mapových platformách Google Mapy, Apple Mapy, Mapy.com či Open Street Maps. Bezplatné parkovanie je možné priamo pri ceste pred budovou. Základná prehliadka mlyna trvá približne trištvrte hodiny. V prípade záujmu návštevníkov ju však je možné rozšíriť a doplniť o ďalšie informácie.
Registráciu na prehliadku je možné vykonať na e-mailovej adrese mlyn.teriakovce@gmail.com, prípadne na telefónnom čísle 0951 975 750. Potrebné je nahlásiť sa na prehliadku minimálne 24 hodín vopred.

Zdroj: tlačová správa, obec Veľké Teriakovce

<p>The post Mlyn vo V. Teriakovciach opäť ožíva. Národnú kultúrnu pamiatku po rekonštrukcii otvorili pre verejnosť first appeared on vobraze.sk.</p>

 
Gemer rozširuje svoju ponuku aktívneho cestovného ruchu o nový atraktívny produkt. Projekt Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta prináša návštevníkom možnosť vystúpiť na vrch Hrádok novým, dobrodružným a zároveň bezpečným spôsobom. Ferrata vedie skalným masívom nad hotelom Hrádok a ponúka jedinečné výhľady na okolité pohoria.  Projekt bol realizovaný na základe odbornej analýzy a návrhu jednotlivých úsekov v spolupráci s odborníkmi na horské zabezpečovacie systémy. Súčasťou projektu bolo osadenie bezpečnostných prvkov v skalnom teréne a vytvorenie trasy, ktorá umožňuje bezpečný pohyb návštevníkov po skalnom masíve. Jeho cieľom bolo vytvoriť nový turistický produkt, ktorý zatraktívni lokalitu Hrádku, rozšíri možnosti aktívneho trávenia voľného času a zároveň podporí návštevnosť regiónu.

Projekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK, n.o. prostredníctvom členského príspevku v oblastnej organizácii cestovného ruchu GEMER. Celkové náklady projektu dosiahli 18 600 eur, pričom finančná podpora zo Schémy pomoci Rozvojovej agentúry BBSK predstavovala 8 800 eur. Partner projektu, spoločnosť Slovenské magnezitové závody, a. s. Jelšava, zabezpečil spolufinancovanie vo výške 9 800 eur.

„Gemer považujeme za svoj domov a jeho rozvoj je pre nás prirodzenou súčasťou spoločenskej zodpovednosti. Teší nás, že sa podarilo vytvoriť nový turistický produkt, ktorý prinesie do regiónu ďalších návštevníkov a zároveň ukáže, že aj priemyselné podniky môžu aktívne prispievať k rozvoju cestovného ruchu. Veríme, že ferrata sa stane obľúbeným miestom pre domácich aj turistov z celého Slovenska. Ferrata na Hrádku nie je len novou turistickou atrakciou. Je symbolom spolupráce samosprávy, podnikateľského sektora a organizácií cestovného ruchu, ktoré spoločne ukazujú, že aj na Gemeri dokážeme vytvárať moderné a atraktívne projekty s dlhodobým prínosom pre celý región,“ povedal Roman Gažúr, generálny riaditeľ SMZ Jelšava.

Projekt nadväzuje na dlhodobú snahu o rozvoj cestovného ruchu v menej objavených častiach Banskobystrického kraja. Vznik novej ferraty vytvára ďalší dôvod na návštevu regiónu a zároveň prepája prírodné hodnoty Gemera s modernými formami zážitkového turizmu. „Som veľmi rád, že sa v okolí Jelšavy a na Gemeri darí realizovať projekty, ktoré prinášajú nové dôvody na návštevu nášho regiónu. Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta je presne typom atrakcie, ktorá obohacuje ponuku aktívneho cestovného ruchu a motivuje návštevníkov zostať u nás dlhšie. Keď sme pred rokmi stáli pri vzniku oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER, jednou z našich hlavných vízií bolo postupne vytvárať sieť zážitkov a atraktivít, ktoré predĺžia pobyt turistov v regióne. Teší ma, že práve vďaka spolupráci samosprávy, podnikateľského sektora a partnerov cestovného ruchu sa táto vízia krok za krokom napĺňa,“ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár. Nová ferrata zároveň rozširuje ponuku aktívneho cestovného ruchu v okolí Jelšavy a Hrádku. V kombinácii s ubytovacími službami, turistickými trasami a ďalšími atrakciami regiónu vytvára predpoklady pre dlhšie pobyty návštevníkov v území.

„Via ferrata Hrádok rozšíri, už teraz bohatú, ponuku zážitkov na Gemeri, a podporí rast cestovného ruchu v okolí Jelšavy. Veríme, že pritiahne aktívnych návštevníkov a predovšetkým rodiny s deťmi, keďže je naozaj bezpečná a vhodná aj pre menších turistov, ktorí len začínajú objavovať hory. Skvelé je, že v blízkosti môžu spoznať Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, Coburgovský kaštieľ a ubytovať sa v blízkom hoteli Hrádok,“ uviedol Jaroslav Hric z Oblastnej organizácie cestovného ruchu /OOCR/ Gemer.

Slávnostné otvorenie ferraty sa uskutočnilo 15. júna pri Hoteli Hrádok, kde si pozvaní hostia, partneri projektu, zástupcovia médií a verejnosť mohli novú trasu prezrieť a absolvovať organizovaný prechod. Návštevníci, ktorí nevlastnia vlastné vybavenie na pohyb po zaistených cestách, si budú môcť ferratové sety zapožičať priamo v Hoteli Hrádok. Vďaka tomu bude nová atrakcia dostupná aj pre záujemcov, ktorí sa chcú s ferratovým lezením zoznámiť po prvýkrát. Trasa je navrhnutá v náročnosti B/C, čím ponúka atraktívny zážitok pre rekreačných turistov aj skúsenejších návštevníkov so základnými skúsenosťami s pohybom na ferratách.

Zdroj: tlačová správa, Zuzana Jóbová – výkonná riaditeľka KOCR Banskobystrický kraj Turizmus (redakčne upravené)

<p>The post Nová ferrata pri Jelšave vedie skalným masívom a ponúka jedinečné výhľady first appeared on vobraze.sk.</p>

Na samote uprostred lesov pri obci Ďubákovo vzniklo miesto, ktoré návštevníkov neoslovuje luxusom, ale príbehom. Slameniačik, ekologický domček postavený zo slamy, dreva a hliny, ponúka návrat k jednoduchosti, pokoju a atmosfére, akú si mnohí pamätajú už len z rozprávania starých rodičov.

Za projektom stojí rodina Bútorovcov z mestskej časti Zelené pri Poltári. Manželia Alena a Ján sa rozhodli vdýchnuť nový život bývalému školskému areálu na jednom z najvyšších miest Stolických vrchov a neďaleko rozhľadne Jasenina. Práve výťažok z ubytovania podľa nich pomáha financovať postupnú obnovu historickej školy, ktorá je dnes v rekonštrukcii. „Myšlienka Slameniačika vznikla preto, aby sme zachránili školu. Chceme ľuďom ukázať, ako sa kedysi žilo, a zároveň zachovať toto miesto pre ďalšie generácie,“ hovorí Ján Bútor.

Domček zo slamy postavili za 85 dní

Slameniačik vznikol z prírodných materiálov – slamy a hliny z Maštinca pri Poltári, o ktorej miestni hovoria, že patrí medzi najkvalitnejšie na Slovensku. Hoci je majiteľ vyučený kúrenár, vodár a plynár, stavbárčina sa pre neho stala celoživotnou záľubou. „Cez týždeň som staval sám, cez víkendy mi pomáhala rodina. Celý domček bol hotový za 85 dní. Keby som dnes staval znova, opäť by som si vybral slamu a hlinu. Ten materiál má niečo do seba. Je tam úplne iná energia,“ hovorí.

Domček dnes ponúka ubytovanie pre šesť osôb. Na prízemí sa nachádza kuchyňa s tradičným sporákom na drevo a masívna dubová manželská posteľ. V podkroví sú ďalšie štyri lôžka. Dominantou však zostáva kontakt s prírodou a pokoj okolitého lesa.

Práve vlastnosti prírodných materiálov návštevníkov často prekvapia najviac. „Počas vianočných sviatkov sme večer zakúrili. Na druhý deň sme museli otvárať dvere, lebo sa nedalo vydržať od tepla. Neuveriteľné, ako slama a hlina dokážu držať teplo.“
Na krytom gangu nechýba lavička, kde si hostia môžu vychutnať slnečné lúče a výhľad na okolitú prírodu. „Ľudia sem nechodia za televízorom alebo nákupnými centrami. Chodia sem vypnúť a nasávať atmosféru doby, ktorou sa kedysi žilo.“

Sauna, studňa a ticho, ktoré dnes hľadá čoraz viac ľudí

Súčasťou areálu je sauna, ručne kopaná studňa vysekaná do kameňa s hĺbkou 16,2 metra a najmenším priemerom 155 centimetrov či detská zipline vedúca cez celý pozemok. „Studňu som kopal ručne do kameňa. Keď si človek uvedomí, koľko práce je za takým dielom, aj na tú vodu sa pozerá úplne inak,“ hovorí majiteľ s tým, že studňu chceli vidieť návštevníci a je už aj nasvietená.

K domčeku vedie približne dvojkilometrový úsek lúkou a kilometer upravenej lesnej cesty. Prístup je však bezproblémový aj autom. Najbližší sused býva približne dvanásť minút pešo od areálu, čo zaručuje dostatok súkromia. Pobyty sú možné minimálne na dve noci. Podľa majiteľov práve dlhší pobyt umožní návštevníkom naplno precítiť atmosféru miesta a oddýchnuť si od každodenného zhonu. „Až po prvom večeri a prvom ráne človek začne vnímať, čo toto miesto ponúka. Keď sa zobudí do ticha lesa, večer si sadne pred domček alebo do sauny a nikam sa nemusí ponáhľať, pochopí, prečo sa sem ľudia vracajú.“

Domček si získal množstvo priaznivcov. Niektorí sa vracajú pravidelne. „Je to pre nás najväčšie ocenenie. Keď ľudia odchádzajú spokojní a chcú sa vrátiť, vieme, že to robíme správne.“

Výzva: Ak je niekto chodil do tejto školy, majitelia by sa s ním veľmi radi porozprávali a podelili sa o zážitky. Prípadne budú radi, ak sa nájde ešte niekto, kto má fotky alebo nejaké písomnosti.

Škola, kde kedysi znelo vyše 70 detských hlasov

Len pár krokov od Slameniačika stojí kamenná budova bývalej školy. Prvýkrát v nej zazvonil školský zvonec 15. septembra 1936. Do školy chodilo 72 detí z okolitých usadlostí a lazov. V jednej časti budovy býval učiteľ. Ako spomínajú pamätníci, často nešlo o pedagóga v dnešnom ponímaní slova, ale o človeka, ktorý vedel čítať, písať i počítať a svoje vedomosti odovzdával ďalším generáciám. Deti sa učili dopoludnia aj popoludní a škola bola prirodzeným centrom života širokého okolia.

Počas obnovy sa majitelia stretli aj s viacerými žiakmi z tejto školy. „Rozprávali nám, ako chodili do školy, ako sa učili a ako sa tu kedysi žilo. Vtedy sme si uvedomili, že neobnovujeme len budovu, ale aj príbehy ľudí, ktorí tu vyrastali,“ zhodujú sa manželia Alena a Ján. Ako dodávajú, práve tieto spomienky sa stali jednou z najväčších motivácií pokračovať v rekonštrukcii.

Miesto si obľúbili aj hvezdári

Po zatvorení školy v roku 1974 objekt využívali sklárne Zlatno ako rekreačné zariadenie. Neskôr sem pravidelne prichádzali aj pracovníci hvezdárne z Rimavskej Soboty. „Škola stojí na úplnej rovine, na jednom z najvyšších miest Stolických vrchov. Chodili sem celé týždne pozorovať Perzeidy a nočnú oblohu. Keď sa nám dostala do rúk stará kronika, našli sme v nej záznamy o návštevách hvezdárov dokonca až z Tokia.“
Práve minimálny svetelný smog robí z tejto lokality výnimočné miesto na pozorovanie hviezd. Rozľahlá rovina v okolí školy zároveň ponúka dostatok priestoru na športové a voľnočasové aktivity. „Je tam priestor, kde si človek môže zahrať futbal, bedminton alebo si len sadnúť a pozerať na okolitú krajinu. Dnes je takých miest čoraz menej.“

V okolí sa nachádza vrch Jasenina s nadmorskou výškou 995 metrov aj rozhľadňa vo výške 1005 metrov nad morom. Samotný Slameniačik leží približne v nadmorskej výške 810 metrov.

Miesto s plánmi do budúcnosti

Obnova školy stále pokračuje a majitelia už dnes premýšľajú nad tým, ako jej opäť vdýchnuť život. „Našou hlavnou myšlienkou je pracovať s deťmi. Chceli by sme organizovať jazykové pobyty a jogové programy zamerané na vzťah k prírode a správne správanie v lese. „Mnohé deti trávia v prírode málo času, preto im ju chceme predstaviť naživo,“ hovorí učiteľka Alena Bútorová.

Každý pobyt v Slameniačiku tak pomáha písať ďalšiu kapitolu príbehu miesta, ktoré bolo kedysi plné detského smiechu a ktoré má ambíciu stať sa živým centrom vzdelávania aj v budúcnosti.

Slameniačik dnes nie je len miestom na prespanie. Je pozvánkou spomaliť, zažiť pokoj lesa, dotknúť sa histórie a na chvíľu sa vrátiť do čias, keď bol život jednoduchší. A možno práve preto odtiaľ návštevníci odchádzajú s pocitom, že objavili niečo, čo sa v dnešnom svete hľadá čoraz ťažšie. Tento rok plánujú ešte urobiť apidomček.

Kde nájdete Slameniačik?

Tí, ktorí by si chceli atmosféru Slameniačika a bývalej školy pod Jaseninou zažiť na vlastnej koži, môžu využiť rezerváciu prostredníctvom portálov Booking.com a Hauzi.sk.
Viac informácií o projekte, histórii školy, rekonštrukcii areálu aj pripravovaných aktivitách nájdu záujemcovia na stránke Škola pod Jaseninou a na rovnomennej facebookovej stránke.

Zdroj: PR-Článok, Škola pod Jaseninou, foto: manželia Bútorovci a Peter Štefančík ( FB Poltár a okolie(

<p>The post Slameniačik manželov Bútorovcov vracia v čase. Pobyt pri Ďubákove pomáha zachrániť takmer storočnú školu first appeared on vobraze.sk.</p>

Milovníci turistiky a adrenalínových zážitkov sa môžu tešiť na významnú novinku, ktorá rozšíri ponuku aktívneho cestovného ruchu v regióne Gemer. Už v najbližších dňoch sa uskutoční slávnostné otvorenie nového turistického produktu – Via ferraty Hrádok – Mikova železná cesta.

Nová ferrata vznikla v okrese Revúca, v blízkosti mesta Jelšava, a návštevníkom ponúkne možnosť vystúpiť na vrch Hrádok atraktívnym, dobrodružným, no zároveň bezpečným spôsobom. Trasa je zabezpečená ferratovým istením a určená pre turistov s vhodnou výstrojou.

Podľa destinačného koordinátora Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER Jána Ulického ide o približne 2,4 -kilometra dlhý turistický úsek, pričom samotná istená ferratová časť meria približne 140 metrov. Ulický zároveň uvádza, že ide o veľmi pekný úsek, so zaujímavými úsekmi, ktorý už v minulosti využívali čiastočne turisti aj bez ferratového zabezpečenia. Po novom však bude trasa výrazne bezpečnejšia a prístupnejšia širšej verejnosti.

Zároveň doplnil, že návštevníci si budú môcť priamo v Hoteli Hrádok zapožičať ferratové sety, čo ešte viac sprístupní zážitok aj pre tých, ktorí nevlastnia vlastnú výstroj. Projekt tak otvára lokalitu širšej klientele a zvyšuje jej atraktivitu v rámci aktívneho turizmu. Podľa jeho slov viac informácií prinesú organizátori po oficiálnom otvorení.

Slávnostné otvorenie ferraty sa uskutoční v priestoroch Hotela Hrádok a súčasťou podujatia bude aj prvý oficiálny prechod novej trasy. Projekt vstupuje do finálnej fázy, pričom kolaudácia je naplánovaná na najbližšie dni. Podľa informácií z Hotela Hrádok by mali s požičiavaním ferratových setov začať približne od 1. júla.

Zaujímavosťou je, že lokalita už teraz láka návštevníkov, ktorí sem prichádzajú na prechádzky v prístupnom teréne, aj pred oficiálnym otvorením ferraty.

Projekt Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta spája šport, dobrodružstvo a kontakt s prírodou. Návštevníci sa počas výstupu môžu tešiť na jedinečné výhľady na okolitú krajinu a objavovanie prírodných krás tejto časti Gemera.

Zdroj: vobraze.sk, OOCGemer

<p>The post V okrese Revúca pribudla nová turistická atrakcia. Neďaleko Jelšavy otvoria ferratu na vrch Hrádok first appeared on vobraze.sk.</p>

V rekreačnom areáli Kurinec – Zelená voda vrcholia prípravy na začiatok letnej sezóny. Do otvorenia zostáva už len niekoľko dní a pracovníci Technických služieb mesta Rimavská Sobota dokončujú posledné úpravy, aby bol areál pripravený privítať návštevníkov.

V máji bola dokončená obnova náteru bazéna s vlnobitím, ktorého farba sa vlani pár týždňov po otvorení začala na niektorých miestach odlupovať . Podľa Martina Spáčila zo spoločnosti Metrostav je bazén v rámci reklamácie opravený, nanovo natretý. „V nedeľu sme práce dokončili. Ešte bude potrebné namontovať bezpečnostné prepadové mreže a následne bazén napustiť vodou,“ uviedol pre vobraze.sk Martin Spáčil. Dodal, že viaceré opravy museli byť realizované celoplošne.

Aj napriek daždivému počasiu v uplynulých dňoch práce na Kurinci pokračujú. Ostatné bazény v areáli sú už napustené vodou a technológia funguje v nepretržitej 24-hodinovej prevádzke. V najbližších dňoch budú odovzdané aj vzorky vody potrebné pre otvorenie sezóny. Ako ďalej pre vobraze.sk riaditeľ Technických služieb mesta Attila Šimko potvrdil, ceny vstupného sa meniť nebudú. Návštevníkov tak poteší, že aj tento rok zostane v cene vstupu zahrnutý tobogan aj bazén s vlnobitím, čo bolo podľa prevádzkovateľov minulú sezónu pre mnohých príjemným prekvapením. Poznamenal, že vedenie mesta prehodnocovalo aj ceny vstupného, ale napokon zostali pôvodné.

Letná sezóna by sa mala začať podľa počasia už počas víkendu pred 15. júnom, a to 13. júna. Primátor mesta Jozef Šimko avizoval opravy odlupujúcej sa farby v rámci reklamácie ešte vlani, napokon k tomu došlo len pár týždňov pred začatím novej letnej sezóny.

Vedúci športovo rekreačných zariadení TSM Tomáš Poór uviedol, že personálne zabezpečenie areálu je pripravené vrátane plavčíkov a stáleho personálu. „Technológia už nabehla do plnej prevádzky, voda vo všetkých bazénoch okrem toho s vlnobitím, je napustená a pripravujeme ešte jednu prípojku pre kemping, ktorú by sme chceli stihnúť dokončiť do otvorenia sezóny,“ priblížil včera Poór. Pripravené sú tak aj dva bazény s geotermálnou vodou.

Na Kurinci pribudnú aj viaceré novinky. Areál získal nový záchranársky čln s elektromotorom, ktorý nahradil staršiu loďku už nevyhovujúcu technickému stavu. Nový čln je určený pre štyroch ľudí a jedného člena obsluhy. Podľa pracovníkov areálu našťastie doteraz nebolo potrebné podobnú techniku často využívať pri zásahoch. Podľa Poóra však chcú ísť s dobou aj v prípade nového člnu.

Obnovou prešli aj ďalšie časti areálu. Vymenené boli staré elektrické bojlery pri sprchách pri vrchnom bazéne, ktoré už nebolo možné opravovať. Zrekonštruovali tiež drevené pódium určené pre kultúrne programy a vystúpenia. Údržbu si vyžiadal aj detský bazén s vodným hradom, kde opravovali a nanovo maľovali plastové prvky.

Pracovníci pokračujú aj v ďalších úpravách. Pri vstupe do bazénu pribudla podľa Poóra protišmyková vrstva, ktorá má zvýšiť bezpečnosť návštevníkov. Podľa prevádzkovateľov sa na okrajoch bazénov vytváral klzkejší povrch aj vplyvom opaľovacích krémov.

Novinky čakajú aj priaznivcov vodných atrakcií. V týchto dňoch začali s prípravou vodných bicyklov a do polovice sezóny by mali pribudnúť dva nové kusy. Dodacie lehoty však boli podľa vedenia areálu dlhšie.

Významnou zmenou je aj prepojenie kúpaliska s vodnou nádržou a mólami. Po odstránení provizórneho oplotenia je celý priestor opäť prepojený, pričom na oboch koncoch budú uzatvárateľné veľké brány. Súčasťou príprav je aj natieranie ležadiel pri vodnej nádrži.

Na toboganoch už boli podľa riaditeľa TSM vykonané všetky potrebné skúšky a revízie. Ako dodal, veria, že letná sezóna v Kurinci sa začne bez komplikácií a návštevníci si areál užijú v plnom rozsahu hneď od prvých dní otvorenia.

Odlúpenú farbu v bazéne s vlnobitím majú na Kurinci opravovať na jar. Poškodených miest pribudlo

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Oprava bazéna s vlnobitím na Kurinci je hotová. Vynovený bol vodný hrad a pribudol nový záchranársky čln. Vstupné nemenili + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Muránska Huta v okrese Revúca pribudla nová cyklotrasa, ktorú už samospráva skolaudovala a spolu s obnovenou budovou klinčiarne ju slávnostne sprístupnia verejnosti 13. mája. Trasa začína priamo v obci pred zrekonštruovanou historickou budovou a vedie popri Hutníckom potoku smerom na Muránsku Zdychavu, pričom nový úsek má približne štyri kilometre vedie popod Prednú Horu.

„Ide popri potoku, nie sú tam veľké prevýšenia, je to takmer rovinka, nenáročné pre cyklistov v krásnej prírode,“ povedal pre vobraze.sk starosta obce Muránska Huta Marian Szentandrassi. Ako doplnil, opravovali viac ako kilometrový úsek, ktorý bol doteraz úplne nezjazdný, vedie popri potoku kde bolo veľa blata. „Cez náš kataster vedie cyklotrasa ujazdená a uvalcovaná štrkodrvinou a pokračuje ďalej lesnou cestou,“ priblížil starosta o úseku, ktorý začína u nich v obci, napája sa do siete cyklotrás a končí tak až na Muránskej planine. Napojenie je približne v úseku, kde pred pár rokmi došlo k poškodeniu cesty počas prívalových dažďov.

Cyklotrasa sa nachádza v ochrannom pásme Muránska planina a vedie prírodným prostredím s novým spevneným povrchom, doplneným o odvodňovacie prvky. Podľa cyklokoordinátora Petra Krušinského z Rozvojovej agentúry Banskobystrického kraja je vhodná najmä pre MTB a gravel bicykle a vďaka nenáročnému profilu poslúži aj rekreačným cyklistom či návštevníkom ubytovaným v okolí.

Projekt vznikol v spolupráci obce s Rozvojová agentúra Banskobystrického kraja a bol podporený z Plánu obnovy sumou viac ako 690-tisíc eur. Okrem cyklotrasy pribudol v území aj mobiliár, informačné tabule a nové pracovné miesto na jej údržbu.

V obci sa nachádza aj jeden zo 16 nových informačných panelov pre cykloturistov a návštevníkov národného parku v okolí Muránskej planiny. Umiestnené sú v obciach na Horehroní i na Gemeri, panely sú vo vstupných častiach a prostredníctvom QR kódov prepojené aj s online obsahom. „Aby sa návštevníci Muránskej planiny pohybovali bezpečne, zodpovedne a s rešpektom k prírode. Sú tam cykloturistické mapy, zásady správania sa v národnom parku a každý panel je obsahovo jedinečný s tipmi na výlet a prispôsobený presnej lokalite, v ktorej sa nachádza,“ hovorí Krušinský.

Súčasťou projektu je aj obnova historickej Klinčiarne z druhej polovice 19. storočia, ktorá v minulosti slúžila na výrobu klincov, neskôr ako škola či pohostinstvo. Objekt má slúžiť ako multifunkčné centrum s infocentrom, útlňou, pamätnou izbou, cyklistickým zázemím a náučným chodníkom Svinčiarky. Starosta obce Marian Szentandrássi uviedol, že napriek komplikáciám počas rekonštrukcie sa podarilo projekt dotiahnuť do úspešného konca a vytvoriť nové zázemie pre rozvoj cestovného ruchu v regióne. „V podkroví je ešte priesto na tri apartmány a na to hľadáme ďalší projekt a zdroje,“ dodáva starosta obce s približne 170 obyvateľmi. Do katastra obce Muránska Huta však spadá časť Prednej hory kde je Coburgovský kaštieľ.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Marian Szentandrassi

<p>The post V Muránskej Hute pribudla cyklotrasa, otvoria pri nej i historickú budovu klinčiarne first appeared on vobraze.sk.</p>

Obec Halič pri Lučenci sa v posledných rokoch stala miestom, kde to pravidelne žije. Ľudia prichádzajú po čerstvý chlieb, lokálne potraviny, posedieť si pri káve a stretnúť známych. Remeselné a potravinové trhy sa tu za krátke obdobie premenili na obľúbené miesto stretnutí, ktoré láka nielen domácich, ale aj návštevníkov z Lučenca a širokého okolia. Konajú sa v priestoroch Csontváryho múzea s kaviarňou, ktoré fungujú ako obecný podnik, oslávili 1. mája dva roky svojej existencie.

„Od soboty začíname s odbernými sobotami pre čerstvé potraviny. Záujemcovia odoberajú potraviny na základe objednávky od farmára, či pestovateľa v areáli múzea. Aktuálne informácie vždy zverejňujeme na FB: Trh Halič. Každú poslednú sobotu v mesiaci potom prebieha veľký trh,“ priblížila koordinátorka projektov Henrieta Čemanová s tým, že mimo sezóny sa konali raz mesačne.

Záujem o predaj aj návštevu neustále rastie. Počas posledných podujatí boli priestory úplne zaplnené. „Dlhoročný sen o trhu sa podarilo zrealizovať. Aj keď u nás trhy nemali silnú tradíciu, podarilo sa poctivou prácou vytvoriť fungujúci priestor,“ hovorí Čemanová.

Zároveň poukazuje na širší význam trhov pre komunitu. „Ľudia, ktorí chodia na trh, chodia aj na komunitné aktivity a zároveň navštevujú kaviarničku pod názvom Céder. Priestor je kompaktný, všetko je prepojené a prirodzene to funguje,“ vysvetľuje. Podľa nej ide nielen o predaj, ale aj o stretávanie a budovanie vzťahov. „Veľmi nás teší, že predajcovia aj návštevníci tu nachádzajú spoločný priestor. To je pre nás kľúčové.“

Podľa starostu obce Halič Alexandra Udvardyho sa podarilo vytvoriť niečo viac než len trhovisko. „Je to také malé dieťa obce. Veľmi sa tešíme, že sa nám podarilo pridať ponuku pre návštevníkov, ktorých do Haliče láka najmä zámok, ale chceli sme, aby tu mali možnosť stráviť viac času. Je to priestor pre komunitu, kde sa ľudia stretávajú a trávia spolu čas,“ približuje. Aj on sám sa aktívne zapája – pravidelne pomáha pri organizácii či stavaní stánkov.

Projekt, ktorý zahŕňa múzeum, kaviareň aj trhy, funguje ako obecný podnik. Hoci má len jedného stáleho zamestnanca, pomáha pri ňom viac ako desať ľudí a brigádnikov. Za dva roky sa podarilo zorganizovať množstvo podujatí – od remeselných dielní cez letné kino až po obľúbené nedávne akcie ako „Mašinky v podzámčí“.

Koordinátorka projektov zdôrazňuje, že práve skúsenosti s regionálnymi projektmi pomohli pri rozbehu trhov. „Mala som možnosť pracovať s komunitami v Gemeri, Malohonte či Honte aj pri regionálnych značkách. Aj preto sme vedeli, že keď sa to robí poctivo, ľudia si k tomu nájdu cestu,“ hovorí.

Interaktívne múzeum je venované maliarovi Tivadárovi Kosztkovi Csontvárymu, ktoré bolo zrekonštruované a pripomína návštevníkom rodáka a z tejto obce. Múzeum prináša návštevníkom úplne iný zážitok, než na aký sú zvyknutí z klasických expozícií. Namiesto vitrín a statických panelov tu dominujú digitálne technológie – veľkoplošné projekcie, interaktívne obrazovky či prvky rozšírenej reality. Návštevník sa tak môže nielen oboznámiť s dielom umelca, ale doslova „vstúpiť“ do jeho obrazov a zažiť ich z novej perspektívy.
Nechýba kaviareň ani dielničkové priestory, kde sa konajú kurzy kváskovania, keramiky, výroby šperkov či ďalšie aktivity pre verejnosť.

„Je to aj priestor pre výučbu a rodiny. Chodia k nám deti, školy, robíme dielničky, zapájame ich aj do tvorby vonkajšieho prostredia,“ približuje Čemanová. Areál sa postupne rozvíja aj ekologicky – pribudla dažďová záhrada s vážkami, ktoré sa živia komármi. „Myslíme aj na takéto zelené aktivity,“ dopĺňa.

Druhé výročie si organizátori pripomenú počas podujatia Noc múzeí 16. mája, ktoré bude zároveň poďakovaním verejnosti. „Chceme sa poďakovať ľuďom, že si k nám našli cestu. Pripravujeme program, ktorý bude prístupný pre všetkých,“ hovorí vedúca múzea. Niektoré aktivity budú bezplatné alebo len za symbolický príspevok v rámci možností.

Zdroj: PR-článok, Obec Halič, Múzeum Csontváry a Kaviareň Céder

<p>The post Trhy v Haliči lákajú davy. Múzeum i kaviareň majú dva roky a stali sa srdcom komunitného života first appeared on vobraze.sk.</p>

Mestské kúpalisko v Tornali čaká výrazná zmena. Na mieste pôvodného plaveckého bazéna by sa mala začať výstavba nového relaxačného bazéna, ktorý má priniesť modernejšie možnosti oddychu a zvýšiť atraktivitu areálu. Ako pre vobraze.sk uviedla primátorka Erika Győrfiová, projekt chcú financovať z úveru vo výške približne 800-tisíc eur a z vlastných zdrojov. Zmluvný partner má zabezpečiť projektovanie aj samotnú výstavbu.

„Celé to má byť zrealizované vrátane projekčných prác do konca tohto roka,“ priblížila. Priebeh výstavby by podľa nej nemal ovplyvniť chod areálu. Mesto aktuálne čaká na vypracovanie projektovej dokumentácie, následne by sa malo začať stavať.

Podľa vedúceho investičného oddelenia na mestskom úrade Roberta Maga bude mať nový bazén rozmery približne 13 × 16 metrov a hĺbku vody od 1,3 do 1,5 metra. Navrhnutý je ako relaxačný bazén s napnutou hladinou a horným prelivom. Povrch bude upravený protišmykovou fóliou a doplnený o vstupné schodiská. Bazén vznikne približne na polovici pôvodného plaveckého bazéna. V druhej časti v budúcnosti plánujú urobiť detský bazén.

Teplota vody by mala dosahovať približne 31 stupňov Celzia, čo zodpovedá relaxačnému využitiu. V bazéne majú využívať vodou privádzanú zo zatopenej priepasti Morské oko do vyrovnávacej nádrže, kde sa upraví a ohreje. Tou napúšťajú aj samotné prírodné kúpalisko.

Súčasťou nového bazéna budú aj vodné atrakcie, ako vodný hríbik, bublinkové systémy, masážne lavice či rôzne chrliče a trysky. Okrem bazéna vznikne aj technické zázemie v podobe dvojpodlažného objektu s rozmermi približne 7 × 20 metrov. V podzemnej časti bude technológia, na prízemí zázemie pre plavčíkov a bar pre návštevníkov. Okolie doplnia spevnené plochy a nové verejné osvetlenie, ktoré zvýši komfort aj bezpečnosť.

Pred tohtoročnou letnou sezónou plánujú v Tornali sfunkčniť kemping. V priebehu najbližších týždňov budú prebiehať prípravné práce k osadeniu a inštalácii niekoľkých mobilných domčekov do neďalekého areálu. „Už máme uzatvorenú zmluvu o dielo. Domčeky sa už vyrábajú a budúci týždeň sa začnú stavebné práce v areáli kempingu so zakladaním a prípravou inžinierských sietí,“ priblížil Mag s tým, že by tieto práce mali byť hotové do konca júna. Osadené domčeky na miesto sú prefabrikované, vyrobené v závode a napoja sa už len na vodu, kanalizáciu i elektiku.

Na Teplom Vrchu sa tiež začínajú pripravovať na letnú sezónu. Obec, ktorá na jednej strane prírodnej nádrže prevádzkuje rekreačné zariadenie Drieňok, upravuje pláž a maľuje interiér ubytovacieho zariadenia. Kosenie a bežná údržba sú samozrejmosťou, väčšie novinky však zatiaľ nechystajú a zostávajú pri osvedčenom štandarde. Ako pre vobraze.sk uviedla starostka Teplého Vrchu Jana Janšová, okrem maľovania prebieha aj údržba interiéru na základe požiadaviek regionálneho úradu verejného zdravotníctva. „Bude fungovať aj terasa a v hlavnej sezóne by sme chceli s brigádnikmi sprevádzkovať aj bufet na pláži,“ doplnila.

Tamojšia vodná nádrž patrí medzi najteplejšie na Slovensku. Pred začiatkom sezóny sa snažia byť čo najlepšie pripravení a dúfajú najmä v priaznivé počasie a čistú vodu. Na druhej strane nádrže, v súkromnom zariadení Ormet, sa tiež pripravujú na sezónu. Minulý rok tam pribudlo multifunkčné ihrisko aj detské ihrisko a rozšírili ubytovacie kapacity. Tento rok podľa jedného z majiteľov Romana Oštroma zatiaľ väčšie novinky neplánujú. „Chceli by sme otvoriť ešte pred prázdninami, ak budú vhodné podmienky. Pripravujeme sa tak ako každý rok,“ uviedol.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Na Teplom Vrchu začali s prípravami na sezónu, v Tornali majú postaviť nový bazén ešte tento rok first appeared on vobraze.sk.</p>