V obci Muránska Huta v okrese Revúca pribudla nová cyklotrasa, ktorú už samospráva skolaudovala a spolu s obnovenou budovou klinčiarne ju slávnostne sprístupnia verejnosti 13. mája. Trasa začína priamo v obci pred zrekonštruovanou historickou budovou a vedie popri Hutníckom potoku smerom na Muránsku Zdychavu, pričom nový úsek má približne štyri kilometre vedie popod Prednú Horu.

„Ide popri potoku, nie sú tam veľké prevýšenia, je to takmer rovinka, nenáročné pre cyklistov v krásnej prírode,“ povedal pre vobraze.sk starosta obce Muránska Huta Marian Szentandrassi. Ako doplnil, opravovali viac ako kilometrový úsek, ktorý bol doteraz úplne nezjazdný, vedie popri potoku kde bolo veľa blata. „Cez náš kataster vedie cyklotrasa ujazdená a uvalcovaná štrkodrvinou a pokračuje ďalej lesnou cestou,“ priblížil starosta o úseku, ktorý začína u nich v obci, napája sa do siete cyklotrás a končí tak až na Muránskej planine. Napojenie je približne v úseku, kde pred pár rokmi došlo k poškodeniu cesty počas prívalových dažďov.

Cyklotrasa sa nachádza v ochrannom pásme Muránska planina a vedie prírodným prostredím s novým spevneným povrchom, doplneným o odvodňovacie prvky. Podľa cyklokoordinátora Petra Krušinského z Rozvojovej agentúry Banskobystrického kraja je vhodná najmä pre MTB a gravel bicykle a vďaka nenáročnému profilu poslúži aj rekreačným cyklistom či návštevníkom ubytovaným v okolí.

Projekt vznikol v spolupráci obce s Rozvojová agentúra Banskobystrického kraja a bol podporený z Plánu obnovy sumou viac ako 690-tisíc eur. Okrem cyklotrasy pribudol v území aj mobiliár, informačné tabule a nové pracovné miesto na jej údržbu.

V obci sa nachádza aj jeden zo 16 nových informačných panelov pre cykloturistov a návštevníkov národného parku v okolí Muránskej planiny. Umiestnené sú v obciach na Horehroní i na Gemeri, panely sú vo vstupných častiach a prostredníctvom QR kódov prepojené aj s online obsahom. „Aby sa návštevníci Muránskej planiny pohybovali bezpečne, zodpovedne a s rešpektom k prírode. Sú tam cykloturistické mapy, zásady správania sa v národnom parku a každý panel je obsahovo jedinečný s tipmi na výlet a prispôsobený presnej lokalite, v ktorej sa nachádza,“ hovorí Krušinský.

Súčasťou projektu je aj obnova historickej Klinčiarne z druhej polovice 19. storočia, ktorá v minulosti slúžila na výrobu klincov, neskôr ako škola či pohostinstvo. Objekt má slúžiť ako multifunkčné centrum s infocentrom, útlňou, pamätnou izbou, cyklistickým zázemím a náučným chodníkom Svinčiarky. Starosta obce Marian Szentandrássi uviedol, že napriek komplikáciám počas rekonštrukcie sa podarilo projekt dotiahnuť do úspešného konca a vytvoriť nové zázemie pre rozvoj cestovného ruchu v regióne. „V podkroví je ešte priesto na tri apartmány a na to hľadáme ďalší projekt a zdroje,“ dodáva starosta obce s približne 170 obyvateľmi. Do katastra obce Muránska Huta však spadá časť Prednej hory kde je Coburgovský kaštieľ.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Marian Szentandrassi

<p>The post V Muránskej Hute pribudla cyklotrasa, otvoria pri nej i historickú budovu klinčiarne first appeared on vobraze.sk.</p>

Obec Halič pri Lučenci sa v posledných rokoch stala miestom, kde to pravidelne žije. Ľudia prichádzajú po čerstvý chlieb, lokálne potraviny, posedieť si pri káve a stretnúť známych. Remeselné a potravinové trhy sa tu za krátke obdobie premenili na obľúbené miesto stretnutí, ktoré láka nielen domácich, ale aj návštevníkov z Lučenca a širokého okolia. Konajú sa v priestoroch Csontváryho múzea s kaviarňou, ktoré fungujú ako obecný podnik, oslávili 1. mája dva roky svojej existencie.

„Od soboty začíname s odbernými sobotami pre čerstvé potraviny. Záujemcovia odoberajú potraviny na základe objednávky od farmára, či pestovateľa v areáli múzea. Aktuálne informácie vždy zverejňujeme na FB: Trh Halič. Každú poslednú sobotu v mesiaci potom prebieha veľký trh,“ priblížila koordinátorka projektov Henrieta Čemanová s tým, že mimo sezóny sa konali raz mesačne.

Záujem o predaj aj návštevu neustále rastie. Počas posledných podujatí boli priestory úplne zaplnené. „Dlhoročný sen o trhu sa podarilo zrealizovať. Aj keď u nás trhy nemali silnú tradíciu, podarilo sa poctivou prácou vytvoriť fungujúci priestor,“ hovorí Čemanová.

Zároveň poukazuje na širší význam trhov pre komunitu. „Ľudia, ktorí chodia na trh, chodia aj na komunitné aktivity a zároveň navštevujú kaviarničku pod názvom Céder. Priestor je kompaktný, všetko je prepojené a prirodzene to funguje,“ vysvetľuje. Podľa nej ide nielen o predaj, ale aj o stretávanie a budovanie vzťahov. „Veľmi nás teší, že predajcovia aj návštevníci tu nachádzajú spoločný priestor. To je pre nás kľúčové.“

Podľa starostu obce Halič Alexandra Udvardyho sa podarilo vytvoriť niečo viac než len trhovisko. „Je to také malé dieťa obce. Veľmi sa tešíme, že sa nám podarilo pridať ponuku pre návštevníkov, ktorých do Haliče láka najmä zámok, ale chceli sme, aby tu mali možnosť stráviť viac času. Je to priestor pre komunitu, kde sa ľudia stretávajú a trávia spolu čas,“ približuje. Aj on sám sa aktívne zapája – pravidelne pomáha pri organizácii či stavaní stánkov.

Projekt, ktorý zahŕňa múzeum, kaviareň aj trhy, funguje ako obecný podnik. Hoci má len jedného stáleho zamestnanca, pomáha pri ňom viac ako desať ľudí a brigádnikov. Za dva roky sa podarilo zorganizovať množstvo podujatí – od remeselných dielní cez letné kino až po obľúbené nedávne akcie ako „Mašinky v podzámčí“.

Koordinátorka projektov zdôrazňuje, že práve skúsenosti s regionálnymi projektmi pomohli pri rozbehu trhov. „Mala som možnosť pracovať s komunitami v Gemeri, Malohonte či Honte aj pri regionálnych značkách. Aj preto sme vedeli, že keď sa to robí poctivo, ľudia si k tomu nájdu cestu,“ hovorí.

Interaktívne múzeum je venované maliarovi Tivadárovi Kosztkovi Csontvárymu, ktoré bolo zrekonštruované a pripomína návštevníkom rodáka a z tejto obce. Múzeum prináša návštevníkom úplne iný zážitok, než na aký sú zvyknutí z klasických expozícií. Namiesto vitrín a statických panelov tu dominujú digitálne technológie – veľkoplošné projekcie, interaktívne obrazovky či prvky rozšírenej reality. Návštevník sa tak môže nielen oboznámiť s dielom umelca, ale doslova „vstúpiť“ do jeho obrazov a zažiť ich z novej perspektívy.
Nechýba kaviareň ani dielničkové priestory, kde sa konajú kurzy kváskovania, keramiky, výroby šperkov či ďalšie aktivity pre verejnosť.

„Je to aj priestor pre výučbu a rodiny. Chodia k nám deti, školy, robíme dielničky, zapájame ich aj do tvorby vonkajšieho prostredia,“ približuje Čemanová. Areál sa postupne rozvíja aj ekologicky – pribudla dažďová záhrada s vážkami, ktoré sa živia komármi. „Myslíme aj na takéto zelené aktivity,“ dopĺňa.

Druhé výročie si organizátori pripomenú počas podujatia Noc múzeí 16. mája, ktoré bude zároveň poďakovaním verejnosti. „Chceme sa poďakovať ľuďom, že si k nám našli cestu. Pripravujeme program, ktorý bude prístupný pre všetkých,“ hovorí vedúca múzea. Niektoré aktivity budú bezplatné alebo len za symbolický príspevok v rámci možností.

Zdroj: PR-článok, Obec Halič, Múzeum Csontváry a Kaviareň Céder

<p>The post Trhy v Haliči lákajú davy. Múzeum i kaviareň majú dva roky a stali sa srdcom komunitného života first appeared on vobraze.sk.</p>

Mestské kúpalisko v Tornali čaká výrazná zmena. Na mieste pôvodného plaveckého bazéna by sa mala začať výstavba nového relaxačného bazéna, ktorý má priniesť modernejšie možnosti oddychu a zvýšiť atraktivitu areálu. Ako pre vobraze.sk uviedla primátorka Erika Győrfiová, projekt chcú financovať z úveru vo výške približne 800-tisíc eur a z vlastných zdrojov. Zmluvný partner má zabezpečiť projektovanie aj samotnú výstavbu.

„Celé to má byť zrealizované vrátane projekčných prác do konca tohto roka,“ priblížila. Priebeh výstavby by podľa nej nemal ovplyvniť chod areálu. Mesto aktuálne čaká na vypracovanie projektovej dokumentácie, následne by sa malo začať stavať.

Podľa vedúceho investičného oddelenia na mestskom úrade Roberta Maga bude mať nový bazén rozmery približne 13 × 16 metrov a hĺbku vody od 1,3 do 1,5 metra. Navrhnutý je ako relaxačný bazén s napnutou hladinou a horným prelivom. Povrch bude upravený protišmykovou fóliou a doplnený o vstupné schodiská. Bazén vznikne približne na polovici pôvodného plaveckého bazéna. V druhej časti v budúcnosti plánujú urobiť detský bazén.

Teplota vody by mala dosahovať približne 31 stupňov Celzia, čo zodpovedá relaxačnému využitiu. V bazéne majú využívať vodou privádzanú zo zatopenej priepasti Morské oko do vyrovnávacej nádrže, kde sa upraví a ohreje. Tou napúšťajú aj samotné prírodné kúpalisko.

Súčasťou nového bazéna budú aj vodné atrakcie, ako vodný hríbik, bublinkové systémy, masážne lavice či rôzne chrliče a trysky. Okrem bazéna vznikne aj technické zázemie v podobe dvojpodlažného objektu s rozmermi približne 7 × 20 metrov. V podzemnej časti bude technológia, na prízemí zázemie pre plavčíkov a bar pre návštevníkov. Okolie doplnia spevnené plochy a nové verejné osvetlenie, ktoré zvýši komfort aj bezpečnosť.

Pred tohtoročnou letnou sezónou plánujú v Tornali sfunkčniť kemping. V priebehu najbližších týždňov budú prebiehať prípravné práce k osadeniu a inštalácii niekoľkých mobilných domčekov do neďalekého areálu. „Už máme uzatvorenú zmluvu o dielo. Domčeky sa už vyrábajú a budúci týždeň sa začnú stavebné práce v areáli kempingu so zakladaním a prípravou inžinierských sietí,“ priblížil Mag s tým, že by tieto práce mali byť hotové do konca júna. Osadené domčeky na miesto sú prefabrikované, vyrobené v závode a napoja sa už len na vodu, kanalizáciu i elektiku.

Na Teplom Vrchu sa tiež začínajú pripravovať na letnú sezónu. Obec, ktorá na jednej strane prírodnej nádrže prevádzkuje rekreačné zariadenie Drieňok, upravuje pláž a maľuje interiér ubytovacieho zariadenia. Kosenie a bežná údržba sú samozrejmosťou, väčšie novinky však zatiaľ nechystajú a zostávajú pri osvedčenom štandarde. Ako pre vobraze.sk uviedla starostka Teplého Vrchu Jana Janšová, okrem maľovania prebieha aj údržba interiéru na základe požiadaviek regionálneho úradu verejného zdravotníctva. „Bude fungovať aj terasa a v hlavnej sezóne by sme chceli s brigádnikmi sprevádzkovať aj bufet na pláži,“ doplnila.

Tamojšia vodná nádrž patrí medzi najteplejšie na Slovensku. Pred začiatkom sezóny sa snažia byť čo najlepšie pripravení a dúfajú najmä v priaznivé počasie a čistú vodu. Na druhej strane nádrže, v súkromnom zariadení Ormet, sa tiež pripravujú na sezónu. Minulý rok tam pribudlo multifunkčné ihrisko aj detské ihrisko a rozšírili ubytovacie kapacity. Tento rok podľa jedného z majiteľov Romana Oštroma zatiaľ väčšie novinky neplánujú. „Chceli by sme otvoriť ešte pred prázdninami, ak budú vhodné podmienky. Pripravujeme sa tak ako každý rok,“ uviedol.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Na Teplom Vrchu začali s prípravami na sezónu, v Tornali majú postaviť nový bazén ešte tento rok first appeared on vobraze.sk.</p>

Muránske buchty, ktoré obec vyrába deviaty rok, zaznamenávajú s príchodom teplejších dní výrazný nárast predaja. Dôvod je jednoduchý – do regiónu prichádza viac turistov, ktorí si popri výletoch radi doprajú aj miestnu špecialitu. „Keď je dobré počasie, okamžite sa to odrazí na predaji. Buchiet sa predá podstatne viac. Nárast sme zanamenali počas veľkonočných sviatkov, piekli sme v sobotu aj v nedeľu,“ potvrdzuje starosta Roman Goldschmidt. Naposledy sa v pekárni pieklo aj viac než tisíc kusov, pričom dopyt podľa neho dlhodobo rastie.

V centre obce, na hlavnej križovatke, ich predávajú celoročne a majú v regióne dlhú históriu. Obec koncom minulého roka získala prestížne európske ocenenie – chránené zemepisné označenie od Európskej komisie. Proces jeho získania trval tri roky. „Sme veľmi radi, že sa kvalita a tradícia muránskych buchiet odzrkadlila aj na európskej úrovni,“ uviedol pre vobraze.sk starosta obce Roman Goldschmidt, ktorý bol pri preberaní ocenenia. Ako dodal, v rámci Slovenska ide približne o tridsiaty výrobok s týmto statusom. Obec je držiteľom aj ochrannej známky a produkt nesie označenie Regionálny produkt Gemer-Malohont.

Dnes na výrobe pracuje šesť kmeňových zamestnancov, počas sezóny ich podľa starostu dopĺňajú brigádnici – najmä študenti a dohodári. Buchty sa pečú celoročne, no hlavná sezóna prichádza práve s teplým počasím. „Ľudia chodia na turistiku – na sysľovisko, na Muránsky hrad či do okolia. A keďže sme na križovatke ciest, zastavia sa aj okoloidúci,“ vysvetľuje starosta.

Zákazníci si môžu vybrať z viacerých druhov náplní – od klasických lekvárových, makových či orechových až po tvarohové, čučoriedkové, višňové či jahodové. Novinkou je napríklad malinová kombinácia. Dôraz sa podľa Goldschmidta kladie aj na množstvo plnky. „Od začiatku som bol prísny – buchta musí byť poctivo naplnená. Niektorí sa aj sťažujú, že je jej veľa, ale radšej viac ako menej,“ dodáva starosta.

Rast cien vstupov a energií sa nevyhol ani tejto tradičnej výrobe. Od apríla preto obec pristúpila k miernemu zvýšeniu ceny – z dvoch eur na 2,30 eura za kus. „Zisk bol minimálny, museli sme reagovať na náklady. Neteší nás to, ale iná možnosť nebola,“ priznáva Goldschmidt. Ako podotkol, v začiatkoch rozbiehali výrobu aj odkúpenie budovy bez podpory, len z úveru. „Nakoniec sa to zvládlo a splatilo sa to. Muránske buchty sú len tie, ktoré sú upečené priamo u nás v Muráni. Držíme sa tradičnej receptúry,“ zdôrazňuje starosta.

Obec však nechce zostať len pri výrobe buchiet. V pláne je rozšírenie služieb – konkrétne nadstavba budovy predajne, kde by mali vzniknúť apartmány. Reagujú tak na nedostatok ubytovacích kapacít počas turistickej sezóny. „Chceli by sme, aby to bolo hotové čo najskôr, ideálne ešte pred zimou, aby to už na budúce leto prinášalo úžitok,“ priblížil starosta s tým, že sa týmto návrhom budú ešte zaoberať poslanci obecného zastupiteľstva. Prevádzku predajne by stavebné práce nemali výrazne obmedziť.

Podľa dostupných informácií sa muránske buchty piekli už v 70. rokoch minulého storočia, napríklad v pohostinstve Koruna, kde si ich obľúbili najmä turisti. Postupne sa dostali aj do miestnych predajní a viac než 40 rokov patrili k typickým produktom obce. Výroba však v roku 2014 na čas zanikla. Obnovy sa napokon ujala samotná obec, ktorá je dnes stopercentným vlastníkom značky aj prevádzky.

<p>The post Muránske buchty v Muráni lákajú turistov, ich predaj s teplým počasím rastie first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Rimavské Zalužany vynovili vápennú pec ako technickú pamiatku z čias zabudnutej histórie. Má ísť o regionálnu atrakciu a nachádza sa v časti Príboj – Vápenica, za železničnou traťou. Pri turisticky nenáročnom chodníku SNP môže byť spestrením pre návštevníkov a turistov. V lokalite prebiehal archeologický výskum, ktorý realizoval Alexander Botoš z Gemersko-malohontského múzea.

„Z typologického hľadiska odkryté pece predstavujú jednokomorový typ šachtovitej pece s kúreniskom kruhovitého tvaru a vykurovacím kanálom,“ priblížil pre vobraze.sk archeológ Alexander Botoš. Pece podľa jeho slov pochádzajú pravdepodobne z 19. storočia. „Mimoriadne hodnotná informácia je zaznamenaná v Topografickom popise Malohontu z roku 1802, ktorý uvádza, že obyvatelia Príboja sa zaoberajú pálením vápna.“ Identifikovaných bolo celkovo 10 zaniknutých vápenných pecí, pričom minulý rok boli odkryté dve.

Podľa slov starostu obce Milana Medveďa ide o veľmi pekné miesto a v lokalite sa nachádza viac takýchto zaniknutých šachtových vápenných pecí. „Chceme, aby sa ľudia dozvedeli, že tu niečo takéto bolo. Aj prostredníctvom týchto pecí sa tu ľudia v minulosti živili a na svete ich je zachovaných pravdepodobne len minimum,“ hovorí pre vobraze.sk starosta obce Milan Medveď. Ako doplnil, na ich rekonštrukciu získali sumu 20-tisíc eur. „Ide o výnimočnú vec. Archeologický výskum na Slovensku takýchto rozmerov zameraný na vápenné pece ešte nebol a súvisel aj so zachovaním starých remesiel.“

Súčasťou projektu sú aj lavice, informačné tabule a napojenie na existujúci turistický chodník. Ich otvorenie je naplánované na nedeľu 19. apríla a spojené bude aj s odborným výkladom archeológa a priblížením ukážok pálenia vápna prostredníctvom zachovaných fotografií.

Územie je podľa starostu zaujímavé aj grafitovou baňou či vrchom, ktorý sa na starých mapách nazýval Strieborný. „Zem tu ľuďom dávala obživu, neboli tu vtedy ešte fabriky, len železná ruda v bani, hámre, vápno, grafit a ťažba surovín, čo už zaniklo,“ skonštatoval starosta.

Vápno sa v minulosti pálilo na Gemeri vo viac ako 40 obciach. Ľudia poznali jeho hygienické, stavebné aj estetické účinky už v dávnej minulosti. Používalo sa pri výrobe malty, najmä na cirkevné stavby a na stavby kaštieľov či kúrií – teda feudálnych sídiel, zatiaľ čo „chudoba“ si stavala domy z dreva. Podľa starostu Medveďa nie je vylúčené, že vápno z Príboja sa použilo aj pri stavbe Evanjelického kostola v Rimavskej Bani, ktorý vznikol v poslednej tretine 13. storočia.

Vo vápenných peciach sa kúrilo drevom. Oheň v nich horel niekoľko dní a nocí. Vápenkári vedeli, že vápno je vypálené, keď drevo prestalo dobre horieť, biele vápno sa začalo oddeľovať od muriva vápenice a zmenil sa dym. Priemerný vápenkár vypálil ročne približne 20 pecí, niektorí zvládli aj 30. Z predaja vápna si následne kupovali obilie. Remeslo postupne zaniklo po druhej svetovej vojne, keď ho nahradila priemyselná výroba.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Milan Medveď, archív Alexander Botoš

Náučný chodník pripomína štvordňové boje povstalcov pri Rimavskej Bani + foto a video

<p>The post V Rim. Zalužanoch obnovili historickú vápennú pec. Nachádza sa pri chodníku SNP + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Jesenské nájdu návštevníci miesto, ktoré spája dobré jedlo, príjemné prostredie, rodinnú atmosféru a už aj možnosť ubytovania. Nostalgia restaurant & pension patrí medzi lokálne podniky, ktoré slúžia nielen domácim, ale aj hosťom prichádzajúcim do regiónu. Za 15 rokov svojej existencie si vybudovala stabilné meno a dnes ponúka oveľa viac než len chutné menu.

„Tento rok je pre nás jubilejný. Sme veľmi radi, že náš podnik sa stal obľúbeným miestom, kde sa dá dobre najesť. V obci pred rokmi chýbalo miesto, kde by sa dali organizovať rodinné oslavy, firemné večierky a rôzne podujatia. To bol aj základ, prečo sme sa rozhodli reštauráciu otvoriť,“ hovorí spolumajiteľka reštaurácie Nostalgia Zuzana Csobová. Ako zdôrazňuje, snažia sa o to, aby boli najlepší v okolí a ľudia u nich našli tradičné jedlá a zážitky, na ktoré spomínajú s nostalgiou.

Reštaurácia má kapacitu do 90 ľudí a takmer každý víkend sa tu konajú rôzne podujatia. „Skoro každý víkend máme nejakú akciu – v piatky aj soboty. Prenajímajú si nás aj na svadby, ale najmä na firemné posedenia a rodinné oslavy. Približne 70 percent hostí chodí z okolia.“

Okrem jedál na objednávku ponúkajú aj obľúbené denné menu za priaznivé ceny, ktoré dopĺňajú väčšie porcie. „Menu máme už od sumy 6 eur a s možnosťou donášky aj v okolí. Takáto výhodná služba v okolí veľmi nie je. Zákazníci tak môžu využiť aj rozvoz jedál do Rimavskej Soboty a okolitých dedín. Máme aj veľa seniorov, ktorí majú radi našu kuchyňu.“

Ako v reštaurácii priblížili, zákazníci môžu využiť aj rôzne benefity. Pri objednávke piatich obedov získajú zľavu. „Máme aj vernostnú kartu – za desať obedov je jedenásty za zvýhodnenú cenu 3,50 eura plus palacinka k tomu. A aktuálne u nás beží aj súťaž, do ktorej sa naši zákazníci môžu zapojiť – prvou cenou bude televízor, ďalšími cenami budú obedové menu v hodnote 25 a 20 eur.“

Súčasťou ponuky je aj pizza či catering vrátane pečenia prasiatok na objednávku. Reštaurácia sa zároveň snaží podporovať lokálnych producentov a prepájať sa s regiónom. „Zeleninu podľa možností odoberáme z Rimavských Janoviec, či Hostíc, zemiaky od poľnohospodárov z okolia Jesenského. Ak sa dá, preferujeme lokálnych chovateľov a pestovateľov.“

Za celým fungovaním stojí tím siedmich ľudí, ktorým podnik vytvára pracovné príležitosti v regióne. „Základom je dobrý kuchár, no rovnako dôležité sú aj ostatné pozície, aby všetko fungovalo tak, ako má,“ dodáva Zuzana Csobová, ktorá v prípade potreby vie zaskočiť aj v kuchyni či pri iných prácach spojených s chodom podniku.

Za svoju činnosť získali aj regionálne ocenenie. „Dostali sme regionálnu značku Gemer-Malohont za ubytovanie. V regióne je takých zariadení málo.“

Ubytovanie ocenia najmä tí, ktorí sa v okolí zdržiavajú dlhšie – či už z pracovných dôvodov, alebo pri objavovaní južnej časti stredného Slovenska. Spojenie reštauračných služieb a nocľahu na jednom mieste prináša hosťom komfort a jednoduchosť. „Keď prídu turisti do regiónu a hľadajú ubytovanie, sme tu pre nich. Chceme, aby sa u nás ľudia cítili príjemne a radi sa vracali,“ hovorí Zuzana Csobová. Medzi atrakcie, ktoré sa oplatí vidieť v okolí, patrí Cerová vrchovina, vyhasnuté sopky, cyklocesta R. Sobota – Poltár, sysle či minulý rok otvorená rozhľadňa nad obcou Jesenské.

Pred približne rokom rozšírili svoje služby o ubytovanie. „Ubytovacie služby poskytujeme od februára minulého roka pre približne 16 ľudí,“ približuje. V podkroví vznikol penzión so siedmimi izbami. K dispozícii sú menšie aj väčšie dvojlôžkové izby (50 až 60 eur za noc) a jedna rodinná štvorlôžková izba za 100 eur. „Maximálne sa u nás vie ubytovať 16 ľudí plus jedna prístelka.“

Ubytovanie zahŕňa kontinentálne raňajky. „Máme sedem druhov raňajok, z ktorých si hostia môžu vybrať.“

Vznik ubytovania by nebol možný bez podpory grantov. „Dostali sme nenávratný finančný príspevok z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky vo výške 177-tisíc eur, pričom sme spolufinancovali 15 percent. Z toho vznikla samotná stavba a rekonštrukcia budovy. Neskôr sme získali aj dotáciu z projektu pre najmenej rozvinuté okresy cez Banskobystrický samosprávny kraj vo výške 60-tisíc so spolufinncovaním 35 percent. Z nej sme financovali zariadenie, postele, stoličky aj zateplenie budovy.“

Nostalgia však nie je len o jedle a ubytovaní. V priestoroch reštaurácie nájdete aj malý regionálny pult s remeselnými výrobkami. „Máme tu vystavené rôzne produkty – kyjatické hračky, mydlá a iné remeselnícke výrobky. Návštevníci si ich môžu aj zakúpiť.“

Samotný názov reštaurácie odkazuje na históriu budovy. „Budova má vyše 100 rokov, kedysi tu bola polícia. Preto nás napadlo meno Nostalgia. V interiéri máme aj staré fotografie, ktoré dotvárajú atmosféru,“ priblížila Csobová, ktorá je v obci známa aj organizovaním viacerých kultúrnych podujatí.

Zdroj: PR-článok, Nostalgia restaurant & pension

<p>The post Nostalgia v Jesenskom ponúka dobré jedlo, rodinnú atmosféru i ubytovanie first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Sušany (okres Poltár) sa skrýva miesto, ktoré mnohí obyvatelia regiónu ešte stále nepoznajú. Pamätná izba hrnčiarstva bola rozšírená a minulý rok opätovne sprístupnená verejnosti. Dnes ponúka oveľa viac než len pohľad na staré hrnce či džbány. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedol starosta obce Štefan Vaclavik, z pôvodnej jednej miestnosti sú dnes tri a pribudli aj unikátne predmety, ktoré by inak skončili zabudnuté na povalách alebo na skládke.

Expozícia sídli v budove obecného úradu a jej prvá časť bola podľa starostu otvorená približne pred dvadsiatimi rokmi. Postupne sa však zbierka rozrástla natoľko, že bolo nevyhnutné priestory rozšíriť. K obnove a sprístupneniu ďalších miestností došlo minulý rok vďaka projektu MAS Malohont, regály obec zabezpečila prostredníctvom Banskobystrického samosprávneho kraja. Dnes je viac ako polovica expozície venovaná tradičnému hrnčiarstvu, ktoré spolu s poľnohospodárstvom patrilo k hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov.

Návštevníci tam nájdu pôvodné náradie, časti zariadenia dielní aj hotové výrobky. Mnohé exponáty sa podarilo zachrániť doslova na poslednú chvíľu – zo starých búranísk, povál či domov, kde ich majitelia vyraďovali. „Teší nás, keď nám ľudia zavolajú, že majú niečo zaujímavé. Aj my sa pritom veľa naučíme o histórii obce,“ hovorí starosta, ktorý návštevníkov v prípade záujmu osobne sprevádza.

Pamätná izba po novom mapuje aj históriu školstva, miestneho divadla či dychovej hudby. Nechýbajú dobové fotografie a články, ktoré približujú život v obci v minulých desaťročiach. Zaujímavé sú aj materiály o usadlosti, kde kedysi stál kaštieľ patriaci barónom Lužinským z Oždian. Prostredníctvom potomkov posledných majiteľov, ktorí majetok odkúpili, no musel byť zbúraný, sa podarilo získať vzácne fotografie i nové informácie o období pred znárodnením. Objekt bol zbúraný približne v sedemdesiatych rokoch počas éry družstva, no miesto dodnes nenašlo nové využitie.

Najnovšou raritou je objav spred niekoľkých týždňov. Do zbierky pribudla historická volebná urna s pečatidlom a kalendárom richtára z roku 1861. Ešte väčšie prekvapenie priniesla stará strecha. Pri jej rozoberaní sa našli škridle s ručne písanými odkazmi, miestami v rozsahu krátkej básne. Text v sušanskom nárečí nesie dátum 26. mája a poeticky hovorí o konci najkrajšieho mesiaca v roku aj o tom, že „spomienka po nás nezostane“. „Aj sami sme boli prekvapení, je toho päť až šesť riadkov,“ priznal starosta.

Obec sa nachádza neďaleko cyklocesty Rimavská Sobota – Poltár. Ako starosta podotkol, paradoxne viac návštevníkov obcou prechádzalo po pôvodných cestách a cestičkách ešte pred vybudovaním cyklocesty. Na prilákanie turistov dala obec vyasfaltovať prepoj od cyklotrasy pri bývalej malej vlakovej zastávke. Nasledovať by malo aj doplnenie značenia. Pamätná izba je otvorená počas pracovnej doby obecného úradu, po dohode aj mimo nej. Za hodinu tu návštevníci nahliadnu do sveta, kde sa z hliny rodili hrnce, džbány či „babšaníky“ – a kde história malej obce stále žije.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív obce Sušany

<p>The post Historická urna, pečatidlo aj tajomný odkaz na škridle. Sušany majú rozšírenú expozíciu pamätnej izby hrnčiarstva first appeared on vobraze.sk.</p>

Historický motorový vozeň Singrovka, ktorá roky slúžila v Tisovci, prechádza rozsiahlymi opravami. Ide o karosárske práce a po odstránení starého náteru sa ukázalo, že rozhodnutie pristaviť vozidlo na rekonštrukciu prišlo doslova v hodine dvanástej. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedol predseda OZ Zubačka Zdenko Lopušný, postupné odhaľovanie konštrukcie motorového vozňa odkrylo viaceré miesta s výrazne poškodenými a dožívajúcimi plechmi. Poslednou väčšou rekonštrukciou prešiel vozeň ešte v 80. rokoch minulého storočia v dielňach v Šumperku. Odvtedy sa na ňom výrazne podpísal zub času. Najvážnejšie obavy z bortenia skrine sa síce nepotvrdili, no rozsah korózie bol značný.

„Veľa vecí tam bolo tak vyhnitých, že už hrozilo, že sa to do seba zrúti,“ priblížil Lopušný. Karoséria je samonosná a práve na nej je uchytený motor. Ak by konštrukcia ďalej prehnila, mohlo by to znamenať definitívny koniec prevádzky stroja, ako to bolo v mnohých prípadoch týchto strojov. Aktuálne preto prebieha rozsiahle vyváranie a spevňovanie skrine, ktoré má zabezpečiť jeho ďalšie desaťročia života.

Výzvou zostávajú aj technické detaily. „Sú tam storočné káble a uvidíme, ako sa to bude dať naštartovať. Mali by nám však dodať celý funkčný kus. Budeme robiť všetko pre to, aby bol plne prevádzkyschopný,“ dodal Lopušný. Oprava prebieha v Pardubiciach a je financovaná z prostriedkov občianskeho združenia, konkrétnu sumu však nešpecifikoval.

Pôvodne sa návrat motorového vozňa očakával na jar, dnes je už jasné, že aprílový termín sa podľa predsedu OZ Zubačka nestihne. Reálne sa hovorí o lete, prípadne o jeseni. „Nechceme sľubovať termíny, keď presne nevieme, kedy bude hotový. Ideálny stav by bol, keby sme preň išli v apríli, ale to sa už nestane. Všetky problémy, ktoré sa vyskytli, sa však priebežne riešia,“ uviedol.

Po dokončení opravy dostane Singrovka nový lak v pôvodnom červenom prevedení, aké mala po výrobe.

Singrovka je súčasťou historickej súpravy výletného vláčika Zbojnícky expres, ktorý premáva z Tisovca na Sedlo Zbojská. V uplynulých rokoch slúžila ako náhradné riešenie počas opravy historického parného rušňa. Práve vďaka nej mohla turistická sezóna pokračovať aj v čase, keď parná lokomotíva prechádzala rekonštrukciou. Zbojnícky expres vtedy premával v predĺženej trase z Rimavskej Soboty cez Tisovec až na Sedlo Zbojská.

Plány jázd združenie pripravuje priebežne. Prvá tohtoročná jazda by sa mohla uskutočniť posledný júnový víkend s parným rušňom, ktorý robí radosť turistom aj domácim návštevníkom regiónu.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Trak- Rail

<p>The post Historická Singrovka z Tisovca dostáva druhú šancu. Po oprave bude môcť potiahnuť i Zbojnícky expres first appeared on vobraze.sk.</p>

Banskobystrický samosprávny kraj uspel s projektom na obnovu Ebeczkého kúrie v Hajnáčke, z ktorej chce vytvoriť moderné návštevnícke centrum. To bude slúžiť ako vstupná brána pre turistov do Geoparku UNESCO Novohrad-Nógrád.  Obnova kúrie sa bude realizovať v rámci programu cezhraničnej spolupráce INTERREG HUSK. Ide o jeden z viacerých cezhraničných projektov zameraných na rozvoj cestovného ruchu v geoparku, ktorý sa rozprestiera ako na slovenskej, tak aj maďarskej strane.  Predseda BBSK Ondrej Lunter spolu s ďalšími siedmimi partnermi dnes v areáli historického šľachtického sídla slávnostne podpísali Partnerskú dohodu, ktorá zastrešuje všetky projekty a je súčasťou zmluvy o Nenávratný finančný príspevok v celkovej výške 3,9 milióny eur. Na obnovu Ebeczkého kúrie, ako na nosný investičný zámer pôjdu z tejto sumy 2 mil. eur.

Hajnáčka ako vstupná brána do geoparku

Ako uviedol predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter, Geopark Novohrad-Nógrád je výnimočné územie s obrovským potenciálom, ktoré si zaslúži kvalitnú infraštruktúru a dôstojnú prezentáciu.

„Obnovou Ebeczkého kúrie v Hajnáčke zachraňujeme národnú kultúrnu pamiatku a zároveň vytvárame moderné návštevnícke centrum, ktoré bude prvým kontaktom pre návštevníkov s geoparkom. Ide o strategickú investíciu, ktorá prepája ochranu dedičstva, rozvoj regiónu a cezhraničnú spoluprácu,” zdôraznil župan.

Geopark Novohrad-Nógrád je jediným UNESCO geoparkom na Slovensku.

Návštevníci tu nájdu významné prírodné oblasti, sopečnú krajinu s unikátnou geológiou, ako aj historické lokality regiónu Novohradu – Hrad Šomoška či Fiľakovský hrad.

„Pre slovenskú časť cezhraničného geoparku Novohrad-Nógrád dnes štartuje nová epocha, v ktorej sa prihraničné územie nášho regiónu jednoznačne zadefinuje ako územie s vysokým potenciálom rozvoja cestovného ruchu. Tým, že sa župa podujala na podanie a koordináciu tohto významného projektu, sme pristúpili k aktuálne jedinej možnej forme ďalšieho rozvoja UNESCO-m uznávaného územia, ktoré sa na našej strane hraníc konečne dožije výstavby prvého návštevníckeho centra,“ uviedol predseda Záujmového združenia p.o. Geopark Novohrad-Nógrád Attila Agócs.

Po vybudovaní návštevníckeho centra sa počíta so zvýšeným záujmom o túto destináciu o približne 6-tisíc turistov ročne.

Návštevnícke centrum v historickej národnej kultúrnej pamiatke

Ebeczkého kúriu, vidiecke šľachtické sídlo z 19. storočia, kúpil samosprávny kraj v roku 2024 spolu s dvomi priľahlými hospodárskymi budovami a historickou záhradou. Objekt bol dlhodobo nevyužívaný a jednotlivé budovy sú v zlom technickom stave. Ak všetko pôjde podľa plánu, rekonštrukcia kúrie by mohla začať v lete tohto roka.

Po obnove vznikne v jej priestoroch návštevnícke centrum, v ktorom si budú môcť turisti zakúpiť tematické predmety vrátane regionálnych produktov, pozrieť si interaktívne expozície zamerané na prírodné a kultúrne hodnoty ako aj historické oblasti geoparku. Pripravené budú aj aktivity pre deti.

Súčasťou centra bude taktiež enviro-učebňa a prednášková miestnosť a v exteriéri sa vybuduje učebňa so sadom.

Na budúcej prevádzke kúrie budú participovať všetci strategickí partneri a budú vytvárať cezhraničné manažérske štruktúry geoparku, ktoré dnes chýbajú.

Obnova hospodárskych budov aj zostávajúceho exteriéru nie je súčasťou aktuálneho projektu. Do budúcnosti sa však na vonkajšom priestranstve plánuje vybudovanie zelených parkovacích plôch pre autá aj bicykle, zázemia pre workshopy, aj zážitkové miesto na táborenie pre školy v prírode a voľnočasové organizácie pre deti a mládež. Pre budovy sa bude hľadať vhodné využitie.

Cezhraničná spolupráca so silnými partnermi

Spolu s obnovou Ebeczkého kúrie sa budú v rámci INTEREG HUSK realizovať ďalšie tri infraštruktúrne projekty. V Šiatorskej Bukovinke plánuje obec zvýšiť bezpečnosť atraktívnosti hradného areálu stabilizáciou hradného múru hradu Šomoška a zlepšiť stav mostíkov náučného chodníka.

V maďarskej časti geoparku Múzeum Dornyay Bélu zatraktívni expozície banského múzea v Salgótarjáne interaktívnymi prvkami, zrekonštruuje vonkajšie výstavné priestory, zlepší turistické využiteľnosti vystavených banských dopravných prostriedkov a strojov a vytvorí tematické ihrisko.

Riaditeľstvo Národného parku Bükk pripravuje interaktívne cestovanie časom vďaka obnove Chránenej paleontologickej lokality Ipolytarnóc (HU), kde geologickú minulosť oživí 4D technológia, simulátor zemetrasenia a pôsobivé prezentácie sopiek.

„Naším cieľom je zvýšiť turistickú atraktivitu globálneho geoparku UNESCO Novohrad-Nógrád zlepšením zážitku pre návštevníkov. Kľúčom k úspechu projektu je cezhraničná odborná spolupráca, vďaka ktorej spoločne so slovenskými a maďarskými partnermi vytvárame jednotnú a konkurencieschopnú destináciu. Touto spoluprácou nielen chránime naše prírodné dedičstvo, ale dlhodobo prispejeme aj k hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju regiónu,” uviedla riaditeľka Národného parku Bükk Rónay Kálmánné.

Ďalšie projekty, na ktorých budú okrem BBSK participovať aj OOCR Turistický Novohrad a Podpoľanie, Združenie turistov Zöld Út Természetjárók Egyesülete, Štátna ochrana prírody SR – CHKO Cerova vrchovina a Župná agentúra pre rozvoj župy Nógrád zahŕňajú okrem iného:

• vybudovanie siete značených cyklotrás, ktoré prepoja hlavné atrakcie geoparku,

• údržbu turistických chodníkov, zriadenie nových odpočívadiel,

• vybudovanie parkovacích miest pre karavany, odpočívadlá a nabíjacie stanice pre elektrické bicykle,

• branding geoparku vrátane vytvorenia novej značky a vizuálnych prvkov.

Zdroj: tlačová správa BBSK, Vanesa Čierna – odborná referentka pre komunikáciu, foto: V. Čierna

<p>The post Ebeczkého kúria v Hajnáčke sa dočká obnovy, kraj získal značné financie na jej obnovu first appeared on vobraze.sk.</p>

Nad obcou Rimavské Janovce pribudla nová turistická atrakcia, moderná rozhľadňa. Dokončená bola v polovici októbra a už dlhšiu dobu láka turistov. Ako pre vobraze.sk ďalej uviedol starosta obce Roman Uhrin, plán oficiálneho otvorenia bol začiatkom decembra, pre nepriaznivé zimné počasie ho však presunuli na jar, pravdepodobne v spojení s Dňom obce.

Autorom návrhu rozhľadne je architekt Ján Baran z Rimavskej Soboty. Projekt vznikol ešte pred niekoľkými rokmi ale skončil v šuflíku a čakal na vhodné financovanie. „Poslanci mi dali podmienku, že ak to chceme realizovať, musí to byť so stopercentným krytím, aby to nezaťažilo obec. Tento návrh bol hotový, bol inovatívny a veľmi sa mi páčil už vtedy, keď som bol ešte poslancom,“ uviedol starosta Uhrin.

Rozhľadňa má otvorený štýl, ktorý vyhovuje veterným podmienkam kopca a zabezpečuje stabilitu konštrukcie. Stojí na najvyššom bode katastra obce, na vrchu Tuba, približne v nadmorskej výške 280 metrov. Lokalita je medzi domácimi známa, v minulosti sa tu konali offroad preteky, stavali vatry a podľa historikov sa v okolí zrejme nachádzalo aj praveké osídlenie z doby bronzovej i stredoveku. Nedávny archeologický prieskum síce nenašiel konkrétne artefakty, no poloha kopca tomu historicky nasvedčuje. „Malo by ísť o praveké osídlenie, hradby, no na povrchu kopca sú veľké nánosy a pri prieskume sa nešlo až do takej hĺbky. V obci sa v minulosti našli aj pozostatky z doby bronzovej.“ Na kopci je i triangulačný bod z čias Rakúska-Uhorska.

Nová rozhľadňa, vysoká približne 15 metrov, je výnimočná aj svojím mierne nakloneným tvarom, čo vyvolalo zvedavosť obyvateľov. Obec na jej výstavbu získala viac ako 79-tisíc eur z programu pre najmenej rozvinuté okresy.

Z vrcholu sa turistom otvára široký panoramatický výhľad na Cerovú vrchovinu, doliny okolo obce Belín, Rimavskú Sobotu či novú rozhľadňu pri Jesenskom. Za dobrého počasia je možné zazrieť až hrebene Nízkych Tatier.

Samospráva plánuje v okolí rozhľadne doplniť ešte lavičky, menšie ohnisko či edukatívne tabule o miestnej faune a flóre. Do budúcna chcú miesto prepojiť s náučným chodníkom Kurinecká dubina, cyklotrasou, aby vznikol ucelený turistický okruh.

Rozhľadňa už teraz láka návštevníkov a stáva sa novým bodom záujmu pre obyvateľov i turistov z okolia Rimavskej Soboty. Počas našej návštevy sme tam stretli i zahraničných turistov z Anglicka. Lákadlom je však i rozhľadňa medzi obcami Jesenské a Širkovce, ktorú tiež postavili tento rok.

Prvou a najstaršou v okolí R. Soboty je rozhľadňa Maginhrad pri Nižnom Skálniku. So svojou výškou vyše 16 metrov ponúka výhľad takmer na všetky strany Rimavskej doliny. Po viac ako desiatich rokoch ju však čaká rozsiahla rekonštrukcia. Kvôli poškodeniu nosných trámov musia rozobrať celú jej drevenú časť. Podľa informácií manažérka Miestnej akčnej skupiny Malohont Danici Bartovej opravy pravdepodobne začnú až na jar.

<p>The post Unikátna naklonená rozhľadňa nad R. Janovcami láka turistov, slávnostné otvorenie preložili na jar first appeared on vobraze.sk.</p>