Včelárstvo je hotová veda. O tom, že to „nie je med lízať“, nám porozprával Milan Krokavec (51), ktorý sa včelárstvu venuje viac ako 17 rokov. Včelárenie nepovažuje za povolanie. „Je to životný štýl. Srdcová záležitosť,“ povedal pre vobraze.sk skúsený včelár Milan Krokavec z Kraskova, ktorý začínal od nuly a dnes chová v priemere 50-60 rodín. Venuje sa chovu nie len včiel, ale aj chovu matiek. Podľa neho sa tomu mnohí drobní včelári vyhýbajú, pretože nechcú obetovať zo svojho malého počtu včelstiev ešte aj včelstvá na chov matiek. Podľa jeho slov je takýto chov akousi nadstavbou včelárstva. Umenie pritom nie je začať, ale vydržať.
Hlavným výsledkom Milanovej činnosti je tvorba nových rodín a ich predaj začínajúcim včelárom. Až následne ide o výrobu medu. „Med vytáčam len raz na konci sezóny, a to kvetový. Je v ňom zahrnuté všetko, čo v mojom okolí kvitne,“ povedal Milan, ktorý dodáva, že množstvo medu, ako aj úhyn včiel ovplyvňujú veľké plochy monokultúr. „Pestuje sa prevažne jedna plodina a to je zlé pre nás včelárov. Okrem toho je veľa postrekov. Tie by mali robiť až vo večerných hodinách po 21.00. Popri včelách vyrába aj úľe.
V tomto ročnom období sa Milan venuje hlavne povinným jarným prehliadkam svojich včelích fariem. „Za pomoci asistenta veterinárneho lekára sa kontroluje, či sú včely zdravé a či sú v poriadku po zime, aby neprenášali choroby. Následne dostaneme certifikat, “ dodal. Štípancom od včiel sa mu darí vyhýbať a veľa ich nebolo. Ako on sám tvrdí, údajne je to aj preto, že včely si poznajú svojho gazdu.
Milan Krokavec je vyučený elektrikár. Po revolúcii sa stal živnostíkom. V Hnúšti mali obchod a robil predavača a zásobovača zhruba 15 rokov. Potom ho osud zavial k včelám. Z rodiny sa tomu u nich nevenoval nikto, takže začínal od nuly. Zaoberá sa ním od roku 2005, keď bol nezamestnaný a rozmýšľal čo ďalej. Absolvoval kurz v Čechách, preštudoval množstvo odbornej literatúry, aby sa mohol pustiť do práce.
Milana Krokavca môžete stretnúť na remeselných podujatiach, predajných akciách, či jarmokoch. Zo súťaží si najviac váži 2. miesto na celoslovenskej súťaži o najlepšie úľové dno. V spolupráci s občianskym združením Gemerské grúne a portálom farmička.sk robili viaceré prednášky v Ostranoch, na Babinci, v Kraskove, v ktorých sa zamerali hlavne na začínajúcich včelárov a poskytli im všetky potrebné infomácie.
Venuje sa deťom
Venuje aj osvete včelárstva. „Obe moje deti chodili do ZŠ P.K. Hostinského v R. Sobote, robili sme s pani učiteľkami, hlavne Renátou Sivokovou, dni pre deti. Na I. stupni sme na chodbe spravili výstavku včelárskeho náradia, včelích produktov, medík. Deti mohli aj ochutnávať a doniesol som na ukážku živé včely v presklenom úli,“ priblížil a dodal, že súčasťou dní bola aj prednáška s besedou, kde sa postupne vystriedali žiaci celého prvého stupňa.
Podľa Milana to bol zážitok, nielen pre deti, ale aj pre pani učiteľky. Mali možnosť vidieť, ako to v úli vyzerá naživo, vidieť zblízka a v bezpečí včely, trúdy a aj kráľovnú.
V rámci Gemerského jarmoku pripravoval každý rok pre deti súťaž. „Kreslili na včelársku zadanú tému, a potom sme vybrané práce ohodnocovali diplomom a sladkými odmenami. Vystavené práce boli umiestnené v Dome kultúry na poschodí. Bohužiaľ, ako na záver dodal, tieto aktivity boli prerušené pandémiou, ale verí, že spolupráca bude pokračovať.
Zdroj: vobraze.sk