Novinárskej práci sa venuje dvadsať rokov. Začínala ako redaktorka v rádiu Pátria a pokračovala v regionálnej televízii LocAll v Rimavskej Sobote. V súčasnosti pracuje pre RTVS. Je spoluautorkou viacerých dokumentov, za ktoré so svojím kameramanom boli aj ocenení. Eva Szekeresová sa v tejto brandži našla. Ako pre vobraze.sk priblížila, ocitla sa pritom v tejto práci skôr náhodou. „Ako dieťa som rada písala, aj som vyhrávala súťaže. Potom to vyzeralo, že budem mať spoločné veci skôr s výtvarným umením, alebo aspoň s remeselníctvom,“ spomína Szekeresová (47), ktorej sa podarilo aj ilustrovať knižku.
„Takémuto výtvarnému umeniu sa už vôbec nevenujem, lebo si to vyžaduje celého človeka a ako koníček to neviem robiť. To by bolo na iný život,“ hovorí s úsmevom a dodáva, že je veľmi rada, keď sa môže popri časovo náročnej práci venovať rodine. Tú kladie na prvé miesto. Má syna aj dcéru. Tá sa dala rovnako na novinársku dráhu a pracuje pre magazín Vasárnap. S manželom, s novinárom a spisovateľom Zoltánom Szászim žije v Zacharovciach. „To je pre mňa to najvzácnejšie, keď môžeme stráviť chvíle spolu s rodinou,“ zdôraznila.
Medzi obľúbené miesta zaradila prírodu na okolí R. Soboty. „Stotožňujem sa s názorom, že Gemer je malé Toskánsko. Naozaj, žijeme v krásnom prostredí a stačí vyjsť hociktorým smerom do prírody. Je tam krása, čo obohacuje človeka,“ skonštatovala.
Dlhoročne tvorí pracovnú dvojicu s kameramanom Ladislavom Lichtmanneggerom. Sú spolupracovníkmi národnostného vysielania RTVS a webovej stránky hirek.sk. V relácii Profily/Arcélek im budú čoskoro zaradené do vysielania na RTVS Dvojka dokumenty o Štefanovi Faršangovi z R. Soboty, ktorý je geológom a učí na univerzite v Ženeve, no pracoval aj v NASA. Druhý príbeh v ich podaní bude o lekárovi Attilovi Gányovicsovi a aj o tom, ako sa stal zanieteným folkloristom. „Naši diváci sa môžu tešiť aj na pokračovanie relácie o mestách, kde sme takto prinesli 24 minútový dokument o Tornali.
„Našla som sa v takýchto príspevkoch. Stále sme mali viac takých osobností a tém, kde sme pociťovali, že na to nestačí päť a ani desať minút, aby sme to zodpovedne prerozprávali. A s tým prišli aj možnosti, aby sme to spracovali v dlhšom formáte,“ vysvetlila novinarka k dokumentom poväčšine v maďarskom jazyku, ktoré sú spracovávané dvojjazyčne aj s titulkami. „Stáva sa nám aj to, že máme respondenta, ktorý hovorí po slovensky a titulky sú potom maďarské,“ hovorí.
Vďaka novinárskej práci sa dostala na veľa netradičných miest, ako katakomby či krypty v kostoloch. Veľmi sa jej však páčilo napríklad, keď točili svitanie vo hvezdárni. „Nemôžem zabudnúť na rozhovory so starými ľuďmi, keď sme robili dokument pod názvom Nevinní vinníci,“ povedala a priblížila, že išlo o ľudí, ktorí prežili pracovné tábory v Rusku – Málenkij robot. „Ich slová a múdrosť ma odvtedy prenasleduje. Bolo to dojímavé ako prehovorili o svojich osudoch,“ konštatuje. Nezabudnuteľnou vetou pre ňu bolo, keď starenka pripravovala jedlo pre psa a prišla jej na um myšlienka, že aké chutné by to bolo pre nich v tých lágroch. „Ten tón, akým to povedala, na to nikdy nezabudnem,“ skonštatovala Szekeresová, ktorá v takýchto okamihoch poukazuje na to, akí sú ľudia aj v súčasnosti nespokojní a pritom náš životný štýl je na inej úrovni a je veľmi v poriadku. Za spomínaný dokumentárny film Nevinní vinníci získali aj výročnú cena revue Pamiatky a múzeá, Slovenského národného múzea, a Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. „Toto jedno ocenenie si obzvlášť vážim,“ dodala.
S kamerou sa však so sovjím kolegom dostali napríklad aj do hrobky pod kostolom v obci Ožďany, kde nakrúcali tému v rámci hľadania pozostatkov Levočskej bielej panej. „V ten istý deň sme ešte ráno aj s ostatnými štábmi ako novinári v spolupráci s políciou hľadali na poli marihuanu. Kukurica mala vyše dvoch metrov a skoro sme sa tam stratili. Nenašli sme ju a potom časom sa nám dostala do uší historka, že novinári museli marihuanovú úrodu pozbierať, lebo potom ju už nenašli,“ odľahčila jeden z príbehov záverom Eva Szekeresová.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Eva Szekeresova
