Venuje sa krásnemu remeslu. Pavel Ferdinandy už roky vyrába rôzne druhy palíc, kyjaky a ozembuchy. Poznajú ich v mnohých krajinách sveta. Jeho rezbárske nadanie si všimli aj v Ústredí ľudovej umeleckej výroby, kde mu pred dvoma rokmi udelili titul majster ľudovej umeleckej výroby.
Prvýkrát vzal do ruky dlátka a začal vyrezávať v roku 2004. „S manželkou sme išli do lesa a uvideli sme tam jednu krásnu ohnutú palicu. Vzal som ju domov, vyrezal a dlho bola odložená v obývačke,” spomína pre vobraze.sk Pavel Ferdinandy z Revúcej. V tom istom roku objavil u kamaráta pekný vyrezávaný klát. Požičal si od neho dlátka a do lipy vyrezal tvár s ázijskými črtami.
Ako hovorí, spočiatku sa hľadal. „Chcel som niečo robiť s drevom, ale nemal som predstavu čo. Postupne sa to vykryštalizovalo tak, že som zostal pri vyrezávaní palíc.” Najskôr to boli jednoduché palice, neskôr aj zložitejšie.
Prvé informácie o spracovaní dreva a rezbárstve získaval od ľudí, ktorých stretával. „Pastieri ma naučili vyrábať osekance, čo je špeciálny druh pastierskej palice. A Ľudovít Mezei, ktorý už nie je medzi nami, ma zas brával do lesa, kde sme sa učili, čo ako sa robí,” prezradil Ferdinandy s tým, že ďalšie vedomosti si dopĺňal z literatúry a internetu.
Vyrobil 70 rôznych druhov palíc
Na výrobu najradšej využíva samorasty, poškodené dreviny, konáre, ale aj koreňové systémy z liesky, javora, drieňa, duba, buka a smreka. Podľa jeho slov na výrobu palíc a iných predmetov použil približne 50 rôznych druhov drevín. Okrem palíc vyrába kyjaky, ozembuchy, ale aj svietniky a vešiaky či iné úžitkové predmety.
Spomína si, ako sa dostal k výrobe kyjakov. „Raz sa ma v Rejdovej spýtali mládežníci, či by som nevedel urobiť kolednícky kyjak. Prečítal som si teda nejaké knižky a články na internete, a tak ma to zaujalo, že som začal hľadať spôsoby, ako to urobiť,” vraví rezbár a dodáva, že potom už nemal ďaleko od toho, aby sa dostal k výrobe ozembuchov. „Nakoniec som sa dopracoval k tomu, že v mojom portfóliu je približne 70 rôznych druhov palíc,” skonštatoval. Sú to napríklad rôzne typy osekancov, pastierske palice kuľagy – hrky, ale aj turistické, či vychádzkové palice, alebo zemianske, dolianske, či banícke fokoše.
Postup pri výrobe sa líši v závislosti od toho, o akú palicu ide. „Osekance sa špeciálne pripravujú už v lese a to tak, že sa na dreve vytvoria hrčky, ktoré zarastú a potom sa opília. Spracúvajú sa pastierskym spôsobom. To znamená, že sa palica opáli, potom sa natrie popolom, slaninou, čiže žiadnymi chemikáliami, len tým, čo používali pastieri na pastve. Na betlehemské kyjaky sa potom dávajú ešte rôzne pliešky, zvonce a na ozembuchy aj bubienky alebo činely,” vysvetľuje zručný remeselník.
Snom svadobné čakany a fokoše
Palice zhotovuje pre rôznych zákazníkov. „Tí na folklórnych slávnostiach hľadajú palice, ktoré používajú pri folklórnych tancoch. Potom sú ľudia, ktorí si ich zháňajú do zbierky, lebo sa im páčia. Mám zákazníka, ktorý má odo mňa približne 20 palíc. Iní zákazníci sú potom na jarmokoch, tam je rozdiel, či sú to deti, alebo dospelí. Skôr narodení zas hľadajú určitý typ palice, ktorá im pripomína ich starých otcov alebo mladosť,” ozrejmil Ferdinandy. Jeho výrobky poznajú napríklad aj v Japonsku, Kanade, Saudskej Arábii a v mnohých ďalších krajinách.
Palice, kyjaky či ozembuchy, ktoré zhotovili šikovné ruky Pavla Ferdinandyho, mohli ľudia obdivovať na mnohých autorských výstavách, a to i v Rimavskej Sobote. Ako podotkol, niektoré palice majú pre neho špecifický význam. Prvú palicu, ktorú vyrezal v lese, má odloženú dodnes. Jednu palicu z bukového dreva, ktorú vyrábal asi mesiac a na ktorej je vyrezaný ornament štyroch zapletených hadov, si dokonca kúpila jeho manželka. „Keď som palicu vyrobil a ona ju uvidela, povedala, že táto palica už nepôjde z domu,” hovorí s úsmevom majster ľudovej umeleckej výroby. Jeho snom je vyrobiť svadobné čakany a svadobné fokoše. Tie by však podľa jeho vyjadrenia nemali byť na predaj, ale skôr pôjdu do múzea alebo špeciálnym zberateľom. Svoje poznatky by chcel vydať knižne. Začal písať o rôznych typoch palíc. „Keď život dovolí, tak by to malo byť dvanásť brožúrok, z ktorých už mám tri napísané,” dodal rodený Revúčan.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album P. Ferdinandyho
