Jeho výrobky zdobia staré vily, hotely i kaštiele. Ottó László (63) z Chanavy vytvára kováčske diela s bohatou originálnou ornamentikou. Profesionálne sa kováčstvu venuje už dvadsaťpäť rokov. Pred niekoľkými rokmi k nemu pridal ďalšie živobytie – chov kráv na mäso.
Prvé pokusy skrotiť železo si vyskúšal v otcovej dielni, ktorý bol šofér, ale aj kováč. Podľa slov Lászlóa je pri tomto remesle dôležité nepýtať sa otázku, ako sa to robí, ale hlavne prečo sa to takto robí. „Pri kováčstve, ako aj iných umeleckých remeslách, treba začať najprv študovať dejiny umenia. Kováč musí mať veľmi dobré a silné teoretické základy, ale súčasne musí začať hneď vykonávať prax,“ uviedol pre vobraze.sk skúsený remeselník. V Prahe vyštudoval za strojného inžiniera. Doktorát si robil v Budapešti a neskôr rok študoval školu v Pécsi, ale tam sa sústredil už len na dejiny umenia.
Do rodnej obce sa Ottó László natrvalo vrátil v roku 2000. Kováčsku dielňu si v rodnej obci zriadil ešte na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Vyhňu si zhotovil svojpomocne podľa vlastných potrieb a v kováčskej dielni mu pomáhajú miestni Rómovia. Ako dodal, vlastní aj mobilnú vyhňu, ktorú používa vtedy, ak ide kováčske remeslo prezentovať na nejaké podujatie. Má aj vlastnú zlievareň. Prezradil, že je zakladateľom Združenia gemerských remeselníkov, ktoré má sídlo v Krásnohorskej Dlhej Lúke pri Rožňave. V súčasnosti združuje 60 členov. „Dvakrát do roka usporadúvame deň remeselníkov, kde ľuďom ukazujeme naše remeslá. Treba ich popularizovať,“ podotkol s tým, že podľa neho musí mať kováč predovšetkým predstavivosť a tiež trošku tvorivosti.
Vyrába lustre, brány, zábradlia, ktoré sa vyznačujú bohatou originálnou ornamentikou. Jeho výrobky nájdeme napríklad v hoteli Rotunda v Rožňave, v kaštieli v Behynciach, ale aj v budapeštianskych starých vilách a na mnohých iných miestach. Tvorí aj sochy a plastiky, veľké i menšie či v nadživotnej veľkosti. Tie tiež môžeme nájsť na zaujímavých miestach, napríklad v hoteli Resla v Banskej Štiavnici alebo na námestí v maďarskom Putnoku. Vlani vyrobil zaujímavú sochu kráľovskej koruny pre mesto Nesvady. Na dvore domu v Chanave má sochu vozatajky s koňmi, ktorú vytvoril, keď ich pozvali na umelecký veľtrh Art Baho do Barcelony v roku 2016. „Mali sme celkom slušný úspech,“ hovorí kováč.
Tvrdí, že posledných desať rokov sa venuje už len úžitkovému umeniu. Zákazníkov má zo Slovenska i zo zahraničia, veľa zákaziek robil do Maďarska. Oslovujú ho súkromníci, ale aj obce, mestá či rôzne firmy. „Bohužiaľ, za posledných päť rokov sa odbyt znižuje. Spôsobil to aj covid a predtým v rokoch 2008 až 2010 finančná kríza. Trh sa zúžil. Zákazníci navyše chcú menej náročné diela, lebo sa rozšíril štýl minimal art,“ posťažoval si kováč, ktorý si najviac váži to dielo, ktoré vyrobil naposledy. Najväčším snom zručného kováča je vyrobiť si niečo len pre seba. „Najhoršie na tom je to, že keď to človek robí pre seba, nikto mu za to nezaplatí,“ dodal s úsmevom.
Pred niekoľkými rokmi si Ottó László založil ďalšie živobytie a začal chovať kravy. „Predtým sme tu mali chov kráv, ale chýbalo mi to tu, tak som sa začal tomu trošku venovať. Na druhej strane mám rád hovädzie mäso, a keď som kúpil hovädzinu, stále som mal taký nepríjemný zážitok, že som musel mäso variť aj šesť hodín, lebo zrejme bolo so starej kravy. Tak som si povedal, že pre seba budem chovať dobrý dobytok,“ hovorí. Chová plemená angus a galoway, ktoré majú najlepšie mäso na steaky. Sú to škótske plemená. László poznamenal, že ich momentálne nemá veľa kusov, lebo vlani nemali seno. „No plánujem rozšíriť ich počet. Chcel by som dokúpiť do desať kusov,“ doplnil remeselník. Aj takýmto spôsobom si užíva dôchodok. Prezradil, že pätnásť rokov hral na varhany v kostole v Chanave i Lenartovciach. Hudbe sa venuje i naďalej, v miestnom súbore sprevádza spevákov hrou na klavíri.
Zdroj: vobraze.sk, foto: FB O. Lászlóa
