Dlhé roky viedla Špeciálnu základnú školu v Rimavskej Sobote. Angažuje sa aj v sociálnej oblasti, humanite i na podujatiach Zboru pre občianske záležitosti. Naďalej je aktívna v krízovom centre i pri deťoch si špeciálnou starostlivosťou. Vykonáva smútočné obrady a je jej blízka poézia. Helena Husárová (76) žije v Hrnčiarskych Zalužanoch, no pochádza z Karlových Varov. Rimavskosobotskí poslanci jej odsúhlasili Čestné občianstvo za výnimočný prínos pre mesto. Všetkých osemnásť sa na tom zhodlo jednohlasne.
„Je to pre mňa veľká česť. Nečakala som také ocenenie vôbec. Je to pre mňa prekvapením a prekvapením je aj to, že ruku zdvihli všetci poslanci. Nenarodil sa taký človek, aby všetkým vyhovoval. Možno som aj ja v živote niekomu stúpila na otlak, to nikdy nevieme. Ale je mi cťou, že všetci poslanci zahlasovali a nerobili obštrukcie,“ povedala pre vobraze.sk Helena Husárová, ktorá bola v roku 2004 laureátkou Ceny mesta Rimavská Sobota. Veľkonočné sviatky plánuje tráviť s rodinou. Počas nášho rozhovoru práve vypekala. „Nie vždy sme spolu, tak sa teším a verím, že im budú chutiť moje výtvory.“
Svoj príchod do obce Hrnčiarske Zalužany neľutuje. Našla tam svojho manžela a majú tri dcéry. „Niekedy sme boli Československo. Bol to štát a všetci sme žili spolu. Muži chodili do Čiech na vojnu a opačne. Naučili sa reč a ja som sa zžila s týmto národom, Zalužancami. Niektoré nárečové veci ovládam aj ja,“ priblížila Husárová, ktorá bola v obci aj starostkou. Rada pomáha ľuďom v núdzi. „Možno som to získala po starej mame. Ona bola taká bylinkárka, vedma. Vedela veľa vecí predvídať a veľa ma učila ako malé dieťa.“
Helena Husárová bola riaditeľkou Špeciálnej základnej školy v Rimavskej Sobote. Z tohto obdobia si najviac váži, že mala najlepších učiteľov, „Bol to veľmi dobrý kolektív, dobre sa mi tam robilo,“ hovorí a dodáva, že je obzvlášť rada, že sa podarilo zmeniť názov školy, a to z osobitnej na špeciálnu základnú školu. „A potom, po našom vzore išlo celé Slovensko,“ dodala Husárová. Za prácu v školstve ju v roku 2007 ocenili medailou Sv. Gorazda. „Veľmi si to vážim.“
Na podnet rodičov v roku 1997 založila v Rimavskej Sobote občianske združenie Vienala, ktoré im poskytuje priestor na stretnutie a vzdelávanie zdravotne postihnutých detí. Dodnes v ňom aktívne pracuje. „Sú to naše deti. Niektorých som poznala už aj zo školy, keď som tam pracovala,“ hovorí. Ako doplnila, stacionár pre zdravotne postihnuté deti je v poriadku. Rodičia tam prinesú svoje deti ráno a po práci si ich vyzdvihnú.
Z podnetu Husárovej vzniklo v R. Sobote krízové centrum, ktoré poskytuje útočisko pre dievčatá z detských domovov, týrané ženy a ženy s deťmi v krízovej situácii, častokrát z rómskeho prostredia. Podľa Husárovej im už budova bývalého internátu na Školskej ulici veľmi nevyhovuje, nakoľko sú tam aj bezdomovci. „Sú na poschodí nad nami a dosť nám to robí problémy,“ hovorí. Podľa jej slov hľadajú nové priestory, ale zatiaľ neúspešne. „Je to náročná práca, treba ich poľudšťovať a vzdelávať. Každý iba hovorí, ale im treba veci ukázať. Do práčky nahádžu všetko prádlo, biele čierne, červené. Keď im ale poviete, aby to nerobili, že sa to má prať zvlášť, lebo sa to pofarbí, tak to pochopia a druhýkrát to už tak neurobia,“ ozrejmila Husárová. Ženy v krízovom centre učia variť, piecť i starať sa o seba a svoje deti. „Chcú sa to naučiť. Zrejme ich to ich mamy nenaučili a nemali to odkiaľ vedieť tie mladé dievčatá.“ V centre je približne 40 žien a niekoľko detí. Nájdu sa však aj také ženy, ktoré veci nedodržiavajú a treba ich napomínať viac. „Vtedy je to horšie. Sú aj také prípady,“ dodala s tým, že v krízovom centre má, našťastie, veľmi dobrých zamestnancov.
Na ľuďoch oceňuje obyčajnú, ľudskú človečinu a úprimnosť. Ako podotkla, želala by si, aby bolo v ľuďoch viac pokory, aby nebola závisť, nenávisť. „Všetci sa ženieme. Nikto nemá na nič čas. Uteká tak život ľuďom pomedzi prsty a niekedy by si mali povedať, zastavme čas a trochu si oddýchnime a sadnime,“ skonštatovala Husárová, ktorá sa pričinila o zriadenie variantu B špeciálnej základnej školy, triedy s autizmom, tried s viacnásobným postihnutím a ťažkým komunikačným postihom, Praktickej školy a Centra špeciálno-pedagogického poradenstva pri ŠZŠ.
Aktívna sedemdesiatnička Helena Husárová má veľmi dobré riadiace i manažérske schopnosti a zachováva si výnimočnú mieru ľudskosti a tolerancie. V živote už podľa nej dosť dosiahla, no výzvy má aj naďalej. „Hlavne, aby som mala zdravie, vedľa seba dobrých ľudí, ktorí mi budú pomáhať, lebo sám veľa nespravíte,“ povedala a dodala, že veľa jej pomáhajú v Únii žien, kde je krajskou predsedníčkou a od roku 1998 je členkou Ústrednej rady Únie žien Slovenska. „Darmo je dobrý generál, ale vojsko je dôležité,“ povedala s úsmevom. Husárová desať rokov pracovala v poradnom orgáne Vlády SR ako poradkyňa MPSVaR počas pôsobenia ministrov Oľgy Keltošovej, Vojtecha Tkáča, Petra Magvašiho a Viery Tomanovej.
Zdroj: vobraze.sk
