Talentovaná folkloristka z Klenovca sa popri štúdiu na vysokej škole vrátila do svojho rodného kraja, kde odovzdáva svoje znalosti ako tanečná pedagogička. Na umeleckú dráhu sa vydala v mladom veku, ako štvorročná sa stala členkou svojho prvého folklórneho súboru. Má však blízko aj k modernému tancu.

Lucia Zvarová sa narodila do rodiny silno spätej s folklórom. Okrem toho, že je dcérou zakladateľov viacerých folklórnych súborov v Klenovci, má ľudovú hudbu, spev či tanec v génoch i po starých rodičoch. „Zaspievať si, zatancovať alebo zahrať na ľudovú nôtu je súčasťou našich každodenných životov. V našej rodine si totiž ctíme tradície a hodnoty ľudovej kultúry,“ uviedla pre vobraze.sk dvadsaťdvaročná Lucia.

Po účinkovaní v detských súboroch Zornička a Mladosť sa rozhodla naplno venovať tancu ako takému, nielen ľudovému, ale aj iným tanečným štýlom. „Na štúdium som si vybrala Súkromné konzervatórium v Nitre, ktoré sa po úspešnom absolvovaní talentových skúšok stalo mojou vysnívanou školou tanca,“ spomína Lucia Zvarová. V maturitnom ročníku následne absolvovala talentové skúšky na Vysokú školu múzických umení v Bratislave v odbore tanečné umenie – ľudový tanec, kde študuje aj dnes.

Spolu s talentom ide ruka v ruke aj úspech. „Ešte ako dieťa som sa s ľudovou piesňou zúčastnila na súťaži Slávik Slovenska, kde som postúpila až na celoslovenské kolo. Absolvovala som niekoľko regionálnych súťaží, z ktorých som sa dostala aj na Hronseckú lipovú ratolesť, kde som v prvej kategórii získala strieborné pásmo, v druhej kategórii zlaté pásmo, ako aj v súťaži hudobného folklóru, sólistov spevákov ľudových piesní,“ hovorí.

Ako tanečníčka mala zase možnosť tancovať v Divadle Andreja Bagara v Nitre, a to v inscenácii Ľudia, miesta a veci.
Počas štúdia si začala uvedomovať, že jedného dňa by svoje znalosti chcela odovzdávať aj iným ľuďom. „Moje plány boli stať sa tanečníčkou a potom učiteľkou tanca. Plním si svoje sny,“ zdôraznila Zvarová, ktorá tento rok prijala ponuku učiť na ZUŠ v Rimavskej Sobote ako pedagóg tanca.

Doba, v ktorej žijeme, nás o mnohé veci okráda, ale aj obohacuje. Lucia si napríklad vďaka pandémii uvedomila, že zanevrela na niektoré svoje záujmy a počas covidu si mala možnosť na ne opäť nájsť čas. „Mám rada rôzne druhy športu, ako napríklad bicyklovanie, lyžovanie, korčuľovanie, plávanie či turistika. Ale tiež rada spoznávam nové miesta, venujem sa zvieratám, ktoré mám doma a úplne najviac sa rada venujem svojej rodine.“

Tanec je pre Luciu niečo, vďaka čomu môže byť sama sebou, čo ju robí šťastnou a bez čoho si svoj život nedokáže predstaviť. Venuje sa rôznym tanečným štýlom, a tak medzi nimi vníma istý rozdiel. „Ľudový tanec je niečo naše, čo by sme si mali my Slováci zachovávať. Moderný tanec je zase niečo, čo ku nám prišlo zo zahraničia. Nemám medzi nimi favorita, pretože rada tancujem oboje.“

Nuž a aké sú jej ambície v oblasti folklóru? „Ukazovať dospelým ľuďom aj deťom, že je dôležité zachovávať to, čo je naše, čo nám tu zanechali naši predkovia. Že je dôležité byť na to, čo máme, hrdí a nebáť sa to ukázať. A tiež odovzdávať to, čo som mala možnosť sa naučiť aj ja sama,“ odvetila Klenovčanka, pôsobiaca aj vo FS Vepor. Naďalej aj spieva.

Na záver by chcela Lucia pozvať všetkých mladých i starých, aby prišli do folklórnych kolektívov, kde si všetci spolu pomáhajú ako rodina a vidia veľa krásnych miest na Slovensku či v zahraničí. „A to všetko vďaka tomu, že sme všetci pyšní na to naše, slovenské, a chceme to spoločne zachovávať a šíriť ďalej.“
Zároveň je podľa nej tanec veľmi dôležitý pre súčasné deti. Dáva im možnosť byť viac pohybovo aktívni a zároveň ním vyjadrovať svoje pocity. A neodmysliteľnou súčasťou je práca v kolektíve a získavanie nových zážitkov, poznaní.

Zdroj: Tereza Nemcová, foto: album L. Zvarovej

<p>The post Klenovčanka Lucia si bez tanca život nedokáže predstaviť first appeared on vobraze.sk.</p>