Už ako dieťa inklinovala Erika Pálešová (rodená Molnárová) z Rimavských Janoviec skôr k strojom a vozidlám. Vďaka detstvu na rodinnej farme sa na kombajne a traktore naučila jazdiť skôr, ako na aute. Vyučená krajčírka a dobrovoľná hasička skĺbila prednosti zo všetkých činností a naplno ich využíva pri svojom povolaní. Takmer dvadsať rokov slúži v Ozbrojených silách SR.

Ako študentka poslúchla radu svojej mamy, ktorá jej odporúčala, aby sa vyučila. „Mamina povedala, choď za krajčírku, kaderníčku, alebo cukrárku. Vtedy to boli dôležité odbory. Ale mňa piecť nebavilo, tak som šla za krajčírku. Aspoň som sa naučila trpezlivosti a precíznosti pri práci,“ hovorí pre vobraze.sk Erika Pálešová.

Vyučená krajčírka veľmi rýchlo zistila, že to nebude jej cesta a tak sa nechala nahovoriť susedou, ktorá slúžila u vojska. Začínala v Leviciach, kde pôsobila ako obsluha mínometu-nabíjač. Pálešová bola neskôr protitankovec a obsluhovala protitankové raketové strely.

Keď sa zoznámila s terajším manželom, požiadala o preloženie bližšie k Rimavskej Sobote. Vo chvíli, keď jej oznámili, že jej žiadosti vyhoveli zistila, že je tehotná. „Zistila som, že čakám prvého syna, keď ma prevelili z Levíc. Keď ma neskôr prevelili z Rožňavy, zistila som, že som tehotná opäť. Už ale nemám v pláne byť prevelená,“ smeje sa 42-ročná šťastná matka dvoch zdravých synov, ktorí sú na mamu hrdí. Ako prezradila, po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sa o ňu doma báli.

V Rožňave mala funkciu prieskumáčka na prieskumnej batéri. Patrila tak pod pozemné vojsko. Preradením do Oždian prešla pod vzdušné sily. „Kvôli tomu som vyštudovala aj elektrotechnickú školu. Tu to už nie je tak o kondičke, je to skôr o učení a potrebných vedomostiach,“ dodala.

„Armáda ma naučila trpezlivosti, súdržnosti, práci v kolektíve čo môžem povedať, že v mužskom kolektíve sa pracuje podľa mňa lepšie ako v ženskom. Ako sa vie, ženy rady klebetia za chrbtom no muži si povedia na rovinu. Nikdy som nemala problém napríklad s obťažovaním v armáde. V živote som skôr bola strážená, ako ja poviem mojimi chlapmi,“ spomína.

Podobne ako jej otec, aj Erika má blízky vzťah k zbraniam. Vždy ju fascinovali, podobne ako všetky vozidlá. Práve v armáde má podľa nej možnosti, aké by jej neposkytlo v tomto smere žiadne iné povolanie. Vyskúšala si jazdenie na PV3S, Tatre, bojovom vozidle pechoty (BVP) a vodičský preukaz má aj na kamión.

„Vyrastala som na farme. Na kombajne som jazdila skôr, ako som mala vodičák na auto. Viac som sa zaujímala o technické veci. Nebola som pritom chlapčenský typ a ani nie som. Rada aj varím,“ vysvetľuje vojačka. Ak by sa nevybrala týmto smerom, po krátkom zamyslení by bola podľa jej slov psychologičkou. „Keby sa mi chcelo na strednej škole viac učiť,“ dodala Pálešová, ktorá veľmi rada komunikuje s ľuďmi a často s ľuďmi nadviaže aj dôvernejší kontakt.

Vo voľnom čase sa aktívna štyridsiatnička venuje svojej záhrade. Najlepším relaxom je pre ňu kosenie, ale rovnako rada si zabehá, zájde na prechádzku so psom, či na ľahšiu turistiku s rodinou. Tých ťahších má podľa jej slov dosť v práci. S manželom ich spája aj láska k hudbe a tancu a preto využijú radi príležitosť zabaviť sa na zábave, či na plese. Ani tento teda rok nevynechali hasičskú zábavu v Rimavských Janovciach. Ako dlhoročná členka DHZ tam nemohla chýbať.

„K dobrovoľným hasičom ma pritiahla kamarátka. Vyskúšala som si všetky pozície. Veľmi ma to chytilo. Vždy sme boli dobrý kolektív, chodili sme na súťaže a tešili sme sa, keď sme vyhrali. Mám tých ľudí rada,“ vraví Erika, ktorá sa najlepšie cítila v útoku a pri silovo náročnejších postoch.

Minulý rok sa nečakane stala hrdinkou pre dve ženy z okresu Rožňava. „Vracali sme sa z dovolenky v Maďarsku a auto pred nami sa zrazilo s oproti idúcim vozidlom. Manžela som poslala k menej poškodenému autu a ja som bežala k druhému,“ spomína na desivú udalosť. Vďaka jej pohotovej reakcii sa podarilo zachrániť dve ženy z havarovaného vozidla. Dvom mužom sa už pomôcť nedalo. Všetci vypadli z auta po náraze. „Nie je to ľahké. Keď to človek prežije, že vidí niekoho zomierať. Treba ale konať rýchlo, zhodnotiť situáciu, zistiť kto potrebuje pomoc. Naučila som sa, že najhoršie sú na tom tí, čo sú ticho,“ hovorí sympatická blondínka, ktorú najviac mrzelo, že ľudia si celú tragédiu fotili a natáčali, ale nikto neprišiel pomôcť. „Požiadala som motorkára, aby zavolal záchranku. Ja by som nevedela uviesť polohu. Potom prišli policajti a tí pomáhali s oživovaním a ošetrením do príletu helikoptéry,“ opisuje nepríjemnú skúsenosť a apeluje na ľudí, aby sa nebáli podať prvú pomoc.

Podľa jej skúseností sú operátori na linke 112 profesionálni a dokážu aj úplného laika viesť krok za krokom až do príchodu záchranky. Po čase ju kontaktovali vdovy, ktorým zachránila život. Prišli jej poďakovať osobne a navštívili ju doma v Rimavskej Sobote.

Pálešová po tejto udalosti získala ocenenie Srdce ciest 2024. Nominovali ju práve dve zachránené ženy, ktoré prežili. „Dobre mi padlo, že ma našli. Sú zdravé a v poriadku,“ povedala statočná vojačka, ktorej život priniesol niekoľko situácií, kde bolo treba pomôcť raneným pri nehodách. Najcitlivejšou bola tá, pri ktorej havaroval jej brat. „Asi vtedy som prišla na to, že viem reagovať v takýchto situáciách, kým ostatní zmeravejú,“ dodala.

„Zlé veci sa väčšinou nestanú, keď niečo neviete, ale keď už niečo považujete za samozrejmé a stratíte obozretnosť. Aj nehody so zbraňou sa stanú často pri čistení aj tým skúseným,“ dodala na záver Erika Pálešová.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Sympatická vojačka Erika má rada techniku. V R. Janovciach pomáhala na farme od detstva. Zachraňovala životy ľudí pri nehode first appeared on vobraze.sk.</p>