V dielni Petra Vingárika v Brezničke rozvoniava drevo a pod jeho rukami vzniká z obyčajného kmeňa predmet, ktorý môže niekomu slúžiť celé desaťročia. Staré ovocné stromy tak nekončia svoj život vyrúbaním. Remeselník Vingárik používa sústruh a výrobky dokončuje do finálnej podoby ručne, dlátom. Verí v poctivú ručnú prácu a vytvára výrobky, drevené formy s ľudovými motívmi, masážne strojčeky na nohy či tradičné klepce na myši. „Keď je dačo veľmi dobré, tak by malo byť aj veľmi pekné,“ hovorí pre vobraze.sk Peter Vingárik (65) s tým, že sa pri svojej práci riadi práve touto filozofiou. S drevom pracuje už takmer päťdesiat rokov. Ako hovorí, k drevu si vzťah budoval odmalička. Vyrastal v prostredí, kde bolo prirodzené niečo si vyrobiť vlastnými rukami.

„Bolo treba vystrúhať, tak som strúhal. Aj otec strúhal, známych som videl strúhať,“ hovorí. Ako chlapec vyrábal píšťalky, drevené šable či malé „rybky“ z brezového dreva, ktoré nosili zavesené na krku. Už vtedy sa učil základnému pravidlu práce s nožíkom. „Strúhať od seba,“ zdôrazňuje Vingárik. Hoci roky pracoval aj v strojárstve, drevo mu učarovalo najviac. Postupne sa remeslo stalo prirodzenou súčasťou jeho života.

Každý kus je originál

Pri práci kombinuje sústruh s precíznou ručnou prácou dlátom. Najčastejšie využíva drevo zo starých ovocných stromov, ktoré už v záhradách doslúžili. „Ovocné drevá majú nádhernú kresbu. Každý kus je originál, dva rovnaké nenájdete,“ vysvetľuje remeselník. Práve prirodzenosť materiálu je podľa neho tým, čo robí ručnú prácu výnimočnou. Drevo má vlastný charakter, vôňu aj štruktúru. „Strom už síce nerastie v záhrade, ale žije ďalej v podobe výrobku,“ hovorí Vingárik. Jeho výrobky nie sú len dekoráciami. Väčšina z nich vzniká preto, aby slúžila.

Peter Vingárik veľkú časť života strávil v strojárstve a priemysle. Vyštudoval Stredné odborné učilište v Lučenci, pracoval v strojárňach, ktoré boli neskôr premenované na Podpolianske strojárne a ZŤS, ako hovorí, stále išlo o závod v Lučenci. Vingárik šesť rokov pracoval aj v sklárňach v Poltári. Už viac ako dvadsať rokov sa však venuje remeselnej výrobe.

Inšpiráciu našiel aj v starých pohľadniciach. Vyrába šusterský stolček

K tradíciám remesla má blízko aj cez svoju rodinu. Jeho starý otec bol obuvníkom a začiatkom minulého storočia odišiel do kanadského Montrealu. Vingárik dodnes opatruje historickú pohľadnicu z roku 1911, na ktorej sú odfotografovaní obuvnícki majstri sediaci na jednoduchých trojnožkách. Práve táto fotografia sa stala inšpiráciou pri výrobe šusterského stolčeka, za ktorý získal ocenenie. Stolček upravil a vytvaroval tak, aby sa na ňom človeku sedelo pohodlnejšie a zdravšie. „Keď človek pri práci sedí zle, odnesie si to chrbtica,“ vysvetľuje. Ako hovorí, vyrábať ich plánuje aj naďalej, ale už len na zákazku. Iným šusterským výrobkom sa venovať nechystá.

Masážne strojčeky robí už desiatky rokov

Medzi najznámejšie výrobky Petra Vingárika patria masážne strojčeky na nohy. Vyrába ich približne tridsať rokov a každý vzniká desiatky hodín. „Na jednom robím približne dvadsaťpäť hodín,“ približuje. Ako hovorí, pri výrobe myslí nielen na vzhľad, ale aj na funkčnosť a ergonómiu. Zákazníkom ich často prispôsobuje individuálne. „Každý človek je iný. Aj výrobok musí človeku sadnúť,“ povedal.

Najväčšou odmenou sú potom pre neho reakcie ľudí, ktorým výrobky pomáhajú. Spomína si na zákazníka, ktorý mu povedal, že ho používa keď príde unavený domov. „Umyjem si nohy, použijem tento strojček a je to pre mňa balzam.“ Práve také chvíle Vingárika uisťujú, že jeho práca má zmysel.

Patina, ktorú nevytvorí žiadny stroj

Na ručnej práci si Vingárik najviac váži prirodzenosť. Verí, že skutočnú hodnotu výrobku ukáže až čas. „Patinu nevytvorí žiadny stroj. Vzniká len dlhodobým používaním,“ hovorí. Na rozdiel od sériovej výroby, kde sú všetky výrobky rovnaké, ručne vyrobený predmet nesie podľa neho osobný rukopis človeka. „Oči sa boja a ruky urobia,“ hovorí vetu, ktorá sa stala jeho životným heslom.

Hoci jeho práca bola viackrát ocenená, priznáva, že dnešná doba remeslu veľmi nepraje. Mladí ľudia podľa neho často nevidia hodnotu v pomalej a precíznej ručnej práci tak, ako ju vnímali staršie generácie. „Remeslo potrebuje trpezlivosť, pokoru a človek musí veriť, že to má zmysel,“ podotkol. Napriek tomu majster verí, že poctivá práca si svoje miesto vždy nájde. „Nie je dôležité robiť veľa výrobkov. Dôležité je, ako ich človek robí,“ dodáva.

V časoch rýchlej výroby a lacných vecí z obchodov pôsobia jeho výrobky ako pripomienka, že poctivá ručná práca má stále svoje miesto — a možno dnes ešte väčšiu hodnotu než kedysi.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Petra Vingárika, produktnovohrad

<p>The post Remeselník Vingárik z Brezničky dáva starému drevu nový život first appeared on vobraze.sk.</p>