Na najväčšom sídlisku v Rimavskej Sobote má svoje pevné miesto nenápadná, no pre miestnych mimoriadne dôležitá prevádzka. Kvetinárstvo TINA na Sídlisku Západ už viac ako dve desaťročia ponúka obyvateľom kvety aj ľudský prístup, ktorý je dnes čoraz vzácnejší.

Jeho majiteľka Marta Bořutová sa práci s kvetmi venuje už 26 rokov, pričom viac než dvadsať z nich strávila práve na tomto mieste, odkedy vznikla malá tržnica. Kvetinárstvo vníma ako svoje „tretie dieťa“ a aj to je cítiť v každom detaile jej práce. „Táto práca ma napĺňa. Je to energia, s akou ľudia prídu,“ hovorí.

Za tie roky sa však podľa nej zmenilo správanie zákazníkov. Po pandémii covidu ľudí ubudlo a dnes preto v kvetinárstve pracuje sama. Napriek tomu zostáva verná tomu, čo považuje za najdôležitejšie – osobnému kontaktu. „Som zástancom osobného kontaktu. To medzi ľuďmi trochu vymiera – vzťah, rešpekt, rozhovor,“ dodáva.

V jej ponuke nechýbajú rezané ani črepníkové kvety, sezónne dekorácie či darčeky. Obľúbenou službou je aj rozvoz kytíc, ktorý často prináša nečakané, no o to krajšie momenty. „Veľmi rada niekomu prinesiem kyticu. Často si ju zo zahraničia objednávajú deti, ktoré chcú prekvapiť rodičov alebo starých rodičov,“ približuje. Nemá problém vycestovať ani mimo mesta – práve takéto objednávky patria medzi jej najmilšie spomienky.

Na jednu z nich spomína s úsmevom dodnes. Pri výzdobe svadby v Utekáči sa mladomanželom pokazilo auto, a tak ich napokon viezla na fotenie sama. „Z nevinného rozvozu bolo niekoľko hodín, ale veľmi príjemných. Bola to krásna čiernobiela svadba v anglickom štýle,“ hovorí.

Medzi netradičné objednávky patrila aj kytica zo 150 ruží. „Bola darovaná len tak, z lásky,“ spomína. Práve takéto momenty jej pripomínajú, prečo má svoju prácu rada. Sama hovorí, že pri odovzdávaní kvetov sa riadi najmä srdcom. „Jazyk a srdce nepustí,“ dodáva rodáčka z Poltára.

Zákazníci sa k nej vracajú nielen pre kvety, ale aj pre atmosféru. Kvetinárstvo je pre mnohých miestom, kde sa zastavia, porozprávajú a strávia príjemnú chvíľu. „Chodí sem jeden pán každý rok pred Vianocami. Vždy si niečo kúpi a porozprávame sa. To sú tie veci, ktoré robia túto prácu výnimočnou,“ hovorí.

Marta Bořutová však nie je len kvetinárka. V minulosti pôsobila ako učiteľka v materskej škole, na strednej škle sa venovala atletike a dodnes si rada zahrá volejbal. „Som taká turnajová hráčka, čiv zime, alebo v lete na piesku,“ hovorí s úsmevom. Hrávam volejbal zhruba okdedy som sa stala mamou, má rada spoločnosť, . Aj vďaka tejto skúsenosti má blízko k ľuďom a komunite. Na sídlisku sa snaží organizovať menšie podujatia, napríklad mikulášske akcie, a do budúcna by chcela priniesť aj nové nápady, ako napríklad čítanie rozprávok v priestoroch tržnice a jednotlivých prevádzok, obchodníkov.

Jej Kvetinárstvo TINA tak nie je len obchodom, ale aj miestom stretávania. „Ľudí rada uvítam, keď je čas, aj pohostím. Chýba tu niečo také najmä pre starších. Som rada, že prídu aspoň ku mne,“ dodáva rodáčka z Poltára.

S príchodom jari sa mení aj výklad kvetinárstva. Už niekoľko dní ho zdobia veľkonočné dekorácie – slamené zajačiky, vajíčka či živé kvety symbolizujúce nový život. „Veľká noc je pre mňa najväčší sviatok. Vajíčka znamenajú hojnosť, to tam musí byť,“ hovorí. Aj vonkajšia výzdoba má prilákať pozornosť okoloidúcich a pripomenúť im, že na rohu budovy sa skrýva kvetinárstvo, ktoré je síce zvonku nenápadné, no vo vnútri ponúka pestrý svet farieb a vôní. Ako avizuje, v najbližších dňoch pred predajňou pribudnú ďalšie dekorácie a veľké vajcia, ktoré si ľudia určite všimnú na ceste do neďalekej základnej či strednej školy.

V čase, keď malé prevádzky čelia silnej konkurencii veľkých obchodov, zostáva Kvetinárstvo TINA dôkazom, že poctivá práca, osobný prístup a vzťah k ľuďom majú stále svoje miesto. „Ku každej práci musí mať človek vzťah. Najlepšie je, keď ju robí ako hobby,“ hovorí Marta Bořutová. V ponuke aj výrobky Forever, a zákazníci u nej nakúpia aj malú peknú drobnosť ku každej príležitosti.

Pre mnohých obyvateľov Rimavskej Soboty tak jej kvetinárstvo nie je len miestom, kde si kúpia kvety, ale aj priestorom, kde sa na chvíľu zastaví čas. K dispozícii je v kvetinárstve v pracovných dňoch do 17-tej hodiny. „Aby mali ľudia pripravenú kyticu na čas, je dobré zavolať aj vopred a dohodnúť sa čo potrebujú. Mnohí sa radi nechajú prekvapiť tvorivosťou a mňa to potom teší dvojnásobne,“ dodala.

Zdroj: PR-článok, Kvetinárstvo TINA Rimavská Sobota

<p>The post Marta Bořutová z kvetinárstva na najväčšom sídlisku v R. Sobote ponúka kvety aj ľudský prístup. Výklad už zdobí pekná veľkonočná výzdoba first appeared on vobraze.sk.</p>

Jozef Markotán patrí k výrazným osobnostiam rímskokatolíckej cirkvi na juhu stredného Slovenska i v Košickom kraji. Za 28 rokov slúžil vo viacerých obciach okresu Rimavská Sobota. Aktuálne pôsobí ako generálny vikár Rožňavskej diecézy a veľprepošt katedrálnej kapituly. Hoci má dnes vysoký cirkevný titul, ostáva zakorenený v regióne, kde vyrastal. Narodil sa síce v Rimavskej Sobote, detstvo však prežil s rodičmi v neďalekých Sušanoch a dodnes hovorí tamojším nárečím.

„Sušany a Zalužany boli vtedy živé dediny. Žili tam všetky generácie. Mňa formovali najmä starší ľudia – skromní, pracovití, ktorí nemali veľa, ale boli spokojní,“ hovorí pre vobraze.sk Jozef Markotán (59), ktorý si pamätá aj na chvíľu z roku 1972, keď ako prvák videl z budovy školy sňať kríž. „Aj to ma poznačilo. Dodnes si to nesiem v srdci,“ spomenul.

Sušany podľa neho dnes postupne vymierajú a mladí odchádzajú za prácou. „Ja som asi posledný, kto v Sušanoch ešte hovorí po sušansky,“ dodáva.

Napriek tomu, že pochádza zo slovenského prostredia, veľkú časť svojej kňazskej služby strávil v jazykovo zmiešaných či prevažne maďarských oblastiach. Omše slúži aj po maďarsky.

„Napriek tomu, že som Slovák zo Sušian, tak som pôsobil v jazykovo zmiešaných, až silne maďarských oblastiach. Mal som aj obavy, ako ma prijmú. Ale vždy si pripomínam, že treba hľadať to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje,“ ozrejmil Markotán. Jeho obaja rodičia maďarčinu ovládali, deti však k tomu neviedli, preto sa po maďarsky naučil kvôli veriacim v jeho farnosti.

Za kňaza bol vysvätený v roku 1996. Počas svojej viac ako 28-ročnej kňazskej služby pôsobil na viacerých miestach v rámci Rožňavskej diecézy. Začínal ako administrátor v Jesenskom a Plešivci, neskôr slúžil v Starom Haliči, Čoltove, Hosticiach, Husinej a ďalších farnostiach. V rokoch 2013 až 2015 bol farárom v Rimavskej Sobote, následne v Rožňave a Tornali.

‚V podstate som kňazom 28 rokov, bol som na deviatich miestach, desaťkrát som sa sťahoval. Nechcem, aby to znelo zvláštne, ale Jesenské bola taká moja prvá láska. Bolo to moje prvé pôsobisko. Asi preto na mňa aj najsilnejšie zapôsobilo,“ spomína Markotán, ktorý sa do Jesenského neskôr aj vrátil. Za deväť rokov si tam podľa jeho slov vybudoval skutočný domov a farníkov považoval za čosi ako rodinu. „Spolu sme prežívali šťastné chvíle, aj smutné momenty. Naozaj to bol môj domov,“ prezradil Markotán, ktorý sa snaží byť otvorený voči každému.

V rovnakom období slúžil omše aj v Rimavských Janovciach. „Janovce mi tiež prirástli tak veľmi k srdcu, že keď som mal 25. výročie služby, tak tam som chcel mať aj omšu. Na Močiari a Jánošíkoch žili starí gazdovia. Chodili do kostola na bicykli, a keď som prichádzal, už ma tam čakali a podávali mi ruky,“ hovorí pokorný kňaz a priznáva, že práve tie pracovité ruky si rád pripomína.

V roku 2015 bol menovaný veľprepoštom Rožňavskej katedrálnej kapituly a minulý rok aj generálnym vikárom Rožňavskej diecézy – čo z neho robí jedného z najbližších spolupracovníkov biskupa. Napriek tomu ostáva nohami pevne na zemi. „Ja to tak beriem, že nikdy som netúžil po funkciách, ale Pán Boh nám vždy nadelí niečo. Ja som chcel byť taký obyčajný sušanský farár,“ hovorí Markotán. Ako zdôraznil, váži si dôveru, ktorú od diecézneho biskupa získal. Vo funkcii generálneho vikára vystriedal Rastislava Poláka z Rimavskej Soboty. „Máme dlhoročné priateľstvo. Aj keď som ho vymieňal na funkcii, vôbec sme to nevnímali konkurenčne. Naše priateľstvo trvá desiatky rokov. Chodím k nemu pre potešenie, chová sliepky a prepelice. Tak si predstavujem aj môj dôchodok,“ s úsmevom prezrádza Markotán, ktorý v budúcom roku oslávi jubileum.

Od roku 2024 pôsobí v Krásnohorskom Podhradí. Uplynulý víkend absolvoval krížovú cestu v rámci 250. výročia Rožňavskej diecézy. „Bolo to zložité a náročné, ale asi za 12 hodín sme prešli 40 km. Ani by som si nemyslel, že to absolvujem celé. Veľmi ma prekvapilo, koľko mladých ľudí prišlo,“ uviedol Markotán, známy svojím pokojným vystupovaním.

Tvrdí, že od svojho profesora sa naučil, že treba byť pozorný a vnímaný, lebo Boh dáva všetkým impulzy. „Sú to tie nepatrné impulzy, ktoré musíme vnímať a tie nás posúvajú. Pán profesor mal veľa titulov, ale bol obyčajný pokorný muž. Takí ľudia ma fascinujú,“ hovorí farár, ktorý sa vždy snaží ukázať ľuďom, že ich berie takých, akými sú. „Aj keď nie som pesimista, trápi ma, že ľudia uveria všetkému. Kedysi používali zdravý sedliacky rozum. Teraz uveria všetkému a nepoužívajú hlavu, ktorú dostali ako dar od Boha,“ dodal na záver Jozef Markotán.

<p>The post Generálny vikár Markotán vyrastal v Sušanoch. Bol farárom v R. Sobote i v Tornali first appeared on vobraze.sk.</p>

Na cykloceste medzi okresnými mestami Poltár a Rimavská Sobota majú pribudnúť nové chýbajúce bielo-zelené cyklodopravné značenia, ako aj informačné panely pri odpočívadlách. Vo výstavbe je na konci cyklocesty aj parkovisko v Poltári. Nájdete pri ňom aj originálne postavičky. Ich tvorcom a iniciátorom je Ján Likavec, ktorý býva neďaleko pozemku, kde boli nainštalované. „Starám sa o tú plochu, ako tam bývam, je tomu aj dvadsať rokov. Keď nám urobili cyklotrasu, tak som tam chcel niečím spríjemniť prostredie. Ľudia tam vždy chodili, nemali si kde dať bicykle, nemali si kde sadnúť, tak som urobil lavičku na sedenie,“ priblížil pre vobraze.sk Ján Likavec. Na ploche postupne pribudol zlatý dážď, trávnik, postavený tam bol aj máj pred rokom a zasadené i smrečky, ktoré sa však vplyvom nevhodných neuchytili.

„Vlani tam boli drevené kvety, ale tie sa už vplyvom počasia rozpadli a tak som teraz urobil nové atrakcie. Sú tam dve figúrky, postavičky a pribudol aj bicykel z masívnejšieho dreva, ešte pred Veľkou nocou tam položím zajace, už na nich robím,“ povedal Poltárčan, ktorý ich vyrobil zo zaujímavejších kusov dreva na kúrenie. Takéto ozdoby robil prvýkrát v živote, zručnosť podľa jeho slov zdedil po otcovi. S náročnejšími úkonmi, ako je samotné skladanie, mu zvykne pomôcť manželka či sused. Cyklocestu v rodine radi využívajú aj s vnučkou. Dostali sa však zatiaľ len po Ožďany. Zasmial sa tomu, že figúrky za krátku dobu dostali pomenovanie Pat a Mat. Likavec dodal, že vyrába aj náučnú tabuľu, ktorá má byť osadená neďaleko pri parkovisku, ktoré robí samospráva.

Pred začatím letnej sezóny na cykloceste majú pribudnúť ešte dopravné značenia. Medzi nimi chýba napríklad označenie, že cyklista prišiel do Poltára. Ako pre vobraze.sk uviedol krajský cyklokoordinátor Michal Vráb, budú celkovo na trase dopĺňať bielo-zelené značenia. Medzi najbližšími prácami má byť dokončená časť chodníka, ktorý spojí cyklocestu s novým altánkom na šťavici pri Hrnčiarskej Vsi.

„Obec tam postavila altánok a časť chodníka k nemu. Dorobená bude ešte časť chodníka bližšie k cykloceste,“ priblížil. Pri Rimavskej Sobote podľa Vrába majú urobiť pri cykloceste na Včelinci obrubníky, aby vodiči nezastavovali priamo na mieste určenom pre cyklistov. Na margo zimnej údržby uviedol, že budúcu sezónu by už nemala byť cyklocesta posypaná kamienkami, ktoré pri slabej zime a nedostatku snehu nespĺňajú účel. Podotkol však, že cyklocesta bola už pozametaná od kamienkov.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Likavec, Peter Štefančík

<p>The post Poltárčan vyrobil originálne atrakcie pri cykloceste. Osádzať budú nové dopravné značenia či informačné tabule first appeared on vobraze.sk.</p>

Marcel Ištván je evanjelickým farárom. Jeho záľubou sú staré motorky a malé či veľké ručičkové hodiny. Tento rodák z Teplého Vrchu pôsobil desať rokov v Tornali. „Splnil sa mi tam sen. Mne sa tam pracovalo dobre, Pán Boh požehnával, s ľuďmi sme si rozumeli, cirkevný zbor napredoval a aj spolupráca s mestom i s dedinami bola dobrá. Mám na to obdobie pekné spomienky,“ povedal pre vobraze.sk Marcel Ištván (38) z evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV). Pôsobenie v Tornali bola jeho prvá zastávka.

Do svojej práce sa snaží vždy vnášať nové motivujúce myšlienky a prístupy. V obci Lenka pri Tornali sa podarilo dvakrát zorganizovať letný kresťanský festival SEMFEST, ktorý organizoval SEM (Spoločenstvo evanjelickej mládeže) s aktívnou spoluprácou cirkevného zboru a obce. Navštívil ho veľký počet ľudí z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Podľa slov farára Marcela, mal od návštevníkov na festival veľmi pozitívne ohlasy. Tí mali možnosť bližšie sa zoznámiť so životom na južnom Slovensku, ktorý sa aj vďaka tomuto festivalu viac zviditeľnil. Podujatie by možno pokračovalo, ale plány nabúrala pandémia koronavírusu.

Pomocou milodarov od veriacich a dotácii sa v Tornali podarilo postaviť zborový dom. ,,Bola to veľká udalosť. Podarilo sa to na mieste, kde toho ľudia naozaj veľa nemajú, ani cirkevný zbor nebol bohatý, aby to sám dokázal. Ale s Božou pomocou, aj s podporou mnohých ľudí, ktorí o nás vedeli, sme to dokázali. Postavenie zborového domu bolo mojím veľkým snom, odkedy som prišiel do cirkevného zboru. Mať také miesto pre ľudí, kde by sa mohli slobodne stretávať. Považujem to za veľký úspech. Postavili sme ho aj pomerne rýchlo na môj vkus. Za dva roky bola hrubá stavba a interiér,“ priznáva farár, ktorý sa svojej myšlienky nevzdal a prvých pätnásťtisíc eur získali cez ECAV z Nemecka. Aj keď to napokon bola len časť oveľa väčšieho balíka financií, stavbu sa im podarilo dokončiť.

Zborový dom nájdete stáť na námestí vedľa evanjelického kostola a fary v Tornali. Za podstatnú a dôležitú vec, ku ktorej podľa neho ľudia v cirkevnom zbore dospeli, bolo naučiť sa prevziať osobnú zodpovednosť za svoj zbor, aktívne sa zapojiť do činnosti, postaviť sa na nohy a podporovať svoj cirkevný zbor. „Robili sme to pre nás, pre naše deti, pre našu generáciu. Prevzali sme podnetný finančný plán, zameraný na budovanie a opravy, na základe pravidelného finančného darcovstva. Motivovali sme ľudí, že niekedy netreba veľa, ale práve naopak, málo a vytrvale. Umožnili sme ľuďom vidieť, kam ich finančné prostriedky idú, čo sa za ne nakúpilo a urobilo. Ľudia potrebujú vidieť, čo sa s ich prostriedkami robí,“ vysvetlil Marcel Ištván. Po dokončení zborového domu chceli pokračovať prerábkou kúrenia na farskom úrade. Okrem nového kúrenia sa cirkevnému zboru podarilo urobiť aj novú kuchyňu, novú kúpeľňu, rozvody vody či novú elektroinštaláciu. Všetko fungovalo vďaka ochotným darcom, ktorým na cirkevnom zbore záleží.

V súčasnosti už viac ako rok pôsobí v obci Sobotište na Záhorí. „Presťahoval som sa sem aj s mojou rodinou, manželkou a tromi deťmi. Oslovili ma, či by som prišiel k nim a nepomohol im, keďže im počas pandémie zomrel farár. Bolo to náročné obdobie zvažovania tejto ponuky. Aj sme si v rodine i s našimi veriacimi niekoľkokrát poplakali, kým sme ponuku prijali,“ opisuje svoj odchod na novú faru s tým, že v Tornali boli veci už dobre naštartované a darilo sa im napredovať. „Tornaľa mi dala dobré základy. Bolo to moje prvé samostatné miesto, kde som prišiel po ročnej kaplánskej službe z Banskej Bystrice. Často na to spomínam a som rád, že mi dala toho tak veľa. Teraz sa v tom pokúšam pokračovať aj na novom mieste, kde je tiež veľa práce,“ podotkol s tým, že on nie je až tak dôležitý v úspechoch, ktoré sa v Tornali podarili. „Je to mocný a láskavý Boh, ktorý si mňa i ostatných ochotných použil a takto náš cirkevný zbor pozdvihol.“

Ako sám hovorí, veľa voľného času mu pri jeho práci neostáva, ale keď je možnosť, rád bicykluje a turistikuje na kopaniciach, od minulého roka aktívnejšie rybárči. Veľmi rád má aj okolie Teplého Vrchu, kde prežil detstvo. Keď má chvíľku čas, venuje sa aj opravovaniu starých motoriek a zbieraniu hodín akéhokoľvek typu. Vo svojej zbierke ich už má desiatky kusov a stále pribúdajú ďalšie. Samotné hodiny sa mu nie vždy podarilo opraviť, no zaujalo ho ich samotné fungovanie. ,,Fascinuje ma hodinový strojček. Pri ňom som si uvedomil, že ani tento svet nefunguje náhodou. Funguje a zapadá do seba, ako hodinové kolieska, a za tým všetkým, ktorý celý svet i nás naťahuje k životu je zručný a šikovný hodinár – Boh“ hovorí Marcel.

Má blízky vzťah k historickým motorkám. Jeho prvým kúskom bola stará Babeta, typ 228, ešte prvý model, ktorý sa podobal viac na bicykel s motorom a pedálmi. „Daroval mi ju kamarát z Banskej Bystrice, ktorý ju chcel dať do zberu. V Tornali je rovinka a všade som na nej mohol chodiť, do obchodu či na Gemerku. Ani som nevedel, čo mám, kým neprišiel kamarát, ktorý má veterány. Mal o moju babetku záujem. Aj keď mi hneď veľa neprezradil, nedalo mi a na internete som si potom vyhľadal viac. Až vtedy som zistil, aký vzácny kúsok to mám,“ vysvetlil Marcel. Dodal, že ďalšie kusy k nemu prišli postupne, ani nevie ako, zachraňoval ich pred zošrotovaním. Či to bol Pionier 20, Jawa 551 Jaweta alebo ČZ 250 Smolík, bolo to jedno, tie staré stroje majú v sebe svoje čaro i dušu. Jeho otec je automechanik a pomáhal mu s rozoberaním a sfunkčnením starých motocyklov či motorov. „Pri ňom som sa aj ja učil, čo a ako sa robí. Je aj lakýrnik, takže mi to vedel aj kvalitne nastriekať. Pomáhali nám aj ľudia v zbore,“ spomenul.

Marcel Ištván vyštudoval strednú dopravnú školu. Vo svojom vnútri však cítil, že by sa mal uberať iným smerom. Istý čas premýšľal nad učiteľstvom, no napokon vyštudoval teológiu a stal sa farárom. To, že sa chce stať farárom si uvedomil, keď spolu s kamarátom chodili evanjelizovať a hrávať na gitare do väzníc. ,,Chodievali sme tam rozveseliť a povzbudiť odsúdených. Aj oni potrebujú nádej, že ich život sa ťažšími či ľahšími chybami nekončí. Snažili sme sa im prinášať dobrú správu o Ježišovi Kristovi, ktorý má moc meniť životy ľudí. Aby si aj oni uvedomili, že Boh je tu aj pre nich, aby po prepustení z väzenia mohli začať od začiatku a s vierou v Boha,“ prezradil svoje začiatky práce s ľuďmi farár Marcel. Po väzňoch upriamil svoju pozornosť na deti a mládež. Práve na nich sa snaží pôsobiť preventívne, rovnako podchytáva ich správanie a smeruje ich kroky k lepšiemu.

S najväčšími kresťanskými sviatkami v roku, akými je Veľká Noc, majú farári najviac práce. Aj pre Marcela Ištvána je toto obdobie veľmi hektické a má počas neho veľa povinností. Pre čitateľov portálu vobraze.sk má v súvislosti so sviatočným obdobím odkaz. ,,Každý vo svojom živote prežívame rôzne nepríjemnosti, bolesti, trápenia a choroby. Veľkonočné sviatky nám prinášajú nádej, že aj Pán Ježiš Kristus, syn Boží, ktorý trpel, tiež niesol svoje i naše bolesti, viny či hriechy. Nie sme v tom svojom živote a problémoch sami. Je tu Boh, ktorý ťa miluje takého, aký si. Hľadaj Ho a On ti odpovie, dá sa nájsť“ odkazuje. Sviatky bude tráviť pracovne, no na zvyky a tradície nezabúda. Manželku a dve dcérky poriadne so synčekom vyoblieva, aby boli spokojné a šťastné.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Farár Marcel Ištván pôsobil v Tornali desať rokov. Zbiera historické motorky i ručičkové hodiny first appeared on vobraze.sk.</p>

Kvalitná šunka i chren by nemali chýbať na veľkonočnom stole. Nájdete ich v predajni Tvoj domáci mäsiar na Námestí Š. M. Daxnera, pod hotelom Zlatý býk v R. Sobote. Jej majitelia prichádzajú tradične s jedným druhom kvalitnej domácej šunky od overeného dodávateľa z Maďarska. „Už roky máme toho istého kvalitného dodávateľa, nemenili sme ho. Je odskúšaný a ľudia sa k nám vracajú pre tento druh šunky a sú spokojní. Šunka je zo stehna a bez pridaných konzervačných látok. Odporúčame k nej aj pikantný chren,“ hovorí Mário Miadok zo spoločnosti Tvoj domáci mäsiar. Spolu s Tomášom Tóthom sa v gastronómii pohybujú už niekoľko rokov, zakladajú si na hygiene, čerstvosti mäsa i kvalite výrobkov. Zhodujú sa, že k dobrému jedlu patria kvalitné suroviny, ako aj príprava jedla s láskou.

Majitelia avizujú, že v rámci predveľkonočných nákupov spúšťajú súťaž. Zapojiť sa do nej môže každý zákazník, ktorý vhodí u nich do krabice svoj bloček. Jednému výhercovi potom preplatia nákup. „Ak nakúpite pred Veľkou nocou v predajni Tvoj domáci mäsiar v Rimavskej Sobote, môžete mať nákup úplne zadarmo,“ dodáva Tomáš Tóth. Okrem preplatenia bločku vyžrebujú ešte jedného výhercu, ktorý vyhrá veľkú šunku. Súťaž trvá do 28. marca.

Na pultoch spoločnosti Tvoj domáci mäsiar nájdete aj asi osem druhov klobás, cez čerstvé a nezaúdené na pečenie, až po sušené klasické alebo aj pikantné. K dispozícii majú aj mäsaníky a jaterničky od overených regionálnych dodávateľov. Okrem výrobkov majú v ponuke aj vnútornosti na prípravu tlačenky či hurky pre prípad, že si zákazník chce výrobky urobiť priamo doma. Patria k tomu aj kvalitné koreniny. Okrem bravčového mäsa u nich nájdete aj kuracie či kačacie mäso.

Zdroj: PR-článok, Mäsobýk s.r.o.

<p>The post Vyhrajte veľkonočný nákup v predajni Tvoj domáci mäsiar v R. Sobote. Ponúkajú kvalitnú šunku i chren first appeared on vobraze.sk.</p>

Veľká noc je najdôležitejší kresťanský sviatok v rámci cirkevného roka, počas ktorého si veriaci pripomínajú smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Samosprávy, školy, či dobrovoľníci pripravili aj tento rok výzdobu. Pestrá výzdoba je v Poltári, jarnú atmosféru sa snažia navodiť aj v Klenovci, Hnúšti či Tisovci.

Zvyky a tradície veľkonočných sviatkov priblížili deťom i verejnosti v Gemersko-malohontskom múzeu v R. Sobote prostredníctvom prednášky Cifrované vajíčka. Spojená bola s ukážkou tradičného farbenia vajíčok a v priebehu dvoch dní ju navštívila takmer stovka ľudí. Za dva dni zafarbili približne 60 vajec.

„Vajíčko zohrávalo vo veľkonočnom období významnú úlohu, symbolizovalo znovuzrodenie a kolobeh života. Bolo súčasťou zvykov počas Zeleného štvrtka, ktorý bol prvým dňom výhonu na pašu. Pastier na vhodnom mieste, ktoré dobytok nevedel obísť, v noci zakopal vajíčko, reťaz, hlinu z troch hrobov a tri prúty zo šípu, teda predmety, ktoré mali dobytok chrániť, zabezpečiť aby stádo držalo spolu a množilo sa,“ priblížila etnologička múzea Ľudmila Pulišová.

V priebehu dvoch dní sa v GMM vystriedali viaceré deti zo škôl z Rimavskej Soboty. Učitelia s deťmi prišli zo ZŠ Š. M. Daxnera, Súkromnej základnej školy Creative a ZŠ P. K. Hostinského. Počas prednášky boli prezentované najstaršie techniky zdobenia kraslíc – farbenie kraslíc prírodnými farbivami pomocou šupiek z cibule, cvikle, brezovej kôry či za pomoci odtlačkov listov. „Všeobecne rozšírené bolo farbenie veľkonočných kraslíc na červeno. V prenesenej symbolike vystupovala v ľudovom prostredí červená farba, ako farba lásky a krvi, životodarnej sily, aj ako farba ochranná.“ ozrejmila Ľudmila Pulišová.

Prostredníctvom fotografií boli prezentované techniky zdobenia kraslíc zastúpené v zbierkach Gemersko-malohontského múzea od roku 1882 po súčasnosť – otláčanie listov, vyškrabovanie, batikovanie, maľovanie, oblepovanie slamou, voskovanie a obháčkovanie.

Súčasťou prednášky bola aj praktická ukážka farbenia vajíčok v odvare z cibuľových šupiek a ich zdobenia otlačkami listov. Návštevníci si zároveň vyrobili zapichovačku do kvetináča v podobe veľkonočnej kraslice, ktorú dokreslili ľudovým ornamentom. Podľa niektorých učiteliek sa deťom páčilo. Hlavne odtlačené listy a každý mal možnosť si odniesť svoje vajíčko.

Výzdobu majú na námestí aj v Hnúšti. V Tisovci premiestnili minuloročnú výzdobu spred knižnice, veľké drevené zajace, do areálu Šťavice. Vyzdobené vajíčka, Veľkonočný zajac a jarné kvety zdobia aj fontánu v Klenovci. „Snažíme sa po zime navodiť jarnú atmosféru pestrou veľkonočnou výzdobou,“ povedala pre vobraze.sk starostka obce Zlata Kaštanová.

Najviac vajíčok majú tento rok zrejme v centre Poltára. Výzdoba je spojená so súťažou, ktorá má vyvrcholiť vo štvrtok 14. apríla pred Mestským úradom. Ako informuje samospráva Poltára na internetovej stránke, do súťaže sa môžu zapojiť všetky deti a ich rodičia.

„V rámci blízkeho okolia Mestského úradu v Poltári máme päť stanovíšť, kde sú na každom uvedené hádanky. Uhádnutím hádanky získate indíciu o ďalšom stanovišti a slovíčko. Spojením týchto slovíčok vytvoríte vetu v poradí, v akom ste ich dostali. Po úspešnom spojení všetkých slovíčok a navštívení všetkých stanovíšť získate veľkonočný poklad.“ Okrem bohatej výzdoby je tu aj veniec.

Zdroj: vobraze.sk, GMM Rimavská Sobota, poltar.sk

<p>The post Takto to vyzerá pred Veľkou nocou v GMM, Hnúšti či Klenovci. V Tisovci i Poltári pripravili súťaž first appeared on vobraze.sk.</p>