Na najväčšom sídlisku v Rimavskej Sobote má svoje pevné miesto nenápadná, no pre miestnych mimoriadne dôležitá prevádzka. Kvetinárstvo TINA na Sídlisku Západ už viac ako dve desaťročia ponúka obyvateľom kvety aj ľudský prístup, ktorý je dnes čoraz vzácnejší.

Jeho majiteľka Marta Bořutová sa práci s kvetmi venuje už 26 rokov, pričom viac než dvadsať z nich strávila práve na tomto mieste, odkedy vznikla malá tržnica. Kvetinárstvo vníma ako svoje „tretie dieťa“ a aj to je cítiť v každom detaile jej práce. „Táto práca ma napĺňa. Je to energia, s akou ľudia prídu,“ hovorí.

Za tie roky sa však podľa nej zmenilo správanie zákazníkov. Po pandémii covidu ľudí ubudlo a dnes preto v kvetinárstve pracuje sama. Napriek tomu zostáva verná tomu, čo považuje za najdôležitejšie – osobnému kontaktu. „Som zástancom osobného kontaktu. To medzi ľuďmi trochu vymiera – vzťah, rešpekt, rozhovor,“ dodáva.

V jej ponuke nechýbajú rezané ani črepníkové kvety, sezónne dekorácie či darčeky. Obľúbenou službou je aj rozvoz kytíc, ktorý často prináša nečakané, no o to krajšie momenty. „Veľmi rada niekomu prinesiem kyticu. Často si ju zo zahraničia objednávajú deti, ktoré chcú prekvapiť rodičov alebo starých rodičov,“ približuje. Nemá problém vycestovať ani mimo mesta – práve takéto objednávky patria medzi jej najmilšie spomienky.

Na jednu z nich spomína s úsmevom dodnes. Pri výzdobe svadby v Utekáči sa mladomanželom pokazilo auto, a tak ich napokon viezla na fotenie sama. „Z nevinného rozvozu bolo niekoľko hodín, ale veľmi príjemných. Bola to krásna čiernobiela svadba v anglickom štýle,“ hovorí.

Medzi netradičné objednávky patrila aj kytica zo 150 ruží. „Bola darovaná len tak, z lásky,“ spomína. Práve takéto momenty jej pripomínajú, prečo má svoju prácu rada. Sama hovorí, že pri odovzdávaní kvetov sa riadi najmä srdcom. „Jazyk a srdce nepustí,“ dodáva rodáčka z Poltára.

Zákazníci sa k nej vracajú nielen pre kvety, ale aj pre atmosféru. Kvetinárstvo je pre mnohých miestom, kde sa zastavia, porozprávajú a strávia príjemnú chvíľu. „Chodí sem jeden pán každý rok pred Vianocami. Vždy si niečo kúpi a porozprávame sa. To sú tie veci, ktoré robia túto prácu výnimočnou,“ hovorí.

Marta Bořutová však nie je len kvetinárka. V minulosti pôsobila ako učiteľka v materskej škole, na strednej škle sa venovala atletike a dodnes si rada zahrá volejbal. „Som taká turnajová hráčka, čiv zime, alebo v lete na piesku,“ hovorí s úsmevom. Hrávam volejbal zhruba okdedy som sa stala mamou, má rada spoločnosť, . Aj vďaka tejto skúsenosti má blízko k ľuďom a komunite. Na sídlisku sa snaží organizovať menšie podujatia, napríklad mikulášske akcie, a do budúcna by chcela priniesť aj nové nápady, ako napríklad čítanie rozprávok v priestoroch tržnice a jednotlivých prevádzok, obchodníkov.

Jej Kvetinárstvo TINA tak nie je len obchodom, ale aj miestom stretávania. „Ľudí rada uvítam, keď je čas, aj pohostím. Chýba tu niečo také najmä pre starších. Som rada, že prídu aspoň ku mne,“ dodáva rodáčka z Poltára.

S príchodom jari sa mení aj výklad kvetinárstva. Už niekoľko dní ho zdobia veľkonočné dekorácie – slamené zajačiky, vajíčka či živé kvety symbolizujúce nový život. „Veľká noc je pre mňa najväčší sviatok. Vajíčka znamenajú hojnosť, to tam musí byť,“ hovorí. Aj vonkajšia výzdoba má prilákať pozornosť okoloidúcich a pripomenúť im, že na rohu budovy sa skrýva kvetinárstvo, ktoré je síce zvonku nenápadné, no vo vnútri ponúka pestrý svet farieb a vôní. Ako avizuje, v najbližších dňoch pred predajňou pribudnú ďalšie dekorácie a veľké vajcia, ktoré si ľudia určite všimnú na ceste do neďalekej základnej či strednej školy.

V čase, keď malé prevádzky čelia silnej konkurencii veľkých obchodov, zostáva Kvetinárstvo TINA dôkazom, že poctivá práca, osobný prístup a vzťah k ľuďom majú stále svoje miesto. „Ku každej práci musí mať človek vzťah. Najlepšie je, keď ju robí ako hobby,“ hovorí Marta Bořutová. V ponuke aj výrobky Forever, a zákazníci u nej nakúpia aj malú peknú drobnosť ku každej príležitosti.

Pre mnohých obyvateľov Rimavskej Soboty tak jej kvetinárstvo nie je len miestom, kde si kúpia kvety, ale aj priestorom, kde sa na chvíľu zastaví čas. K dispozícii je v kvetinárstve v pracovných dňoch do 17-tej hodiny. „Aby mali ľudia pripravenú kyticu na čas, je dobré zavolať aj vopred a dohodnúť sa čo potrebujú. Mnohí sa radi nechajú prekvapiť tvorivosťou a mňa to potom teší dvojnásobne,“ dodala.

Zdroj: PR-článok, Kvetinárstvo TINA Rimavská Sobota

<p>The post Marta Bořutová z kvetinárstva na najväčšom sídlisku v R. Sobote ponúka kvety aj ľudský prístup. Výklad už zdobí pekná veľkonočná výzdoba first appeared on vobraze.sk.</p>

Šikovná Jana Gasperová z Kalinova vyrába ozdoby z medeného drôtika. Skrášľuje tak vajíčka i sklenené fľaše. Vytvára kreatívne ozdoby, ktoré robí bez predlohy, len na základe vlastnej predstavivosti. Obec, v ktorej žije, podľa jej slov miluje celým svojím srdcom.

K vyrábaniu produktov z medeného drôtika sa dostala pred vyše tridsiatimi rokmi. „V časopisoch Dorka a Praktická žena som našla jednoduché a veľmi pekné drôtované vajíčka. Bol tam popis a povedala som si, že to skúsim,“ uviedla pre vobraze.sk Jana Gasperová (77). Začínala s jednoduchými vzormi a postupne si v hlave vytvárala nové tvary, ktoré potom aplikovala do reality. „Nepoužívam žiadne šablóny, ani si nič dopredu nepredkreslím. Pozriem sa na vajíčko, poviem si, čo by tam tak sedelo a skrátka to spravím,“ priblížila.

Vajíčka i maľuje. Najčastejšie bielou a hnedou voskovkou. „Obliepam ich aj bavlnkou, ktorú si nastrihám a potom z nej robím rôzne vzory: fialky, maňušky či snežienky,“ spresnila Gasperová. Takéto vajíčka zhotovuje pred Veľkou nocou, kedy je o ne najväčší záujem. Jedno vajíčko vyrobí za tri až štyri hodiny, záleží od komplikovanosti materiálu a vzoru, ktorý si vymyslí. „Koľko ich spravím, toľko ich väčšinou predám. Často som ich nevyfukovala, zostali zdobené v chladničke, a keď prišla návšteva, pýtali sa na vajíčka. Môj manžel otvoril chladničku a smial sa, že si môžu vybrať,“ spomína na zosnulého manžela kreatívna dôchodkyňa. Každý rok má vianočný stromček obvešaný svojimi háčkovanými krásami.

Zdobí však nielen vajíčka, ale aj fľaše, z drôtiku vyrába stromčeky šťastia, hrozno alebo jahody. Obľubuje skrášliť sklenené fľaše zaujímavých tvarov. „Nevidela som také vzory, ktoré tvorím, na iných výrobkoch v mojom okolí. Keď som vyrobila prvú fľašu, veľmi sa páčila a hneď skončila v inej domácnosti ako v tej mojej,“ povedala.

Používa medený drôtik (0,2-0,3 mm), ktorý kupuje v Liptovskom Mikuláši. „Tým, že je to tenký drôtik a je to vzor nahusto, často spravím celý rad a ani to nie je vidieť. Toto remeslo si vyžaduje trpezlivosť, veľmi rada pri ňom relaxujem,“ vyjadrila sa Jana Gasperová. Pridávať do vzorov kvietky jej napadlo asi pred dvadsiatimi rokmi. Najskôr si spraví lístky a potom podľa nich vytvorí kvety.

Tvrdí, že nemá obľúbený produkt z jej dielne. „Moja výroba sa viaže na ročné obdobia. Pred Veľkou nocou sú to hlavne vajíčka a pred Vianocami vianočné ozdoby,“ doplnila s tým, že už nevyrába háčkované dečky, ktorých má stále veľa. Poukázala na to, že oveľa väčší záujem majú ľudia o vajíčka. „Možno budem najbližšie spolupracovať s Martinom Bračokom, ktorý vyrába drevené hodiny. Jeho syn Ján mi navrhne, čo spraviť a spoločne to zostrojíme,“ načrtla zručná Kalinovčanka. Pre svoje vlastné potešenie si vyrobila vázu, ktorá zdobí jej domácnosť. Túto vázu považuje za svoju srdcovku.

Stretáva sa s Katarínou Sojkovou, ktorá vyrába produkty z papiera. „Spolu si sadneme a pri káve pletieme a debatujeme. Vyrábame košíky alebo tácky z papiera.“

„Mala som spolužiaka, ktorý je vysokoškolským profesorom a veľa cestuje. Posielala som mu veľakrát moje vajíčka, takže sa dostali aj do Austrálie či Kanady,“ poznamenala Gasperová. Svoje zdobené drôtované a opletané vajíčka posielala aj do súťaže v roku 2014, a to do 4. ročníka celoslovenskej prehliadky výrobcov kraslíc v Prievidzi – Vandrovalo vajce, kde obsadila prvé miesto. Diplom si hrdo vďaka vnúčatám zavesila na stenu.

Vnučkám sa veľmi páči jej produkcia. Každý rok im nejaké vajíčka dá. Svoj život sa snaží žiť naplno. „Ľudia by mali byť k sebe aspoň o trošičku lepší. Mala som veľkú podporu od svojho manžela. V živote mi zlé slovo nepovedal. Ja som ho volala Janko a on mňa Janka. Chodili sme veľa do prírody. Keď sme navštevovali Liptov, odkiaľ pochádzal, po obede sme išli na prechádzku do dolín či mesta. Každý jeden deň v lete i v zime. Už osem rokov však chodievam sama. Snažím sa každý deň nachodiť aspoň 10 000 krokov, nech sa udržiavam v kondícii,“ hovorí Gasperová.

Často stráži vnučkinho kocúra Miška, ktorý jej doma robí spoločníka. „Mám ho rada. Nerobí skazu, ale vie sa mi tak skryť, že ho potom neviem niekedy nájsť. Vždy keď ma niečo bolí a sedím na gauči, tak príde za mnou a láska sa so mnou. Bolesť ma tak hneď prejde,“ povedala Jana Gasperová.

V mladosti sa venovala tancovaniu vo folklórnom súbore. „Tanec ma veľmi vždy bavil. Rada som chodievala na zábavy, veľa som tancovala,“ skonštatovala Jana Gasperová. Ako dodala, takmer celý život pracovala v kalinovskom Žiaromate, kde prešla rôznymi pozíciami. „Robota ma napĺňala. Napokon som skončila ako majsterka v lisovni,“ uzavrela rozhovor.

Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: Ján Bračok

<p>The post Zručná Gasperová z Kalinova vyrába ozdoby z medeného drôtika. Pri tomto remesle relaxuje first appeared on vobraze.sk.</p>