Najväčší súkromný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na Slovensku, sieť nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare, zmenil od prvého októbra názov na Penta Hospitals. V rámci toho sa mení obchodný názov holdingovej spoločnosti Svet zdravia, a.s., na Penta Hospitals SK, a. s. a dopravnej zdravotnej služby na Penta Hospitals DZS, a. s. Značka ProCare, ktorá reprezentuje sieť polikliník, prechádza vizuálnou zmenou a bude ďalej fungovať ako produktová značka pre ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Zmena obchodného mena je súčasťou transformácie na jednotnú značku medzinárodnej siete Penta Hospitals International, ktorá okrem Slovenska pôsobí aj v Českej republike a v Poľsku.

„S novou značkou Penta Hospitals sa slovenská verejnosť mohla zoznámiť už pri otvorení novej Nemocnice Bory. Po Českej republike bude v jej mene pôsobiť v sektore zdravotníctva celá sieť regionálnych nemocníc a polikliník na Slovensku a čoskoro aj v Poľsku. Každá z troch krajín mala doteraz svoj vlastný príbeh, nová značka má však reprezentovať budúci spoločný rozvoj v rôznych inovatívnych oblastiach. Našim cieľom je v rámci strednej Európy poskytovať pacientom zdravotnú starostlivosť vyznačujúcou sa vysokou kvalitou, bezpečnosťou a nadregionálnou dostupnosťou. Súčasne sa snažíme vytvárať pracovné podmienky, ktoré budú atraktívne a zabezpečia odborný rast všetkým 20-tisícom našim zamestnancom,“ vysvetlil Peter Lednický, generálny riaditeľ medzinárodného holdingu Penta Hospitals International.

Na Slovensku aktuálne pôsobí 14 nemocníc a 11 polikliník v rámci Penta Hospitals SK. Spolu s koncovou Nemocnicou Bory zamestnávajú 11-tisíc zamestnancov. „Svet zdravia bol jedenásť rokov symbolom záchrany a postupnej obnovy regionálnych nemocníc. Za ten čas sa podarilo nielen postaviť prvú nemocnicu novej generácie v Michalovciach, ale aj zmodernizovať desiatky pracovísk na európsku úroveň. V tomto úsilí nepoľavujeme a aj po zmene názvu chceme byť lídrom v zavádzaní nových inovácií a kvalitatívnych procesov. Značka ProCare je už šestnásť rokov synonymom nadštandardnej ambulantnej starostlivosti. Je silne etablovaná v Bratislave, kde je v prevádzke až šesť polikliník a o mesiac otvárame jednu novú. Pod touto produktovou značkou budeme naďalej rozširovať spektrum ambulantných výkonov a rozvíjať digitálne služby, ktoré zabezpečia desiatkam tisíc osobných aj firemných klientov komfortnú správu svojich zdravotných potrieb v rámci nášho širokého portfólia,“ doplnil Radoslav Čuha, generálny riaditeľ siete Penta Hospitals Slovensko (bývalá sieť ProCare a Svet zdravia).

Sieť Penta Hospitals Slovensko má od 1. októbra novú internetovú stránku www.pentahospitals.sk.

Zdroj: Bianka Krejčiová, PR špecialistka Penta Hospitals SK

<p>The post Sieť nemocníc Svet zdravia sa od októbra zmenila na Penta Hospitals first appeared on vobraze.sk.</p>

Zdravotnou sestrou je už takmer 30 rokov, pôsobí milo a zhovorčivo. Dbá na každý odber a jej úlohou je dohliadať aj na zdravotný stav darcov. Na pracovisku najčastejšie preto odznievajú otázky: Dobre sa cítite? Netočí sa vám hlava? Martina Müllerová pracuje na transfuziologickom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici približne štyri roky. Na bezpríspevkových darcoch oceňuje trpezlivosť, ochotu pomôcť i pokoru. „Baví ma kontakt s darcami. S viacerými sme si veľmi dobre sadli. Lepšie sa aj nám potom robí,“ povedala pre vobraze.sk Martina Müllerová, ktorá je s prácou v nemocnici spokojná a na transfuziológiu sa dostala, keď kolegyňa išla do dôchodku. Ako priblížila, všade je veľká zodpovednosť sestier, len v prípade transfuziológie je to obzvlášť špecifické a ukazuje na číslo krvnej konzervy. „Musíte byť veľmi sústredení na prácu, evidenciu a zároveň sa venovať darcom. Aj keď robím odber, jedným okom sledujem ďalších v kresle,“ hovorí a dodáva, že má rada darcov, ktorí prichádzajú so staršími príhodami. V kresle sa striedajú darcovia, ktorí majú pred sebou svoj prvý odber, i viac ako sto odberov.

Obzvlášť si Müllerová cení darcov s príbehom a nevyspytateľným osudom. „Chodí k nám napríklad jeden darca, ktorý má od úrazu len jednu ruku, aj z tej vždy ochotne daruje to najvzácnejšie, čo má. Veľmi pekne so mnou spolupracoval. Bol ochotný vydržať a daroval krv za každú cenu s takou pokorou, že stále som mala slzy na krajíčku, keď on prišiel. Vždy som povedala, že toto je hrdina a povedala som to aj pred všetkými,“ zdôraznila Müllerová. Veľmi ju potešil napríklad aj prípad, keď si mamička povedala, že keď dostala pri pôrode krv, tak ju po rokoch prišla „vrátiť“ a stala sa tak darkyňou.

„Máme celkom dobré vzťahy s darcami. Aj keď im telefonujem, tak to neberú ako otravovanie, ale na výzvy, keď chýba krvná skupina, radi prídu. Sú ochotní dať si na bok aj tie svoje povinnosti v práci, súkromí a prídu,“ priblížila Müllerová. Spomenula, že všetkých berú, ako rodinu, no s niektorými majú aj nadštandardné vzťahy. „Nesťažujú sa, ak aj musia viac čakať, keď som tu náhodou sama. Je veľmi dôležité, že sú trpezliví. Som im vďačná. Koľkokrát by mi aj pomohli, ale to sa nedá,“ hovorí s úsmevom. Medzi darcami sú aj zdravotníci. „Veľmi radi reagujú na výzvy,“ podotkla Müllerová.

Počas štyroch rokov na tomto oddelení vážnejší kolaps nezažila. Ubezpečila však, že v takýchto prípadoch vedia čo majú robiť. Nápis na dverách – vstup so žuvačkou zakázaný má podľa Müllerovej veľké opodstatnenie. „Je to nebezpečné, ak by náhodou došlo ku kolapsu a žuvačka náhodou zapadne,“ zdôraznila.

Martina Müllerová robila v nemocnici aj na gynekologickom oddelení či na pôrodnici. Chvíľu bola aj dokumentačnou sestrou, no ako tvrdí, viac ju baví prax. Skúsenosti má aj s terapiami na protialkoholickom oddelení. „Mám aj špecializáciu na psychiatriu,“ dodala.  Počas tejto práce jej veľa času na koníčky popri deťoch nezostáva. Venuje sa zdravému stravovaniu i prírodným produktom. S manželom rok strávila v USA, keďže je profesionálny vojak. Je ním Richard Müller, ľadový medveď, o ktorom sme písali.

Dnes si pripomíname Svetový deň darcov krvi, ktorá vracia nádej a život miliónom ľudí. „Mali sme už odbery, pri ktorých darcovia dostávajú darčeky. Tešia sa síce aj maličkostiam, ale snažíme sa, aby to bolo aj niečo väčšie,“ priblížila Mullerová, podľa ktorej sú darcovia krvi málo vyzdvihovaní v spoločnosti. V nemocnici pravidelne organizujú kampane zamerané na darovanie krvi, ako je Valentínska kvapka krvi, Mikulášska, Študentská a aj v spolupráci so Slovenským Červeným krížom.

Krv môžu darcovia krvi darovať v pondelok, utorok od 7.00 do 10.00 hod. a v piatok od 7.00 do 11.00 hod.  

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Zdravotná sestra Martina pracuje na transfuziologickom oddelení. S darcami má veľmi dobrý vzťah first appeared on vobraze.sk.</p>

Po tom, ako sa stal na začiatku februára riaditeľom rimavskosobotskej nemocnice Dušan Suchý, ďalšie zmeny na vedúcich pozíciách nenastali. Pre vobraze.sk to uviedla PR špecialistka siete nemocníc Svet zdravia Bianka Krejčíová, do ktorej tá rimavskosobotská patrí. Pozíciu námestníka pre liečebno-preventívnu starostlivosť zastáva Ján Zachar, námestníčkou pre ošetrovateľskú starostlivosť je Anna Antalová a manažérom prevádzky Ján Caban.

Predchádzajúci riaditeľ rimavskosobotskej nemocnice Richard Hrubý, ktorý bol zároveň primárom oddelenia radiačnej onkológie, zamieril do Nemocnice Bory v Bratislave. Ako ďalej uviedla Krejčíová, z Rimavskej Soboty tam odišla aj vedúca sestra onkologického oddelenia. Od prvého februára bola vymenovaná za primárku oddelenia radiačnej onkológie Adela Englerová.

PR špecialistka uviedla, že ak získa spoločnosť Svet zdravia finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, dôjde k zbúraniu „B“ pavilónu súčasnej rimavskosobotskej nemocnice a vyrastie tam nová nemocnica. Prioritou je podľa jej vyjadrenia projekt Nemocnice novej generácie v Rimavskej Sobote. Ako Bianka Krejčíová doplnila, určite by tu však potom neboli dve nemocnice. „Len jedno funkčné zdravotnícke zariadenie so všetkými výhodami pre pacientov,“ avizuje.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Prioritou je nemocnica novej generácie first appeared on vobraze.sk.</p>

Pľúcna lekárka Andrea Honéczy odišla z rimavskosobotskej nemocnice pred rokom a pol. Od tej doby stále hľadajú jej nástupcu. „Všeobecná nemocnica Rimavská Sobota aktívne hľadá lekára do pľúcnej ambulancie. Zároveň sú zaradení do špecializačného štúdia aj mladí lekári, ktorí po atestácii budú môcť vykonávať prácu lekára špecialistu,“ uviedol pre vobraze.sk námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť Ján Zachar z nemocnice v R. Sobote, ktorá spadá do siete nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare. Podľa jeho slov celkovo na všetkých oddeleniach je málo lekárov špecialistov.

„Ako je všeobecne známe, problém nedostatku personálu je celoslovenský problém. Situáciu sa snažíme zastabilizovať a pracujeme na obsadení voľných pracovných miest,“ uistil Zachar. Ako dodal, v niektorých odboroch je situácia zložitejšia a patrí medzi ne rádiológia, chirurgia, respektíve OAIM. „Personálnu politiku riešime dlhodobo, zameriavame sa na spoluprácu s absolventmi lekárskych fakúlt, ktorým poskytujeme stáže v našej nemocnici. Naša snaha priniesla ovocie v podobe nástupov lekárov absolventov, je to však beh na dlhú trať, pretože po prijatí do zamestnania, ich čaká dlhá cesta v podobe kontinuálneho vzdelávania a špecializačného štúdia,“ vysvetlil. O akútnych pacientov ambulancie sa aktuálne majú postarať zdravotníci v rámci interného oddelenia nemocnice. V súčsnosti má v R. Sobote pľúcnu ambulanciu ešte doktorka Tünde Agócsová.

Ambícia poskytovať doplnkové medicínske programy

Ministerstvo zdravotníctva zaradilo nemocnicu v Rimavskej Sobote do druhej kategórie. V súvislosti s novou kategorizáciou chcú v nemocnici zachovať súčasný rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ako pre vobraze.sk ďalej spomenula Bianka Krejčíová, PR špecialistka siete nemocníc Svet zdravia, plánujú tak urobiť vo všetkých svojich nemocniciach a poliklinikách naprieč Slovenskom.

„Máme za to, že nová podmienená kategorizácia nemocníc v kombinácii s doplnkovými medicínskymi programami nám to umožní na každom pracovisku. Vrátane regionálnych pôrodníc, urgentných príjmov, či chirurgických oddelení. Našou primárnou úlohou je stabilizovať personálnu situáciu a neustále zvyšovať kvalitu našej siete pre pacientov ale aj zamestnancov. To sa v plnej miere uplatňuje aj pri našej nemocnici v Rimavskej Sobote, ktorá bola zaradená do druhej kategórie.“

V súvislosti s novou kategorizáciou majú ambíciu poskytovať doplnkové medicínske programy (nad rámec povinných programov pre 2. kategóriu). Ide o:
Gynekologický program – program III. úrovne
Program chirurgie kože, podkožia a prsníka – program II. úrovne
Program plastickej chirurgie – program I. úrovne
Program cievnej chirurgie – program I. úrovne
Program internej medicíny – program III. úrovne
Nefrologický program – program II. úrovne
Infektologický program – program II. úrovne
Psychiatrický program – program II. úrovne
Program klinickej onkológie – program III. úrovne
Program radiačnej onkológie – program III. úrovne
Program intenzívnej starostlivosti v neonatológii – program III. úrovne

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Nemocnicu v R. Sobote zaradilo ministerstvo do druhej úrovne. Stále hľadajú náhradu po pľúcnej doktorke first appeared on vobraze.sk.</p>

V rimavskosobotskej nemocnici sa minulý rok uskutočnilo 978 pôrodov. Na svet v nej prišlo 514 chlapcov a 474 dievčat. Pre vobraze.sk to uviedla Bianka Krejčíová, PR špecialistka siete nemocníc Svet zdravia, do ktorej tunajšia nemocnica patrí. „Desať mamičiek si z pôrodnice odnieslo dvojičky,“ doplnila.

Podľa jej vyjadrenia medzi najčastejšie mená dievčat, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Hana, Ema a Natália. U chlapcov zase dominovali mená Oliver, Ján, Tomáš a Adam. „Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické, ako napríklad Ozan, Phoebe, Sinad, Nihan, Cataleya, Demóna, Briliana či Asyja,“ podotkla.

„Spolu so zdravotníckym personálom si mamičky môžu v nemocnici v Rimavskej Sobote naplánovať, ako by mal ich pôrod vyzerať, a to od prijatia do nemocnice až po starostlivosť o novorodenca. Vytvoriť si tak môžu individuálny pôrodný plán. Minulý rok túto možnosť využilo desať mamičiek,“ uviedla Bianka Krejčíová. Ako dodala, nemocnica poskytuje aj predpôrodnú prípravu. Tú v minulom roku absolvovalo 35 mamičiek.

Prvým dieťaťom, ktoré prišlo v rimavskosobotskej nemocnici na svet v roku 2023, bola Kiara. Narodila sa prvého januára o 2:45 h. „Po narodení malá Kiara vážila 2120 gramov a merala 44 centimetrov. Narodila sa 24-ročnej mamičke Henriete z obce Janice,“ pripomenula PR špecialistka.

Zdroj: vobraze.sk, Bianka Krejčíová, foto: nemocnica Svet zdravia

<p>The post V rimavskosobotskej nemocnici sa vlani narodilo viac chlapcov first appeared on vobraze.sk.</p>

Počet lekárov z Ukrajiny sa v rimavskosobotskej nemocnici zvýšil. Aktuálne ich v nej pracuje sedem. Ako pre vobraze.sk ďalej uviedla Bianka Krejčíová, PR špecialistka siete nemocníc Svet zdravia, počet lekárov na prelome februára a marca bol šesť. Podľa jej slov zväčša pracujú na oddelení chirurgie a rádiológie. Medzi sestričkami, respektíve zdravotnými bratmi zastúpenie Ukrajinci nemajú.

V tíme na chirurgii sú aj ženy lekárky z Ukrajiny. Podľa primára chirurgického oddelenia Petra Juhásza lekári už majú za sebou aj prvú operáciu utečencov z Ukrajiny. „Išlo o choroby, ktoré sa bežne vyskytujú,“ doplnil pre vobraze.sk. Kvôli vojenskému kofliktu na východe zatiaľ nikto z lekárov podľa neho povolaný nebol. „Pracujú naďalej,“ spomenul Juhász.

Zo zahraničných lekárov v tunajšej nemocnici okrem Ukrajincov pracuje aj napríklad lekár z Tanzánie, čo potvrdila PR špecialistka siete nemocníc Svet zdravia.

Doplnené o 14.00hod.
V texte bol upravený počet lekárov z Ukrajiny. V nemocnici pracuje sedem, nie deväť. „Ospravedlňujeme sa, ale po prezistení informácií sme zistili, že došlo k omylu,“ doplnila Bianka Krejčíová.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V rimavskosobotskej nemocnici pribudli lekári z Ukrajiny. Operovali aj utečencov first appeared on vobraze.sk.</p>

Toto heslo sa bude v pondelok 14. februára, priamo na sv. Valentína, niesť transfúziologickým oddelením rimavskosobotskej nemocnice. Ako pre vobraze.sk ďalej uviedla Bianka Krejčíová, PR špecialistka siete nemocníc Svet zdravia, oslavovať sa nebude iba láska medzi zamilovanými dvojicami, ale aj láska k pacientom.

„Na páry bude čakať romantická výzdoba a chutné cukrovinky, symbolické šály, certifikáty, či náramky lásky, ktoré pre zaľúbených vyrobili pacienti psychiatrického oddelenia,“ avizuje. Darcovia sa budú môcť odfotiť s rôznymi rekvizitami vo valentínskej tematike a zvečniť si tak pamiatku na tento okamih. „Ale to nie je všetko. Svoju lásku si zaľúbení môžu v nemocnici aj navždy uzamknúť zámkom lásky,“ dodala.

Zdravotníci týmto spôsobom darujú lásku zamilovaným a oni zas krv, a tým lásku, pacientom, ktorí to potrebujú.

Šíriť túto myšlienku nemocniciam pomáha aj spevák Bystrík, ktorý prespieval refrén svojej piesne. Krátku video pozvánku si môžete pozrieť na priloženom linku.

Zdroj: vobraze.sk, darujemkrv.sk

<p>The post Stačí len milovať, chvíľu si venovať, svoju krv darovať first appeared on vobraze.sk.</p>

V rimavskosobotskej nemocnici sa minulý rok narodilo 11 dvojičiek. V priebehu roku 2021 prišlo na svet celkovo 1093 novorodencov. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedla Jana Fedáková, komunikačná špecialistka siete nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare, svetlo sveta uzrelo vlani viac chlapcov ako dievčat, a to až 599.
Najčastejším dievčenským menom bola Ema, Viktória, Nina, Natália. Medzi chlapcami prevažoval Oliver, Adam, Peter či Dávid.

V roku 2020 bolo 1 110 pôrodov a na svet prišlo 1 112 detí. Prevahu mali chlapci. Podľa Fedákovej ich bolo o 80 viac ako dievčat.

Na Nový rok sa ako prvé na svet vypýtalo dievčatko. Bola ňou Zoe a narodila sa mamičke Kristíne z obce Šurice ako prvorodené dieťa. Zoe prišla na svet 1. januára 2022 o 8.07 hodine. Po narodení merala 48 centimetrov a vážila 2 510 gramov.

Prvým dieťatkom narodeným v tomto roku je Zoe

Zdroj: vobraze.sk, foto: Svet zdravia

<p>The post V R. Sobote sa vlani narodilo 11 dvojičiek first appeared on vobraze.sk.</p>

Spoločnosť Svet zdravia, ktorá spravuje nemocnice v Rimavskej Sobote i v Žiari nad Hronom, sa bude uchádzať o peniaze z Plánu obnovy a odolnosti. V prípade úspechu by sa žiarska nemocnica mohla dočkať rekonštrukcie, v Rimavskej Sobote uvažuje spoločnosť o výstavbe úplne novej, modernej nemocnice. Ich plánom dnes dali zelenú aj poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK).

Návrh štruktúry spolupráce medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom a Svetom zdravia, pri čerpaní prostriedkov z fondu obnovy pre zdravotníctvo, na svojom dnešnom zasadaní odsúhlasili poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja. Tí svojim hlasovaním potvrdili, že župa bude súčinná pri projektoch, ktoré by spoločnosť Svet zdravia, v prípade úspešného získania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, rada uskutočnila v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom.

„Je v záujme BBSK poskytnúť podmienky pre rozvoj nemocníc v našich regiónoch. Tento záujem sa stretol s aktivitou Sveta zdravia, ktorý má ambíciu nemocnice rozvíjať a pri tejto príležitosti využiť aj prostriedky z Plánu obnovy. Podmienky našej spolupráce budú definované novou nájomnou zmluvou, ktorej súčasťou bude mimo iných záležitostí podmienka, že novopostavené objekty financované zo získaných prostriedkov z fondu obnovy sa stanú majetkom kraja,“ povedal predseda BBSK Ján Lunter.

V prípade nemocnice v Rimavskej Sobote poslanci súhlasili so zbúraním tzv. „Bloku B“, na ktorého mieste by Svet zdravia rád postavil úplne novú nemocnicu. Využiť plánuje už exitujúci projekt, podľa ktorého sa im podarilo postaviť modernú nemocnicu v Michalovciach.

„Na obe nemocnice, ktoré prevádzkujeme v Banskobystrickom samosprávnom kraji, sa pozeráme z pohľadu možnosti ich ďalšieho rozvoja, ale najmä toho, ako sú medicínsky koncipované. Nemocnica v Rimavskej Sobote je komplexnejšia a projekt z Michaloviec tu dokážeme jednoducho replikovať aj za taký krátky čas, aký nám Plán obnovy a odolnosti stanovuje,“ povedal generálny riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia Radoslav Čuha.

V prípade, ak by bola spoločnosť pri čerpaní prostriedkov úspešná, nemocnicu by museli stihnúť postaviť do roku 2026. „Aj z tohto dôvodu uvažujeme v Žiari nad Hronom, v prípade získania prostriedkov, s rekonštrukciou a nie novou výstavbou. Jednoducho by sme to projekčne nestihli,“ doplnil Radoslav Čuha.

O tom, či bude Svet zdravia so svojimi projektmi úspešný, sa rozhodne najskôr v priebehu budúceho roka. Zatiaľ totiž nebola vyhlásená ani výzva, na základe ktorej by mohli nemocnice o peniaze z Plánu obnovy a odolnosti na svoje projekty žiadať.

„Dvere u nás majú otvorené všetci, ktorí majú záujem prostriedky z plánu obnovy čerpať na verejnoprospešný účel. Banskobystrický samosprávny kraj v rámci svojich možností poskytne súčinnosť projektom, ktoré pomôžu ďalšiemu rozvoju nielen zdravotníctva, ale i ďalších oblastí,“ uzavrel Ján Lunter.

Obavy o nemocnicu pretrvávajú. Minister Lengvarský mal ubezpečiť Šimka, že sa zmeny R. Soboty nedotknú. Naopak, možno sa nájdu peniaze na B pavilón

Zdroj: tlačová správa BBSK

<p>The post Poslanci podporili rozvoj nemocníc, Svet zdravia má záujem o prostriedky z Plánu obnovy first appeared on vobraze.sk.</p>

Pamätá si ešte sklenené striekačky

Ľuba Husáriková nastúpila na pozíciu sestry do nemocnice v Rimavskej Sobote 1. júla 1971. Odvtedy uplynulo presne 50 rokov, no ona vraví, že to ubehlo.

Keď ešte ako osemročná ležala hospitalizovaná v nemocnici, zbadala milú a peknú sestru v krásnej modrej uniforme. Zostala ňou taká očarená, že už vtedy si povedala, že sa stane zdravotnou sestrou. A sľub, ktorý dala sama sebe, aj o pár rokov dodržala. A drží už polstoročie. Viac sa dozviete v rozhovore, ktorý pre redakciu vobraze.sk poskytla a spracovala hovorkyňa sietí ProCare a Svet zdravia Jana Fedáková.

Dnes, 1. júla, máte neuveriteľné pracovné jubileum. Ako to vnímate?

Ubehlo to tak rýchlo. Až teraz si uvedomujem, že to je už 50 rokov. Som rada, že robím v zdravotníctve, tam som chcela pracovať od začiatku.

Skúsme si tými 50 rokmi prejsť. Ale najprv povedzte, ako ste v práci prežili ten posledný, štyridsiaty deviaty rok, ktorý bol v zdravotníctve poznačený pandémiou?

Pracujem na internom oddelení. Mali sme otvorené aj oddelenie „korona“, no ja som robila na bežnej interne. Pacientov sme mali dosť, ťažkých aj ľahších. V decembri som sa nakazila koronou aj ja, ale mala som ľahší priebeh. Za dva týždne som bola negatívna a mohla som znova nastúpiť do roboty. Čiže, bolo to dosť náročné, ale zvládali sme to.

Poďme trošku do minulosti. Prečo ste si vybrali práve povolanie sestry?

Presne si pamätám, ako to vzniklo, lebo to bol môj sen. Ako osemročná som ležala na očnom oddelení a bola tam jedna veľmi milá sestrička, veľmi pekná aj dobrá, mala ešte v tých časoch aj peknú uniformu – modré šaty, zásteru. V pamäti som si to zachovala tak výrazne, že som si povedala, že raz budem zdravotná sestra. Keď som nastúpila v Lučenci do školy, tak táto sestrička vtedy robila v lučeneckej nemocnici na internom oddelení. Tam som ju stretla, z detstva som si jej tvár veľmi dobre pamätala. Keď som ju uvidela, mala som veľkú radosť. Takže, bola to ona, kto ma motivoval už od detstva, že som sa túžila stať zdravotnou sestrou.

Prvé dni v práci sú vždy jedinečné a výnimočné. Často sú sprevádzané aj obavami či rešpektom. Spomínate si na svoj prvý deň v práci?

Keď som nastúpila v nemocnici v Rimavskej Sobote na chirurgické oddelenie, vrchná sestra a personál, staničné sestry, nám rozdávali dary – uniformy. Keď som v ten deň išla domov, veľmi som sa tešila, každému som ukazovala, aké mám modré šaty, zásteru. Mamka mi to upravila na moju veľkosť. V robote na zmene som bola najmladšia, mala som 19 rokov, ostatné sestričky boli odo mňa staršie, tridsiatničky, aj viac. Mala som pred nimi rešpekt, veľmi som sa neozývala. Niežeby som sa bála, ale rešpektovala som ich – ako povedali, tak všetko bolo. Mala som veľmi dobrú vrchnú sestričku, ktorá ma zaučila, poukazovala, vysvetľovala aj kontrolovala. Tak som sa zabehla a robila som roky na chirurgickom oddelení.

Keď porovnáte súčasnosť s obdobím vašej mladosti, sú prvé dni v práci z pohľadu dnešných sestier, absolventiek stredných zdravotníckych škôl, iné? Ako to bolo vo vašich časoch? Pomáhate mladým sestrám aklimatizovať sa do nových podmienok?

Pomáhame. Po tom, čo som dlhé roky robila na chirurgii, zaúčala som aj ja nové sestry. Bola som tam ako „vychovávateľka“, vrchná vždy povedala, že ja budem zaúčať. A aj teraz, keď tie sestričky stretnem, robia už na iných oddeleniach, ale sú mi vďačné a ďakujú za to všetko, čo som ich naučila. A snažím sa aj teraz. Keď mladá asistentka či zdravotná sestra niečo nevie, tak pomáham, ako viem. Nie každému sa páči, keď radím, ale snažím sa byť aj priateľkou, aj sestričkou, aj dobrou kolegyňou.

Akú prvú profesionálnu radu ste dostali vy, keď ste začínali?

Prvá rada bola – keď máš nejaké problémy, treba sa nahlas ozvať, nie to riešiť poza chrbát. Pretože keď je problém, tak sa vyrieši. A to som si zapamätala.

Za posledných 50 rokov sa celé zdravotníctvo i medicína výrazne zmenili. V čom je z vášho pohľadu najväčší rozdiel medzi prácou sestry dnes a pred 50 rokmi?

Keď som nastúpila, neboli jednorazové veci. Mali sme skleneno-kovové striekačky, kovové ihly, neboli jednorazové katétre. Napríklad, keď mal pacient infúziu a potreboval ísť na záchod, vybrali sme mu zo žily kovovú ihlu, a keď sa vrátil, znova sme ho museli napichnúť. Z tohto hľadiska sme sa dosť narobili, museli sme sterilizovať, všetko kontrolovať. Teraz je dostatok jednorazového materiálu a aj v iných smeroch je práca veľmi uľahčená. Pamätám si, že keď sa objavili prvé jednorazové ihly a striekačky, vrchná nám ich pekne rozdelila, každej isté množstvo kusov, podľa toho, koľko prišlo zo skladu. Tie začiatky s kovovými ihlami nám však dali veľkú prax.

Teraz, keď je to jednoduchšie a práca ide rýchlejšie, môžeme sa viac venovať pacientovi. Aj laboratórne odbery sa zjednodušili. My sme museli odoberať vzorky do skúmavky a potom zaškrtávať na papier či písať ručne, čo treba vyšetriť. Teraz všetko dávame do počítača, laboratórium to hneď vidí a výsledky si tiež pozrieme priamo v počítači. Predtým sme pre výsledky museli chodiť, vypisovať formuláre. Tak to je ďalší rozdiel oproti minulosti. Samozrejme, aj diagnostické vyšetrenia sú na vyššej úrovni, magnetická rezonancia, počítačová tomografia, to je už úplne iné, ako obyčajné röntgeny kedysi.

Ako ste si zvykli na prácu s počítačom?

Bola to veľká zmena. Mám syna, tak sme najprv nejaké veci s počítačom robili doma. Potom sa objavili mobily. Ale naučila som sa to. Chodili sme aj na počítačové kurzy, kde nás učili všetko, čo sme potrebovali. Takže teraz to už ide.

Hovorí sa, že práve sestra je k pacientovi najbližšie, trávi s ním najviac času, vypočuje ho. Mali ste pacientov, ktorí vám dlho ostali v srdci, na ktorých si spomínate? Tak, ako ste vy spomínali na sestru, ktorá vám učarovala?

Mám takých pacientov. Napríklad na chirurgii bola jedna matka s dieťaťom, asi štyri- či päťročným, s popáleninou. Tú matku poznám doteraz, a je to už možno cez štyridsať rokov, a aj jej dcéru. Keď sa stretneme, pozdravíme sa. Ale mám viacero takých pacientov, ktorých som si zapamätala a dodnes sa zdravíme, aj oni si pamätajú mňa. Doteraz sa mi stáva, že keď príde pacient k nám na interné, vraví mi – jáj, sestrička, vy ste robili na chirurgii, ja si vás pamätám. Viackrát ma takto niekto oslovil, no ja si už všetkých nemôžem pamätať, sú to roky.

Prežívate s vašimi pacientami ich bolesť, trápenie a potom aj radosť z vyliečenia? Pripúšťate si takéto pocity?

Dlhé roky som odrobila na chirurgii, dalo by sa povedať, že toto oddelenie bolo môj miláčik. Tam, keď pacient prišiel po úraze, po nehode, bol v takom stave, že sme ho museli dávať do poriadku, napríklad poumývať od krvi. Hneď celkom ináč vyzeral. Alebo tam prichádzali naozaj ťažké, aj kritické stavy. A potom, keď takýto pacient išiel domov, videli sme výsledok, že naša snaha a práca neboli márne. Tešil sa on aj my.

Spektrum pacientov na oddelení internej medicíny je zjavne odlišné od pacientov na chirurgii. V čom sa zmenila vaša práca sestry na internom oddelení, kde teraz pôsobíte?

Je to naozaj celkom iná práca. Pacienti na interne si vyžadujú väčšiu pozornosť či starostlivosť. Pretože prídu v ťažkých stavoch, buď sú to horúčky, alebo sú to kardiaci či majú iné ochorenia, pacienti sú bezvládni, často sú to starší ľudia. Vyžadujú prácu sesterskú, sanitársku aj inú, potrebné je spraviť im vyšetrenia, čiže stále sa okolo toho pacienta motáme a staráme sa o neho.

Ktorá časť pracovného dňa vás najviac baví?

Ráno je pestré, prichádzajú noví pacienti, iní odchádzajú domov, vybavujeme okolo toho veci, vyšetrenia, podávame terapie. Ale naplnený je celý náš pracovný deň.

Spomenuli ste, že v nemocnici ešte stále slúžite aj nočné služby. Je náročné zvyknúť si na ne?

Nočné služby robím už roky-rokúce okrem materskej dovolenky. Sú náročné. Bolesť či ochorenie pacienta sa niekedy prejavuje najmä v noci. Srdiečko začne bolieť, zvyšuje sa krvný tlak alebo pacient nevie spať. Veľakrát v noci prichádzajú aj noví pacienti. Takže máme rušno.

Laik si nočnú službu nevie predstaviť. Môže si sestra počas nej oddýchnuť, trocha si pospať?

„Oddýchnuť“ iba pri počítači, kam všetko evidujeme a pripravujeme si na ráno – terapie, infúzie, vyšetrenia, odbery. To je jediný čas, kedy si môžeme posedieť alebo vyložiť nohy. Ale pospať, to nie!

Ak ste za 50 rokov ani raz v nočnej nespali, je to dôkaz, že sestry v nočnej ozaj nespávajú…..

To je zodpovednosť. Ak napríklad pacient šiel na toaletu, dlhšie sa nevracia, ideme pozrieť, či mu nie je zle. Všetko sledujeme.

Zdravotníctvo je o práci s ľuďmi, tímovej spolupráci a dôvere medzi všetkými zdravotníkmi. Ako sa s lekármi či sanitármi spolupracuje vám?

Sú veci, ktoré sanitár alebo sestra sama nevie urobiť. Potrebujeme si vzájomne pomôcť, musíme spolupracovať. Nejde to bez toho, aby sme spolu dobre nevychádzali a nerobili spoločne niektoré činnosti.

A čo spolupráca s lekármi? Opäť to tradičné porovnanie – dnes vs. 50 rokov dozadu. Hovorí sa, že lekári často dávajú pocítiť nadradenosť voči sestrám. Aká je vaša skúsenosť?

Ja nemám taký pocit. Veľa lekárov, ktorí začínali na chirurgii, si bralo rady aj od sestier. Nie každý hneď vedel niektoré veci, opýtal sa, my sme mu poradili. V takomto zmysle určite nedávali najavo nadradenosť. Vychádzali sme dobre, vládol medzi nami rešpekt.

Spomínate si na moment, kedy ste oľutovali rozhodnutie stať sa sestrou? Alebo moment, s ktorým ste sa ťažko vyrovnávali?

Také momenty sa vyskytli veľakrát. Ale keďže moja mama nechcela, aby som bola zdravotná sestra, doma som sa nesťažovala, ani nikde inde. Až keď počula o mne reči z nemocnice, prijala moje rozhodnutie a bola spokojná. Predsa som si vybrala to, čo som chcela.

V rámci vašej 50-ročnej praxe ste zažili niekoľko rokov mimo slovenského zdravotníctva. Kde to bolo?

Od roku 1983 do 1988 som pracovala v Líbyi na chirurgickom oddelení. Veľa vecí som sa tam naučila. Robili tam Poliaci, Juhoslováci, Kórejci, Pakistanci. Mala som možnosť spoznávať takýto medzinárodný tím lekárov a sestier, hoci primár, lekári a pomocný personál boli domáci. Ale zhodli sme sa, bolo mi tam dobre. Dva roky som bola dokonca vrchná sestra na chirurgii.

Nastaviť sa na medzinárodné prostredie nebolo pre vás veľmi ťažké?

Trochu áno. Predsa len tam bola jazyková bariéra. S pacientmi bolo treba po arabsky, na vizitách zasa po anglicky. Ale to sa dalo naučiť.

Malo v niečom líbyjské zdravotníctvo v tom čase navrch oproti československému? V niečom, čo mohlo slúžiť pre našu inšpiráciu?

Mali iný systém práce v rámci urgentnej starostlivosti. Urgentný príjem tam už vtedy fungoval tak, že po príchode sa pacienti triedili na ARO alebo iné oddelenia podľa stavu.

Návrat z Líbye domov bol náročný alebo ste sa domov veľmi tešili?

Aj som sa tešila, aj bol náročný. Nechceli ma odtiaľ pustiť. Ale ja som už veľmi chcela prísť domov.

Keď niekto niečo robí 50 rokov, zrejme je vo svojej práci nielen dobrý, ale ho aj baví. Čím napĺňa vaša práca vás?

Kontakt s pacientom. To ma veľmi baví. Netuším, čo bude, keď prestanem robiť. Ľudia mi aj povedia, prečo to ešte robím, ale mňa to jednoducho baví. A viac o tom nerozprávam.

Kontakt s pacientom ale často nie je jednoduchý. Môže byť v ťažkom stave, nemá dobrú náladu alebo ju nemáte vy. V čom spočíva váš recept na to, aby si pacient o vás povedal, že ste ako med?

Pacient na vás vidí všetko. Posmešok či úškrn ho nelieči. Ak sa však usmievate, hneď na všetko zabudne, aj inak reaguje. Každý pacient je iný, treba vedieť byť aj psychológ. Koľkokrát si pomyslím, čo ma v službe čaká, ale musím to urobiť. Preto som tam, preto som si toto povolanie vybrala. Ja si myslím, že k dobrej nálade treba prísť.

Mám z vás osobný dojem, že dobrú náladu máte každý deň. Čo je váš liek na dobrú náladu v práci?

Rada sa hýbem, nie som typ, čo sedí. Mám záhradu a pomáham, kde môžem.

Budú to už azda aj desaťročia, čo sa hovorí, že slovenské zdravotníctvo trpí nedostatkom sestier, pôrodných asistentiek a samozrejme lekárov. A asi o tom budeme hovoriť ešte dlho. Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí zvažujú povolanie sestry?

Odporúčam každému, kto má vzťah k ľuďom a rád pomáha, nech ide za zdravotnú sestru. Je to veľký dar, kto to dokáže robiť. Je to vzácnosť.

Pani Husáriková, bolo mi veľkou cťou sa s vami rozprávať. Gratulujem k vášmu pracovnému jubileu. Mám z vás taký pocit, že v zdravotníctve plánujete ešte nejaký ten rok pôsobiť….

Nedávam si limity. Hocičo do toho môže vstúpiť. Zatiaľ som rada, že sa ráno zobudím a som v pohode, že idem do roboty alebo z roboty a doma si môžem robiť svoje veci.

Prajem vám veľa zdravia, chuti do života a nech vám ten apetít do práce vydrží čo najdlhšie.

Ďakujem za rozhovor.

Zdroj: hovorkyňa sietí ProCare a Svet zdravia Jana Fedáková

<p>The post Sestra Ľubka pracuje v rimavskosobotskej nemocnici presne 50 rokov first appeared on vobraze.sk.</p>