Katarína Kubiková z Rimavskej Seči patrí medzi ženy, ktoré spája láska k spevu, tradíciám a stretávaniu sa s ľuďmi. Už roky pôsobí v ženskom spevokole Rozmarín, ktorý vystupuje pri rôznych príležitostiach – na oslavách Dňa matiek, počas sviatkov, v kostoloch či na spomienkových podujatiach. Spev pre ňu nie je len koníčkom, ale aj spôsobom, ako zostať v kontakte s komunitou a uchovávať tradície.

„Dali sme sa dokopy dievčatá, čo máme hlas. Je nás taký základ sedem až osem, niekedy pribudnú ďalšie,“ hovorí pre vobraze.sk Katarína Kubiková (58), ktorá je v súčasnosti najmladšou členkou spevokolu.

Ženský spevokol Rozmarín funguje v Rimavskej Seči od roku 2008. V repertoári majú desiatky ľudových a cirkevných piesní, prevažne v maďarskom jazyku. Katarína odhaduje, že ich zoznam skladieb obsahuje viac ako 150 piesní.

„Máme náboženské piesne a aj skladby na rôzne podujatia. Podľa toho máme ušité aj kroje. Na cirkevné vystúpenia používame serióznejšie a elegantnejšie, na folklórne podujatia zas pestrofarebné, typické pre Gemer – červené, modré či zelené,“ priblížila Kubiková. Ako hovorí, rozdiel medzi spevom na javisku a v kostole vníma veľmi citlivo. „V kostole je to výnimočnejšie. Tá atmosféra je iná a človek to viac prežíva,“ poznamenala.

Najväčší potlesk zažili v Rožňave

Spevokol počas rokov vystupoval na viacerých podujatiach a súťažiach. Medzi najvýraznejšie spomienky podľa Kataríny patrí účasť na celoslovenskej súťaži v Rožňave s názvom Pekná červená ruža.

„Tam sme zažili asi najväčší potlesk publika. Aj keď sme nepostúpili, ale boli sme najlepší, vieme to,“ povedala s úsmevom Kubiková. Podľa nej tam vystupovali staršie a skúsenejšie spevokoly, no ich skupina zaujala najmä mladším hlasovým prejavom.

Túto nedeľu vystúpili v kostole a na jeseň by sa chceli zúčastniť na stretnutí reformovaných spevokolov v kostoloch.

Aj keď majú bohatý repertoár a chuť pokračovať, v súčasnosti riešia problém, ktorý poznajú viaceré menšie folklórne skupiny. „Radi spievame, radi sa stretávame. Ale keď sa obzrieme dozadu, kedysi to bolo jednoduchšie. Boli sme mladší. Dnes nám chýba učiteľ a niekto, kto by vedel hrať na gitare,“ vysvetlila Katarína Kubiková.

Momentálne spevokol vedie Irenka Kišová, ktorá pôsobí ako dirigentka. Predtým súbor založila a dlhé roky viedla Beata Újová, ktorá sa neskôr presťahovala do Maďarska. „Pomáhame si navzájom, ale radi by sme našli niekoho, kto má hudobné vzdelanie a vedel by nás ďalej posúvať,“ dodala.

K spevu sa vrátila po rokoch

Katarína Kuviková spieva od mladosti. Už ako dieťa vystupovala a recitovala, neskôr začala spievať aj počas stredoškolských rokov. „Som rada medzi ľuďmi. Spev je pre mňa aj dôvod stretnúť sa a byť v spoločnosti. Keď chodíme po obecných podujatiach, vždy to človeka poteší,“ povedala.

Po rokoch sa k spevu opäť vrátila práve cez spevokol Rozmarín. Sama o sebe však hovorí skromne. „Nemám najlepší hlas, som skôr do počtu,“ poznamenala s úsmevom.

Aj napriek tomu verí, že spevokol má budúcnosť. Bola by rada, ak by sa k nim pridali ďalší ľudia, najmä mladšie ženy alebo učiteľka spevu. „Chceli by sme sa ďalej zlepšovať a udržať tradíciu spevokolu,“ povedala Katarína, ktorú napĺňa byť v spoločnosti. „Keď môžem niečo organizovať niečo, tak všetko ma napĺňa. Podujatia od Katarínskych zábav, všetko. Je to taký dobrý pocit, keď vidíme, ako sa druhí zabávajú. To sa nedá opísať.“

Ako podotkla, v súčasnosti mladých už veľmi nezaujíma spoločnosť. „Vnímajú skôr to čo je ich, ale bez toho sa nedá niečo robiť spoločne a aby sme sa tu všetci spolu cítili dobre.“

Rimavská Seč sa stala jej domovom

Katarína Kuviková pochádza z Gemerských Dechtárov, no už 38 rokov žije v Rimavskej Seči. Do obce sa prisťahovala kvôli práci a potom si tu aj založila rodinu a za tie roky sledovala, ako sa menila.

Vyštudovala strojnícku priemyslovku v Košiciach a po škole nastúpila do práce v miestnej výrobe TESLA v R. Seči, kde v tom období pracovalo približne 120 ľudí. „Bolo to úplne iné obdobie. V obci bolo viac práce aj života,“ dodáva.

Jedno volebné obdobie pôsobila aj ako poslankyňa obecného zastupiteľstva. Podľa jej slov sa vtedy podarilo vyriešiť viacero problémov vrátane dlhov za komunálny odpad.

Skúsená železničiarka aj darkyňa krvi

Dlhé roky pracuje na železnici, kde patrí medzi skúsenejších zamestnancov. Počas kariéry prešla viacerými pracovnými pozíciami. „Učím aj mladších majstrov. Je dôležité odovzdávať skúsenosti ďalej,“ hovorí Kubiková, ktorá sa popri práci sa venuje aj dobrovoľníctvu a po dlhšej prestávke sa vrátila k darovaniu krvi.

Kubiková je štatutárkou Občianskeho a podnikateľského spolku Rimavská Seč. V minulosti organizovali viacero podujatí, medzi najznámejšie patrila Huberova jazda.

„Raz sme tu mali aj viac ako 800 ľudí. Bola to veľká akcia – ráno prišli kone, boli ukážky, jazdci prešli do susednej obce a večer bolo vyhodnotenie aj vysvätenie mladých jazdcov,“ spomína s tým, že na organizácii podujatia sa podľa nej výrazne podieľala Marika Gálová, ktorú označila za hlavnú iniciátorku.

Huberovu jazdu organizovali od roku 2009, no posledné dva roky sa už nekoná. „Ľudia nám hovoria, že im to chýba. Radi by sme to odovzdali mladším, ale málokto chce prevziať zodpovednosť, pretože je s tým veľa práce,“ povedala.

Podľa nej sa dnes ľudia stretávajú menej a viac času trávia pri telefónoch. Napriek tomu v obci vidí nádej. „Máme tu mladú partiu na našej ulici, ktorá sa snaží niečo robiť. Organizujú stavanie mája, kapustnice, výlety či stretnutia pri železničnej stanici. To je dobré, lebo obec potrebuje, aby ľudia držali spolu,“ uzavrela Katarína Kubiková.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Katarína Kubíková

<p>The post Kubiková z Rim. Seči našla v speve radosť i komunitu. So spevokolom Rozmarín udržiavajú tradície už roky first appeared on vobraze.sk.</p>

Keď sa v Tisovci ozve mužský zborový spev, za jeho výrazom stojí už viac než tri desaťročia žena. Gabriela Rufusová je dirigentkou Mužského spevokolu Dr. Samuela Daxnera vyše 35 rokov a patrí k osobnostiam, ktoré významne formovali jeho podobu. V prostredí, kde tradične dominovali muži, si prirodzene vybudovala rešpekt, autoritu aj dôveru. Nie hlasom, ale systematickou prácou a výsledkami.

V Tisovci zažila aj výnimočné situácie, keď na jednom pódiu sa stretli mama, otec, dieťa aj starý otec, neraz išlo o tri či dokonca štyri generácie Tisovčanov. Gabriela Rufusová viedla zbory, ktorými prešli desiatky detí, z ktorých mnohé sa k spevu vracali aj v dospelosti alebo pokračovali v mužskom spevokole. „Rodičia ma často prosili, aby som zobrala aj ich deti. Spev sa tak prirodzene prenášal z generácie na generáciu. Bolo to krásne,“ hovorí pre vobraze.sk Gabriela Rufusová (73) z Hnúšte, podľa ktorej má matematika i hudobná výchova veľa spoločného.

K dirigovaniu sa dostala cez deti a pedagogiku. Pôvodným povolaním je učiteľkou a práve práca s mladými spevákmi ju postupne vtiahla do sveta zborového spevu. „Videla som, čo sa s deťmi dá urobiť, keď majú záujem a vedenie. To ma presvedčilo, že dirigovanie má zmysel,“ hovorí. Viedla detské, ženské, miešané aj mužský zbor, často súčasne. „Na to treba byť veľmi zanietený, inak to nejde,“ dodáva Rufusová, ktorá ešte donedávna učila na Evanjelickej ZŠ v Rimavskej Sobote i v Hnúšti kde bola dlhé roky zástupkyňou a jedno funkčné riaditeľkou ZŠ Klokočova. Skoro 20 rokov učila i v Tisovci, hlavne na základnej škole V. Clementisa.

Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera v Tisovci patrí k najstarším nepretržite pôsobiacim speváckym telesám na Slovensku. Založený bol v roku 1877 a Rufusova ho prevzala najskôr ako druhá dirigentka. Neskôr sa stala jeho hlavnou umeleckou vedúcou a desiatou v poradí. V čase jej nástupu mal zbor viac ako štyridsať členov z rôznych profesií. „Vždy boli korektní a seriózni. Oslovili ma na základe výsledkov práce s deťmi a cítila som ich veľkú podporu,“ povedala. Dnes je zbor menší, no spievajú v ňom aj mladí, vrátane šestnásťročných členov. „Zborový spev nie je atraktívny druh umenia, ale je veľmi náročný. Treba sa podriadiť kolektívu, technike spevu aj výrazu,“ vysvetľuje a dodáva, že majú blízky vzťah a v mužskom zbore sa tak volajú bratia a sestra.

Dirigovanie vníma ako citlivý dialóg. „Keď cítim, že muži reagujú na zmeny mojich gést, že idú so mnou, vtedy ma to najviac napĺňa,“ hovorí. Práve schopnosť pracovať s výrazom a dynamikou, intonačnou presnosťou považuje za kľúčovú. Pôsobí energicky, no zdôrazňuje, že autorita sa nebuduje krikom. „V zbore sa potichu rozprávať nedá, ale dôležité je, ako s ľuďmi komunikujete.“

Popri mužskom zbore pôsobila dlhé roky aj v Tisovci, kde po obnove znovuzaložila veľký detský spevácky zbor s približne päťdesiatimi členmi a prípravku s ďalšími desiatkami detí. „Dnes si hovorím, ako som to mohla všetko zvládnuť. Bola tam však energia a nadšenie,“ vraví. Viedla aj ženský spevácky zbor Živena v Tisovci a spolupracovala s viacerými telesami v regióne. Silnou podporou pre ňu bola dirigentka Pustajová z terajšieho zboru Bona Fide v Rimavskej Sobote.

Pod vedením Gabriely Rufusovej mužský spevokol vystupoval na množstve festivalov doma i v zahraničí. Spievali v Srbsku, Rumunsku, Česku, Maďarsku, výrazným zážitkom bolo Bulharsko, kde boli prvým slovenským súborom a prijali ich aj na veľvyslanectve. „Veľmi som si to vážila,“ hovorí Rufusová. Zbor má za sebou aj spoluprácu s bývalým prezidentom Rudolfom Schusterom, ktorý im krstil jediné CD vydané pri výročí spevokolu.

Repertoár stavia na tradíciách mužského zborového spevu, duchovných piesňach a regionálnych motívoch, no nevyhýbajú sa ani upraveným či známejším skladbám. „Pre mužský zbor je najťažšie zohnať vhodný notový materiál. Tradícia je základ, ale bez prispôsobenia sa dnešku by to nešlo,“ vysvetľuje dirigentka. „Zborový spev možno nepôsobí ako atraktívne umenie, no je mimoriadne náročný. Vyžaduje si disciplínu, schopnosť podriadiť sa kolektívu, technike spevu aj spoločnému prejavu,“ hovorí s tým, že práca s mužmi jej osobne veľmi vyhovuje. „Nie sú tam zbytočné hnevy ani protirečenia,“ dodáva.

Hudba ju sprevádza celý život. Hoci poéziu nepíše, napriek priezvisku Rufusová. Jej predkovia pochádzali z Rimavskej Píly, starý otec z Liptova. „Stávalo sa mi, že si ma ľudia mýlili s príbuznými básnika Milana Rúfusa,“ usmieva sa. odkiaľ pochádzali aj Rúfusovci so známym básnikom. „Oni mali dlhé ú a ja mám krátke, ale to môže byť aj vecou matriky,“ povedala a dodala, že po koreňoch veľmi nepátrala, s menom však zažila viacero pekných momentov na literatúre. „Stalo sa mi, že ma brali ako priameho príbuzného známeho básnika Milana Rúfusa. Aj keď sme sa učili básničky, tak deti hovorili, že sa učili o mojej rodine,“ povedala. Deti viedla k láske k spevu a piesni, no sólový spev ju nelákal. „Beriem to profesne. Vždy som bola zodpovedná a veľa času som obetovala vzdelávaniu v dirigovaní.“

Aj keď si uvedomuje, že raz príde čas odovzdať taktovku, zatiaľ si život bez spevokolu nevie predstaviť. Má pomocníka, ktorý v prípade potreby vedie nácviky, no jadro práce stále zostáva na nej. Mesto Tisovec jej dlhoročnú činnosť ocenilo Cenou primátora za vedenie spevokolu, umelecké výsledky a reprezentáciu mesta doma i v zahraničí. Dlhoročná dirigentka si tiež váži poctu ministra kultúry SR, ktorá jej bola udelená za rozvoj miestnej kultúry v oblasti dirigentského umenia.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Gabriela Rufusova

<p>The post Tisovský mužský spevácky zbor diriguje žena. Rufusová ho vedie už tri desaťročia a má prirodzenú autoritu first appeared on vobraze.sk.</p>