Na dnešnom sneme Regionálneho združenia miest a obcí Gemera a Malohontu ocenili samosprávy výnimočných pedagógov, ktorí dlhé roky formujú generácie detí v školách okresu Rimavská Sobota.

Byť učiteľom podľa predstaviteľov združenia nie je len zamestnanie, ale povolanie, ktoré si vyžaduje dlhoročnú vytrvalosť, trpezlivosť a osobné nasadenie. Mnohí z ocenených pôsobia v školstve celé desaťročia a počas svojej kariéry odovzdali vedomosti a hodnoty stovkám či tisícom žiakov.

„Výsledky práce učiteľov sa často neukážu hneď. Vidno ich až po rokoch v úspešných lekároch, remeselníkoch, vedcoch, rodičoch či dobrých ľuďoch, ktorí si nesú hodnoty, ktoré im pedagógovia pomohli vštepiť,“ uviedol predseda ZMOGaMu Marián Habovčík.

Ocenenia ZMOGaM pre pedagógov

Cenu združenia získala Mária Véghová, dlhoročná pedagogička zo Základnej školy s materskou školou v Gemerskom Jablonci. Na škole pôsobí nepretržite od roku 1986. Počas svojej kariéry dosahovala so žiakmi výborné výsledky v matematických súťažiach a takmer tri desaťročia pracuje ako výchovná poradkyňa. Kolegovia oceňujú jej pokojný prístup, ochotu pomáhať a schopnosť vytvárať v triede prostredie, v ktorom sa žiaci cítia prijatí a motivovaní.

Ocenenie si prevzala aj Janka Revúcka, ktorá sa pedagogickej práci venuje už 37 rokov. Pôsobí na Základná škola Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote ako učiteľka prvého stupňa. Predtým viedla málotriednu školu vo Fige. Počas svojej kariéry sa neustále vzdeláva, má dve atestácie a aprobáciu na anglický jazyk. Aktívne organizuje mimoškolské aktivity a venuje sa aj žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Ďalšou ocenenou je Barbora Földiová, ktorá viac ako dve desaťročia pôsobí na Základnej škole Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti. Školu vedie už desať rokov ako riaditeľka. Pod jej vedením prešla modernizáciou a rozšírila ponuku o jazykové triedy. Kolegovia ju opisujú ako líderskú osobnosť s jasnou víziou rozvoja školy, ktorá zároveň kladie dôraz na ľudský prístup k žiakom aj zamestnancom.

Krištáľová plaketa Juraja Palkoviča

Súčasťou slávnosti bolo aj odovzdávanie Krištáľovej plakety Juraja Palkoviča. Jedným z laureátov sa stal Gabriel Hegedüs, ktorý sa dlhodobo venuje vzdelávaniu zdravotne znevýhodnených detí na Špeciálnej základnej škole v Rimavskej Seči. Pôvodne pôsobil ako učiteľ matematiky a fyziky v Rimavskej Sobote, kde jeho žiaci dosahovali výrazné úspechy v predmetových súťažiach. Neskôr si rozšíril kvalifikáciu v oblasti špeciálnej pedagogiky.

Plaketu získala aj Tatiana Hrivnáková, ktorá na Základnej škole Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote pôsobí od roku 1985. Vyučuje slovenský jazyk, literatúru a občiansku náuku a počas svojej kariéry sa výrazne podieľala na organizovaní olympiád, školských médií či kultúrnych podujatí.

Ocenenie získala aj Erika Makó Kovács, pedagogička zo Základnej školy Viktora Szombathyho s vyučovacím jazykom maďarským v Jesenskom, kde pôsobí už 25 rokov a päť rokov aj ako zástupkyňa riaditeľa. Okrem pedagogickej práce vedie 18 rokov bábkarský súbor Meseláda, ktorý sa venuje maďarským ľudovým rozprávkam a pravidelne získava ocenenia na celoštátnom festivale Podunajská jar – Duna Menti Tavasz.

Predstavitelia združenia zároveň poďakovali pedagógom za ich každodennú prácu s deťmi. „Vaša vernosť povolaniu je dôkazom profesionality, charakteru a skutočnej oddanosti vzdelávaniu,“ doplnil Gabriel Mihalyi, jeden z podpredsedov združenia. Súčasťou programu bolo i vystúpenie umelcov zo Základnej umeleckej školy v R. Sobote.

Podpora reformy verejnej správy

Prítomní zástupcovia miest a obcí z okresu Rimavská Sobota vyjadrili aj podporu pripravovanej reforme verejnej správy, ktorá má podľa nich prispieť k efektívnejšiemu fungovaniu miestnych samospráv.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Učitelia z Gemera a Malohontu získali ocenenia za celoživotnú prácu + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

V sobotu 18. októbra už od 10.00 hod. sa budú konať valaské hody. Mitrovanie – sviatok ovčiarov na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach – prinesie aj tento rok ukážky prác na salaši, tance a hudbu pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality, trh regionálnych produktov, aktivity pre deti a nebudú chýbať ani najznámejší valasi Maťko a Kubko.

Tento sviatok sa viaže na deň svätého Demetera, resp. Mitra, kedy sa končí pastierska sezóna. Návštevníci uvidia, ako sa strihajú ovce, vyrába bryndza, čo všetko sa dá vyrobiť z ovčej vlny a aké dobroty možno pripraviť z jahňaciny. „To a ešte oveľa viac budete môcť vidieť, zažiť i ochutnať počas symbolického ukončenia pastierskej sezóny v regióne Gemer-Malohont,“ avizujú organizátori 12. ročníka podujatia Mitrovanie.

Organizátorom je MAS Malohont. Podľa slov manažérky MAS Malohont Danice Bartovej podujatie pripravujú už od konca augusta. „Program sa postupne tvorí, účinkujúci sa trochu menia, sme s nimi v kontakte a hľadáme aj dobrovoľníkov. Radi by sme, aby sa nám prihlásili a stali sa súčasťou tohto tradičného podujatia,“ uviedla Bartová. Súčasťou programu bude aj blok pre deti a stánok MAS Malohont s ochutnávkami regionálnych produktov.

„Program finišujeme, pripravujeme ho. Malá zmena nastane v štruktúre – začne sa pri salaši a neskôr sa presunie na malú scénu. V úvode budú zvolávačky pastierov so sólistami, inštrumentalistami, heligonkármi a trombitášmi, príde aj muzika z Terchovej. Okrem toho bača porozpráva o výrobe syra,“ uviedla Stanislava Zvarová, riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska, ktoré je spoluorganizátorom. Vystúpi aj domáci súbor Háj a Hájiček, FS Váh z Liptovského Mikuláša či FS Partizán z Banskej Bystrice. Na malej scéne sa bude súťažiť v pití žinčice a jedení halušiek. Okolo tretej hodiny popoludní sa program vráti na hlavnú scénu s pastiersko-valaskými zvykmi.

Program sa tento rok začne o desiatej hodine .neskôr, teda o 11:00. Otvorí ho ukážka prác na salaši – strihanie oviec, odváranie žinčice, výroba syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny. Neoddeliteľnou súčasťou je aj súťaž vo varení baraních špecialít, ktorá prezentuje spracovanie jahňacieho mäsa na rôzne spôsoby. Do súťaže sa môžu prihlásiť 5-členné tímy priateľov, rodín, organizácií či firiem.

Mitrovanie sa uskutoční aj v obci Halič. Pôjde o tretí ročník kultúrno-vzdelávacieho programu a prezentácie tradícií, ktorý sa bude konať 11. októbra v zámockom parku Filagória. Okrem práce s ovcami tu bude odprezentovaná aj činnosť pastierskych psov. Medzi účinkujúcimi bude i FS Vepor z Klenovca, ako aj FaDS Dubáčik z Buzitky či ĽH Ďatelinka a jej sólisti. Pripomeňme si minulý rok v niekoľkých fotografiách.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Na salaši vo V. Teriakovciach si pripomenú starý zvyk, ukončenie pastierskej sezóny. Mitrovačka ponúkne i ochutnávku regionálnych produktov first appeared on vobraze.sk.</p>

Ak hľadáte ideálne miesto na oddych v lone prírody, Poľovnícka chata pod Maginhradom v katastri obce Nižný Skálnik vás príjemne prekvapí. Nachádza sa priamo pod lesom s výhľadmi na Rimavskú dolinu, Sinec, Bučeň a pri dobrej viditeľnosti dokonca až na Poľanu. V zrekonštruovanej pôvodne poľovníckej chate pribudlo jedno podlažie s podkrovím, balkóny a nové komfortné vybavenie. Výsledkom je útulné miesto s kapacitou približne 24 lôžok a zázemím, ktoré ponúka komfortné ubytovanie pre rodiny, turistov, skupiny priateľov či menšie podujatia.

Pri chate vzniklo v uplynulých týždňoch aj funkčné zázemie pre rodiny s deťmi – najnovšie pribudlo detské ihrisko a zavlažovaný trávnik. O komfort hostí sa stará čisto nové moderné vybavenie – od uplynulých dní je to aj vyhrievaná vírivka, ktorú vykuruje kotol na štiepku s automatickým systémom. Prostredie spríjemňuje aj jazierko s koi kaprami (oplotené pre bezpečnosť), ale aj altánok na varenie kotlíkového guláša či grilovanie. Pri chate je aj prameň s pitnou vodou, ktorá je charakteristická veľmi dobrou kvalitou.

„Chceli sme zachovať ducha miesta, ale zároveň prispôsobiť chatu dnešným požiadavkám na komfort a bezpečnosť,“ uviedla prevádzkovateľka objektu Irena Keľová.

Priestory Poľovníckej chaty pod lesom sú klimatizované, na prízemí sa nachádza menšia kuchynka v nerezovom prevedení a práčka pre prípad dlhších pobytov hostí. Izby majú balkóny alebo terasky. Všetky izby sú vybavené vlastnou kúpeľňou so sprchou a WC. Obľúbené je najmä podkrovie – ideálne pre deti či mladšie skupiny.

Na prízemí je spoločenská miestnosť s televíziou, ozvučením a dreveným interiérom. Pôsobí útulne a zároveň prakticky. Využíva sa na prezentácie, večerné posedenia alebo súkromné oslavy. Drevené obloženie, kvalitné detaily a príjemná atmosféra robia z tohto priestoru miesto, kde sa ľudia radi vracajú.

Ide o komplexne prebudovaný objekt, kde nič nechýba – či už hľadáte víkendový relax, súkromie s priateľmi, alebo zázemie pre oslavu v prírode. Objekt je oplotený. Cena pobytu je po dohode, v závislosti od počtu hostí a trvania pobytu.

Chata pod Maginhradom dýcha dušou rytierov z Maginhradu – tajomného hradu, opradeného legendami a povesťami. Práve tu na kopci mali niekedy bojovníci prebývať. Atmosféru podľa Keľovej dopĺňa aj nočné osvetlenie objektu pripomínajúce ponocovanie rytierov z románu Valgatha.

Z chaty sú pekné výhľady na západ slnka a atmosféru, ktorú umelo nenapodobníte. Ako prevádzkovateľka ďalej spomenula, v okolí je veľa pekných atrakcií – rozhľadňa Maginhrad, náučný chodník s pieskovcovými baňami a jaskyňami. „Lokalita je vyhľadávaná aj paraglidistami, ktorí štartujú pri rozhľadni,“ dodáva. Neďaleko pri hlavnej ceste je aj koliba a wellness s možnosťou ubytovania a organizovania väčších spoločenských osláv svadieb. V prípade záujmu o bližšie informácie alebo o rezerváciu volajte 0903346733.

Zdroj: PR-Článok, Irena Keľová

<p>The post Poľovnícka chata pod Maginhradom ožila. Nová turistická atrakcia ponúka štýlové ubytovanie, pohodlie i vírivku first appeared on vobraze.sk.</p>

Ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality, trh regionálnych produktov či aktivity pre deti čakali širokú verejnosť. Pastiersku sezónu v regióne Gemer-Malohont symbolicky ukončili už po deviatykrát na Salaši pod Maginhradom pri Veľkých Teriakovciach. Ľudia tak mohli vidieť strihanie oviec, odváranie žinčice, výrobu syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny. Na záver celodenného podujatia sa bačovia i valasi zúčtovali s majiteľmi oviec. Ten ich odmenil za neľahkú prácu.

Nešlo však len o prezentácie pastierskych prác, ale aj o vzdanie úcty bačovstvu. Moderátor Maroš Čupka prirovnal bačov k nositeľom skutočnej tradície a niekdajšiu prácu bačov prirovnal k terajším riaditeľom podnikov. „Mali všetko na starosti. Ten život okrem toho, že musel vedieť udržiavať poriadok, vedieť presný počet oviec, koľko má dojiť, koľko má gazdom vydať a tak ďalej. Nebolo to celkom jednoduché,“ povedal. 

Niekoľko bačov v rozhovore priblížilo život na salaši. Medzi bačov, ktorí sa salašu venovali najdlhšie, patrí Paľo Kvietok z Klenovca, ktorý bačoval 42 rokov. Patril k najprísnejším bačom v Klenovci, mal rešpekt a no mal aj najlepšie výsledky. Je rodákom z Čierneho Balogu. V rozhovore priblížil, aké dôležité bolo miešanie oviec a prezradil aj niektoré tradície z ich života. Pastevné obdobie sa začínalo na Juraja. Veľký sviatok bol na Jána, kedy bača musel robiť prvé zúčtovanie ako gazduje, aká je produkcia. „Už keď splnil polovicu produkcie, tak sa hovorilo, že splní celú dodávku plánovanú. Ako druhý sviatok bolo Mitra v októbri,“ povedal s tým, že ak nebola dobrá produkcia už na Jána, tak mal bača hlavu v smútku, lebo mu hrozilo, že bude musieť na jeseň predať kravu, aby sa mohol zúčtovať.

Prácu valachov Maroš Čupka označil za náročnú, vstávalo sa ráno o tretej, neskoro večer končili a už musel byť odrobený syr a znovu ráno vstávať, či prší, alebo je slnko, muselo sa. Najväčší rozmach ovčiarstva bol v 70-tych rokoch minulého storočia. Na Horehroní boli podľa Kvietka dobrí valasi na letné obdobie, ale so zimou už nemali veľké skúsenosti s veľkým množstvom oviec. „Tu mali oveľa viac skúseností Klenovčania, ktorí boli gazdovia. Veľa som sa naučil,“ dodal bača Paľo Kvietok.
  
„Obdivujem bačovstvo a snažím sa dodržiavať jeho tradície,“ povedal fujarista Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, ktorý má rád históriu a tradície a najviac si váži, že bačovia majú autoritu aj dodnes. Bačovia sú úzko spojení s prírodou, pasú ovce, chodia po holiach, stretávajú sa s lesnými zvieratami, medveďmi. „Hlavne dokonale poznajú prírodu. Dakedy bačovia boli aj takí ľudoví lekári, poznali aj toto tajomstvo,“ dodal. Na mitrovaní bol aj Ján Kožiak z R. Brezova, ktorý v minulosti bačoval na Kadlube či fujarista a bača Tomáš Vaculčiak z Revúcej.

V pestrom programe okrem folkloristov nechýbali ani najznámejší valasi Maťko a Kubko, s ktorými sa fotili okoloidúci. Záujem bol aj o súťaže pre verejnosť. Dobrovoľníci jedli na čas halušky a pili aj žinčicu. Súťažilo sa aj vo varení baraních špecialít. Varili z mladej jahňaciny. Ako najlepší tím vyhodnotila porota tím z Mikroregiónu Rimava Rimavica, ktorí robili typickú špecialitu baraní perkelt s maslovými haluškami. Súťaž v netradičných špecialitách vyhral tím Dobrí upíri, ktorí varili pilau, stredoázijské jedlo baranie mäso s ryžou. Podľa organizátorov ale vyhrali všetci, ktorí sa súťaží zúčastnili. 

Zdroj: vobraze.sk, foto Ján Čajko a Michal Lichanec

<p>The post Na Salaši pod Maginhradom bolo zúčtovanie. Bačov prirovnali k terajším podnikateľom + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>