Od začiatku mája prišiel okres Revúca o jednu zo staníc záchrannej zdravotnej služby. Posádka, ktorá dlhé roky pôsobila na Prednej Hore, v miestnej časti Muránska Huta, bola presunutá do Brezna. Zmena vyvolala obavy najmä v horských oblastiach regiónu, kde sú podľa miestnych problémom dlhé dojazdové časy a aj slabé pokrytie mobilným signálom.
V okrese tak aktuálne funguje jedna posádka rýchlej lekárskej pomoci (RLP) s lekárom v Revúcej a ďalšie posádky rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) v Jelšave, Ratkovej a dve v Tornali. Stanica na Prednej Hore, ktorá patrila pod Muránsku Hutu, už v regióne nepôsobí.

Posádka sídlila približne 20 rokov v areáli odborného liečebného ústavu na Prednej Hore.

O zrušení sme sa dozvedeli, keď už bolo rozhodnuté

Starosta obce Muránska Huta Marian Szentandrássi, ktorý je bývalým záchranárom, hovorí, že samospráva sa o zrušení stanice dozvedela až vo chvíli, keď už bolo všetko rozhodnuté. „Predná Hora bola jediné sedlo, odkiaľ sa dalo rýchlo vyraziť na Muráň, Muránsku Hutu či Červenú Skalu,“ povedal pre vobraze.sk starosta Marian Szentandrássi.

Podľa neho ide o špecifický horský región, kde sú počas zimy komplikované podmienky a dojazd sanitiek býva problematický. „Teraz sú k nám najbližšie Pohorelská Maša, Tisovec a Revúca. Zákon hovorí o určitých časoch dostupnosti, ale ani jedna z týchto záchraniek ich podľa nás nevie splniť do 15 minút,“ upozornil. Dodal, že problémom je aj slabé pokrytie mobilným signálom. „Bežne sa stávalo, že keď bola Pohorelská Maša na výjazde a Tisovec tiež, zostali sme úplne bez pokrytia,“ skonštatoval Szentandrássi.

Turistický región s množstvom návštevníkov
Muránska planina patrí medzi vyhľadávané turistické lokality. V okolí sa nachádza sysľovisko na Muránskej planine, Veľká lúka, Kráľova hoľa či turistické trasy smerujúce na Červenú Skalu. „Keby aspoň tam bola stanica presunutá, tak to pochopíme,“ podotkol starosta s tým, že práve v takomto území môže byť rýchla dostupnosť záchranárov rozhodujúca. „Viem, čo je to byť odrezaný od sveta, preto sa snažíme mať aspoň AED prístroje, kde sa dá,“ povedal. Najnovšie pribudlo automatické externé defibrilačné zariadenie na zrekonštruovanej budove Klinčiarne. „Aspoň toto máme pre prípady náhlej zástavy srdca,“ dodal.

Záchranár a poslanec upozorňuje na dlhšie dojazdy

Na zrušenie stanice upozornil aj poslanec Mestského zastupiteľstva v Revúcej Ján Magura, ktorý zároveň pracuje ako záchranár v Jelšave. Podľa neho poslali v súvislosti so zmenami listy aj za nemocnicu, odpoveď však zatiaľ nedostali.
„Poukazoval som na zastupiteľstve, prečo došlo k zrušeniu RZP na Prednej Hore. Posádka je teraz v Brezne, čo je podstatne ďalej,“ uviedol Magura. Ako dodal, v praxi teraz často zasahujú posádky zo susedných regiónov. „Najčastejšie chodia Tisovec, Jelšava alebo Revúca. Dôsledkom budú dlhšie dojazdové časy,“ skonštatoval.
Najbližšie k Muránskej Hute je aktuálne posádka z Jelšavy, ktorá funguje bez lekára. K vážnejším prípadom je vysielaná RLP z Revúcej. „Prax ukáže, ako to bude fungovať. Presun údajne súvisel s vysokou vyťaženosťou sanitiek v Brezne, ale tým sa zvýšila vyťaženosť aj ostatných posádok v našom regióne,“ povedal Magura.
Podľa neho síce posádka na Prednej Hore nemala najvyšší počet výjazdov, no jej význam spočíval najmä v strategickom pokrytí rozsiahleho územia.

V okrese Revúca zostalo päť staníc

Po zmenách funguje v okrese Revúca päť posádok záchrannej zdravotnej služby. V Revúcej je jedna RLP s lekárom, v Jelšave a Ratkovej po jednej RZP a dve RZP sú v Tornali. Pred májom ich bolo šesť.

Záchranári zasahujú pri život ohrozujúcich stavoch, bezvedomí, náhlych zástavách obehu, vážnych úrazoch či dopravných nehodách. V regióne pracujú desiatky zdravotníckych záchranárov a lekárov. Na jednej stanici býva približne osem až deväť záchranárov v službách.
Zmena nastala od mája aj v susednej Hnúšti v okrese Rimavská Sobota, kde už nepôsobí lekárska posádka RLP, ale len RZP bez lekára.

Zmeny sú súčasťou celoslovenskej reformy

Podľa manažérky pre komunikáciu s verejnosťou Operačného strediska ZZS SR Petry Klimešovej sa sieť ambulancií mení na základe minuloročnej novelizácie zákona. „Sieť ambulancií ZZS v rámci celej Slovenskej republiky sa mení na základe minuloročnej novelizácie zákona. Navyšuje sa počet pozemných ambulancií z 321 na 344 a zaviedli sa aj nové typy ambulancií,“ uviedla Klimešová. Ako dodala, aktuálne prebieha implementačná fáza reformy.
„Ambulancie sa postupne do siete dopĺňajú a v opodstatnených prípadoch sa relokujú či transformujú na iný typ. Umiestnenie jednotlivých ambulancií a ich typ vychádza z modelov v rámci projektu optimalizácie siete ambulancií ZZS, ktoré riešia ich najefektívnejšie rozmiestnenie v rámci celého územia Slovenska,“ vysvetlila. Zdôraznila zároveň, že sieť záchrannej služby treba vnímať komplexne.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V okolí Muráňa zrušili jednu stanicu záchranárov. Posádku z Prednej Hory nahrádza Tisovec či Jelšava first appeared on vobraze.sk.</p>

Kandidátkou Progresívneho Slovenska na primátorku Revúcej je dlhoročná mestská poslankyňa Ľubomíra Benešová. Prichádza s jednoduchým záväzkom: lepšie riadené mesto, viac peňazí pre Revúcu a lacnejší život pre jej obyvateľov, vyhlásil predseda PS Michal Šimečka.

„V Progresívnom Slovensku hovoríme, že krajina potrebuje ekonomický reštart, návrat právneho štátu a systém, ktorý ľuďom pomáha zvládať krízu životných nákladov. Ale tieto veci sa nezačínajú iba v Bratislave. Začínajú sa aj tu – v Revúcej. Pri riadení mesta, pri odmietnutí korupcie, pri zabezpečovaní služieb,“ zdôraznil Šimečka.

Poukázal na to, že Ľuba Benešová neprišla rozdeľovať ľudí. „Prišla spojiť každého, komu na Revúcej záleží. Aj preto je jej kandidatúra dobrou ukážkou nádeje pre veľkú politiku: podporujú ju PS, KDH, Demokrati a Za ľudí. Ukazuje sa, že keď ide o lepší život ľudí a budúcnosť mesta, demokratická opozícia vie spolupracovať. S dobrou primátorkou, poctivým tímom a podporou partnerov sa môže Revúca konečne pohnúť dopredu,“ podotkol Šimečka.

Ľuba Benešová má bohaté skúsenosti z dlhoročného pôsobenia na riadiacich funkciách v medzinárodných spoločnostiach aj zo štátnej správy. „Pred 16 rokmi som sa vrátila domov. Pretože Revúcu milujem. Ale musíme byť k sebe úprimní. Revúcej sa dnes nedarí. Kto môže, odchádza za prácou, za lepším životom. Život je tu čoraz drahší,“ zdôraznila.

„Ľudia sa však od súčasného vedenia dočkali takmer dvojnásobného poplatku za odpad. Kvôli odpredaju akcií vodární sa už dvakrát zvyšovala cena vody. Zvýšenia mestských poplatkov za sociálne služby, za cintorínske služby. Mesto namiesto toho, aby ľuďom uľavilo, siaha im hlbšie do peňaženiek,“ dodala Benešová s tým, že ak by si mesto dalo do poriadku rozpočet, nemuselo by sa to diať.

Poukázala aj na to, že mesto kupuje predraženú bytovku s 27 nájomnými bytmi, no susedné Brezno stavia za takmer tú istú cenu bytovku s 50 bytmi. „Síce máme menej, ale zato drahšie,“ povedala. Benešová pripomenula aj prípad športovej haly, kde muselo mesto vrátiť štátu viac ako 3 milióny eur. „Dnes nemáme halu, peniaze a dokonca ani klzisko.“

„Kandidujem preto, lebo viem, že Revúca dokáže získať viac peňazí a ľudia môžu mať lacnejší a lepší život. Prioritami sú pre mňa, okrem rozvoja mesta a stabilizácie mestskej infraštruktúry, aj zlepšenie zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o seniorov, rodiny s deťmi, podpora miestnych podnikateľov a rozvoj služieb, rozvoj športu a kultúry,“ zdôraznila s tým, že vďaka manažérskej kariére vie, ako nastaviť procesy tak, aby veci fungovali. „Viem, kde hľadať peniaze a ako ich efektívne využiť. A viem, že keď sa niečo začne, musí sa to aj dokončiť.“

Benešová pripomenula, že už dnes pracuje na riešeniach, stretáva sa s odborníkmi a hľadá pre svoju víziu partnerov. „Veľmi vážim podporu strán Progresívne Slovensko, KDH, SaS, Demokrati aj Za ľudí. Osobitne si vážim podporu župana nášho kraja Ondreja Luntera, s ktorým sa už dnes rozprávam o konkrétnych riešeniach pre zlepšenia života ľuďom v Revúcej,“ uzavrela Benešová

Zdroj: tlačová správa, Tereza Mikáčová – mediálne oddelenie PS

V Revúcej ohlásila kandidatúru na post primátorky Lucia Búšová. Buchtu naďalej vyšetrujú

<p>The post Mestská poslankyňa Benešová kandiduje na primátorku Revúcej za Progresívne Slovensko, podporujú ju aj iné strany first appeared on vobraze.sk.</p>

Celý život liečila ľudí, dnes lieči dušu hudbou. Lekárka Anna Jolšvaiová z Revúcej sa po odchode do dôchodku vrátila k svojej dávnej vášni a za štyri roky vytvorila viac ako 200 autorských piesní venovaných Gemeru, jeho histórii, remeslám aj ľuďom.

Väčšinu profesijného života pôsobila ako všeobecná lekárka pre dospelých. Pracovala v OLÚP Predná Hora, v zdravotnom stredisku v Sirku a od roku 1995 až do dôchodku v neštátnej ambulancii v Revúcej. Vek podľa nej nehrá rolu. „Vek je len číslo. Ignorujem ho,“ hovorí s úsmevom. Ako ďalej pre vobraze.sk Anna Jolšvaiová hovorí, medicínu si vybrala pre záujem o ľudí a možnosť pomáhať pacientom.

„Každý pacient bol pre mňa zaujímavý. Snažila som sa pomôcť nielen po zdravotnej, ale aj po psychickej stránke,“ povedala s tým, že pozitívny prístup, ochota pomáhať, dobrá nálada sa tak preniesli aj do čakárne medzi pacientov.

Popri medicíne ju od detstva sprevádzala hudba. V rodine sa pravidelne spievalo a na gitare začala hrať ešte počas základnej školy. „Kúpou gitary ešte na základnej škole som sa odovzdala hudbe. V našom dome nebol bez hudby a spevu ani jeden deň,“ podotkla hudobná umelkyňa a skladateľka Anna Jolšvaiová (73).

K spevu ju priviedla najmä mama, po ktorej zdedila hlas aj vzťah k hudbe. Ovplyvnil ju aj farár Anton Macák, významná osobnosť regiónu, ktorý spolupracoval so známym dirigentom a skladateľom Jánom Čambalom.
Práve s farárom sa spája aj jedna z jej milých spomienok na detstvo v Muráni. Keď bola štvrtáčka, dostala za úlohu naučiť sa trojstranovú báseň na privítanie biskupa. „Nauč sa to čítať, Anka, a potom si to rozoberieme,“ povedal jej vtedy farár. Na druhý deň mu však celú báseň zarecitovala naspamäť. „Ty máš fotografickú pamäť,“ reagoval prekvapený farár.

Už v mladosti si vytvárala vlastné jednoduché piesne, no neskôr sa naplno venovala rodine, práci, atestáciám a budovaniu ambulancie. Hudbu preto na dlhé roky odsunula bokom. „Život priniesol každodenné povinnosti – rodinu, prácu, služby, deti či stavbu domu. Na dlhé roky som sa odmlčala,“ približuje

K tvorbe sa vrátila až po rokoch. Impulzom podľa nej boli životné situácie, príbehy pacientov aj udalosti v regióne. „Neraz stačil príbeh pacienta alebo jedna veta a vedela som, že ju musím pretaviť do piesne,“ vysvetľuje. Hudbu dnes vníma aj ako formu psychohygieny. „Odbúral sa stres. Boli to prebdené noci, ale naplnené kreativitou,“ dodáva sedemdesiatnička.
V súčasnosti sa venuje najmä autorskej tvorbe a propagácii Gemera prostredníctvom hudby. Za štyri roky vytvorila množstvo piesní. Vo svojej tvorbe sa zameriava na históriu regiónu, remeslá, osobnosti aj prírodné krásy Gemera. Vydala aj niekoľko CD nosičov s tematikou rodného kraja pod názvom „Nech žije naša Revúca“. Účinkovala a spievala aj v klipe k oficiálnej hymne všeobecných lekárov, kde si zaspievala spolu aj so svojimi sestričkami, vokalistkami.

Jednou z tém jej tvorby sú jelšavskí zvonkári, ktorí boli známi výrobou zvoncov a preslávili región aj v zahraničí. „Jelšavskí zvonkári preslávili Gemer po celej Európe aj Ázii,“ hovorí. Spracovala aj príbeh zbojníka Vdovčíka či osobnosti spojené s Muráňom a Revúcou. K rodnému kraju má silný vzťah. „Revúca je moje mesto, ktoré milujem. Narodila som sa v Muráni, ale v Revúcej som prežila celý život,“ vraví.

Za jednu z najdôležitejších piesní považuje skladbu Dieťa ako dar, ktorú napísala pri narodení vnučky pred piatimi rokmi. „Boli to silné chvíle dojatia pri tvorbe aj nahrávaní tejto piesne,“ spomína.
Piesne vznikajú rôznym spôsobom. Niekedy najskôr príde melódia, inokedy text. „Niekedy mi v noci zaznie v hlave celá melódia. Musím hneď vstať a nahrať si ju s gitarou,“ opisuje proces tvorby. Texty podľa nej nesmú byť prvoplánové. „Každé slovo a každý tón viackrát upravujem, kým nie som spokojná,“ dodáva.

Pre mesto Revúca zložila aj hymnu v rockovom štýle. Za svoju činnosť prevezme ocenenie Zlatý Quirin mesta Revúca, ktoré považuje za veľké uznanie svojej práce.

Do budúcnosti sa chce viac venovať hudbe, koncertovaniu a príprave knihy textov Modlitba za Gemer. V lekárskej praxi plánuje pokračovať už len príležitostne v ambulancii svojej dcéry, ktorá si vybrala rovnakú špecializáciu. „Som spokojná, že dcéra si vybrala rovnakú špecializáciu. Keď budem stará a budem potrebovať lekára, budem ho mať stále poruke,“ hovorí s úsmevom.

Na otázku, čo je jej snom, odpovedá jednoducho: „Mojím snom je vydržať v zdraví a raz naspievať duet s mojou vnučkou.“

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Anna Jolšvaiová

<p>The post Revúcka lekárka Anna Jolšvaiová sa po rokoch vrátila k hudbe. Spieva a skladá piesne o Gemeri + video first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Muránska Huta v okrese Revúca pribudla nová cyklotrasa, ktorú už samospráva skolaudovala a spolu s obnovenou budovou klinčiarne ju slávnostne sprístupnia verejnosti 13. mája. Trasa začína priamo v obci pred zrekonštruovanou historickou budovou a vedie popri Hutníckom potoku smerom na Muránsku Zdychavu, pričom nový úsek má približne štyri kilometre vedie popod Prednú Horu.

„Ide popri potoku, nie sú tam veľké prevýšenia, je to takmer rovinka, nenáročné pre cyklistov v krásnej prírode,“ povedal pre vobraze.sk starosta obce Muránska Huta Marian Szentandrassi. Ako doplnil, opravovali viac ako kilometrový úsek, ktorý bol doteraz úplne nezjazdný, vedie popri potoku kde bolo veľa blata. „Cez náš kataster vedie cyklotrasa ujazdená a uvalcovaná štrkodrvinou a pokračuje ďalej lesnou cestou,“ priblížil starosta o úseku, ktorý začína u nich v obci, napája sa do siete cyklotrás a končí tak až na Muránskej planine. Napojenie je približne v úseku, kde pred pár rokmi došlo k poškodeniu cesty počas prívalových dažďov.

Cyklotrasa sa nachádza v ochrannom pásme Muránska planina a vedie prírodným prostredím s novým spevneným povrchom, doplneným o odvodňovacie prvky. Podľa cyklokoordinátora Petra Krušinského z Rozvojovej agentúry Banskobystrického kraja je vhodná najmä pre MTB a gravel bicykle a vďaka nenáročnému profilu poslúži aj rekreačným cyklistom či návštevníkom ubytovaným v okolí.

Projekt vznikol v spolupráci obce s Rozvojová agentúra Banskobystrického kraja a bol podporený z Plánu obnovy sumou viac ako 690-tisíc eur. Okrem cyklotrasy pribudol v území aj mobiliár, informačné tabule a nové pracovné miesto na jej údržbu.

V obci sa nachádza aj jeden zo 16 nových informačných panelov pre cykloturistov a návštevníkov národného parku v okolí Muránskej planiny. Umiestnené sú v obciach na Horehroní i na Gemeri, panely sú vo vstupných častiach a prostredníctvom QR kódov prepojené aj s online obsahom. „Aby sa návštevníci Muránskej planiny pohybovali bezpečne, zodpovedne a s rešpektom k prírode. Sú tam cykloturistické mapy, zásady správania sa v národnom parku a každý panel je obsahovo jedinečný s tipmi na výlet a prispôsobený presnej lokalite, v ktorej sa nachádza,“ hovorí Krušinský.

Súčasťou projektu je aj obnova historickej Klinčiarne z druhej polovice 19. storočia, ktorá v minulosti slúžila na výrobu klincov, neskôr ako škola či pohostinstvo. Objekt má slúžiť ako multifunkčné centrum s infocentrom, útlňou, pamätnou izbou, cyklistickým zázemím a náučným chodníkom Svinčiarky. Starosta obce Marian Szentandrássi uviedol, že napriek komplikáciám počas rekonštrukcie sa podarilo projekt dotiahnuť do úspešného konca a vytvoriť nové zázemie pre rozvoj cestovného ruchu v regióne. „V podkroví je ešte priesto na tri apartmány a na to hľadáme ďalší projekt a zdroje,“ dodáva starosta obce s približne 170 obyvateľmi. Do katastra obce Muránska Huta však spadá časť Prednej hory kde je Coburgovský kaštieľ.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Marian Szentandrassi

<p>The post V Muránskej Hute pribudla cyklotrasa, otvoria pri nej i historickú budovu klinčiarne first appeared on vobraze.sk.</p>

Nemocnica s poliklinikou v Revúcej rozšírila svoje diagnostické možnosti o nový moderný CT prístroj Revolution Maxima. Ide o investíciu, ktorá zlepší dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov regiónu Gemer. Ako pre vobraze.sk uviedla riaditeľka nemocnice Janette Hrbálová, nemocnica prístroj zakúpila z vlastných prostriedkov, celkové náklady presiahli 660-tisíc eur.

Nový 64-vrstvový CT skener nahradil starší 16-vrstvový prístroj a prináša rýchlejšie vyšetrenia, kratší čas snímania a vyšší komfort pre pacientov. Zároveň umožňuje detailnejšie zobrazenie organizmu a presnejšiu diagnostiku. V revúckej nemocnici doposiaľ využívali približne 15-ročný CT prístroj.

S novým CT rozšírili aj spektrum vyšetrení. Okrem bežných CT vyšetrení mozgu, hrudníka či brucha pribudla CT angiografia mozgových ciev a karotíd, ako aj CT kolonografia.

„Okrem štandardných vyšetrení mozgu, krku, hrudníka, brucha, malej panvy či muskuloskeletálneho systému rozširujeme spektrum aj o CT angiografiu mozgových artérií a karotíd. Významným prínosom je aj zavedenie CT kolonografie. Súčasťou modernizácie je aj nový injektor na podávanie kontrastných látok, ktorý umožňuje presnejšie, bezpečnejšie a časovo optimalizované podávanie kontrastných médií. Pri niektorých vyšetreniach zároveň umožňuje dosiahnuť požadovanú kvalitu zobrazenia pri nižšom objeme kontrastnej látky“, uviedol v tlačovej správe námestník riaditeľa pre LPS Lukáš Kokorák.

Nový systém zároveň využíva moderné technológie na automatické polohovanie pacienta a optimalizáciu radiačnej záťaže.Súčasťou modernizácie je aj pokročilé pracovisko na spracovanie diagnostických dát, ktoré umožňuje rýchlejšie vyhodnocovanie výsledkov a tvorbu 3D rekonštrukcií.

CT pracovisko v Revúcej ročne realizuje tisíce vyšetrení a zohráva dôležitú úlohu v zdravotnej starostlivosti pre región. Nový prístroj má pomôcť skrátiť čakacie doby, zvýšiť presnosť diagnostiky a znížiť potrebu cestovania pacientov do vzdialenejších nemocníc. Modernizácia je súčasťou širších investícií nemocnice, ktorá aktuálne rozvíja infraštruktúru, rozširuje kapacity a investuje do nových zdravotníckych technológií.

Zdroj: tlačová správa NsP Revúca, redakčne upravené.

<p>The post Revúcka nemocnica investovala 660-tisíc eur do modernej CT diagnostiky. Rozšírili spektrum vyšetrení first appeared on vobraze.sk.</p>

V revúckej nemocnici s poliklinikou opravili fasádu jednej z budov a práce prebiehajú aj v interiéri. Po dokončení rekonštrukcie tam vznikne 28 nových lôžok následnej starostlivosti, ktoré budú vybavené modernou zdravotníckou technikou. Ako pre vobraze.sk uviedla riaditeľka nemocnice Janette Hrbálová, otvorenie nových kapacít predpokladajú počas leta. Budova je v rekonštrukcii už niekoľko mesiacov. V exteriéri sa realizujú terénne úpravy, pripravujú sa základy nového vstupu a budujú sa aj chodníky. Ide o investičný projekt v hodnote 1,75 milióna eur, ktorý je financovaný najmä z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR.

Podľa riaditeľky je zdravotná starostlivosť napriek stavebným prácam zabezpečená. „Oddelenie dlhodobo chorých je dočasne rozdelené medzi interné a chirurgické oddelenie. V jeho pôvodných priestoroch aktuálne funguje gynekológia, pôrodnica a detské oddelenie,“ vysvetlila. Obmedzenia sa podľa nej týkajú skôr personálu než pacientov.

Rekonštrukcia sa postupne dotkne aj ďalších častí nemocnice. Úpravy sú naplánované na gynekologicko-pôrodníckom oddelení, pediatrii, chirurgii aj na časti interného oddelenia, ktoré disponujeme kapacitou 31 lôžok. Pôjde najmä o vnútorné práce, ktoré budú realizované postupne po uvoľnení jednotlivých poschodí.

Vedenie nemocnice zároveň upozorňuje na potrebu zriadenia urgentného príjmu. „V súčasnosti funguje v nemocnici ústavná pohotovostná služba, no cieľom je vybudovať urgentný príjem, podobne ako je to napríklad v Rimavskej Sobote. Znamenalo by to výrazné skvalitnenie zdravotnej starostlivosti,“ uviedla riaditeľka.

Návrh na podporu zriadenia urgentného príjmu by mali tento týždeň prerokovať mestskí poslanci. Nemocnica chce v ďalšom kroku osloviť aj Ministerstvo zdravotníctva SR, a to aj s podporou mesta Revúca.

Ako nemocnica upozorňuje, obyvatelia okresu Revúca sú v súčasnosti pri náhlych a život ohrozujúcich stavoch odkázaní na urgentné príjmy v mestách ako Rimavská Sobota, Rožňava, Brezno, Lučenec či dokonca Poprad. Dojazd k nim trvá približne 50 až 70 minút, pričom v horskom teréne Slovenského rudohoria a Muránskej planiny sa môže najmä v zimných mesiacoch ešte predĺžiť.

Nemocnica pritom zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre celý okres aj širší gemerský región. Vedenie deklaruje personálnu, odbornú aj materiálno-technickú pripravenosť na zriadenie urgentného príjmu I. typu pre dospelých. Pri porovnaní s inými okresmi bez urgentného príjmu vychádza Revúca ako región s jednými z najdlhších dojazdových časov.

„Chceme podporiť nemocnicu v tom, aby bola zaradená medzi poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti s urgentným príjmom I. typu. Požiadali nás o vyjadrenie podpory, ktoré budú ďalej komunikovať smerom k ministerstvu,“ priblížila prednostka mestského úradu Lucia Búšová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: NsP, n.o. Revúca

Nemocnica v Revúcej obnovila neurologickú ambulanciu, pribudol nový lekár. Začala i rekonštrukcia z Plánu obnovy

<p>The post V revúckej nemocnici pribudnú v lete nové lôžka i moderné vybavenie. Chýba však urgentný príjem first appeared on vobraze.sk.</p>

Do Revúcej putovali tri ocenenia z galavečera TIPOS Biatlonista roka 2026, ktorého dejiskom bola včera Banská Bystrica. Tamara Molentová i Markus Sklenárik si prevzali ocenenie za mimoriadny výkon na podujatí. Devätnásťročný Sklenárik (ŠKP Banská Bystrica) sa stal majstrom sveta v kadetskej kategórii. Zlato si vybojoval v rýchlostných pretekoch na 7,5 km. Mládežnícky svetový šampionát sa konal v nemeckom Arberi. Dvadsaťročná Tamara Molentová (ŠK Železiarne Podbrezová) zažiarila na juniorských majstrovstvách Európy, na ktorých si vybojovala striebornú medailu vo vytrvalostných pretekoch na 12,5 km. Tie sa uskutočnili vo fínskej Imatre. Biatlonistkou roka sa stala Paulína Bátovská Fialková.

Revúčania Molentová i Sklenárik majú za sebou zhodne najlepšiu sezónu v kariére. Pre Tamaru bola rozlúčkovou s juniorskou kategóriou a pre Markusa bola poslednou medzi kadetmi (dorastencami).

Dvadsaťtriročná Ema Kapustová z Revúcej si prevzala na galavečere ocenenie za prvenstvo v súťaži o najlepšieho strelca sezóny. Zamestnankyňa VŠC Dukla B. Bystrica zaznamenala na strelnici 88,59 – percentnú úspešnosť. Získala aj finančnú prémiu 2000 eur. Najlepšou strelkyňou na Slovensku sa stala Kapustová aj pred rokom. Tretie miesto v streleckej súťaži obsadila Tamara Molentová, ktorá mala 85,64 – percentnú úspešnosť. Žiadny muž či biatlonista v mládežníckej kategórii nemal lepšiu úspešnosť než ony.

Ema Kapustová bola biatlonovou kráľovnou na Slovensku v sezóne 2023/2024. Na tróne ju potom vystriedala práve Paulína Bátovská Fialková, ktorá zvíťazila v hlavnej kategórii dvakrát za sebou. Tá nedávno oznámila ukončenie aktívnej kariéry.

Zdroj: vobraze.sk, foto: reprofoto STVR

<p>The post Revúčania Sklenárik a Molentová si prevzali ocenenie za mimoriadny výkon, Kapustová zvíťazila v streleckej súťaži first appeared on vobraze.sk.</p>

Ema Kapustová z Revúcej sa stala v tejto sezóne najlepšou strelkyňou medzi slovenskými biatlonistami. Na strelnici zaznamenala 88,68 – percentnú úspešnosť. Ako víťazka streleckej súťaže si prevezme finančnú prémiu 2000 eur. Obhájila v nej prvenstvo spred roka. Nikto ani z mužov nemal lepšiu úspešnosť. Medzi podmienky súťaže napríklad patrilo, že pretekár, respektíve pretekárka musel počas sezóny trafiť minimálne 100 terčov. „Potešilo ma, že som túto streleckú súťaž vyhrala. Toto ocenenie si vážim. Je super byť na Slovensku na prvom mieste. Veľmi ma teší, že aj vo Svetovom pohári viem v tejto zložke konkurovať svetovej špičke biatlonistiek,“ povedala pre vobraze.sk dvadsaťtriročná Ema Kapustová. Jej trénerom je Martin Bajčičák a v streleckej zložke spolupracuje s Jaroslavom Kamenským.

„Tá moja strelecká úspešnosť je dobrý odraz toho, ako viem pracovať nielen so zbraňou, ale aj s mentálnom stránkou. Podľa mňa je na streľbu potrebné mať nielen talent, ale aj mentálnu odolnosť a pripravenosť na rôzne situácie,“ ozrejmila odchovankyňa revúckeho biatlonu, ktorá je zamestnankyňou VŠC Dukla Banská Bystrica.

Po februárových zimných olympijských hrách v Miláne a Cortine d’Ampezzo, ktoré boli jej premiérovými, zaujala vo Svetovom pohári viacerými zlepšenými výkonmi. Vo fínskom Kontiolahti obsadila vo vytrvalostných pretekoch na 15 km šestnáste miesto. Bol to jej najlepší výsledok vo Svetovom pohári. Neskôr v ňom obsadila šestnáste miesto aj v stíhacích pretekoch na 10 km, ktoré sa konali v estónskom Otepää. „Sú to moje maximá vo Svetovom pohári, takže si to veľmi cením,“ zdôraznila Kapustová. V Estónsku skončila v šprinte na 7,5 km na 25. priečke. V spomínanom Kontiolahti prispela aj k siedmemu miestu štafety žien a v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km sa umiestnila na 27. priečke.

Jej účinkovanie po olympiáde zodpovedalo tomu, čo očakávala od tejto sezóny. „Pretavila som to do pekných výsledkov, ktoré ma potešili. Som rada, že aj na zaver sezóny tam bola chuť a sila na také výkony,“ uviedla Kapustová a pokračovala: „S posledných trimestrom pretekov som spokojná. Bežecky som sa posunula a strelecky to bolo stabilné. Vylepšila som si to svoje spomínané maximum vo Svetovom pohári a pozbierala pár kvalitných bodov, čo ma veľmi teší.“

Podľa nej jej každopádne pomohlo rozpretekanie sa, keďže pred olympiádou nemala v druhom trimestri až tak veľa pretekov. „Určite mi pomohla aj motivácia z výsledkov na olympijských hrách,“ dodala.
Vo Svetovom pohári nazbierala 80 bodov, zo Sloveniek bola v tomto smere druhá najlepšia. Do top desiatky sa Kapustovej na podujatiach Svetového pohára zatiaľ nepodarilo preniknúť. „Bolo by to určite krajšie. Pevne však verím, že v najbližšej dobe preniknem aj tam,“ podotkla.

Paulína Bátovská Fialková, líderka Sloveniek v kategórii žien, oznámila ukončenie kariéry. Kto ju nahradí? „Každý z nás je jedinečný, aj Paula je jedinečná, a preto si myslím, že sa ju nedá nahradiť. Naopak, mojím cieľom je byť Ema Kapustová, ktorá bude pokračovať v tom, ako som si nastavila latku. Mojím cieľom je posúvať tie hranice čím vyššie,“ odvetila reprezentantka z Revúcej. Tá sa od leta minulého roka pripravovala v tréningovej skupine práve s Bátovskou Fialkovou.

„Môj najdôležitejší poznatok z tejto sezóny je byť sama sebou, mať radosť z biatlonu, prekonávať svoje limity, posúvať sa vpred a využívať možnosti i situácie, ktoré biatlon prináša,“ skonštatovala Kapustová. Akú známku by si dala za nedávno skončenú sezónu? „Na stupnici od jedna do desať, ako najlepšej známke, by to bola sedmička,“ odvetila Ema.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Slovenský biatlon/Igor Stančík, Matej Lepeň, album E. Kapustovej

<p>The post Revúčanka Kapustová kraľovala v streleckej súťaži. S výsledkami po olympiáde bola spokojná first appeared on vobraze.sk.</p>

Mladá a talentovaná speváčka ľudových piesní Terézia Motyčková z Revúcej si získava uznanie ľudí hlavne pre jej autentickosť a úctu k tradíciám. Účinkuje v umeleckom súbore Lúčnica. „Je to pre mňa splnený sen. Vždy som sa túžila dostať do nejakého významného umeleckého telesa. To, že som súčasťou Lúčnice, predstavuje pre mňa veľkú vec. Aj keď sa mi to podarilo, určite je tam pokora. Predovšetkým však prevláda u mňa radosť. Veľmi sa teším na každé naše predstavenie. Každopádne je pre mňa cťou byť členkou takéhoto úžasného umeleckého telesa. Stále som v ňom ale nováčikom,“ povedala pre vobraze.sk Terézia Motyčková (20). Ako podotkla, do Bratislavy nešla s tým, že sa hneď prvý rok dostane do Lúčnice. „Neverila som si možno natoľko, že by som to okamžite zvládla. Ukázalo sa však na konkurze, že asi na to mám. Vlani na jeseň som ním úspešne prešla,“ pokračovala. Dodala, že prvé vystúpenie absolvovala v decembri a od januára sa zúčastňuje na ich väčšine.

Terezka spieva v ženskej speváckej skupine Lúčnice. „Nadobudla som tam už veľa nových poznatkov o tom, ako správne spievať. Venujeme sa v rámci prípravy jeho technike. Najväčší posun spočíva u mňa v tom, že mám spevácke vedenie, ktoré som predtým nemala. Veľmi mi to pomáha.“

Napriek úspechom zostáva skromná a plány do budúcnosti si prednostne nerobí. Žije prítomnosťou a snaží sa rozhodovať podľa prichádzajúcich ponúk s mottom: „Ak niečo má vyjsť, tak to vyjde,“ dodáva Terezka, ktorá pôsobila v ĽH Ondreja Radiča v Kokave nad Rimavicou a v ĽH Jána Jasenku v Hnúšti. Práve Kokava jej prirástla k srdcu. Príležitostne si zaspievala aj s legendárnou ĽH Ďatelinka.

„Každá jedna pieseň sa nedá naučiť a spievať stále rovnako. Záleží veľa aj odo mňa, v akej nálade som. Vždy sa snažím o autentickosť,“ hovorí mladá speváčka Jej talent a vernosť tradíciám boli potvrdené aj detstve získaným titulom laureátky Zlatej Strunky.

Jej cesta k umeniu sa začala hrou na flaute v Základnej umeleckej škole v Revúcej. Hoci ju folklór v ranom detstve nijako zvlášť nelákal, zlom nastal v desiatich rokoch. Práve cez hudbu si k nemu postupne našla cestu, ktorú umocnilo aj to, že jej mladšia sestra Kristínka začala tancovať vo folklórnom súbore. Ako uviedla, pridala sa a folklór sa stal neoddeliteľnou súčasťou jej života. Z detského Lykovčeka prešla neskôr do FS Lykovec.
​
​Vyrastala v regióne Gemer, ktorý považuje za kultúrne nesmierne bohatý, no zároveň málo spropagovaný. Podľa jej slov je stredný Gemer v okolí Revúcej stále akousi „neobjavenou“ zlatou truhlicou piesní a tradícií. Počas štúdia na Základnej umeleckej škole v Revúcej ju výrazne ovplyvnil učiteľ Michal Šimko. Ten ju učil hru na husle a postupne ju viedol k hlbšiemu pochopeniu ľudovej hudby. Práve on sa v podstate stal takou hlavnou postavou v Terezkinom vnímaní hudby, spevu a hry na husle.

Proces hľadania a „oprašovania“ starých, niekedy už zabudnutých piesní, je pre Terezku malým dobrodružstvom v knižniciach a starých zápisoch. Pri výbere piesne je pre ňu kľúčové, aby ju oslovil text aj melódia. „V piesni musí byť jednoducho iskra,“ hovorí Motyčková. Ako dodáva, veľký dôraz kladie na príbehy, ktoré piesne rozprávajú. „Pred vystúpením pociťujem rešpekt a mierny stres, pretože chcem príbeh piesne odovzdať publiku čo najzmysluplnejšie, s dejovosťou a citom.“
​
​Hoci je tanec prirodzenou súčasťou folklóru, Terezka ho vníma skôr ako sprievodný jav. Sústredí sa primárne na hlasovú interpretáciu, harmóniu a celkové hudobné spracovanie, ktoré pomáha vypovedať hlboký príbeh piesne.
​
​Terezka má na konte viacero ocenení, za svoju najhodnotnejšiu trofej však považuje prvé miesto v súťaži Hronsecká lipová ratolesť. Bol to pre ňu nečakaný a veľmi milý úspech, z ktorého sa tešila. Neskôr sa súťaží prestala zúčastňovať. Pre ňu je dôležitejšie spievať pre divákov a pre vlastnú radosť než sa zúčastňovať na rôznych súťažných príležitostiach.
Svoju pozornosť venuje najmä piesňam z obce Sirk, ktoré interpretuje s dôrazom na miestny dialekt. Okrem Gemera ju však začínajú lákať aj iné regióny ako Podpoľanie, Horehronie či západné Slovensko.
​
​​Dnes žije Terezka v Bratislave, kde trávi väčšinu času štúdiom hudobnej výchovy a slovenského jazyka na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského.

​Lásku k hudbe do Terezky a jej sestier odmalička vštepovali rodičia, ktorí sa hudbe venovali v detstve a v mladosti. Terezka má dve sestry. Kristínka hrá na husle v Kokave nad Rimavicou a Paulínka hrá na cimbal a navštevuje ZUŠ v Revúcej a tiež sa úspešne zúčastňuje na speváckych súťažiach.
​Keď potrebuje trochu oddychu a relax, najradšej odchádza na chalupu k babke na Železník, kde nachádza pokoj. Vo voľnom čase dobíja baterky prechádzkami v prírode v okolí Revúcej, ktorá je pre ňu zdrojom inšpirácie.
​
​Mladým dievčatám, ktoré s folklórom začínajú, Terezka odkazuje: „Je veľmi podstatné hľadať si vlastnú cestu a svoj štýl. Nájsť samého seba je to hlavné. Samozrejme, je dobré inšpirovať sa inými, ale prioritou musí byť autentickosť.“

Spolupracovala na projekte Korene Novohradu, kde sa podieľala na viacerých skladbách, ako napríklad Ťeśie voda skokon, Zore moje, zore či Vyletel vták hore pod oblaky. Jej skladby sú dostupné na platformách ako Spotify a YouTube, pričom niektoré z nich ako napríklad Žala bech jej, žala, sa objavili aj vo vysielaní slovenských rádií.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album T. Motyčkovej

<p>The post Talentovaná Terezka z Revúcej si uznanie získava pre jej autentickosť. Začala spievať v Lúčnici first appeared on vobraze.sk.</p>

Biatlonistka Tamara Molentová z Revúcej zanechala dobrý dojem na mládežníckych majstrovstvách sveta. Tie sa konali v nemeckom Arberi. Boli pre ňu rozlúčkou s juniorskou kategóriou. Zo slovenských junioriek zaznamenala najlepšie výsledky. „To moje účinkovanie na majstrovstvách sveta hodnotím pozitívne. Bežecky som sa dokázala držať v popredí. S dosiahnutými výsledkami som celkom spokojná,“ uviedla pre vobraze.sk dvadsaťročná Tamara Molentová (ŠK Železiarne Podbrezová). Jej trénerom je Peter Kazár.

Vo vytrvalostných pretekoch na 12,5 km obsadila v úvode marca šieste miesto. Bolo to jej najlepšie umiestnenie na mládežníckom svetovom šampionáte. Prinieslo jej kvetinový ceremoniál. Na strelnici minula dva z dvadsiatich terčov a mala štvrtý najrýchlejší bežecký čas. „Potešilo ma, že môj výkon bol celkovo odmenený takýmto výsledkom. Bežecky som sa cítila veľmi dobre aj v ťažších podmienkach a až na dve zaváhania na strelnici som to zvládla obstojne,“ povedala odchovankyňa revúckeho biatlonu.
V rýchlostných pretekoch na 7,5 km sa umiestnila na jedenástej priečke. Na strelnici nesklopila jeden z desiatich terčov, predviedla ôsmy bežecký čas. „Bola som spokojná, ale mrzelo ma, že mi o 1,2 sekundy ušla najlepšia desiatka. Verila som, že s jednou streleckou chybou by som sa tam ešte mohla zmestiť,“ skonštatovala Molentová.

V pretekoch s hromadným štartom na 9 km skončila osemnásta. Na strelnici minula štyri terče a mala desiaty bežecký čas. „Považujem to za dobrý výsledok, ale nie výborný. Chybovala som na strelnici viac, ako som si mohla dovoliť na lepšie umiestnenie. Aj keď som mala priemer jednej streleckej chyby na položku, v porovnaní so súperkami a tomu, ako rýchlo strieľali, to bolo už veľa. Stíhala som im avšak na trati a bola som rada, že ešte aj v poslednom kole som sa mohla posunúť vyššie,“ priblížila Tamara Molentová.

Predstavila sa tiež v zmiešanej juniorskej štafete, ktorá skončila siedma i v štafete junioriek, tie boli desiate. „Najlepší výkon som podala vo vytrvalostných pretekoch, aj keď aj s obidvoma štafetami som bola vcelku spokojná,“ podotkla.

Na šampionáte bola spokojnejšia s bežeckou zložkou, než s tou streleckou. „Nesúviselo to s úspešnosťou streľby, ale s jej dĺžkou v ľahu. Na druhej strane sa mi však na stojke podarilo strieľať aj pod 30 sekúnd,“ povedala. Za najdôležitejší poznatok z mládežníckych majstrovstiev sveta považuje Tamara Molentová ten, že menej je niekedy viac. „Niekedy je lepšie strieľať kratšie ako dlhšie. V mojom prípade to platilo najmä na ležke,“ poznamenala.

Molentová zažiarila na januárovom európskom juniorskom šampionáte v Imatre (Fínsko), kde si vybojovala vo vytrvalostných pretekoch striebornú medailu. V rýchlostných pretekoch opäť siahla na medailu, ale napokon skončila štvrtá. Štartovala na podujatiach IBU Cupu v seniorskej kategórii a premiérovo v nej zápolila aj na majstrovstvách Európy, ktoré sa konali v Nórsku. Zaujala v šprinte na 7,5 km, v ktorom obsadila 24. miesto.

„Toto bola moja najlepšia sezóna v kariére. Takto nejako som si predstavovala rozlúčku s juniorskou kategóriou. Som šťastná, ako som zvládla túto sezónu a mohla sa zúčastniť na kvetinovom ceremoniáli, a to jednak na majstrovstvách Európy, ale aj na majstrovstvách sveta,“ uviedla talentovaná Tamara Molentová.
Patrí medzi nádeje slovenského biatlonu. V novej sezóne už bude súťažiť iba v seniorskej kategórii. „Je pravda, že som v nej už súťažila, ale prechod medzi vekovými kategóriami je zväčša cítiť, hlavne na tej najvyššej úrovni to bude náročné. Je ale ťažké predvídať, aké to bude, bude to iná sezóna,“ reagovala.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Slovenský biatlon/Matej Lepeň

<p>The post Revúčanka Molentová má za sebou najlepšiu sezónu v kariére. Takto nejako som si predstavovala rozlúčku s juniorskou kategóriou, hovorí first appeared on vobraze.sk.</p>