V obci Kalonda (okres Lučenec) pribudlo miesto, kde si môžu obyvatelia aj návštevníci oddýchnuť, stretnúť sa a tráviť voľný čas v príjemnom prostredí.

Novovybudovaná oddychová zóna sa rýchlo stáva prirodzeným centrom komunitného života a zároveň nadväzuje na ďalšie investície obce do verejných priestorov. Finančne bola podporená z programu NRO MIRRI.

„Tento priestor poskytuje obyvateľom aj návštevníkom možnosť relaxácie, stretávania sa a organizovania menších komunitných aktivít v príjemnom prostredí,“ priblížila starostka obce Réka Papp. Ako ďalej uvádza, podarilo sa im zrealizovať aj ďalšie projekty zamerané na zlepšenie kvality života obyvateľov a rozvoj miestnej infraštruktúry. Jedným z kľúčových krokov je podľa nej rekonštrukcia javiskového rozvádzača a elektroinštalácie veľkej sály kultúrneho domu, ktorá bola realizovaná v hodnote takmer 16-tisíc eur z projektu NRO MIRRI.

Hlavným cieľom tohto projektu je modernizácia technického zázemia kultúrneho domu. Rekonštrukcia elektroinštalácie a javiskového rozvádzača prináša výrazné zlepšenie bezpečnosti prevádzky, zvyšuje energetickú efektívnosť a zároveň umožňuje flexibilnejšie využívanie priestorov. Vďaka týmto úpravám bude možné organizovať rôznorodejšie kultúrne podujatia – od divadelných predstavení cez koncerty až po komunitné stretnutia – s lepším technickým zabezpečením a vyšším komfortom pre účinkujúcich aj návštevníkov. Organizujú tu plesy, koncerty či súkromné oslavy. Podľa slov starostky sa snažia vo vedení obce efektívne využívať externé zdroje a systematickou prácou zlepšovať verejný priestor, aby bol čoraz atraktívnejším miestom pre život.

Obec však nezostáva iba pri už zrealizovaných aktivitách. S rekonštrukciou kultúrneho domu plánuje podľa Réky Papp pokračovať aj z vlastných zdrojov, a to napriek tomu, že Environmentálny fond už tretíkrát nepodporil podanú žiadosť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na podporu projektov malých obcí.

Kalonda má približne 200 obyvateľov a nachádza sa v údolí rieky Ipeľ, v tesnej blízkosti maďarských hraníc. Obec je spoluorganizátorom aj obľúbeného podujatia známeho hlavne bežcom, ako Ipeľský beh.

Zdroj : PR- Článok, Obec Kalonda

<p>The post Kalonda láka na novú oddychovú zónu. Neveľká obec neďaleko Lučenca rozšírila možnosti pre kultúrne podujatia first appeared on vobraze.sk.</p>

V strednej časti Gemera, v pokojnej časti mesta Jelšava sa nachádza nenápadné, no medzi návštevníkmi čoraz obľúbenejšie zariadenie – Poľovný dom. Penzión, ktorý bol dlhodobo známy najmä svojou domácou kuchyňou a príjemným ubytovaním, sa v poslednom období snaží osloviť hostí aj novými službami v oblasti oddychu a relaxu.

Poľovný dom patrí medzi menšie ubytovacie zariadenia rodinného typu. Ponúka niekoľko izieb s vlastným sociálnym zariadením a základným komfortom, ktorý ocenia najmä turisti, pracovníci na služobných cestách či návštevníci regiónu Gemer. Výhodou je aj bezproblémové parkovanie a pokojné prostredie mimo rušných hlavných ťahov.

Zariadenie si vybudovalo dobré meno najmä vďaka reštaurácii. Hostia často vyzdvihujú kvalitu jedál, domácu atmosféru a ochotný personál. Okrem bežného menu ponúka aj možnosť posedenia na terase či organizovania menších rodinných a spoločenských podujatí. Ako priblížila majiteľka budovy a Poľovného domu Anna Pribolová, najnovšie penzión prešiel modernizáciou, ktorej cieľom je zvýšiť jeho atraktivitu a konkurencieschopnosť v regióne Stredný Gemer. Nainštalovaná bola klimatizácia do všetkých deviatich izieb a pribudlo aj menšie wellness centrum. To zahŕňa soľnú stenu, vírivku a fínsku saunu. Práve tieto novinky, realizované aj vďaka podpore miestnej akčnej skupiny (MAS Stredný Gemer), majú rozšíriť ponuku služieb a prilákať širšie spektrum návštevníkov.

Cieľovou skupinou sú nielen domáci a zahraniční turisti, ale aj rekreační návštevníci, obchodní cestujúci či samotní miestni obyvatelia, ktorí môžu nové wellness služby využívať. Región je známy bohatým prírodným a kultúrnym dedičstvom, čo z neho robí ideálne miesto na oddych aj aktívny turizmus.

V okolí sa nachádza viacero turistických atrakcií, napríklad Hrad Muráň, svetový unikát Ochtinská aragonitová jaskyňa, rotunda v Šiveticiach, náučný chodník netopierov v Rákoši či vyhliadky v okolí Železníka. Priamo v Jelšave sa nachádza aj historický Coburgov kaštieľ.

Poľovný dom tak predstavuje zaujímavú alternatívu pre tých, ktorí hľadajú pokojnejší pobyt mimo veľkých hotelových komplexov. V kombinácii s rozširovaním služieb ukazuje, že aj menšie regionálne zariadenia dokážu držať krok s modernými trendmi a zároveň si zachovať svoju autenticitu.

Penzión funguje od roku 2006 a aktuálne ponúka celkovo deväť izieb. K dispozícii je jedna štvorlôžková izba (dve dvojlôžkové miestnosti so spoločnou kúpeľňou), dva apartmány (spálňa, obývačka a kúpeľňa), päť dvojlôžkových izieb s vlastnou kúpeľňou a jeden apartmán s možnosťou dvoch prísteliek.

Penzión je otvorený počas pracovných dní, víkendov aj sviatkov. Ubytovanie je možné rezervovať cez platformu Booking.com alebo telefonicky. Platba je možná kartou aj v hotovosti. Súčasťou objektu je aj reštaurácia s pizzériou, ktorá funguje v podnájme.

Zdroj: PR-článok, Poľovný dom Jelšava

<p>The post Poľovný dom v Jelšave láka na oddych. K tradičnému ubytovaniu na Gemeri pribudol aj relax so saunou či vírivkou first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Kesovce v okrese Rimavská Sobota sa počas víkendu konali doplňujúce komunálne voľby. Jediným kandidátom na funkciu starostu bol 28-ročný Tomáš Szajkó, ktorý bol doteraz niekoľko mesiacov poverený vedením obce. V komunálnej politike sa začal angažovať v roku 2022, keď si ho občania zvolili za poslanca a neskôr sa stal aj zástupcom starostu.

V sobotňajších voľbách Tomášovi Szajkóvi (Magyar Szövetség – Maďarská aliancia, Smer-SD) odovzdalo hlas 56 voličov z celkového počtu 187 oprávnených voličov. Ako pre vobraze.sk uviedol Tomáš Szajkó, s funkciou sa bude rád ďalej oboznamovať a nadväzovať na predošlé mesiace, hoci by bol radšej, keby jeho otec, bývalý starosta, bol ešte nažive a mohol pokračovať v dobrej práci, ktorú v obci začal. „Bola to jeho vášeň – urobiť niečo pre rodinu a dedinu, kde vyrastal. Mal to veľmi na srdci. Budem sa snažiť čo najviac pokračovať v jeho šľapajach,“ hovorí Szajkó, ktorý otcovi pomáhal a pracoval s ľuďmi ako sociálny pracovník.

Medzi ciele nového starostu patrí kanalizácia a vodovod. „V prípade projektovej dokumentácie na kanalizáciu sme už podpísali zmluvy, čakáme na realizáciu,“ hovorí Szajkó a dodáva, že v prípade verejného vodovodu by sa mohlo potrubie dotiahnuť zo susednej obce Štrkovec. Z dlhodobejších plánov je podľa neho výstavba škôlky. „Máme tu dosť detí na to, aby sme mali vlastnú škôlku. Teraz musia chodiť do Štrkovca, no tam sú problematické spoje. Ak sa bude dať, určite by sme chceli využiť projekty alebo iné zdroje, keďže vlastné financie na výstavbu nemáme.“

Obec má približne 300 obyvateľov, viacerí z nich žijú a pracujú v zahraničí. Podľa jeho slov majú v obci veľa Rómov maďarskej národnosti. „Ako starosta si myslím, že ich musím tiež zastupovať a nerobiť rozdiely,“ hovorí Szajkó. Predtým niekoľko rokov pracoval v Nemecku i vo Švajčiarsku. Prácu v zahraničí by doprial aj ostatným z dediny, aby videli, ako to funguje inde, a priučili sa novým veciam. „Vždy im hovorím, aby si urobili aspoň vodičský preukaz a naučili sa niečo nové,“ dodáva starosta Szajkó.

Študoval na gymnáziu, no dnes hovorí, že by bol radšej, keby mal v rukách remeslo, napríklad ako kuchár-čašník. V zahraničí pracoval vo viacerých firmách, kde sa priučil rôznym remeslám. Pôsobil aj ako operátor strojov vo Švajčiarsku. „Som typ človeka, ktorý sa pozerá aj na prácu ostatných, aby som vedel, ako to robiť, keď sa k tomu dostanem,“ povedal jeden z najmladších v kresle starostu v okrese Rimavská Sobota.

Tomáš Szajkó je synom bývalého starostu Jána Szajka, ktorý minulý rok v lete náhle zomrel vo veku 47 rokov. Počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcii sa však pričinil o viacero zlepšení v obci s viac ako 90-percentným podielom rómskej populácie. Ján Szajkó za to získal aj prestížne ocenenie Roma Spirit 2024 v kategórii Obec a mesto. Pod jeho vedením sa dedina svojpomocne premenila na usporiadanú komunitu, čím sa stala inšpiratívnym príkladom inklúzie, rozvoja a obnovy dôstojnosti.

V uplynulých rokoch v obci postavili malú zvonicu, do ktorej premiestnili zvon z nefunkčného kostola. Upravené bolo aj okolie obce, rozšírili detské ihrisko a skultúrnili prostredie pri asfaltovej ceste, ktorá vedie až do dediny. Organizujú aj podujatie Romafest. „Sme koncová dedina, od nás sa viete dostať medzi kopcami poľnou cestou k rybníku pri obci Lenka,“ dodáva.

Tomáš Szajkó je ďalším starostom z rodiny – pred ním túto funkciu zastával jeho strýko Aladár Szajkó, po ňom jeho otec a teraz on.

Dedinka Kesovce v okrese R. Sobota sa v kategórii obec stala víťazom Roma Spirit. Bodovali aj Lučenčania

zdroj: vobraze.sk

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post V obci Kesovce si obyvatelia zvolili nového starostu. Tomáš Szajkó patrí medzi najmladších v okrese R. Sobota first appeared on vobraze.sk.</p>

Autokemping v Tornali, ktorý je mimo prevádzky od augusta 2018, sa po rokoch nevyužívania dočká revitalizácie. Mestu sa podarilo získať externé financie na jeho obnovu, ktorá má rozšíriť ubytovacie kapacity a zatraktívniť rekreačnú zónu pri prírodnom kúpalisku. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedla primátorka mesta Erika Győrfiová, mesto získalo 293 500 eur z Fondu na podporu cestovného ruchu na projekt Revitalizácia autokempingu Tornaľa. Zmluvu o poskytnutí dotácie podľa jej slov už podpísala v Bratislave 1. decembra. „Finančné prostriedky máme na účte a použiť ich musíme do 31. augusta 2028,“ doplnila.

Celková výška nákladov na projekt predstavuje 374-tis. eur, pričom spoluúčasť mesta je 81-tis. eur, čo je 22 percent. Podľa primátorky ide o významnú investíciu do rozvoja cestovného ruchu v meste.
Zámerom je komplexná obnova areálu autokempingu, ktorý sa nachádza v blízkosti prírodného kúpaliska, od ktorého ho oddeľuje rieka Slaná.

Po revitalizácii má podľa primátorky v areáli vzniknúť päť mobilných domov s kapacitou 23 lôžok a dvomi bezbariérovými miestami. „Každý mobilný dom bude mať vlastné sociálne zariadenie, napojenie na elektrinu, vodu a kanalizáciu, ako aj exteriérové posedenie,“ priblížila Győrfiová.
Súčasťou projektu bude aj vybudovanie nových stanovacích miest, ohniska a obnova spevnených komunikácií. Vjazd do areálu má byť riešený cez jednu kontrolovanú bránu. Prevádzku kempingu budú zabezpečovať Mestské služby mesta Tornaľa, rovnako ako v prípade samotného kúpaliska.

Mesto predpokladá, že mobilné domy by mohli byť využívané aj celoročne, čím by sa rozšírili ubytovacie kapacity v Tornali aj mimo letnej sezóny. Primátorka zároveň pripomenula, že zámer obnovy kempingu avizovala samospráva už v minulosti. „Po obnove kúpaliska by sme radi obnovili aj autokemping, ten si však vyžadoval veľa času aj investícií,“ uviedla pred dvoma rokmi. V areáli bolo podľa jej slov potrebné vyrúbať viac ako sto starých topoľov. „Boli staré viac ako päťdesiat rokov, pri silnejšom vetre sa lámali a ničili drobné stavby,“ dodala.

Zdroj: vobraze.sk foto: maskmedia

<p>The post Autokemping v Tornali sa dočká obnovy. Mesto získalo takmer 300-tisíc eur first appeared on vobraze.sk.</p>

Obec Hrachovo má za sebou významnú obnovu, ktorá priniesla nový život do dlho nevyužívanej budovy v centre obce. Ako pre vobraze.sk uviedol starosta obce Ondrej Knechta, komplexná rekonštrukcia bola ukončená v priebehu tohto roka a z pôvodného chátrajúceho objektu vznikla moderná multifunkčná budova slúžiaca verejnosti aj podnikateľom.

„V minulosti budova slúžila ako obecný dom, no dlhé roky chátrala. Strecha zatekala, technický stav bol veľmi zlý. Vďaka úspešnému projektu cez MAS Malohont vo výške takmer 100-tisíc eur sa ju podarilo zachrániť,“ uviedol starosta. Objekt prešiel kompletnou obnovou. Dostal novú strechu, okná, dvere, zateplenie, elektroinštaláciu aj hygienické zázemie. Vznikol tak funkčný, estetický a energeticky úsporný priestor, ktorý má prízemie aj poschodie. Rekonštrukciu podľa starostu realizovala spoločnosť Jamustav z Hnúšte.

Dnes sú priestory už prenajaté na podnikateľské účely, čím obec získala nové možnosti pre rozvoj služieb a pracovných príležitostí. Podľa starostu ide o dôležitý krok pri podpore vidieckeho podnikania a zlepšovaní života v obci.

Okolie prešlo veľkou zmenou

Súčasťou projektu bola aj rozsiahla úprava verejného priestranstva pred budovou, ktoré dlhé roky pôsobilo zanedbane. „Priestor pri hlavnej ceste a križovatke sa úplne zmenil. Pribudol nový chodník, lavičky, zeleň, spevnené plochy aj oporný múr s erbom obce,“ doplnil starosta.

Nový erb je navyše nasvietený a vďaka prepojeniu s verejným osvetlením pôsobí esteticky aj večer. Okolie dopĺňa okrasná studňa a úpravy vytvárajú nové miesto pre oddych aj stretávanie miestnych obyvateľov.

Na úpravu verejného priestranstva v obci Hrachovo získal podporu takmer 15-tisíc eur v rámci podopatrenia zameraného na malé investície do miestnej infraštruktúry.

Zdroj: vobraze.sk, Foto: Martin Babarík

<p>The post V Hrachove obnovili schátranú budovu aj jej okolie. Obec získala moderný priestor aj nový erb first appeared on vobraze.sk.</p>

V regióne, kde sa dejiny prelínajú s každodennosťou a hodnoty s praxou, vzniká nový prístup k vzdelávaniu. Projekt Hrevada (Hrebenda, Vansová, Daxner) pod názvom „Finančná gramotnosť s národnými buditeľmi Gemer – Malohont“ prepája históriu, etiku a moderné myslenie. Neučí len o peniazoch, ale o živote – o tom, ako hospodáriť so srdcom. Autorom projektu a jedným z lektorom je Adrian Podsklan, rodák z mesta Hnúšťa.

Cesta po stopách buditeľov

Žiaci zo ZŠ Juraja Palkoviča v Rimavskej Bani a SOŠ Hnúšťa – elokované pracovisko Tisovec sa vydali na symbolické putovanie po stopách osobností Gemera a Malohontu. Autobus sa zmenil na triedu, pamätníky na učiteľov. V Rimavskom Brezove si pripomenuli Ľudovíta Kubániho, v Hnúšti Janka Francisciho Rimavského, v Hačave Mateja Hrebendu a v Rimavskej Píle Teréziu Vansovú. Každá zastávka niesla otázku: Čo znamená byť buditeľom dnes?

V dome Terézie Vansovej voňali hodnoty

Dom spisovateľky Terézie Vansovej v Rimavskej Píle sa stal miestom tichého odkazu. Učila ženy hospodáriť, vzdelávať sa a pomáhať rodine a jej „Recepty prastarej matere“ boli viac než kuchárka, boli návodom na život. „Oslávme Teréziu Vansovú tak, ako by si to želala sama, živým príbehom plným odvahy, láskavosti a kultúry,“ zaznelo počas návštevy.

Exkurzia v Petrivaldského vile

V Hnúšti sa študenti stretli s odkazom Janka Francisciho Rimavského. Primátor Martin Pliešovský pripomenul jeho víziu: vzdelanie ako službu a hospodárenie ako prejav dôstojnosti. Do projektu sa zapojila aj Nadácia VÚB, ktorá ho podporila grantom. „Keď som počul, ako deti rozdeľujú groše na seba, druhých a budúcnosť, vedel som, že tento projekt má dušu,“ povedal Anton Vyrva z VÚB v Rimavskej Sobote.

Rozprávkové groše aj Lichardov gazda

V duchu Dobšinského rozprávky Tri groše sa deti učili, ako rozumne narábať s peniazmi. Jeden groš pre seba, druhý pre druhých, tretí pre budúcnosť. Študenti spoznávali aj múdrosť Daniela Gabriela Licharda a jeho príručku Malý gazda. Učili sa plánovať, šetriť, rozlišovať potreby od túžob a budovať komunitu. Motto dňa znelo. „Gazda nebuduje len dom – buduje aj dedinu.“

„S veľkým štebotom prišli žiaci zo stretnutia v Rimavskej Píle, nadšení od najmenšieho až po profesionála. Referovali poznatky, emócie a chute histórie, niektoré vraj doslovne a preto si musíme zaobstarať aj my ten recept na fantastické pagáče Terézie Vansovej. Ďakujeme za skvelý zážitok a veľa poučných informácií,“ priblížila Denisa Šuleková, riaditeľka ZŠ s MŠ Juraja Palkoviča v Rimavskej Bani. Podľa Martiny Slimákovej zo ZŠ Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti bola exkurzia v Petrivaldského vile pre ich žiakov zážitkom, ktorý presahuje učebné osnovy. „Učili sa cez príbeh, cez rozhovor, cez dotyk s históriou. A odchádzali s pocitom, že aj oni môžu byť gazdami budúcnosti.“

„Tento projekt je presne to, čo dnešné školstvo potrebuje — spojenie rozumu, srdca a identity. Žiaci sa učia nielen o peniazoch, ale o živote. O tom, ako byť človekom, gazdom, susedom,“ hovorí Monika Koncošová zo SOŠ Hnúšťa – elokované pracovisko Tisovec. Na prednáškach sa zúčastnil aj primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský. „Som hrdý, že sa v našom meste rodí takýto typ vzdelávania. Odkaz Janka Francisciho tu žije — v deťoch, učiteľoch, komunitách. Je to vzdelávanie, ktoré má dušu.“

„Pre nás seniorov to nebola len exkurzia, bol to návrat domov. Deti nám pripomenuli, že múdrosť sa nestráca, len ju treba znova objaviť,“ podelila sa o dojmy Mária Zdechovanová z klubu dôchodcov Hnúšti. „Keď som počul, ako deti rozdeľujú groše na seba, druhých a budúcnosť, vedel som, že tento projekt má dušu. Nadácia VÚB ho podporila, lebo veríme, že finančná gramotnosť má byť o dôstojnosti, nie o zisku,“ hovorí Anton Vyrva z VÚB Rimavská Sobota.

„Keď hovoríme o peniazoch v biblickom duchu, hovoríme o službe, nie o moci. Deti to pochopili rýchlejšie než dospelí. Ich otázky boli hlboké, ich odpovede úprimné,“ uzatvára lektor a evanjelický farár Marian Bodolló z Hnúšte.

Návrat k podstate

Projekt HREVADA ukazuje, že finančná gramotnosť nie je len o číslach, ale o hodnotách. O dôstojnosti, spolupatričnosti, spravodlivosti a zodpovednosti. V čase, keď svet meria úspech ziskom, Gemer a Malohont pripomínajú, že pravé bohatstvo je múdrosť – a že aj obyčajný človek môže byť gazdom budúcnosti.

Zdroj: PR-príspevok, HREVADA

<p>The post V Hnúšti, R. Píle či R. Brezove učia deti hodnotám buditeľov. Tri groše pre múdrosť, srdce a budúcnosť first appeared on vobraze.sk.</p>

Zámer výstavby avizovaného domova dôchodcov v Rimavskej Sobote je odložený. Ako pre vobraze.sk uviedol primátor mesta Jozef Šimko, projektová dokumentácia stavby je odhadnutá na 4,4 mil. eur, zo štátu však mesto vie získať len 2,8 mil. eur. V prípade, ak by malo dôjsť k realizácii, tak podľa primátora potrebujú získať ďalších 1,6 mil. eur. „Dnes sa osobne bojím ísť do takého úverového zaťaženia, pretože domov dôchodcov nie je ako Kurinec, že zarába na seba, navyše budú s tým spojené ešte ďalšie náklady,“ povedal Šimko, ktorý tento zámer spomína pár rokov a v roku 2022 o ňom hovoril na radnici so vtedajším ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Milanom Krajniakom.

Stavebné konanie v prípade tohto projektu bolo pozastavené. Celkový zámer však pozastavený nebol a Šimko podľa jeho slov uvažuje, akou formou by to vedeli vyriešiť. „Momentálne zvažujem, ako budeme ďalej pokračovať. Bola by to veľká ťarcha pre mesto, momentálne to nie je možné. Ak by sme ale vedeli získať 4,4 mil. eur, tak v tom prípade ideme do tejto hry,“ podotkol primátor Šimko. Spomenul, že okrem prevádzkových nákladov na domov dôchodcov v investícií musia počítať i s výstavbou mostu cez Žánovský potok. „Dáme hlavy dokopy aj s poslancami a ak by to odsúhlasili aj s úverom, určite nebudem proti,“ doplnil.

Vedenie mesta hodlá domov dôchodcov postaviť v mestskej časti Sobôtka pri Žánovskom potoku. V prvotnom zámere sa počítalo s 36 klientmi v troch budovách, potom však došlo k prehodnoteniu a zníženiu kapacity na 2×12 miest pre klientov. Samospráva na tento projekt chcela čerpať financie z Plánu obnovy a odolnosti.

„Napriek tomu, že mesto Rimavská Sobota splnilo všetky podmienky výzvy, žiadosť bola zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zamietnutá,“ uviedla vedúca odboru sociálnych vecí na Mestskom úrade v Rimavskej Sobote Mária Turoňová. Poznamenala, že výzva bola veľakrát menená a celý proces trval veľmi dlho.

Takéto nové zariadenie je podľa poslankyne Viery Dankovičovej, veľmi dôležité a potrebné. „Aj v mojom veku pred sedemdesiatkou je tu v meste veľa ľudí, dôchodcov, ktorí nevedia povedať, kto by sa o nich postaral. Preto sa o to zaujímam a starostlivosť o seniorov je jedna z mojich priorít,“ hovorí pre vobraze.sk Dankovičová, ktorá je súčasťou sociálnej komisie pri MsZ.

„Viem, že sa rozprávalo o tom, že primátor vybavil peniaze, ale buď ich štát nemá, alebo boli s tým nejaké iné problémy, keď sa to neschválilo. Konkretné príčiny neschválenia nepoznám,“ povedal pre vobraze.sk poslanec Štefan Tankó. Podľa jeho slov je v Rimavskej Sobote potrebné počítať s výstavbou domovom dôchodcov. „Veľmi dlhá čakacia doba je na umiestnenie a väčšinou to ľudia potom riešia v okolitých obciach. To sa však tiež rýchlo zaplní. Neviem, aké možnosti má štát a obzvlášť, keď chcú teraz tak veľmi konsolidovať,“ dodal. Spomenul, že vziať prípadne úver je na dlhšiu diskusiu. „Úverové zaťaženie mesta na jednej strane hovorí áno. Na druhej strane kontrolór, že nie, lebo do budúcna z toho budú problémy,“ vysvetlil. Poslanec Tankó podotkol, že by s tým najbližšie mesiace počkal, kým bude zrejmejší vývoj s podielovými daňami a podobne.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Výstavba domova dôchodcov v R. Sobote zamrzla. Na jeho dofinancovanie by si mesto muselo vziať úver first appeared on vobraze.sk.</p>

Okrem 53 projektov za takmer 3 mil. eur podporila Miestna akčná skupina (MAS) MALOHONT za posledných osem rokov aj desiatky ďalších. Ide o malé projekty s veľkým významom, ktoré boli realizované vďaka finančnému príspevku 43 obcí zahrnutých do územia MAS cez tzv. grantový program. Celkovo získalo podporu 37 projektov malých obcí a občianskych organizácií. Uskutočnili viacero podujatí, vydali niekoľko kníh či publikácií, upravili verejné priestranstvá a vybudovali alebo obnovili drobné prvky občianske infraštruktúry.

„Prvýkrát sme vlastný grantový program MAS otestovali v roku 2008, krátko po založení MAS,“ priblížila jeho začiatky predsedníčka MAS Oľga Maciaková. Administratívne nenáročný program sa vtedy stretol s veľkým záujmom občianskych organizácií, preto sa stal pevnou súčasťou stratégie miestneho rozvoja MAS MALOHONT v nasledujúcich rokoch. Rovnako tomu bolo aj v programovom období 2014 – 2022, ktoré podľa pravidiel EÚ končí rokom 2025. V ňom bolo vyhlásených dokopy 6 výziev (2018 – 2020 a 2023 – 2025), pričom prvé dve boli určené predovšetkým pre mimovládne organizácie. V ďalších ročníkoch sa pozornosť MAS upriamila na malé obce do 300 obyvateľov, ktoré si najmä z administratívnych a finančných dôvodov netrúfli na väčšie projekty podporované cez výzvy MAS financované z fondov EÚ.

V rámci podpory občianskych iniciatív bolo v rokoch 2018 – 2019 zrealizovaných 7 podujatí, medzi nami napríklad aj Slivkové hody vo Veľkých Teriakovciach, rekonštrukcia bojov na Hrbe v Rimavských Zalužanoch z čias SNP či kurzy varenia tradičných jedál a tvorivé dielne troch generácií žien na Nižnom Skálniku. Okrem toho boli vydané 2 knihy, jedna o ovocinárstve v regióne Gemer-Malohont a druhá s receptami starých mám v Sušanoch. V Klenovci zas dobrovoľníci z miestnych folklórnych kolektívov nahrali CD ľudových piesní.

Ďalší dobrí ľudia v spolupráci s obcami Babinec a Drienčany obnovili 2 studničky, pričom ďalší zdroj vody obnovila aj obec Poproč a v tomto roku sa k nim pridá aj Kraskovo. Vďaka podpore z grantového programu boli zrekonštruované alebo nanovo vybudované 4 autobusové zastávky, a to na Babinci, v Lukovištiach, na Vyšnom Skálniku aj v obci Potok. Podmienky pre oddych turistov a cykloturistov, ale aj pre stretávanie sa miestnych obyvateľov či organizovanie podujatí zlepšilo 6 odpočívadiel alebo prístreškov, ktoré boli vo viacerých prípadoch doplnené o informačné tabule a zeleň. Tento druh občianskej infraštruktúry si doplnili alebo obnovili obce Kraskovo, Horné Zahorany, Kyjatice, Padarovce a v tomto roku tak urobia aj v Hostišovciach. Upravených bolo aj 8 verejných priestranstiev, napríklad pri vlakovej zastávke v Čerenčanoch, pri prameni vody na Kocihe alebo v obecnom parku vo Chvalovej.

Spomedzi uvedených projektov svojou originalitou „vyčnieva“ obnova drevných sôch na náučnom chodníku Po stopách Maginhradu, ktoré vznikli v rámci rezbárskeho sympózia na Nižnom Skálniku v roku 2024. V tomto roku uspelo s jedinečným nápadom aj občianske združenie pôsobiace v obci Kyjatice, ktoré pracuje na obnovení výroby kyjatického nábytku.

Celý grantový program realizuje MAS na princípoch prístupu LEADER. To v praxi znamená, že o oblastiach podpory rozhodujú zástupcovia obcí, podnikateľov a občianskeho sektoru, rovnako sa podieľajú aj na hodnotení a výbere projektov. „Pridanou hodnotu mnohých projektov je zapojenie dobrovoľníkov z radov obcí, miestnych obyvateľov alebo mimovládnych organizácií, ale aj podnikateľov. Tí pomáhali pri realizácii viacerých projektov sponzorsky alebo zapožičaním materiálno-technického vybavenia,“ uviedla Danka Bartová, manažérka MAS. V prípade niektorých žiadateľov išlo zároveň o prvé snahy napísať, zrealizovať aj vyúčtovať si vlastný projekt. „Je to dobrá škola do budúcna, nakoľko v našej MAS dbáme na to, aby aj tieto malé projekty boli pripravené kvalitne a premyslene. Tak majú väčšiu šancu uspieť a priniesť želaný efekt pre komunitu,“ uzavrela manažérka MAS.

Dokopy bolo podporených 37 projektov malého rozsahu, z ktorých 13 bolo realizovaných občianskymi združeniami a 24 obcami alebo mikroregiónmi. Celkovo si rozdelili viac ako 85 000 eur, pričom výška podpory na projekt sa pohybovala od 500 do 3 000 eur. „Aj touto cestou by sme chceli poďakovať všetkým 43 obciam zahrnutým do územia MAS MALOHONT, bez ktorých podpory a spolupráce by nebolo možné tento program realizovať. Sme vďační o to viac, že dokážu podržať MAS v dobrých aj horších časoch, čo nie je v podmienkach Slovenska úplná samozrejmosť,“ povedala s uznaním predsedníčka MAS. „Aj vďaka nim sa nám darí napĺňať hlavný cieľ grantového programu, ktorým je zatraktívnenie regiónu Malohont nielen pre miestnych obyvateľov, ale aj návštevníkov regiónu.“

Obce zahrnuté do územia MAS:
Babinec, Budikovany, Čerenčany, Dražice, Drienčany, Ďubákovo, Horné Zahorany, Hnúšťa, Hostišovce, Hrachovo, Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Hrušovo, Chvalová, Klenovec, Kraskovo, Kociha, Kokava nad Rimavicou, Kružno, Kyjatice, Lehota nad Rimavicou, Lipovec, Lukovištia, Nižný Skálnik, Ožďany, Padarovce, Poproč, Potok, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo, Rimavské Zalužany, Rovné, Selce, Slizké, Sušany, Šoltýska, Španie Pole, Teplý Vrch, Utekáč, Veľké Teriakovce, Veľký Blh, Vyšný Skálnik, Zacharovce.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka: Európa investuje do vidieckych oblastí

Zdroj: PR článok MAS MALOHONT, foto: Martin Babarík a archív MAS MALOHONT

<p>The post Miestna akčná skupina MALOHONT podporila aj 37 malých projektov obcí a občianskych organizácií first appeared on vobraze.sk.</p>

V Mojíne pri Rimavskej Sobote pripravú pre všetkých návštevníkov z radov detí, mládeže aj dospelých novinku, a to vonkajšie outdoorové fitness centrum. Realizáciou projektu sa OZ Príroda pre deti v Mojíne podarilo rozšíriť možnosti pre deti a mládež ako aj dospelých vo forme športovania vo vonkajšom prostredí na outdoorových športových náčiniach. Tento rok z poskytnutej dotácie zakúpili len jedno nové outdoorové zariadenie, ktoré bude zdarma denne k dispozícii širokej verejnosti.

V rámci podpory projektu Športujeme, lebo FIT byť chceme, podporeného z dotácií na rozvoj športu je financované vo výške 1000 eur. Exteriérové posilňovacie zariadenie PULL DOWN OF 2-14 je certifikované a je určené hlavne na precvičenie prsných svalov a ramien.

Do budúcna je plán v tejto aktivite pokračovať aj naďalej a rozšíriť počet outdoorových športových zariadení o ďalšie nové, čím ešte viac bude umožnené všetkým cieľovým skupinám mať dostatok pohybu, nakoľko hlavne deti je potrebné motivovať a kreovať od malička, aby mali kladný vzťah k športu, čím sa predchádza rôznym civilizačným chorobám súvisiacim z nezdravým životným štýlom.

Sprístupnenie využívania outdoorového fitnnes priestoru verejnosti bude od 1. septembra denne v čase dopoludnia od 9:00 do 12:00 hod. a popoludní od 14:00 do 18:00 hod.

Zdroj: PR-príspevok, OZ Príroda a deti

<p>The post V Mojíne budujú vonkajšie outdoorové fitness centrum pod holým nebom first appeared on vobraze.sk.</p>

Výstavbu chýbajúceho chodníka vo Vrbovciach, ktorý povedie popri ceste I. triedy, by obec chcela financovať z príspevku. „Projektový zámer bol schválený. Vyjadrenia už máme a v priebehu mesiaca marec chceme podať žiadosť na ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie,“ uviedol pre vobraze.sk zástupca starostu obce Veľké Teriakovce Norbert Keľo. Vrbovce nad Rimavou sú miestnou časťou obce V. Teriakovce.

Chodník sa nachádza v zákrute popri ceste a obyvatelia tade chodia pešo na autobusovú zastávku. Z hľadiska bezpečnosti ide o kritickú situáciu. Ako Keľo dodal, prípadnú realizáciu odhaduje na budúci rok. „Výzva je otvorená, a keď sa projekt podá a skontrolujú ho, posúdia či je tam všetko doložené, by malo dôjsť k výstavbe,“ priblížil. Chodník by mal mať okolo sedemsto metrov. Úsek je najmä v zákrute pre chodcov i vodičov ťažko prehľadný.

Obec na výstavbu chodníka financie nemá. Na prípadnú spoluúčasť si podľa Keľa bude obec musieť vziať úver. Podotkol, že sa skôr nepodarilo pokročiť aj v prípade kanalizácie. „Tá je zatiaľ v nedohľadne,“ skonštatoval.

V obci sa pri vodnom mlyne nachádza aj most, ktorý spája Veľké a Malé Teriakovce. Bola na ňom obmedzená premávka. „Oprava bola už nutná. Zatiaľ v lete bol podbetónovaný stredový pilier, ktorý podmyla tečúca voda v rieke. Došlo tak ku spevneniu a veľa sa tým zachránilo,“ priblížil Keľo.

Most je v správe Banskobystrického samosprávneho kraja. Ten hodlá vysporiadať pozemky v jeho okolí. „Momentálne zabezpečujeme projektovú prípravu stavby v stupni DSPRS. Vzhľadom na skutočnosť, že pri rekonštrukcii dôjde k širšiemu záberu pozemkov oproti jestvujúcemu stavu, je potrebné zabezpečiť výkup týchto pozemkov do výlučného vlastníctva BBSK,“ informuje kraj v dôvodovej správe.

V okrese R. Sobota sa nachádza viacero mostov, ktoré sú nevyhovujúcom stave, niekoľko ďalších je v celom kraji. BBSK koncom roka obmedzil, či úplne vylúčil dopravu na šiestich mostoch, pričom dva z nich sú v Hnúšti.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Na výstavbu chodníka vo Vrbovciach idú žiadať financie. Most pri V. Teriakovciach bol dočasne opravený first appeared on vobraze.sk.</p>