Kamenárske remeslo v rodine Krnáčovcov drží tradíciu. Okrem originálnych náhrobných kameňov dnes robia i kuchynské dosky a výrobky do domova, ako sú schody, obklady a parapetné dosky či iné doplnky z kameňa.

Kamenárstvo Krnáč Peter z Rimavskej Soboty je na na trhu viac ako tridsať rokov a za jeho vznikom stojí skúsený kamenár Peter Krnáč st. Dnes už fungujú ako rodinná firma, pretože sa k nemu pridal aj jeho syn Peter, ktorý odmalička otcovi pomáhal a takto pri ňom zbieral skúsenosti.. Otec Peter začínal ešte v roku 1987. Vždy mal blízko k murárčine, aj keď je to trošku odlišná práca, napokon mu učarovalo kamenárstvo. „Začínal som iba svojimi vlastnými rukami. Boli to ťažké začiatky. Nemal som ani jeden stroj, dokonca ani obyčajnú miešačku,“ spomína s pokorou na svoje začiatky zručný kamenár.

Odlíšiť od konkurencie sa Krnáčovci rozhodli práve aj doplnkovými službami, ako je sochárčina. „Spolupracujeme so sochárom, ktorý nám vytvára diela podľa predlohy, ale tiež na želanie podľa predstáv zákazníkov,“ poznamenal Krnáč.

Kamenárstvo môže byť miestom, kde ľudia nájdu určitý druh útechy, pretože stratili svojich blízkych, a pre nich chcú urobiť to najkrajšie a najlepšie. Preto táto práca nie je vždy ľahká. „Cítime s pozostalými. Radi tvoríme pomníky na mieru, ktoré nie sú len dielom remeselnej práce, ale nesú v sebe aj príbehy a odrážajú osobnosť tých, na ktorých spomíname. Práve takéto jedinečné projekty, ako bol napríklad náhrobný kameň so sumcom, ktorého chcela manželka pôvodne vygravírovať pre manžela rybára, bol to jeho posledný úlovok,“ priblížil a dodal, že takúto originálnu možnosť výroby podľa želania ponúkli a podarilo sa to nad očakávania. „Keď niekoho práca baví a páči sa mu, aj výsledok je iný, ako keď to niekto robí len preto, aby zarobil,“ vysvetľuje Peter Krnáč st.

Pred štyrmi rokmi sa ale rozhodli rozšíriť ponuku o kamenné pracovné dosky na kuchynské linky a kúpeľňové dosky aj z technického kameňa. Okrem toho ale ponúkajú aj kamenné obklady, či kamenné parapety, schody či krby. „Na tejto práci ma upútala krása, že sa z niečoho surového urobí pekné dielo a vidno za tým našu prácu,“ hovorí Peter Krnáč ml. Ako dodal, je rád, že v rodine držia tradíciu a verí, že raz aj jeho syn Peter sa tomuto remeslu bude niekedy venovať. „Ešte má síce len rok, ale už od mala ho veľmi často vidieť v kamenárstve, keď nám príde pomôcť aj jeho maminka Perla, ktorá im tiež vypomáha s niektorými prácami,“ zhodujú sa s úsmevom otec a syn Krnáčovci.

So svojou ponukou oslovili kuchynské štúdiá v Rimavskej Sobote, aj v Lučenci. Postupne sa dostali do povedomia ľudí, keďže kamenné pracovné dosky získavajú na popularite, najmä vďaka mnohým výhodám, oproti lacnejším alternatívam. Na rozdiel od bukasu, alebo dreva, kameň je hygienický, keďže je vodeodpudivý. Životnosť takejto dosky je navyše ďaleko dlhšia. Okrem skutočne ťažkých mechanických poškodení je takmer nezničiteľná. Zákazník sa nemusí báť poškodenia nožom, alebo položiť horúci hrniec priamo na dosku. Ale aj tu platí pravidlo, že nie každý materiál je na to vhodný. Na to pri výbere dohliada skúsený odborník, ktorý zákazníkom vždy ochotne poradí, pomôže vybrať farbu aj materiál podľa želania a prispôsobiť to aj požiadavke i cene, ktorú na to zákazník chce vynaložiť. Napriek tomu, že obstarávacia cena je síce o kúsok vyššia, toto rozhodnutie sa budúcemu majiteľovi vráti v elegancii a zároveň dlhej životnosti.

„Je to celoživotná investícia, častokrát aj viacgeneračná,“ hovorí syn Peter, ktorý má záľubu sledovať moderné trendy na trhu nielen na Slovensku ale i v zahraničí. Obaja sa snažia prispôsobiť požiadavkám na trhu, aby ponúkali sortiment zaujímavý pre zákazníkov. Syn je v spoločnom podnikaní zodpovedný za vedenie dielne. Má pod palcom aj výrobu kuchynských a kúpeľňových dosiek. Otec viac času venuje realizácii priamo v teréne, kedy dohliada na osadenie hrobov a konečnú prácu. Samozrejme, ak je potrebné priložiť ruku k dielu, neváha a vypomôže v dielni. Ochotní majstri radi za zákazníkmi aj vycestujú.

Zákazníci ich oslovujú z celého Slovenska a svoje diela už realizovali od Košíc po Bratislavu. Nedávno investovali do ďalšej novej technológie, a tak do dielne pribudol stroj na plnoautomatizované pílenie, aj brúsenie. „Rukou sa taká rovnosť a dokonalosť nedá dosiahnuť, aj keď voľným okom to nie každý postrehne,“ dopĺňa Peter Krnáč.

V rodinnom Kamenárstve Peter Krnáč v Rimavskej Sobote si každého jedného zákazníka vážia, radi ho vypočujú a individuálne ochotne poradia čo je pre ich potreby najvhodnejšie. „Snažíme sa našim zákazníkom ponúknuť kvalitné remeselné prevedenie a ďakujeme im za prejavenú dôveru i referencie,“ dodáva syn Peter Krnáč.

Zdroj: PR-Príspevok, Kamenárstvo Peter Krnáč

<p>The post Kamenárske remeslo v rodine Krnáčovcov z R. Soboty drží tradíciu. Okrem originálnych náhrobných kameňov robia i kuchynské dosky first appeared on vobraze.sk.</p>

V Poltári ocenili počas uplynulého víkendu štyroch jednotlivcov a jeden kolektív. Udialo sa tak počas osláv Dní mesta. Udelená však bola len Cena primátorky. Cenu mesta v Poltári neschvaľovali, mestské zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné. 

Cenu primátorky získal Ján Iždinský, bolo to na návrh výboru základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Poltári. Pôsobí v nej dlhé roky, v organizácii je predsedom a zároveň členom predsedníctva Oblastného výboru SZPB v Lučenci. Ako uviedol, chcel byť novinárom, no napokon celý život pracoval vo vodárenskej firme v Lučenci. Patril medzi odborníkov, ktorí sa spolupodieľali na budovaní a prevádzkovaní vodného diela Málinec a definitívne vyriešili problém pitnej vody pre súčasné i budúce generácie v celom regióne.

Z rúk primátorky Martiny Brisudovej si ocenenie prevzala aj Drahoslava Kochanová, a to za dlhoročné aktívne pôsobenie v Miestnom spolku Slovenského Červeného kríža v Poltári, kde bola predsedníčkou. Od roku 2010 napĺňala poslanie organizácie v duchu humánnosti, dobročinnosti a obety. V minulosti pracovala ako zdravotná rehabilitačná sestra na poliklinike v Poltári.

Najmladším oceneným bol tenista Július Slavkovský. Cenu primátorky dostal za úspešnú reprezentáciu mesta Poltár a dosiahnuté športové úspechy v tomto športe. K tenisu ho priviedla jeho mama. Na kurte stál už ako trojročný chlapec a ako sedemročný vyhral tri celoštátne turnaje. S raketou v ruke mu to ide a svojou usilovnosťou je vzorom pre iné deti. 

V tomto roku absolvoval dva celoštátne turnaje a obsadil sympatické 7. a 8. miesto. V apríli sa zúčastnil v Piešťanoch stretnutia talentovej mládeže Stredoslovenského tenisového zväzu do 10 rokov, kde bol spomedzi ôsmich chlapcov najmladším účastníkom.

Cena primátorky bola udelená aj Ladislavovi Žilákovi – majorovi in memoriam za vykonané hrdinské činy, obetu za mier i slobodu a šírenie dobrého mena v zahraničí. Ako odznelo počas udeľovania, bol rodákom z Poltára a jedným z hrdinov, ktorí bojovali za mier. Pôsobil počas II. svetovej vojny po boku západných mocností ako letec v jednotkách britskej Royal Air Force (RAF). 

Ako palubný rádiotelegrafista československej bombardovacej perute odišiel v roku 1935 za matkou do Argentíny. Po dovŕšení 21. roku svojho života sa dňa 9. 4. 1942 stal príslušníkom Anglického kráľovského letectva (RAF). Absolvoval kurz rádiooperátora a v hodnosti seržant sa zúčastňoval bojov nad Anglickom, pri letoch nad Nemeckom cez Lamanšský prieliv. Zahynul pri havárii operačného letu krátko po vzlete z letiska a zrútil sa v blízkosti Roskill Farm, St. Keverne, Cornwall. Jeho posledný let sa uskutočnil dňa 29. 6. 1944.

Ocenenie prevzal jeho synovec Ľudovít Žilák. Jeho strýkovi pri tejto príležitosti na Námestí osloboditeľov bola odhalená mohyla. Ceremóniu otvoril prelet vojenského dopravného lietadla L410 a kladenia vencov sa zúčastnili vojaci i minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). 

Cenu primátorky dostal aj kolektív, Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov – za dlhoročnú záslužnú osvetovú činnosť, zachovanie ľudských hodnôt a šírenie histórie nasledujúcim generáciám. Ocenenie prevzal bývalý predseda základnej organizácie Ladislav Kamenský. Organizácia s podporou mesta organizuje rôzne besedy, počas ktorých mladej generácii vysvetľujú, aké je nesmierne dôležité chrániť život v mieri a slobode.

Prelet lietadla nad námestím

Som hrdý na to, že sa takáto vec udiala a že ich rodina dostala takéto zadosťučinenie. Ako pre vobraze.sk ďalej uviedol Ľudovít Žilák, niektorí vojaci zo západného frontu, ktorí prežili a vrátili sa domov, tak boli perzekuovaní. „Nenašli si uplatnenie, ba dokonca niektorí boli aj väzobne stíhaní,“ povedal Žilák. Spolu s rodinnými príslušníkmi sa im podujatie páčilo, ako aj načasovanie a prelet lietadla ponad námestie a bol to pre nich neskutočne veľký zážitok. 

Padol slovenský rekord 

Súčasťou osláv Dní mesta bolo vystúpenie viacerých skupín, ako aj domácich zástupcov základných škôl a umeleckej školy. Počas soboty padol aj rekord. Poltárčania uvarili gombovec, ktorý bol zapísaný do knihy slovenských rekordov. Najväčšia slivková guľa má v priemere 43 centimetrov a podarilo sa tak podľa neho prekonať minuloročný rekord, ktorý bol 39 centimetrov. „Je to nový platný slovenský rekord,“ povedal pre vobraze.sk komisár Igor Svítok, ktorý je zakladateľom Knihy slovenských rekordov. Slivkovú guľu pripravili ženy zo Zariadenia sociálnych služieb v Poltári. 

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Ocenili viacero osobností z Poltára i pilota. Zahynul počas vojny, odhalili mu mohylu first appeared on vobraze.sk.</p>