Vo veku 93 rokov dnes zomrel vojnový veterán Ladislav Sládek. Plukovník vo výslužbe a priamy účastník oslobodzovacích bojov II. svetovej vojny patril medzi najstarších pamätníkov týchto udalostí na Slovensku. Zomrel popoludní v nemocnici v Rimavskej Sobote. Vobraze.sk o tom informoval jeho priateľ a predseda základnej organizácie SZPB v Čiernom Potoku Jozef Pupala. Tomu to oznámila manželka Ladislava Sládeka, Ružena.

Plukovník vo výslužbe Ladislav Sládek utrpel pri nešťastnom páde koncom novembra zlomeninu stehennej kosti a bol hospitalizovaný v nemocnici. „Po operácii sa jeho stav stabilizoval, ale nasledovali zdravotné komplikácie, ktoré si vyžadovali aj transfúziu krvi. Žiaľ, jeho stav sa nezlepšoval,“ priblížil Pupala. Začiatkom marca by sa bol dožil 94 narodenín.

V septembri minulého roku si Ladislav Sládek z rúk rimavskosobotského primátora Jozefa Šimka prevzal Cenu mesta. „Ďakujem, ďakujem za ocenenie aj za to, že môžem žiť v takomto peknom meste,“ skonštatoval vtedy Sládek pri preberaní ocenenia.

Pred Vianocami ho chcel navštíviť aj tajomník ruského veľvyslanectva. „Posledné ocenenie dostal z Klubu výsadkárov Slovenska, a to medailu Jozefa Gabčíka pri pamätníku v Rimavskej Sobote. Mal najviac prednášok. Celé predsedníctvo antifašistov nemalo toľko prednášok a besied na školách, koľko ich mal on. Bolo to v okresoch Lučenec, Poltár, Rožňava. Dokonca v Rožňave bol v kasárňach na besedu asi trikrát,“ zaspomínal Pupala.

Spolubujovníci ho volali Saša Saldik

Počas vojny sa vybral naproti frontu, kde sa prihlásil u vojakov Červenej armády, že chce isť bojovať do československej jednotky v ZSSR. V 16-tich rokoch ho prvý veliteľ poslal domov, úspešnejší bol pri druhej patrole, kde tvrdil, že má 18 rokov. „Chcel ísť bojovať proti maďarským fašistom, no veliteľ, ktorému padol do oka, rozhodol inak. Vzhľadom na to, že ovládal maďarčinu, slovenčinu a aj ruštinu, ponechal si ho ako tlmočníka s tým, že oficiálne nevie po maďarsky. Tak sa len 16-ročný Slovák stal Červenoarmejec, príslušník 8.bataljonu, 2.Ukrajinského frontu, ktorého veliteľom bol maršál ZSSR R.J.Malinovský. Sládeka ustanovili za hlavného prekladateľa. Napriek tomu nemal žiadne privilégia. Musel plniť úlohy ako ostatní vojaci. Bol velený do stráže ochrany veliteľstva, hliadok po mestách a dokonca sa zúčastňoval aj na priamych bojoch v mestečkách Kiskoros, Ábony, Godollo, Rákospalota a bol aj priamym účastníkom bojov o Budapešť, ktoré boli pre neho najťažšie. V týchto bojoch bol aj ranený,“ zaspomínal si Jozef Pupala. Sládek sa potom zúčastnil aj bojov o Komárno, Nové Zámky či Nitru.

Koniec vojny ho zastihol po kapitulácii Nemecka na vojenskom letisku „Lučny dvor“ v Sládkovičove. Hoci sa stal „predčasne dospelým“, bol stále ešte mladík. Mal len niečo cez 17 rokov. Túžil ostať doma. Podal si na veliteľstvo žiadosť a bolo mu bez námietok vyhovené. Veď bol ešte „len chlapec“, hoci „ostrieľaný vojak bojmi“.

 Ako vojak pôsobil v Bratislave, Malackách, Banskej Bystrici.  Na Gemer sa dostal až na dôchodok. Z R. Soboty pochádza jeho manželka.

Zdroj: vobraze.sk, Jozef Pupala

Cenu mesta získal Ladislav Sládek, Attila Hacsi aj Jozef Nociar

Veterána 2. svetovej vojny navštívil zástupca ruského veľvyslanectva

<p>The post Zomrel vojnový veterán Sládek. Vlani dostal Cenu mesta R. Sobota first appeared on vobraze.sk.</p>