V rekreačnom stredisku Drieňok na Teplom Vrchu pri Rimavskej Sobote sa aj tento rok v tvorivej dielni Muzičky a Malí tanečníci stretli mladí umelci. Konala sa 17. – 23. augusta a hlavnými organizátormi boli Občianske združenie Rodon Klenovec zastúpené Stanislavou a Jaroslavom Zvarovcami, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja a Národné osvetové centrum.

Cieľom tvorivých dielní je rozvíjať u detí a mládeže zručnosti všeobecnej muzickej výchovy a interpretácie tradičných foriem ľudového tanca a hudby vo funkčnom spojení, v akom existovali a rozvíjali sa v tradičnom prostredí.

Pod vedením odborných tanečných a hudobných pedagógov dvadsiati mladí tanečníci z detských folklórnych súborov a tridsiati muzikanti z mládežníckych a detských ľudových hudieb sa rozvíjali v štýlovej improvizačnej interpretácii tanečných a hudobných typov z Raslavíc a Zvolenskej Slatiny.

Na tvorivej dielni sa zúčastnili tanečné páry z viacerých detských folklórnych súborov z rôznych končín Slovenska: DFS Tancovadlo z Piešťan, DFS Kopaničiarik z Myjavy, DFS Čečina zo Spišskej Novej Vsi, DFS Cifroško z Vranova nad Topľou, DFS Lieska zo Žiliny, DFS Hájik z Rimavskej Soboty a DFS Zornička z Klenovca. Väčšina tanečníkov boli úspešní účastníci celoštátnej súťaže Šaffova ostroha a muzikanti z Vidiečanovej Habovky.

Lektormi ľudovej hudby boli Michal Noga a Milan Veróny (husle), Ivana Harachová (cimbal), Michal Zelinka (viola), Matúš Lizák (akordeón a kontrabas) Lektormi tanca boli taneční pedagógovia Slavomír Ondejka, Agáta Krausová, Alfréd Lincke a Ivana Topoľovská. O animačné aktivity sa starali Vratko Mančuška, Lucia Zvarová, Sofia Szántová, Miriam Lásková, Kristián Zvara. Nad zdravotnou starostlivosťou bdela detská lekárka Anita Mančušková. Koordinátormi projektu sú Stanislava a Jaroslav Zvarovci.

Pravidelným účastníkom podujatia bol aj talentovaný primáš Vratko Mančuška. Tentokrát bol v úlohe animátora, tvorivé dielne oceňuje. „Je to taký najväčší motor, ktorý nás najviac posúva,“ hovorí primáš a dodáva, že sa počas jedného týždňa venujú len jednej alebo dvom oblastiam. „Od skúsených lektorov sa ako muzikanti naučíme melódie a tanečníci tance,“ hovorí Mančuška, ktorý vyzdvihol práve autentickosť. Ako už vysokoškolák je rád, že môže byť súčasťou projektu aj naďalej. Venuje sa mladším hudobníkom. “Každý rok vidím, že príde niekto nový, šikovný. Vidno, že sa vytvára nová generácia dobrých muzikantov a aj tanečníkov, a že ten tábor má zmysel,“ podotkol.

Súčasťou tvorivých dielní bola v Kokave návšteva Múzea sklárstva, výstavy fujár s prezentáciou hry na fujare Pavla Bielčika a prezentáciu výroby švihadiel, tkaničiek a spriadania ľanovej kúdele na kolovrate. Na záver poznávania kultúrneho a prírodného dedičstva regiónu Malohont, účastníci navštívili lokalitu Ráztočné v Klenovci. V Penzióne Na Ráztočnom okrem chutného obeda si pozreli film o gubárovi Jánovi Fottovi z Klenovca a učili sa tanec Rontouka. Súčasťou bolo aj plieskanie bičom. Ďalšie animačné aktivity boli športové hry, remeselné dielničky, plávanie.

Účastníci Tvorivej hudobnej a tanečnej dielne už tradične ukončili záverečným vystúpením pre rodičov, pedagógov a hostí na ktorej účastníci prezentovali svoju celotýždňovú prácu. Záverečné vystúpenie sa uskutočnilo v sobotu 23. augusta o 11.00 hod. v kultúrnom dome v Teplom Vrchu. Všetkým zúčastneným ďakujeme a tešíme sa na ďalší ročník tvorivých dielní.

MUZIČKY mali zastúpenie hudobníkov z detských ľudových hudieb: Detská ľudová hudba Mrzukanti z Gemerskej Polomy, Maňanská Muzička z Veľkej  Mane, Detská ľudová hudba Lieska zo Žiliny, Detská ľudová hudba Oriešok zo Smižian, Detská ľudová hudba Kanáš z Veľkého Šariša, Detská ľudová hudba Kornička z Trenčína, Detská ľudová hudba Kičora z Lendaku a Hájenka z Bratislavy.

Za spoluprácu a vytvorené podmienky ďakujeme rekreačnému zariadeniu Drieňok v Teplom Vrchu a obci Teplý Vrch.

Aktivity Muzičky a Malí tanečníci sa realizovali v rámci projektu Remeslo má zlaté dno, Muzičky, Malí tanečníci, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, spolufinancovalo o .z. RODON Klenovec z 2% dane a Národné osvetové centrum.

Zdroj: PR článok, OZ RODON Klenovec

<p>The post Mladí muzikanti i tanečníci rozvíjali svoje skúsenosti. Tvorivé dielne Muzičky a Malí tanečníci boli na Teplom Vrchu first appeared on vobraze.sk.</p>

Výchova a vzdelávanie je jej súčasťou každodenného života. Anetta Cvachová pracuje štyridsať rokov v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku v Rimavskej Sobote. Pôsobí tu ako vedúca útvaru kultúrno-výchovných činností, organizuje kurzy, venuje sa práci zpozárky i výtvarnému umeniu. Desaťročia bývala v R. Sobote, pocitovo ju to však pritiahlo späť do rodnej obce Kociha.

Napriek tomu, že sa roky pohybuje v umeleckom svete, hru na hudobné nástroje nikdy neskúšala. „Mojou doménou bolo hovorené slovo. Mňa vždy živil môj jazyk,“ prezrádza pre vobraze.sk Anetta Cvachová, ktorá po absolvovaní gymnázia v Hnúšti mala pôvodne v pláne pokračovať na pedagogickej fakulte. Napokon však vyštudovala nadstavbové štúdium v odbore kultúrnovýchovná práca a využíva v nej čiastočne aj pedagogické vlohy. Práca v GMOSe je pre ňu jediným povolaním.

Na pracovné začiatky spomína s láskou. „Boli to najkrajšie roky osvetárskej činnosti z môjho pohľadu,“ hovorí s tým, že niekedy ich pracovalo v osvetovom stredisku 35, teraz ich je desať. Ako priblížila, osvetové strediská boli pôvodne nie len kultúrne inštitúcie. Ich úlohou prioritne malo byť mimoškolské vzdelávanie pre všetky generácie. Kedysi bolo základom činnosti navštevovať obecné strediská. „Teraz sa už po dedinách skoro vôbec nechodí, čo je škoda. Stále hovorím, že sa na dediny treba vrátiť. Niekedy sme zobrali varič a dva hrnce a išli sme robiť kurz varenia napríklad do Širkoviec. Bolo to dávno, ale boli to najvďačnejšie kurzy,“ dodáva Cvachová.

Práca v osvetovom stredisku podľa nej vyžaduje nielen organizačnú schopnosť, ale aj určité pedagogické predispozície. Lektorovaniu kurzov sa venuje len okrajovo, aj keď ovláda mnoho techník. Popri práci vyštudovala sociálnu pedagogiku a absolvovala mnohé kurzy, napriek tomu Cvachová uprednostňuje organizovanie a koordinovanie kurzov. Jej srdcu sú najbližšie kurzy zamerané na rôzne tradičné techniky, ale aj tie, kde sa dozvedá o miestnej histórii, či o osobnostiach regiónu.

Spolu s lektormi sa venujú kurzom, ktoré sú zamerané na techniky ako hrnčiarstvo, tkanie na klasických krosnách, či pletenie pedigu alebo prútených košov. Sama má rada ženské práce, ktoré rada učí aj ostatné ženy. „Na kurzoch zostaneme veľakrát aj zaskočení, hlavne keď robíme s deťmi,“ spomína na úsmevné situácie.

Organizuje podujatia rôznych druhov a pre všetky vekové kategórie. Pre Anettu Cvachovú je ťažké vybrať jednu obľúbenú. „Každá veková kategória človeku niečo dá, niečím ho obohatí a na každej sa dá vidieť iná emócia,“ hovorí a ako príklad uvádza festival Na strieborných vlnách. Je to prehliadka umeleckej činnosti seniorov. Stretávajú sa tu rovesníci, ktorí predvedú spev, prednes, zahrajú divadelné scénky. Teší ju vidieť úprimnú radosť seniorov.

Tento mesiac získala ocenenie za dlhoročnú kultúrno-osvetovú a vzdelávaciu činnosť. „Potešilo ma to v tom zmysle, že si niekto všíma, že robíme túto prácu. Nie je to ocenenie len mojej roboty, ale celého strediska a všetkých čo tam pracujeme,“ hovorí skromne Cvachová, ktorá bola dlhoročnou členkou zboru pre občianske záležitosti.

Záľuby popri práci nestíhala, práca bola jej vášňou. Vždy mala okolo seba ľudí, preto si doma rada dopriala pokoj a kľud. Cvachová spomína na časy, kedy v práci bola tak dobrá atmosféra, že s kolegami nechceli chodiť na dovolenky, aby neprišli o spoločné zážitky v osvetovom stredisku. Život na dedine jej v súčasnosti vyhovuje a do mesta sa vracia len za prácou. Voľný čas užíva v záhrade. Jej láskou sú nielen kvety, ale aj zvieratá. Má jedinú dcéru, ktorá s rodinou žije Banskej Bystrici. Povolaním splnila matkin sen a stala sa učiteľkou slovenského jazyka. Ako Cvachová podotkla, od mladosti ju smerovala k učiteľstvu a veľmi ju teší, že dcéra Katka sa našla v tomto povolaní. „Teším sa aj mojim dvom vnukom, s ktorými často trávim svoj voľný čas,“ zdôraznila.

Dlhoročná pracovníčka GMOSu sa podieľa na súťaži v prednese poézie ako je Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas v Drienčanoch. Rozprávky má Cvachová rada, obľubuje najmä slovenských spisovateľov. V rozprávkach víťazí dobro nad zlom a ako tvrdí, želá si, aby sa ľudia nimi občas inšpirovali. Vyskúšala si aj úlohu porotkyne, ale uprednostňuje, ak sa môže naplno venovať tomu, čo je jej najbližšie. Je autorkou projektu Dotyky s históriou-po stopách Gotickej cesty na Gemeri a Malohonte, podpísala sa aj pod projekty Policajt môj kamarát či Prečo som na svete rád-projekt venovaný prevencii sociálno-patologických javov.

Láska k folklóru vekom dozrela. Dnes má Anetta Cvachová pri vystúpeniach folkloristov zimomriavky, čo vyvrcholilo na nedávnom Mitrovaní. „Očarila ma atmosféra, aj program,“ priblížila a dodala, že ju fascinovali výkony tanečníkov zo súborov, obzvlášť FS Očovan kde sa na pódiu predviedli aj viacerí starší tanečníci. Veľmi oceňuje aj prístup organizátorov k tomuto podujatiu. Folklór znamená pre Anettu Cvachovú hlavne roky dlhých a úprimných priateľstiev. Ťažké chvíle zažívali všetci folkloristi po odchode Jaroslava Piliarika a Vladimíra Petrinca. Práve medzi folkloristami registruje celoživotné priateľstvá, ktoré podľa jej slov prechádzajú srdcom, hlavou, aj dušou.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Anetty Cvachovej

<p>The post Cvachová z Kocihy robí na osvete štyridsať rokov. Ku kurzom varenia v obciach by sa vrátila rada first appeared on vobraze.sk.</p>