Oľga Bodorová z Rimavskej Soboty sa celý svoj pracovný život venovala etnológii, v objavovaní nových a jedinečných príbehov pokračuje aj na dôchodku. Odišla do neho na konci septembra pred dvomi rokmi. Naplno sa venuje tvorbe a príprave publikácií. Niekoľko z nich už uzrelo svetlo sveta a pár ich má vyjsť v najbližších mesiacoch.

Etnologička, muzejníčka, dlhoročná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová si nedokáže predstaviť, že by svoj život zasvätila niečomu inému. Ako pre vobraze.sk ďalej priblížila, práve práca etnologičky jej sadla, čo ju k tomuto povolaniu a rozhodnutiu viedlo, netuší, keďže žiadneho etnografa nikdy nestretla, ani osobne žiadneho nepoznala. „Možno to bolo cez rozhlas a prostredníctvom relácií o tradičnej ľudovej kultúre. To ma tak oslovilo,“ podotkla.

„Nikto ma na túto profesiu nenahováral, ani neodhováral, ale priťahovali ma rôzne kultúry, etniká a tá inakosť. To ma tak stále priťahovalo,“ povedala Bodorová a dodala, že rada zapĺňa miesta na mape a bolo to tak odjakživa. Keď nastúpila do múzea, chýbala podľa nej história múzea v písomnej forme, ale aj podrobná história mesta, či kultúrnych pamiatok, na ktorej pracovala a svojím spôsobom aj ďalej pracuje. „Potrebujem vyjsť na kopec a vidieť, čo je za ním, mnohí zostanú pod kopcom. Práve to ma poháňa ďalej,“ hovorí. Navyše, rada objavuje nové, ešte neprebádané, a práve preto si hľadá príbehy, ktoré sú jedinečné a týkajú sa aj menšín.

„Všetko, čo píšem, je niečo nové, žiadne kompiláty. To sú veci, ktoré neboli publikované,“ hovorí Bodorová, ktorú nedávno navrhli ako jednu z kandidátok na ocenenie Roma Spirit. „Len zoznam príspevkov, v ktorých som sa venovala Rómom, má asi dvanásť strán. Kuriózny je napríklad príbeh „Predmet do ruky“ o tetovacej ihle Róma, ktorý ma ešte ako ročné batoľa držal v náručí,“ priblížila Bodorová.

Rodáčku z Jesenského odmala fascinovala stará vila, ktorú využívali ako detský domov. „Bol to jeden z prvých detských domovov v Československu,“ spomenula. Informácie však boli podľa Bodorovej veľmi strohé a nestačili na uspokojenie jej zvedavej mysle. „Zrejme práve tam sa zrodil môj záujem o históriu a etnológiu. Neskôr som mala šťastie na mojich učiteľov dejepisu, za čo som im veľmi vďačná,“ začína rozprávanie o jednom z mnohých príbehov Bodorová, ktorá má aj veľmi netradičnú záľubu – mapovanie cintorínov.

Veľkú oporu má v manželovi, s ktorým spoločne zbierajú otlaky od topánok na nohách pri obchádzaní množstva hrobov a zabudnutých cintorínov. Práve na náhrobných kameňoch je podľa jej slov veľký kus histórie. Doviedlo ju k tomu napríklad pátranie po hrobe Eugena Zádora, ktorý umrel tesne pred druhou svetovou vojnou. Podľa zistení Bodorovej bol práve on majiteľom spomínanej vily v Jesenskom. Ako právnik zastupoval aj šľachtické rodiny, avšak nemal deti. Až prostredníctvom jeho nevlastného syna – lekára sa Bodorovej podarilo získať množstvo zaujímavých informácií pre príspevok „Advokát Jenő Zádor z Jesenského a jeho rodina prekladateľov,“ ktorý je venovaný 80. výročiu deportácií.

Modernej etnológii podľa Bodorovej pomáhajú aj sociálne siete. Vďaka nim sa darí nachádzať potomkov a získavať mnohé užitočné informácie. Momentálne je tak v kontakte s ľuďmi z rôznych kontinentov, od ktorých sa jej darí získavať cenné spomienky, fotografie, či dokumenty. Záujem o históriu u Bodorovej vzbudila aj pani, ktorá pracovala v papierníctve v Jesenskom. Mala na ruke tetovanie. Toto tetovanie, ako aj príbeh okolo neho, vyvolával veľa otázok, ktoré chcela zodpovedať.

Práve na Jesenské má z detstva veľa spomienok. Kedysi to bolo okresné mesto a podľa Bodorovej v ňom žilo vyše 70 židov. „Mnohí sa po vojne nevrátili, niektorí emigrovali a ostávali po nich budovy,“ priblížila Bodorová. Tá sa v publikácii o obci Jesenské venuje jej histórii so zameraním na Židov, Rómov, ale aj informáciám o kultúrnych pamiatkach, ktorých je podľa jej slov požehnane. Nesmierne ju mrzí, že sa im nevenuje pozornosť a starostlivosť. „Dve z budov, ktoré sú spomínané v publikácii, boli už v čase dopísania publikácie zničené. Všeobecne históriu my Slováci nevnímame a potom sa dejú také veci, ako sa dejú, ktoré by sa diať nemali,“ skonštatovala a dodala, že má pocit akoby o mnohé vedomosti nebol napríklad záujem ani v Rimavskej Sobote. „S láskou si ich uchovávam a rada by som ich niekomu ďalej posunula,“ poznamenala.

Bodorová žije množstvom príbehov a ako hovorí, váži si, že veľa odpovedí z obdobia koncentračných táborov jej pomohla objasniť Kornélia Wirtschafterová, 98-ročná rodáčka z Tornale. S rodinou sa do R. Soboty presťahovali tesne pred vojnou, keď mala Kornélia trinásť rokov. Holokaust prežila a jej spomienky by aj prostredníctvom Oľgy Bodorovej mali byť vydané v knižnej podobe pod názvom Spomienky Kornélie Wirtschafterovej. „Je tou už v redakčnej úprave a má mať okolo 150 strán,“ avizuje.

Medzi originálny výskum bývalá riaditeľka GMM v R. Sobote zaradila tému bulharských zeleninárov, ktorí žili v našom regióne a podľa dostupných informácií ich bolo okolo desať rodín. S výskumom začala ešte v roku 1982, ale kvôli iným pracovným povinnostiam ho v tom čase musela odložiť. „Bulhari boli skvelí v aranžovaní zeleniny, ale aj v pestovaní a jej uskladnení,“ ozrejmila s tým, že ich doménou boli papriky, paradajky, baklažány, šaláty, cibuľka či kareláby.

Manžel Oľgy Bodorovej pochádza z Dolných Zahorian a keď sa miestnych pýtali na Židov a Rómov, väčšina tvrdila, že tam žiadni nežili. „Pravdou však je, že aj v Dolných Zahoranoch žila málo početná komunita židovských krčmárov a na okraji obce prebývali počas zimy kočovní Cigáni s písomným povolením starostu. „Záznamy o ich pobyte sme našli potom aj v miestnej matrike,“ vysvetlila.

Oľga Bodorová pracovala 47 rokov v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, 23 rokov ako riaditeľka. Za celoživotný prínos bola ocenená prestížnou cenou za prácu v múzejníctve. S manželom má dcéru, ktorá vyštudovala prekladateľstvo. Pol roka pracovala aj v Európskom parlamente, ako prekladateľka. Dnes je späť na Slovensku a pracuje v známom korporáte v oblasti ľudských zdrojov.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Etnologička Bodorová z R. Soboty rada objavuje nové a jedinečné príbehy. Pripravuje niekoľko publikácií first appeared on vobraze.sk.</p>

Na riaditeľskú funkciu v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote doteraz nebolo vyhlásené výberové konanie. Na konci septembra minulého roka odišla do dôchodku jeho dlhoročná šéfka Oľga Bodorová. Ako pre vobraze.sk uviedla vedúca oddelenia komunikácie Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Lenka Štepáneková, od prvého októbra je dočasne poverený výkonom funkcie riaditeľa Ján Aláč, a to na dobu určitú do vymenovania riaditeľa/riaditeľky tejto inštitúcie. „Ide o štandardný postup, kedy je po odchode dovtedajšieho riaditeľa/riaditeľky vymenovaný poverený zamestnanec a následne je v zákonnej lehote vyhlásené výberové konanie,“ vyjadrila sa hovorkyňa BBSK. Dodala, že výberové konanie na pozíciu riaditeľa/riaditeľky Gemersko – malohontského múzea bude vyhlásené v zmysle zákona do šiestich mesiacov a malo by sa tak stať v najbližších dňoch.

Pripomenula, že výberové konania sú zverejňované na webovej stránke BBSK a na portáli profesia.sk. Štepáneková ďalej informovala, že vymenovanie nového riaditeľa/riaditeľky bude predložené do Zastupiteľstva BBSK na najbližšie zasadnutie po úspešnom ukončení výberového konania.

Ján Aláč bol zástupcom bývalej šéfky Gemersko-malohontského múzea Oľgy Bodorovej. Tá pôsobila na poste riaditeľky od roku 1999.

Zdroj: vobraze.sk, foto: GMM

<p>The post Rozbehnú výberové konanie. Kto prevezme riaditeľskú funkciu v múzeu? first appeared on vobraze.sk.</p>

Gemersko-malohontské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, vydalo obsahovo hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont. Jej autorkou je etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová. Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolici Gemer-Malohont, konkrétne v obci Šivetice. Tá sa nachádza v okrese Revúca. Prezentácia knihy sa uskutoční v piatok 18. marca o 16.30 hod. v priestoroch Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote.  

„Prvé etnografické výskumy v teréne som uskutočnila v roku 1973 počas terénnej praxe ako študentka Univerzita Komenského v Bratislave. V neskorších rokoch 1974 – 1975 som sa téme venovala počas výskumu ku rovnomennej diplomovej práci a ďalších 46 rokov som sa venovala predovšetkým rozsiahlej akvizícii šivetickej či gemersko-malohontskej hrnčiny. Sledovať postupný zánik hrnčiarstva v Šiveticiach bol bolestivý, keďže posledná elektrická pec keramikára Františka Szarku sa rozžeravila v roku 2016. Dnes sa už v obci nikto nevenuje hrnčiarstvu. Aj z tohto dôvodu, pri absencii tradičného ľudového hrnčiarstva v tomto regióne, ako významného nositeľa kultúrneho dedičstva, je kniha vhodná povšimnutia,“ priblížila Oľga Bodorová.

Kniha Hrnčiarstvo v Šiveticiach sa venuje jednak histórii hrnčiarstva v širšom regióne, technológii, a to od nálezísk hliny až po jej spracovanie, tvarovanie výrobkov, zaujímavým archaickým typom hrnčiarskych pecí, vypaľovaniu hrnčiny, tvarosloviu výrobkov a výtvarnému prejavu, kde v minulosti dominovala ako špecifický dekoračný prvok veľkoplošná hnedá vlnovka, umiestnená na hrdlách nádob. Výnimočnosťou je aj založenie hrnčiarskeho spolku (cechu) v roku 1831, v roku keď v Európe zúrila cholera, a keď ku veži evanjelického kostola pristavili vežu. Spolok hrnčiarov vo vidieckom prostredí regiónu bol jediným spolkom, čo sa podpísalo na skutočnosti, že do Šivetíc sa chodili učiť remeslo hrnčiarski učni zo širokého okolia. Samostatná textová časť knihy je venovaná pozoruhodnému a nezvyčajnému pomenovaniu jednotlivých druhov kuchynského riadu.

Čitateľovu pozornosť si zaslúži aj dialektologický slovník hrnčiarskeho remesla Šivetíc. Obrazovú časť knihy reprezentuje výber 203 fotografií, najcharakteristickejších druhov hrnčiarskych výrobkov, ktoré sú v knižnej podobe publikované prvýkrát. Medzi cenné zábery radíme aj dobové fotografie samotných hrnčiarov či zábery z predaja výrobkov na trhoch a jarmokoch, ale aj ukážka typických otvorených pecí, ako aj zábery keramickej výstavy z roku 1934 .

Vari najcennejším zdrojom v knihe sú mená a zoznamy hrnčiarov z rôznych časových úsekov.

Kniha je dostupná v pokladni múzea. Predajná cena je 15 eur.  

Zdroj: tlačová správa – GMM, R. Sobota (redakčne upravené)

<p>The post Riaditeľka múzea Bodorová sa v knihe zaoberá hrnčiarstvom first appeared on vobraze.sk.</p>

Od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie zachytáva aktuálna výstava existenciu Rimavskej Soboty. Výstava predstavuje posledných 750 rokov od prvej upresňujúcej písomnej zmienky o sídle Rimavská Sobota, ktorá pochádza z roku 1271 a uvádza sa v tvare Rymoa Zumbota (Rimavská Sobota).

Výstava bola verejnosti v Gemersko-malohontskom múzeu sprístupnená pri príležitosti tohto výročia. Ako pre vobraze.sk priblížila riaditeľka GMM Oľga Bodorová, súčasťou výstavy je aj virtuálna prechádzka uličkami Rimavskej Soboty v druhej polovici 18. storočia. „Robil ju náš bývalý kolega Daniel Bešina, ktorý sa neskôr zamestnal na katedre muzeológie v Nitre,“ priblížila riaditeľka múzea.

Prostredníctvom nej sa dajú obdivovať jednotlivé domy mešťanov a pôvodný gotický kostol sv. Jána Krstiteľa na súčasnom Hlavnom námestí, ako aj jednoduchšie príbytky sedliakov v bočných uličkách. Podľa slov riaditeľky vstup na výstavu je umožnený verejnosti na základe aktuálnych pandemických opatrení, a to zaočkovaným proti koronavírusu.

Na prízemí múzea sú v jednej z miestností vystavené fotografie, ale aj cennosti z uplynulej doby. Dominantou výstavy je časová os dlhá 10 metrov, na ktorej sú prezentované najvýznamnejšie dátumy a udalosti z viac ako 750 ročnej existencie mesta Rimavská Sobota.

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o sídle Rimavská Sobota pochádza z  roku 1268, kedy sa uvádza v tvare Zumbothel (Sobota, Sobotište). Výstava je rozdelená do niekoľkých tematických okruhov, v ktorých je návštevníkovi predstavené praveké osídlenie mesta od obdobia neolitu (6. tisícročie pred Kr.), cez dobu bronzovú a železnú, najvýznamnejšie archeologické nálezy z obdobia stredoveku (keramika, kachlice a sklenené nálezy), obdobie tureckých vojen, obdobie protihabsburgských povstaní, cechy a remeslá v meste, ako aj najvýznamnejšie udalosti 20. storočia a k nim viažuce sa zbierkové predmety.

Kurátormi výstavy sú archeológ Alexander Botoš a etnologička Ľudmila Pulišová. Výstava bude sprístupnená do 31. marca 2022.

Zdroj: vobraze.sk, GMM Rimavský Sobota

<p>The post Výstava zachytáva 750 rokov existencie mesta R. Sobota first appeared on vobraze.sk.</p>