Rimavskosobotský amfiteáter v nedeľu večer ožil príbehom jedného z najvýraznejších slovenských spevákov. Muzikál Na srdci mi hraj! prilákal divákov, ktorí si počas večera spolu s hercami zaspievali najznámejšie piesne Karola Duchoňa a pripomenuli si jeho život, úspechy, ale aj jeho náročnejšie obdobia.

Večer odštartovala pieseň Zem pamätá, ktorá okamžite dostala publikum do nálady. Účinkujúci postupne roztlieskali celé hľadisko a bolo vidieť, že diváci si prišli príbeh Karola Duchoňa nielen pozrieť, ale aj naplno prežiť. Veľkú odozvu mala aj známa pieseň Čardáš dvoch sŕdc. Pri nej sa už časť publika nenechala iba unášať hudbou, ale sa začala aj tancovať. Po jednotlivých piesňach nasledoval veľký potlesk a atmosféra na amfiteátri bola počas celého predstavenia veľmi živá.

Príbeh však postupne ukázal aj inú stránku života legendárneho speváka. Popri radosti, úspechoch a obľúbených piesňach sa predstavenie venovalo aj jeho osobným zápasom a chvíľam, ktoré neboli jednoduché. Hudobné čísla tak postupne vystriedali aj emotívnejšie a na zamyslenie vyvolávajúce momenty. Diváci mohli sledovať príbeh človeka, ktorý napriek obrovskému talentu a popularite prežíval aj svoje pády.

V predstavení účinkujú Martin Gyimesi i Dušan Cinkota a ďalší herci i speváci. Výraznú úlohu v príbehu má aj postava Anjela, ktorú stvárňuje Cyril Žolnír – herec a zároveň rodák z Rimavskej Soboty. Práve jeho účinkovanie dodalo predstaveniu pre miestnych divákov osobitý rozmer.

K predstaveniu sa Cyril dostal vďaka režisérovi Karolovi Vosátkovi, s ktorým už v minulosti spolupracoval na rozprávkach v divadle La Komika. „Oslovil ma režisér Karol Vosátko, s ktorým som už spolupracoval aj predtým. Zavolal mi, či by som do toho išiel,“ povedal pre vobraze.sk Cyril Žolnír. V tom čase ešte nebolo nič konkrétne, režisér však už mal predstavu o projekte, v ktorom si ho vedel predstaviť. Následne sa spolu s ďalšími hercami stretli na čítačke a postupne sa začala príprava celého predstavenia. „Následne sa to rozbehlo a dostal som úlohu Anjela,“ dodal.

Práve postava Anjela bola pre Cyrila zaujímavou hereckou výzvou. Hoci ide o nadpozemskú postavu, jeho postavala nie je iba pokojnou a láskavou bytosťou. „Zaujímavé na tom bolo, že síce som Anjel, ale musel som byť presnejší a nekompromisný. Potrebuje Karola, ktorý sa ocitol v očistci, konfrontovať s jeho minulosťou a jeho hriechmi a s tým, či si uvedomuje, kde je. Stále sa môže dostať do neba, ale aj do pekla,“ vysvetlil.

Pozornosť divákov pútal aj jeho výrazný kostým. Ten symbolizuje nerodovosť Anjela – spodná časť pôsobí žensky, zatiaľ čo horná mužsky. Súčasťou kostýmu sú aj veľké krídla. „Niekedy si krídla prisadnem alebo pristúpim. Každé sú dlhé, mám niekoľko párov,“ zasmial sa herec.

Predstavenie podľa neho nezmenilo jeho pohľad na Karola Duchoňa úplne od základov, skôr mu niektoré veci potvrdilo a pomohlo ich lepšie pochopiť. „Skôr sa mi len niektoré veci potvrdili a vyjasnili,“ povedal. Tvorcovia sa pritom rozhodli nezamerať iba na temné stránky spevákovho života. „Mnohé príbehy sme ani nemohli znázorniť, keďže boli až príliš kruté a smutné. V predstavení sme sa viac sústredili na to pekné, čo priniesol ľuďom, že ich vedel rozosmiať a zabaviť. Mal aj veľmi temnú stránku, ale nechceli sme sa zameriavať len na to,“ vysvetlil Žolnír.

Počas večera zazneli viaceré známe Duchoňove skladby, medzi nimi Dievča z Budmeríc, Mám ťa rád, Mám ľudí rád, V slovenských dolinách, Čardáš dvoch sŕdc, Na srdci mi hraj, Tancujem s tebou rád, Šiel, šiel či ďalšie piesne, ktoré si publikum spievalo spolu s účinkujúcimi.

Za najsilnejší moment predstavenia považuje Cyril scénu, v ktorej Karol Duchoň rozpráva o svojom detstve a o tom, čo by sa stalo, keby sa mu s cirkusom naozaj podarilo utiecť. Zároveň priznal, že existuje aj scéna, na ktorú sa najviac teší. „Keď ho konfrontujeme, že nemal režiséra a vlastne Karol Gott… Silné je ešte, keď ma dojme piesňou Na srdci mi hraj, kde mi aj vyhŕknu slzy ako Anjelovi,“ opísal.

Keby mal Anjel možnosť povedať Karolovi Duchoňovi iba jednu vetu, podľa Cyrila by to bolo jednoduché: „Pán umelec, dobrý človek, dobrák.“ Duchoňa vníma ako človeka, ktorý sa podľa neho snažil v náročnej dobe presadiť a ukázať svoj talent aj za hranicami Slovenska. „Nechcem ho súdiť za to, ako skončil. Mal chyby a nedostatky, ale bol dobrý človek,“ povedal Cyril. Pri hodnotení jeho života podľa neho treba vnímať aj dobu, v ktorej žil, tlak spoločnosti a režimu, rodinu aj jeho povahu.

Pre Cyrila bolo vystúpenie v Rimavskej Sobote zároveň návratom domov. Ako rodák z tohto okresného mesta sa na predstavenie pod holým nebom veľmi tešil. „Bolo to veľmi príjemné. Veľmi sme sa na to tešili a dúfali, že vyjde počasie, ktoré, našťastie, vyšlo,“ podotkol s úsmevom. Trochu ho však mrzelo, že veľký amfiteáter nebol úplne zaplnený. „Chápem, že v tejto dobe to nie je ľahké aj po finančnej stránke. V Rimavskej Sobote chodia veľké mená z celého Slovenska aj maďarskí interpreti, takže kultúrne vyžitie je tu pestré,“ uviedol. Napriek tomu boli podľa jeho slov účinkujúci vďační za každého diváka, ktorý si našiel čas a prišiel ich podporiť.

Cyril má medzi Duchoňovými piesňami aj svoje obľúbené. „Pieseň S úsmevom som počúval ešte predtým, ako som spoznával príbeh Karola a tiež Smútok krásnych dievčat, čo som si aj asi mohol zaspievať na javisku,“ povedal so smiechom. Nemôže podľa neho chýbať ani Čardáš dvoch sŕdc, ktorý si spája so stužkovými, svadbami či plesmi.

Predstavenie vyvrcholilo skladbou S úsmevom a špeciálnym záverečným prekvapením. Diváci tak dostali priestor ešte raz sa spoločne vrátiť k piesňam Karola Duchoňa, zaspomínať si na jeho tvorbu a zároveň si uctiť jeho pamiatku.

Cyril sa aj naďalej venuje natáčaniu a diváci ho budú môcť vidieť aj v seriáli Sľub. V súčasnosti síce nemá nový divadelný projekt, jeden z nich musel z rodinných dôvodov odmietnuť, no na ďalšie príležitosti čaká.
Jeho veľkým hereckým snom je zahrať si vo filme. „Zahrať si v nejakom filme, vážnom, serióznom filme s produkciou,“ odpovedal na otázku o svojej najväčšej hereckej túžbe. Jednu filmovú skúsenosť už má za sebou. Objaví sa vo filme Autobus do vlčích dier, ktorý sa venuje prvým slovenským hercom, ktorí počas vojny chodili s frontovým divadlom hrávať pre vojakov. Do budúcnosti by preto rád prijal ďalšiu príležitosť objaviť sa vo filme a rozšíriť tak svoje herecké skúsenosti aj mimo divadelného javiska.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Hudobný príbeh o Duchoňovi a jeho hity roztlieskali divákov v R. Sobote. Jednu z postáv stvárnil tunajší rodák Žolnír first appeared on vobraze.sk.</p>

Talentovaný spevák a maliar Denis Sendrei z Uhorského (okres Poltár) žiaril na pódiách aj pri plátne. Do desiatich rokov bolo jeho vášňou kreslenie. Neskôr odložil maliarske potreby a objavil lásku k hudbe. Rodák z obce Uhorské študoval na konzervatóriu v Rimavskej Sobote, dnes je už absolventom Akadémie umení v Banskej Bystrici. Je všestranným spevákom, ktorý spieva srdcom. Jeho nádherný hlas očaril už nejedného poslucháča a často zanecháva silný umelecký zážitok. Spolu s kontrabasistom tvoria nezameniteľnú spevácku dvojicu – dvojhlas.

K hudbe sa dostal pomerne netradične. Veľa sledoval televíziu a spomína si, že v tom čase zomrel Michael Jackson. Sledoval všetky jeho vystúpenia. „Ako som to sledoval, tak ma to nadchlo, ako tancoval. Veľmi som ho chcel napodobniť,“ prezradil pre vobraze.sk Denis Sendrei (26) z obce Uhorské v okrese Poltár. „Rodičia kúpili môjmu bratovi na Vianoce klavír. Brata to nezaujalo, klavír sme odložili, ale po nejakom čase som ho vybral a začal sa učiť sám,“ hovorí Sendrei, ktorý v rodine žiadny hudobný vzor nemal.

Po základnej škole nastúpil na Obchodnú akadémiu v Lučenci. Veľmi rýchlo však zistil, že to nie je jeho cesta. „Odporučili mi konzervatórium v Rimavskej Sobote, kde som vyštudoval, a odtiaľ som pokračoval na Akadémiu umení v Banskej Bystrici,“ povedal. Jeho pedagógmi boli známe mená ako Igor Timko z kapely No Name, herečka Jana Hubinská a populárna muzikálová speváčka Sisa Sklovská. „Sisa ma učila na Akadémii umení muzikálový spev. Ale porozumel som si s ňou aj kamarátsky. Vystupoval som s ňou na vianočnom koncerte,“ hovorí Sendrei. Minulý mesiac vystúpil na pódiu Novej scény pri oslave významného jubilea známej divy. „Boli tam Cigánski diabli, Helena Vondráčková, Felix Slováček. Také celebrity. Doteraz ani neverím, že som tam bol. Bolo to pre mňa neopísateľné,“ hovorí hudobník, ktorý sa predstavil aj v Rimavskej Sobote spolu s triom La Gioia.

Hudobne má široký záber – profesionálne hrá prakticky všetko, čo si situácia pýta, no srdcu je mu najbližší funk, jazz-funk či r’n’b. „V súkromí obľubujem takú hudbu, čo si vypočujete a nezatancujete si pri nej,“ povedal. Napriek tomu ho stretnete najmä na zábavách, svadbách či letných akciách, ktoré ho živia. V lete koncertoval v Hrnčiarskych Zalužanoch, v Poltári, Ožďanoch, Lučenci aj v Rimavskej Sobote. Nedávno hral na Katarínskej zábave na Hrachove a tento rok ho ešte čaká Štefanská zábava vo Vidinej a Silvester v Hrnčiarskej Vsi.

Hoci by ho lákalo aj muzikálové javisko, zatiaľ si necháva čas na rozhodnutie. „Školu som skončil len nedávno, tak teraz si dávam trošku čas, aby som sa rozhodol, ktorým smerom ďalej ísť,“ povedal.

Za svoje najvýznamnejšie zážitky by zaradil okrem koncertov so Sisou Sklovskou aj sériu vystúpení v Chorvátsku, kde ho sprevádzala jeho pedagogička – herečka Jana Hubinská. Nezabudnuteľný je pre Denisa Sendreia aj koncert na počesť Mariána Vargu. „Bol to koncert v Parco della Musica v Ríme. Tam je kapacita viac ako tisíc ľudí. To bolo naozaj veľké. S Ivou Bittovou sme spievali zabudnuté staré rómske skladby,“ hrdo dodáva spevák. Rodák z malej obce tak skúsil pódium, na ktorom sa predstavil aj operný spevák Pavarotti. Na pódiu zaspieval aj pieseň Mariána Vargu – Ľalia poľná.

Jeho prvou záľubou a roky aj najväčšou vášňou bolo kreslenie. „Vraj som kreslil už ako trojročný. Už v škôlke moje obrázky posielali na súťaže. Ostatné deti mi závideli, lebo kým iní spali, ja som mohol maľovať,“ spomína. Do desiatich rokov sa tomu naplno venoval. Vyskúšal aj základnú umeleckú školu, ale ako priznal, je skôr samorast a po roku to vzdal. K maľovaniu sa dostal vďaka strýkovi. „Ako malý som ho často pozoroval. Dodnes si pamätám obrovské plátno – reprodukciu Moneta –, ktoré som videl v jeho izbe. Spolu sme potom maľovali a viedol ma touto cestou,“ s láskou hovorí mladý umelec. Kvôli hudbe, ktorá ho pohltila, sa kresleniu prestal venovať. „Naozaj som desať rokov ani ceruzku do ruky nezobral. Potom prišiel covid, zatvorili nás a zrazu som chytil plátno, že si chcem niečo namaľovať. A potom ďalšie a ďalšie plátno,“ smeje sa Sendrei. Z vyše stovky obrazov, ktoré namaľoval, mu ostalo šesť. Väčšinu predal, niektoré podaroval. Dva portréty venoval aj Sise Sklovskej.

Ľudia ho začali žiadať o portréty, hoci jeho srdcovkou ostávajú historické a biblické výjavy. „Ja rád maľujem olejom historické a biblické výjavy z baroka a renesancie. Aj teraz idem navštíviť výstavu vo Viedni.“ Vzťah k baroku a biblickým obrazom nie je náhodný. Ako dieťa sníval Denis Sendrei o tom, že bude farár. Už ako malého ho fascinovalo prostredie kostolov aj organová hudba. Obdivoval kňazov, ako vedú omše.

Najväčšou oporou je mladému umelcovi rodina. „Moji rodičia sú veľmi hrdí na mňa. Vždy ma podporovali,“ povedal. Spomína aj starú mamu, ktorá mala obavy, keď odchádzal z obchodnej akadémie. „Že prečo si neurobím poriadnu školu,“ dodal so smiechom. Aby však mohol študovať, vyskúšal si aj manuálnu prácu. Brigádoval napríklad v tehelni v Brezničke. „Ale ja musím robiť hudbu. Ja si neviem predstaviť, že by som robil niečo iné. Aj na školu som si zarábal tak, že som chodil hrávať.“

Hudobne ostáva verný klavíru. „Klavírom som začal a klavírom aj skončím,“ povedal. Ovláda aj iné nástroje, no tie ho nelákajú.

Známe priezvisko je pravidelne predmetom rozhovorov. „Veľakrát keď prídem na akciu, tak musím vysvetľovať, že Vlado Sendrei je len menovec,“ hovorí s úsmevom. S hudobníkom z Kokavy nad Rimavicou ich neviaže rodinné puto, ale navzájom svoje cesty sledujú aspoň na sociálnych sieťach.

A keď práve nehrá? Zväčša maľuje. „Ja vlastne od plátna idem rovno za klavír. Mám rád zvieratá, mám rád aj herectvo, ale najradšej mám hudbu. Medzi kreslením a hudbou momentálne nič nie je,“ uzavrel nadaný umelec z Uhorského, Denis Sendrei.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Denis Sendrei

<p>The post Mladý umelec Denis Sendrei z Uhorského sa našiel v spievaní i maľovaní. Učila ho Sisa Sklovská first appeared on vobraze.sk.</p>

Hnúšťanský spevácky zbor Crystal voices, ktorý nedávno odspieval koncert v rímskokatolíckom kostole v Hnúšti, oslávi tento rok desiate výročie. V lete ich čaká koncert s Jaroslavom Dvorským. V minulosti si členovia Crystal voices zaspievali aj v Roma Spirit s Vladom Sendreiom. Zbor vedie od jeho založenia talentovaná a obetavá učiteľka Základnej umeleckej školy v Hnúšti Mária Halászová.

Mária, alebo ako ju všetci v okolí volajú Marika, je rodená Hnúšťanka. Otec, rodák od Košíc, hrával na gombíkovej harmonike a brat na husle. Spomína si, ako si spolu celá rodina spievali, keď otec hrával. Ako pre vobraze.sk ďalej priblížila Marika Halászová, do hudobnej školy chodila od detstva. „Mala som sedem rokov. Teraz mám 51 a stále som v hudobnej škole,“ s úsmevom dodáva dlhoročná učiteľka spevu. Pôvodne učila hru na klavíri, popri speve vyučuje aj hru na klávesoch. „Patrí to k spevu, aby si vedel žiak aj zahrať,“ vysvetľuje učiteľka, ktorá vyštudovala muzikálový spev.

Okrem klavíra ovláda Marika aj hru na netradičnom nástroji. „Začala som hrať na klavíri, potom som hrala na organe rukami. Až neskôr, keď som vyrástla a dotiahla, som sa naučila hrať aj nohami. Pravidelne som potom ešte hrávala do 21 rokov,“ spomína na čas strávený v rímskokatolíckom kostole v Hnúšti. Stále chodí príležitostne spievať a hrať, najmä na svadbách, či pohreboch. Počuť ju možno nielen v kostole, ale aj na mestskom úrade v Hnúšti.

Hoci v detstve túžila stať sa právničkou, či sudkyňou, láska k hudbe a spevu prevládla. Dnes má podľa jej slov najväčšiu radosť, keď sa nejaký žiak venuje muzike aj po skončení ZUŠ a podarí sa im zaspievať si spoločne. Medzi jej úspešné žiačky patria Lenka Svinčiaková, ktorá je členkou už dvanásť rokov a Dominika Kasáčová, ktorá študuje na konzervatóriu operný spev. Na záľuby vraj popri nabitom programe nemá čas. „Každý deň som v hudobnej, stále niečo nacvičujeme, niekde vystupujeme a pravidelne spievame pri rôznych príležitostiach,“ hovorí Halászová, ktorá je rada, že jej dcéra sa vybrala v šľapajach svojej mamy. Vyštudovala hudobné konzervatórium v odbore operný spev a učí v Prešove.

Pred desiatimi rokmi, keď začínali so speváckym zborom, vraj musela obiehať celú Hnúšťu, aby sa jej podarilo nájsť nejakých členov. Pomiešala deti z ulice a deti, ktoré navštevovali ZUŠ-ku. Zámer vyšiel a čoskoro už nebola núdza o nádejných spevákov. Aktuálne majú 15 členov, s ktorými pravidelne nacvičujú v koncertnej miestnosti ZUŠ. Ako však absolventka konzervatória hovorí, počet nie je stabilný, pretože sa k ním príležitostne pridajú aj bývalí členovia. Najmladšia členka má osem rokov, najstaršia štyridsaťosem. „Samozrejme, máme aj chlapcov. Najmladší má jedenásť a najstarší tridsaťpäť,“ prezrádza Halászová.

Na decembrový koncert v kostole Povýšenia svätého kríža v Hnúšti sa pripravovali od leta. Prezradila, že jej bolo žiakov počas skúšok veľmi ľúto. Trénovali v najväčších horúčavách, keď ich kamaráti trávili čas vonku pri vode. „Ja som tak ľutovala tie decká, ale som im hovorila, že keď nás bude Dvorský počuť, tak nás pozve na koncert a mala som pravdu.“ Jaroslava Dvorského výkon Crystal voices oslovil natoľko, že im navrhol hosťovanie počas jeho koncertného turné. Zaspievať by si s ním mali tri pesničky.

Dôkazom, že zboru pod vedením Márie Halászovej sa darí, sú aj výsledky na súťažiach, ktoré s deťmi absolvuje. Pred dvomi rokmi na súťaži mladých umelcov v Rimavskej Sobote získali dvakrát zlato, jedno striebro a odniesli si aj cenu primátora mesta. Ako spomenula, do dôchodku má ešte dosť rokov, preto má aj veľa plánov so zborom. S Duo falsa, ktorí tiež koncertovali v Rímskokatolíckom kostole v Hnúšti by radi pripravili spoločné koncerty pre školy na strednom Slovensku.

V lete ich čaká aj ďalšia udalosť, pri príležitosti okrúhleho výročia zboru by radi usporiadali oslavu. „Chcela by som pripraviť niečo veľkolepé, ale uvidím, ako sa mi podarí dohodnúť aj s bývalými spevákmi,“ podotkla a dodala, že termín ešte nie je známy.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Talentovaná učiteľka spevu Halászová z Hnúšte vedie spevácky zbor. Už ako dieťa hrávala na organe first appeared on vobraze.sk.</p>

Pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania vystúpi v Hnúšti muzikálová speváčka Ema Papšová i vokálna skupina Sweet Little Chicks. Dom kultúry v Hnúšti tak bude v piatok 13. septembra súčasťou podujatia pod názvom Umením do minulosti. Zaznejú v ňom známe piesne F. K. Veselého. V podaní zvolenskej formácie Sweet Little Chicks odznejú aj iné skladby z 30-tych rokov minulého storočia. Táto dievčenská vokálna skupina sa predstaví o 19:00 hod.

Podujatie sa začína už o 18:00 hod., kedy divákov naladí piesňami z 30. a 40. rokov 20. storočia muzikálová i kabaretná speváčka Ema Papšová z Bratislavy. Kultúrne vystúpenia sú súčasťou série akcií pod názvom Povstalecká jeseň v Gemeri. V rámci nich sa v sobotu 14. septembra v lokalite medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa uskutoční rekonštrukcia bojov z čias SNP o kótu Hrb.

„Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Oblastnou organizáciu cestovného ruchu GEMER a mestom Hnúšťa vás pozývajú na podujatie pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania,“ hovorí Lucia Zvarová z Gemersko-malohontského osvetového strediska.

Cena vstupného na piatkové kultúrne podujatie v Hnúšti sú 3 eurá.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Zdroj: Sponzorovaný príspevok, GMOS Rimavská Sobota, foto: archív Ema Papšová a zv-podujatia

<p>The post Pri príležitosti 80. výročia SNP vystúpi muzikálová speváčka i vokálna skupina Sweet Little Chicks first appeared on vobraze.sk.</p>

Barbora Luptáková z Rimavskej Soboty bude v novom akademickom roku rozvíjať svoj talent na Akadémii umení v Banskej Bystrici v odbore herectvo. „Znamená to pre mňa veľmi veľa. Minulý rok som veľmi drela, aby ma tam prijali, ale nevyšlo to. Tento rok som nebola na to až tak upnutá a myslím si, že toto mi veľmi pomohlo,“ povedala pre vobraze.sk Barbora Luptáková (20). Na prijímacích skúškach sa umiestnila na druhom mieste, k čomu jej, ako sama tvrdí, pomohla vyzretosť a tiež účinkovanie v predstavení, v ktorom stvárnila Edith Piaf.

Barbora vyštudovala na Súkromnom konzervatóriu v Košiciach na Zádielskej ulici hudobno-dramatický odbor so špecializáciou na muzikál. Keďže ju vlani neprijali na vysokú školu, robí si na spomínanom konzervatóriu pedagogické minimum, ktoré si hodlá dokončiť.

Spevu a tancu sa venuje odmalička, veľmi blízky vzťah mala a naďalej má k folklóru. V roku 2017 postúpila do celoslovenského kola súťaže Slávik Slovenska, ktorú vo svojej kategórii vyhrala. Spievala na nej piesne A či še ja mamko a Ej hrajte, že mi hrajte. „Spievam ich doteraz, pretože to sú presne piesne, v ktorých som ja doma. Viem v nich, čo môžem a čo nie. Určite si ich budem doživotne pamätať, lebo to prvenstvo v súťaži bol silný zážitok,“ hovorí Barbora Luptáková.

Na Základnej umeleckej škole v R. Sobote študovala spev. „Počas puberty však prišiel zvrat aj u mňa. Ešte ma čakal rok štúdia na ZUŠ, keď som oznámila učiteľke Janke Dobrockej a mojej mamine, že končím so ZUŠ-kou, pretože ma to obmedzuje. Obidve skoro dostali infarkt,“ spomína s úsmevom nadaná Barbora. Napokon však predsa len našli kompromisné riešenie, pripravili ľahší režim a ZUŠ-ku dokončila. Potom sa rozhodla, že chce ísť študovať na konzervatórium, najviac ju lákala komornejšia atmosféra Súkromného konzervatória v Košiciach, pod vedením Katky Sninskej.

V rámci tohto štúdia si prešla predmetmi ako tanec, herectvo a spev, ale aj javisková reč, pohyb a mnohé iné, ktoré jej pomohli posunúť sa na vyššiu úroveň. „Trénovali sme aj počas víkendov, niekedy do siedmej či deviatej večera. Bolo si treba toho veľa odoprieť, ale keď človek jednoducho chce, tak sa to dá. Najmä ten prvý ročník bol náročný. Boli aj slzy, no to k tomu patrí,“ priznala mladá Soboťanka. Od začiatku štúdia na konzervatóriu jej boli nápomocní tamojší pedagógovia, a to predovšetkým učiteľka spevu Andrea Majtnerová. Tá prispela k speváckemu i osobnostného rastu Barbory. „Naučila ma, že najpodstatnejšie je byť sama sebou a v každej piesni dať von zo seba emócie, ktoré tam patria,“ dodala.

Na záver každého školského roka spoločne s celou triedou, ale aj s ďalšími ročníkmi pripravovali vystúpenia pre rodiny a ich najbližších. V tom uplynulom pripadla Barbore hlavná rola a stvárnila slávnu speváčku, skladateľku i herečku Edith Piaf. „Musela som odhodiť svoju komfortnú zónu a hanblivosť, pretože Edith Piaf bola veľmi extravagantná a hulvátna. Toto mi pomohlo sa na javisku uvoľniť, pretože tam nestojím ja, ale niekto iný. Domnievam sa, že stvárniť ju na sklonku života, kedy bola už predávkovaná rôznymi drogami, nie je jednoduché pre dvadsaťročného človeka, ktorý takéto niečo nikdy nezažil,“ priblížila Luptáková. Na herectve ju najviac baví adrenalín, ktorý počas vystúpení zažíva a miluje prežívať ten pocit, keď diváci odmenia vystupujúcich potleskom v stoji. Veľkú podporu dostáva od svojej rodiny.

Už od detstva navštevovala folklórny súbor Lieskovček, následne DFS Hájik a neskôr FS Háj. Zvažuje, že ak bude mať čas, tak sa k folklórnemu účinkovaniu vráti. Vo voľnom čase veľmi rada číta. Najradšej má klasickú literatúru od Williama Shakespeara až k slovenskej tvorbe, no postupne si hľadá cestu aj k iným žánrom. V živote by sa chcela stále rozvíjať a dotiahnuť to k angažmánu v divadle. To ju láka viac než účinkovanie v televíznych seriáloch. „Je to také pekné, že tí herci v divadlách sú stále spolu. Chcela by som zažiť také profesionálne divadlo, zahrať si v muzikáloch,“ priznala Barbora. Jej vzorom je v muzikálovej sfére Nela Pocisková a z hercov sú to Táňa Pauhofová či Ľuboš Kostelný.

Zdroj: Dominika Husárová, foto: album B. Luptákovej

<p>The post Nadaná Barbora z R. Soboty bude študovať herectvo na Akadémii umení. Presadila sa na súťaži Slávik Slovenska first appeared on vobraze.sk.</p>

Spojením výnimočných hereckých výkonov, skvelej hudby doplnenej o náročné choreografie v réžií Jána Ďurovčíka vytvorili strhujúci príbeh o láske a pomste. Obdiv zožali na svojom turné tak na Slovensku, ako i v Česku. V Rimavskej Sobote vystúpili s muzikálom Voda a krv nad vodou 2. septembra a diváci ich odmenili niekoľkominútovým standing ovation. Kvôli veľkému záujmu divákov bolo pridané predstavenie aj 3. septembra. Diváci tak ešte dnes zažijú rovnakú zábavu v divadelnej sále Mestského kultúrneho strediska.

Slovenská rocková skupina Elán vznikla ešte v roku 1968 na podnet štyroch vtedajších spolužiakov. Nielenže sa ich skladby stali nesmrteľnými, i po toľkých rokoch sú stále impulzom k vytvoreniu veľkolepých muzikálov. Jedným z nich je aj muzikál ‘Voda a krv nad vodou‘. Názov odkazuje na jednu z najznámejších piesní repertoáru skupiny Elán Voda čo ma drží nad vodou. „Vždy musí existovať nejaká voda, čo nás drží v ťažkých chvíľach nad vodou. Niekedy to môže byť túžba, niekedy kariéra, niekedy pomsta, ale najkrajšie je, keď nás nad vodou drží láska,” odkázal režisér Ján Ďurovčík.

Muzikál tvorí zjednocujúci príbeh k najväčším hitom skupiny Elán, ktorých upravené texty spolu zapadajú do dejovej línie. Na úpravách pôvodných textov sa podieľal jeden z členov skupiny, Vašo Patejdl. Predstavenie malo premiéru v divadle Kalich v Prahe.

Aj v Rimavskej Sobote zožalo trojhodinové predstavenie plné tanca a dynamickej atmosféry obrovský úspech. Silné emócie strhujúceho príbehu brali divákom dych. Svedčilo o tom niekoľkominútové standing ovation, zaslúžená odmena pre všetkých účinkujúcich, ako aj fakt, že Kultúrny dom doslova praskal vo švíkoch. Napriek tomu, že názory na celé hudobné i herecké spracovanie sa medzi kritikmi líšia, sobotské publikum v tom malo jasno. Po obrovskom triumfe muzikálu Ôsmy svetadiel bolo i ďalšie spojenie autorskej dielne skupiny Elán a Jána Ďurovčíka rovnako predurčené na úspech. Pozrite si krátky zostrih zo včerajšieho predstavenia. Záverom spievalo skoro celé publikum.

Voda a krv nad vodou vychádza z parafrázy slávneho románu Gróf Monte Christo od Alexandra Dumasa. Diváci si v priebehu programu mohli vychutnať známe elánovské hity Nie sme zlí, Tuláci v podchodoch, Čaba neblázni alebo aj niektoré z novších, ako napríklad Sestrička z Kramárov. V hlavných úlohách sa predstavili Michal Candrák, Natália Kóšová, Martin Hudec, ale aj Viktor Vincze.

Zdroj: Tereza Nemcová, foto a video: vobraze.sk

Müller zabavil publikum v R. Sobote + foto a video

<p>The post V R. Sobote vypredali dva termíny predstavení. Divákov prekvapili úplne novým spracovaním známych hitov skupiny Elán + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>