Mlyn vo Veľkých Teriakovciach začína novú éru svojej existencie. Vyše 200-ročná národná kultúrna pamiatka opäť ožíva. Po niekoľkých rokoch odstávky a následnej rekonštrukcii je znovu sprístupnená verejnosti. V súčasnosti je mlyn už plne pripravený privítať prvých návštevníkov, ktorí doň môžu zavítať po predchádzajúcej jednoduchej rezervácii.
V mlyne uvidia návštevníci zachované pôvodné zariadenie a stroje na mletie obilia. Okrem toho je v ňom expozícia regionálneho múzea. Tá je zameraná nielen na mlynárstvo, ale aj roľníctvo, tradičné remeslá a život našich predkov. Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené hlavolamy a jednoduché vedomostné hry. Cieľom je prezentovať túto vzácnu technickú pamiatku rôznym skupinám návštevníkov a všetkým vekovým kategóriám.

Sprevádzanie zabezpečia miestni dobrovoľníci
Najväčšou výzvou po dokončení rekonštrukcie bolo personálne zabezpečenie pamiatky a organizácia samotných prehliadok. Vo Veľkých Teriakovciach sa totiž nechceli vydať cestou inštalácie QR kódov a elektronických sprievodcov, pri ktorej chýba ľudský rozmer a osobný vklad. Samospráva, ktorá mlyn prevádzkuje, sa rozhodla pre ťažšiu cestu. Záujemcov o prehliadku mlyna budú sprevádzať vyškolení lektori, ktorí im pútavou formou priblížia históriu pamiatky a prevedú ich expozíciami. Aktuálne je k dispozícii päť dobrovoľníkov z obce a blízkeho okolia, ktorí sa na prehliadkach budú striedať.
„Veľmi ma teší, že sa v našej obci a okolí našla skupina aktívnych ľudí, ktorým na osude mlyna záleží. Vďaka piatim dobrovoľníkom dokážeme pamiatku opäť sprístupniť verejnosti. Mlyn tak bude môcť privítať prvých turistov najmä počas nadchádzajúcich víkendov,“ skonštatoval zastupujúci starosta Veľkých Teriakoviec Norbert Keľo.

Unikát regiónu zachránený v poslednej chvíli
Vodný mlyn vo Veľkých Teriakovciach je najväčším zachovaným objektom svojho druhu v regióne Gemer-Malohont. Zároveň šlo o najdlhšie prevádzkovaný mlyn, svojmu pôvodnému účelu slúžil zhruba od začiatku 19. storočia až do roku 1961. Rozľahlú stavbu potom miestne roľnícke družstvo ešte ďalších päť rokov využívalo na šrotovanie.

Nasledujúcich vyše 40 rokov však už len chátrala. Zlom nastal až v roku 2008, keď občianske združenie (OZ) Ozveny získalo z nórskych fondov financie na obnovu mlyna. Tá prebehla v rokoch 2008 až 2010. OZ Ozveny potom mlyn prevádzkovalo asi 12 rokov. Bolo to však formou dobrovoľníckej práce a dlhodobé nasadenie sa napokon prejavilo v totálnom vyčerpaní dobrovoľníkov. Bolo preto potrebné riešiť budúcnosť pamiatky, ktorú napokon prevzala samospráva.

Keďže na mlyne sa medzičasom podpísal zub času, bola opäť nevyhnutná aspoň čiastočná rekonštrukcia mlyna. Podarilo sa to vďaka regionálnemu príspevku od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vo výške 80 000 eur. Obnova bola zameraná hlavne na obnovu fasády a zabránenie prenikaniu vlhkosti do historickej stavby.
„Urobila sa kompletná hydroizolácia muriva, opravili sa vonkajšie stierky a výmaľba, ako aj nátery okien. Vo vnútri boli opravené všetky omietky. Mlyn už bolo skutočne nutné dať do poriadku, keďže vlhkosť degradovala tieto vzácne priestory. Rekonštrukciou sa nám podarilo národnú kultúrnu pamiatku stavebne zastabilizovať a zachrániť jej historickú hodnotu pre ďalšie generácie,“ podčiarkol zastupujúci starosta.

Medzi ďalšími prácami bola rekonštrukcia sociálneho zázemia a toaliet pre návštevníkov. Dobrovoľníci mlyn potom poupratovali a pripravili ho na novú turistickú sezónu. V súčasnosti sa záujemcovia o históriu už môžu nahlasovať na prehliadky.

Mlyn ožíva
Renováciu mlyna a jeho oživenie víta aj OZ Ozveny. „Teší nás, že sa našiel niekto, kto po nás pokračuje. Sme radi, že sa do prevádzky mlyna zapojila miestna komunita a Teriakovčania. Jedna vec je totiž pamiatku opraviť, ale druhá vec je, aby žila a slúžila návštevníkom,“ podotkla Miroslava Vargová z OZ Ozveny. Prínos pre región vidí aj Miestna akčná skupina (MAS) Malohont. Jednou zo sprevádzajúcich lektoriek bude aj jej manažérka Danica Bartová. „Chceme pomôcť, pretože veríme, že obnovená pamiatka pritiahne ľudí nielen do mlyna, ale celkovo do regiónu,“ zdôraznila Bartová.

V pláne sú aj rôzne tematické kultúrne a spoločenské podujatia, na ktoré budú zverejňované samostatné pozvánky. Svoje dlhoročné skúsenosti z oblasti kultúry chce v tomto smere využiť obecná poslankyňa Regina Špitálová. V pláne má obnovenie kultúrnych podujatí, ktoré sa tam v minulosti konali – napríklad Slivkové hody či Vianoce v mlyne.
„Základ aktivít by boli tvorivé dielne a živé prezentácie tradičných remesiel. Napríklad pri vianočných podujatiach by to bola výroba medovníkov. V minulosti sme v mlyne varili kapustnicu či punč a pri tom vystupovali rôzne miestne folklórne skupiny. Tie plánujeme osloviť aj v budúcnosti, aby napríklad predstavili tradičné zvyky a obyčaje regiónu,“ vysvetlila Špitálová. Ako dodáva, cieľom je vytvoriť živý priestor s bohatým programom, ktorý zaujme širokú škálu záujemcov – od rodín s deťmi cez milovníkov histórie až po priaznivcov tradičného umenia a folklóru.
„Naším cieľom nie je len statické múzeum. Chceme, aby mlyn opäť pulzoval energiou, preto usilovne pracujeme na kalendári podujatí. Spojíme osvedčené tradície s novými nápadmi tak, aby si tu každý našiel to svoje,“ zdôraznila obecná poslankyňa.

Ako môžete mlyn navštíviť?
Veľké Teriakovce sa nachádzajú na hlavnej ceste I/72 vedúcej z Rimavskej Soboty do Brezna, zhruba šesť kilometrov severne od okresného mesta. Na križovatke pri potravinách Jednota stačí v smere od Rimavskej Soboty odbočiť doprava a po necelých 300 metroch sú návštevníci priamo pri mlyne.
Jeho poloha je zaznačená aj v mapových platformách Google Mapy, Apple Mapy, Mapy.com či Open Street Maps. Bezplatné parkovanie je možné priamo pri ceste pred budovou. Základná prehliadka mlyna trvá približne trištvrte hodiny. V prípade záujmu návštevníkov ju však je možné rozšíriť a doplniť o ďalšie informácie.
Registráciu na prehliadku je možné vykonať na e-mailovej adrese mlyn.teriakovce@gmail.com, prípadne na telefónnom čísle 0951 975 750. Potrebné je nahlásiť sa na prehliadku minimálne 24 hodín vopred.

Zdroj: tlačová správa, obec Veľké Teriakovce

<p>The post Mlyn vo V. Teriakovciach opäť ožíva. Národnú kultúrnu pamiatku po rekonštrukcii otvorili pre verejnosť first appeared on vobraze.sk.</p>

Budovy bývalých mlynov na Košickej ceste v Rimavskej Sobote rekonštruujú. Zmenili majiteľa, je ním spoločnosť ATB Slovakia – Doprava z Banskej Bystrice. Jej majiteľom je podnikateľ Tibor Bartók z Čerenčian. V súčasnosti v areáli prebiehajú rekonštrukčné a čistiace práce. Na najvyššej budove, ktorá slúžila ako silo, sa začalo s demontážou stien. Ako pre vobraze.sk priblížil konateľ spoločnosti Tibor Bartók, budovu sila nebudú asanovať, ale dostane novú fasádu. „Nanovo nám to spravia. Oplechujú, aby to vyzeralo tak, ako nová budova. Je to kvalitne spravená budova, škoda len, že bola rozkradnutá. Všetko železo čo vedeli, odniesli. Napílené boli už aj železá vo fasáde,“ priblížil Bartók s tým, že žiadnu z budov v areáli sanovať nebudú. Opravujú strechy, lebo všade zatekalo a budovy chcú zachrániť.

Nižšiu budovu pri vstupe do areálu zatepľujú. Podľa Bartóka sa do jednej polovice nasťahuje ich spoločnosť. „Plánujeme tam urobiť väčšiu požičovňu techniky,“ podotkol s tým, že by tam bola k dispozícii menšia technika ako valce, bágriky, dočasné oplotenia. Ako do budúcnosti naznačil, v areáli chcú urobiť aj výrobu tlakových hadíc. „Ak všetko dobre pôjde, malo by tam byť aj sídlo Česmadu a karty do tachografov by vodiči nemuseli chodiť vybavovať do Banskej Bystrice, čo tiež uľahčí život v R. Sobote. Rokujeme aj s investormi a vzniknúť by mohli aj nové pracovné miesta,“ podotkol.

Firma ATB Slovakia – Doprava pôsobí na slovenskom trhu už približne 18 rokov. Vykonáva zemné a výkopové práce a podieľajú sa na viacerých investičných výstavbách. Aktuálne ich stroje a zamestnanci robia ako subdodávatelia na výstavbe cyklotrasy medzi Rimavskou Sobotou a Poltárom.

Rimavskosobotská samospráva vydala v roku 2013 pre spoločnosť Dituria povolenie na odstránenie stavby mlynov. Týkalo sa ôsmich objektov. Medzi nimi bola čistička, dielne, garáže, jedáleň, oceľový hangár, umývacia rampa, vrátnica či obilné silo. Zámer však prehodnotili a došlo len k výrubu stromov a čisteniu pozemku. Niektoré stromy ako náletové dreviny rástli už aj na najvyššej streche sila.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Bývalé mlyny v R. Sobote majú nového majiteľa, naznačil ich využitie v budúcnosti first appeared on vobraze.sk.</p>

Niekoľko budov prislúchajúcich mlynom na Košickej ceste v Rimavske Sobote je určených na zbúranie. Medzi nimi je aj vysoké silo, ktoré patrí k najvyšším budovám v meste. „Bol u mňa majiteľ. Malo by sa to začať búrať v máji. Búracie povolenie bolo vydané ešte v roku 2013 a podľa zákona je stále platné,“ povedal pre vobraze.sk primátor mesta Jozef Šimko.  Ako ďalej priblížila vedúca odboru rozvoja mesta Eva Muráriková, povolenie na odstránenie stavby bolo vydané v októbri v roku 2013 pre spoločnosť Ditúria. Týka sa ôsmich objektov. Medzi nimi je čistička, dielne, garáže, jedáleň, oceľový hangár, umývacia rampa, vrátnica či obilné silo. Spoločnosť mala začať aj s výrubom stromov a čistením pozemku. Zatiaľ neboli búrané objekty, na ktoré bolo v minulosti povolenie vydané. 

Mlyny boli sprevádzkované za začiatku 80. tych rokov minulého storočia a boli známe kvalitnou múkou. V jeho blízkosti boli postavené aj pekárne. Od uzavretia výroby na najvyššej budove vyrástlo už pár stromov. Neďaleko stál aj pivovar či cukrovar, ktorý bol zbúraný. Na jeho mieste sú obchodné centrá. Mlyny sú celoslovensky známe aj kauzou Gemerský mlyn.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V areáli mlyna v R. Sobote majú búrať objekty first appeared on vobraze.sk.</p>

Viete, že pred 200 rokmi bol takmer v každej dedine mlyn? K zaujímavému mlynu sa môžete vydať aj v obci Veľké Teriakovce, len 8 km od mesta Rimavská Sobota. My sme ho navštívili aj s našim objektívom.

Mlyn momentálne spravuje OZ Ozveny pod vedením Eleny Kubaliakovej a jej dcéry Miroslavy Vargovej. Dlhodobo chátral, no vďaka nórskym fondom sa ho podarilo zrekonštruovať v roku 2008. Verejnosti je prístupný od roku 2010,“ informoval nás jeho správca Pavel Mišurák, ktorý býva v blízkosti mlyna a umožnil nám prístup do mlynu.

V mlyne sa pravidelne organizovali aj rôzne podujatia, ktorými boli Slivkové hody alebo Noc v mlyne. „No, ako prišiel Covid, odvtedy sa tu nič neorganizovalo,“ konštatuje Pavel Mišurák. Domáci si však dávajú záväzok, že do budúcej sezóny sa pokúsia polepšiť a viac ho sprístupniť.

Z historických prameňov sa dozvedáme, že vodný mlyn ako taký, prenikol na naše územie pravdepodobne vo veľkomoravskom období, a to z franskej a panónskej oblasti, obývanej Slovanmi. Vznik prvých vodných mlynov na území Slovenska sa datuje zhruba do 12. storočia. Z hľadiska počtu mlynov dosiahol ich rozvoj vrchol v roku 1872, kedy bolo na Slovensku 4 748 mlynov, z toho 4 527 vodných. V tomto čase nebolo na Slovensku takmer žiadnej obce, ktorá by nemala svoj mlyn. Vodné mlyny nahradili namáhavú, priam otrockú prácu na ručných obilných mlynoch, žarnovoch, spojenú so získavaním múky na každodenný chlieb.

Na informačnej tabuli, ktorá je súčasťou expozície, sa dozvedáme, že vodný mlyn v obci Veľké Teriakovce sídli v klasicistickej budove, kde bol postavený na brehoch rieky Rimava v roku 1800. Mlyn stál na pravej strane rieky Rimava a pôvodne v 19. storočí ho poháňalo vodné koleso z náhonu rieky. V tomto období bol jeho majiteľom Ján Plaucha. V roku 1912 mlyn odkúpil Pavel Nagy so všetkými náležitosťami ako užívanie vodného práva, príjazdovej cesty a práva mlieť. V roku 1917 mlyn odkúpil Pavel Lendvay s manželkou od podžupana Gemer – malohontskej župy. Mlyn najprv vyzeral ako vodný mlyn s obrovským kolesom v horizontálnej polohe, následne ho Pavel Lendvay prestaval na valcový mlyn fungujúci vďaka vodnej turbíne, neskôr vymenenej za elektromotor.

V roku 1951 ho terajší majiteľ v dôsledku zákonov a nariadení o likvidovaní malovýrobných mlynov odovzdal do prenájmu krajskému závodu Družstva pre hospodárenie s poľnohospodárskymi výrobkami v Banskej Bystrici.
Posledným záznamom o osude mlyna je zápisnica z roku 1959, v ktorej sa píše o poškodení strechy. Stroje z mlyna boli odvezené, nie je však známe kam. V tomto čase býval v obytnej časti mlyna Juraj Mišurák. Približne v tomto období sa v mlyne mlela múka naposledy. Do roku 1979 sa mlyn využíval ešte ako šrotovník.

O mlynoch a mlynárstve existuje len obmedzené množstvo písomných dokumentácií, ani v jednej z nich sa však tento typ mlyna, a teda ani spomínaná kultúrna pamiatka nespomína, ani nie je inak zdokumentovaná. Jediným dôkazom existencie vodného mlyna je jeho stavba v obci Veľké Teriakovce a stručné informácie získané z odbornej literatúry a ústneho podania posledných majiteľov a mlynára, ktorý v mlyne pracoval.

Mlyn je národnou kultúrnou pamiatkou. Dodnes sa v ňom zachovala aj časť pôvodného technologického zariadenia na mletie múky.  Mlyn sa využíva ako múzeum mlynárstva, pekárstva, roľníctva a ďalších remesiel regiónov Malohont a Gemer. Okrem toho vystavuje dobové hračky, kuchyňu a autentickú teriakovskú izbu. Možno ho navštíviť po dohode dohode s dobrovolnikmi občianskeho združenia Ozveny a následne sa môžete vydať k blízkej rozhľadni Maginhrad.

Autor: vobraze.sk, OZ Ozveny, mlyn Veľké Teriakovce

<p>The post Čo všetko ukrýva mlyn Veľké Teriakovce? + foto first appeared on vobraze.sk.</p>